Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Adolf Peter Záturecký:
Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Človek, jeho vek, pohlavie, rodina a
domovina
Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Michal Belička, Alena Kopányiová, Zdenko Podobný, Veronika Víghová, Daniel Winter, Slavomír Kancian. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 150 | čitateľov |
- . . .
- 2. Muži a ženy vo všeobecnosti
- 3. Mládenec a panna. Ženba a vydávanie
- 4. Manželstvo
- . . . spolu 9 kapitol
- Zmenšiť
Obsah
Príslovia
Dievča
Dievča klebetnica je daromnica.
190
Dievča krásne ako kvet, dobré ako med, tichučké ako muška a do roboty ako sršeň.
Dievča, nezaháľaj, ani kým holub pšeno zodvihne.
O dievčati najlepšie, keď najmenej hovoria.
Panna
Panna bez pokory, starena bez podpory.
Panna na päť p: poctivá, pekná, pracovitá, peňažitá, pobožná.[52]
195
Sedi panna v kúte, dobrá-lis’, nájdu te. T 35. — Sadaj ty aj v kúte, až budeš statočná, nájdu te. Gemer.
Porekadlá a úslovia
Jedna je všetečka, druhá je vravuška.
Ľahký tovar.[53]
Tú iba aby za sklom držal.[54]
Príslovia
Beda tej myši, s ktorou kocúr nahráva.
200
Kde dvaja blázni líhajú, tam tretieho hľadajú. T. 17. Č. 372.
Keď čert nespí, aj anjel sa obzerá.[55]
Keď si si zobral smotanu, vezmi si i mlieko.[56]
Kto mi odobral veniec, nech si má aj mňa.
Na biele pazderie radi psi líhajú.[57]
Panna
205
Nekaždá panna, čo má partu na hlave. T. 28.
Panna nemá ani ruku vyše lakťa ukázať.
Poctivosť je bielušká ľalia.
Strom bez kvetu a panna bez studu zriedka k akému úžitku prídu. Č. 411.
To nebola holubica, čo sa s jastrabom vodila. Č. 36
210
V ktorom dome straší, tam panny rady ostávajú.
Porekadlá a úslovia
Bude to za dievča, ak ho mráz neopáli!
Cez ploty preskakuje.
Mala partu, vzal ju čert.
Mala vlasy, vzal ich žid.[58]
Oblok
215
Iba ak oblokom chodia k nej vohľači, ale dvermi nie! — Na oblok pyta, na dvere nebere. Šariš. — Pýtajú ťa, pýtajú oblokom, ale dvermi nik!
Poctivý, poctivá (Iron.)
Mnoho vraj p Kačka (Katka, Katrena, Kačena) mala, len poctivosc jej chybovala. Bošácka dolina. (Porov. 194.)
Poctivá ako vŕba pri potoku. — Poctivá ako hrach pri ceste. Č. 595. — Poctivá ako svinská putenka. Modra.
Poctivý ako v siedmom roku kohút.
Prevrhol sa na mladých koňoch.
220
Rybku zjedla. — Vtáčka zjedla.[59]
Šic kocúr na myši, neslobodno k Mariši! — Šic kocúr na myši, nech ťa pani matka neslyší! Č. 639.
Túla sa po planietach.
Veniec, vienok
Spadla z kapustného hlúba, a bolo po vienku.
Tej treba slamený veniec![60]
225
Stratila zelený veniec. — Stratila poctivosť.
Vláčia sa za ňou ako psi.
Príslovia
Frajer čarovaný, chrbát maľovaný.[61]
Hoci odpoly hnilé, keď je len srdcu milé. Č. 241. Adalb. Miło 2, Milý 3.
Holub za pšenicou, šuhaj za dzievčicou. Šariš.
230
Jeden šije, druhý pára, trecí dzieča nahovára. Bošácka dolina.[62]
K bratovi srok, ku sestre skok. — K starej srok, k mladej skok. — K nám srečisko, inde skočisko.
Láska
Láska ho morí.
Láska nemá zákazu.
Láska nie je bez tŕňov. T. 22. Č. 240.
235
Láska potajemná, buď si mi len verná! — Láska potajemná, taká býva verná.
Láska všetkému naučí. Adalb. Miłość 48.
Lásku si zjedli.[63]
Len aby sa to neprekyslo![64]
Ľúbiť, ľúbosť
Bože, bože, jak to šumne, kedz śe ľúbi potajemne; nezna ocec ani matka, ani žadna kamaratka. Šariš.[65]
240
Či to dážď, či blato, nič som nedbal na to, keď som dievča zaľúbil.[66]
Z veľkej ľúbosti nič nebýva. T. 42.
Milosť z ľudí bláznov robí. T. 24.
Mrie dievča za šuhajom, ako ryba za vodou. Č. 243.
Prednejšia hubička, ako je mamička.
245
Pre milého nič ťažkého.
Sardzečko by povedzelo, ale pyšček nesce. Šariš.
Zamilovaný i blchu od milej zje.
Porekadlá a úslovia
Blázni sa za ňou. — Blázni sa za ním. Č. 522. — Celý je za ňou zbláznený.
Hádže po nej očami.
250
Chodí k nej na zálety.
Ľúbiť, ľúbosť
Čo sa mi ľúbilo, to mi uletelo; čo sa mi nepáči, to sa za mnou vláči.[67]
Dobre (že) sa nezjedia od ľúbosti.
Ľúbi ho, dobre (že) sa dakde ta nepodeje za ním.
Zaľúbený po uši. Adalb. Zakochany 5.
255
Majú sa radi ako dva holúbky. Adalb. Kochać się 8.
Mal sa za ňou pominúť.
Neopustím ho, čo budem skaly hrýzť! — Neopustím ho, čo budem slanú vodu chlípať![68]
Ona od mňa a ja k nej; ona ku mne, ja od nej.
Opantal sa s ňou.[69]
260
Sekol sa do nej. — Buchol sa do nej.[70]
Srdce, srdiečko
Nedoniesol domov iba futro zo srdca.
Pošol milý, pošol prečka, vzal mi kľúčik od sardzečka, od sardzečka od mojeho i od lička rumenneho. Šariš.[71]
Stratil srdce.
Vrezal sa jej do srdiečka.
265
Šiel soľ lízať.[72]
Zahľadel sa do nej. — Zahľadel sa do nej ako do starej vŕby.
Zalieča sa jej.
Za mnou, chlapci, já mám blysk, bude pre mňa veľký stisk!
Za sukňou sa vláči.
270
Za tým šuhajom dievčatá len tak lipnú.
Zuby si ukazujú. — Milý milej zuby ukázal.
Príslovia, porekadlá a úslovia
Čo dedina, to milá; čo hodina, to iná.
Čo mestečko, to devečko; čo dedinka, to dievčinka. Adalb. Dziedzina 2.
Čo nôžku, to k inej.
275
Jedna straka z kola a desať na kôl. Adalb. Sroka 16.[73]
Kde obed, tam milá; kde večera, tam iná. Č. 368.
Na jednom koštiali hrýzli.[74]
Na každej dedine nevesty iné. T. 26.
Na kom hlavu vidí, každého chce.
280
Nepros sa jej, nepros, sadol jej čert na nos; keď jej z nosa zíde, sama k tebe príde![75]
Odpadne jeden kvet, nastane iných päť.
Plače mati slzami a frajerka slinami.[76]
Tvoje oči hrajú, ale ma sklamajú.[77]
Už mu tá viac nemyje hlavu!
285
Zbehla ma tá suka, ale ju už puká!
Príslovia
Aký išiel, takú našiel.
Ak je dačo, nedôjdeš na to, a ledačo načo ti je? — Ak je k čomu, nepristúpiš k tomu, a ledačo načo ti je?
Ak ti je súdená, bude ti i daná. — Jak mu je súdzená, bude mu aj súrená. Bošácka dolina.
Baba
Baba, dokiaľ si trúfa kašu prehryznúť, rada sa vydáva.
290
Jaka, taka, stara baba, kedz ju boška, ta je rada. Šariš.
Starej babe leda hrable, a mladej len si muž. Adalb. Baba 103.
Což tam po reči, kedz śe jej śvedči. Šariš.[78]
Daj mi, bože, muža, čo by sa mi páčil, po krčmách netančil, dohánu nefajčil![79]
Dievča
Dievča do dvanásteho roku češ, do šestnásteho strež, po šestnástém dekuj temu, kto ti vynese galibu z domu. T. 8. — S dievčaťom sa do desiateho roku teš, do pätnásteho češ, do dvadsiateho strež, a po dvadsiatom zaplať tomu, kto ti vezme ťarchu z domu, až jej pozbudeš. — S dievčaťom sa do desiateho roku teš, do pätnásteho češ, do dvadsiateho strež a po dvadsiatom dolož tomu, kto ti vezme starosť z domu, až jej pozbudeš. Trenč. — Sedem rokov češ, sedem hreš, sedem strež, a potom zaplať komu, aby ti čerta vzal z domu. — Sedem rokov češ, sedem hreš, sedem strež, a potom sa pros komu, kto ti vezme biedu z domu. — Do desiateho roku češ, do dvadsiateho strež, a po dvadsiatom zaplať tomu, kto ti vezme zlodeja z domu. — Do desiateho roku češ, do dvadsiateho strež, a potom ďakuj pánubohu, že ti vzal obludu (pliagu) z domu. Č. 383. Adalb Dziewczyna 1.
295
Keď sa dievča cez prah prevrhne, nech mu už matka hotuje ku vydaju.
Dievka
Dievka je ako zlodej v dome.[80]
Dievky — vývleky.
Žiadnu dievku miesto kola do plota nezapletú.
Dobrú jalovičku aj na maštali nájdu. Adalb. D. Kobyła 18.[81]
300
Dobrý tovar kupca nájde.
Dva
Dvom je vždy veselej ako jennomu. Bošácka dolina. Adalb. Być 54.
Dvom lepšie cesty ubýva.
Chlap
Chlap, keď sa chce ženiť, verbuje sa, a dievča, keď sa chce vydať, žiada si zomrieť.
Chlapovi kôň sedlaný a dievčaťu čakaný.
305
Chlap nech je len trochu krajší od čerta, už je dosť pekný. Adalb. Męczyzna 2.
Chlap povrieslom opásaný za sto dukátov, a sto dievok za kozí bobok.
Chodil po celom háji, odťal na samom kraji. Adalb. Szukać l2.[82]
Kde som si mladosť zjedla, tam si chcem i starosť.
Kde ti dajú bryndze, poberaj sa inde; kde ti dajú prasa, príď zasa.[83]
310
Kto si veľmi vyberá, naposledy preberie. — Kto si veľmi vyberá, naposledy nič nemá.
Len aby mala oči a ruky![84]
Mám sa pod deravú strechu dostať, volím pod holým nebom zostať.
Medzi dvoma — zostala doma.
Mladá koza rada soľ líže a stará i s vreckom uchytí. — Aj stará koza rada soľ líže. — Kozička soľ oblizuje, koza so soľničkou berie. T. 19.
315
Mlynárova sliepka preberá si v zrne.
Najprv fara, potom Mara.[85]
Nehodno je hnoj z jednej dediny do druhej prevážať.[86]
Nechoď do cudzieho maku![87]
Nech sa krpec vláči, kým sa čižma nájde.[88]
320
Nekupuj prvej vtáka, ako máš klietku. Adalb. Ptak 24.[89]
Nevedieť, aký sa ktorej krajíček dostane.
Nepárne kone nedobre ťahajú. (Pozri 333.)
Neráňaj, neráňaj, zelené padajú: také si dievča ber, aké ti dávajú.[90]
Nieto takého hrnečka, žeby sa nenašla naň pokrývečka. Gemer. Adalb. Garnek 10.
325
Pred fašiangy: mladý, pekný, bohatý atď.; na fašiangy: trebárs i krivý alebo slepý; po fašiangoch: aký, taký, len by dáky! Adalb. Oko 3.
Príde hlúpy, čo to kúpi. Adalb. Kupić 19.
Prístupky — výstupky.[91]
Prišiel zdeľaka, povedal ako mu ďaka.[92]
Prvý prišiel, s darom vyšiel.[93]
330
Radšej nech sa teraz (pred sobášom) povraz roztrhne, akoby sa mala potom reťaz roztrhnúť.[94]
Rovní, nerovní, roveň
Ber sebe roveň!
Nerovní — nezhodni.
Nerovný záprah zle ide. — Nerovný záprah zle ťahá.
Ružu vtedy trhajú, keď kvitne. — Ruže trhajú, keď prekvitajú. Č. 260. Adalb. Róza 9.
335
Stará stodola dobre horí.[95]
Vŕba, vŕba, daj mi muža, červeného ako ruža a bieleho ako kvet a dobrého ako med![96]
Vstanem sýta, neľahnem bitá.[97]
Vydaj je krížová škola.
Svadba
Dobrá svadba do týždňa trvá. Č. 382.[98]
340
Na pohrebe śe neśmej a na svadzbe neplač. Šariš.
Svadba má veľké ústa.
Vydať, vydať sa
Kto sa chce vydať, musí sa rydať.
Prvá sestra vydáva druhé.[99]
Vydať, bože, vydať, ale vedieť ako; s mrcha tovarišom do rôčka deľako. Do rôčka deľako a do smrti je diaľ, veď je to, mamička, veľmi ťažký pohár![100]
Žena
345
Kravu a ženu najlepšie po známosti brať.
Neber si ženu zďaleka.
Nevyberaj ženu v tanci, ale v poli medzi ženci.
Smrť a žena každému je od pánaboha súdená. Č. 381. — Žena mužovi od Boha daná. Adalb. Śmierć 62, Żona 81.
Z mesta pes a žena z dediny — to dobré nebýva.[101]
350
Žene never, kým sadlé mléko prehryzne, (načo ženy dokladajú:) a mužovi, kým slamku neprekročí. Modra. (Porov. 289.)[102]
Ženu a plátno nedobre kupovať pri svieci. Č. 384.
Ženenie, ženba, ženiť sa, oženiť sa
Dosť času je dva roky pred smrťou sa oženiť.[103]
Ešte sa nik bez klebiet neoženil.
Kto sa oženil, môže oľutovať; kto sa neožení, oľutuje.
355
Kto sa zavčasu ožení, ako čo by včas ráno vstal. Adalb. Wstawać 6.
Kto sa žení, deväť razy sa šalie. Č. 385. Adalb. Ozenienie 1.
Kto sa žení, srdcu radosť, hlave starosť.
Kto zomrel, toho chvália; kto sa žení, toho hania.
Oženil by sa, keby mu farár za chrbtom stál.[104]
360
Oženiť sa, to nie je chleba požičať. Adalb. Ożenić się 12.
Pozdné ženenie — hotové siroty. Adalb. Małzeństwo 8, Żenić się 7.
Skôr sa ožení slamený mládenec, než sa vydá strieborná dievka.[105]
Syna kedy chceš oženíš; dievku vydáš, keď môžeš. Adalb. Syn 10.
Vstávaj včas ráno, a žeň sa v mladosti.
365
Ženba jest, ale rozženby niet.
Ženenie je dobrá sprava, len nečastá. — Ženenie je dobré remeslo, ale nečasté.
Žeň sa nielen očami, ale ušami. Č. 384. Adalb. Żenić się 18, Żona 66. — Žeň sa nielen ušami, ale očami.[106]
Žeň sa zblízka, kradni zďaleka. Adalb. Krašć 1.
Porekadlá a úslovia
Ani by som nohu oň neotrela!
370
Bodaj by sa maluo i veľkuo na tebe čudovalo![107]
Bol by to pekný pár, keby to pánboh dal! — Bol by to pekný párik!
Co by bol toľký v zlate ako v blate, ešte bych ho nechcela!
Dievča na miesto. — Dievča na vydaj.[108]
Dobre pristanú k sebe.
375
Dobre sa modlila.[109]
Dostal od matky kapsu a od dcéry kôš.[110]
Dve svadby pri jednom dyme odbaviť. Adalb. Bankiet 1.[111]
Ešte ani neparobčil, a už sa žení. Gemer.
Chytili ho na udicu.[112]
380
Išla pýtať na poctivú krásu.[113]
Išli mu kroz nevesty. — Išli k nemu na prepačky. — Išla si ohnisko pozrieť.[114]
Leda aby jej hlavnica klobúčkom voňala.
Ľúbila príškvary. (Porov. 386, 394.)[115]
Má ich na každý prst desať.
385
Nebudem veselý, v čiernej som košeli. Stará mi je mati košelôčky prati.[116]
Nerada misky umývala.
Neslúžim za podšitie, ale za nové.[117]
Ovrabčil sa. — Opleščil sa.[118]
Pobrali sa na mená.[119]
390
Pod jenným komínom odbavil dve starosci. Bošácka dolina. (Porov. 377.)[120]
Pod vŕbou zosobášení.[121]
Povedzže mi, povedz, ej, ty starý vdovec, koľko ty detí máš, či ma ty neklamáš! V jednom kútku štvoro a v druhom pätoro, tu máš, duša moja, všetkých devätoro![122]
Priženil sa na pol kolesa.[123]
Rada panvičky poškrabovala.[124]
395
Rada si, mamička, rada si neveste? Ej, rada — nerada, len mi ju dovezte! Rada si, mamička, rada si zaťovi? Ej, rada — nerada, keď je len chlap hodný![125]
S tým ona mohla vždy chlieb jesť.[126]
Testiná mu dievčaťom zomrela.[127]
Triafa sa jej šťastie.
Tú schytia ako jahodu!
400
Už ich neroztrhne iba graca a motyka. — Už ich nerozdelí iba graca a motyka. Adalb. Rydel.[128]
Už jej je čas z poľa bežať.[129]
Už je ruka v rukáve. Č. 596.
Už ti mi je to len za mladého zaťa, krajšieho by z dreva vykresal!
Vari šija svoju mladosť zjem![130]
405
Veď ti ešte parta do čela nevrastá![131]
Volačo prismudlo! — Chodí prismudlinu škrabat. Trenčianska.[132]
Von zbojníka, von![133]
Vydá sa tá za Hrabana.[134]
Zhodili ho z kancľa.[135]
410
Že vraj plakal po sobáši? Horký plakal, ledva čakal!
Žije na vere. (Pozri 391.)
(Iné pozri pod heslom Manželstvo, I. kap., 4 c.)
Príslovia
Bohatá
Bársi je hrbatá, keď je len bohatá.[136]
Hoci som ja rohatá, keď som ja len bohatá.[137]
Hlavička
Hlavička ako makovička a v nej pusto. Č. 304.
415
Pekná hlavička, len škoda, že je prázdna.
Hoci so zogolom, keď len so sobolom.
Keď už mám ísť do pekla, pôjdem aspoň na peknom koni. — Keď už mám ísť do pekla, volím na paripe ako na škape. Adalb. Piekło 7.
Krása, krásna
Krása ako tráva vädne.
Krása ako zora, dlho netrvá, lež statočnosť, pekná čnosť, tá trvá na večnosť.
420
Krása do časa, čnosť na večnosť.
Krása na tanieri nekrája sa.
Krása netrvá dlho.
Krása — ranná rosa.
Krásy sa nenaješ. Adalb. Piękność 2.
425
Krásna panna, polovica vena. Č. 386. Adalb. Panna 31.
Krásna si, krásna, ale kapsa prázdna.
Nepreberaj, krásna panna, abys’ neprebrala!
Nežije krása, ale poctivosť.
Prvé zdravie, druhá krása, tretie veno.[138]
430
Škoda krásy, kde rozumu nieto. Č. 204, 304. Adalb. Krása 2.
Za časem śe šicko psuje, i tva krasa nevekuje. Spiš.
Kto by mi vymietol a smeti odniesol, dala by mu toľko, čo by neuniesol.
Kto ma nechce v gube, nechcem ho ja v šube.
Kto sa žení pre statky, dovedú ho na zmätky. Č. 386.
Láska
435
Pri studenej kuchyni horúca láska chladne. (Porov. 440, 444.)[139]
Ostatná to láska, čo sa za peniaze kupuje. — Za peniaze žiadna láska.
Mladucha je nikdy nie pripekná.
Na jeseň dievky krásnejú a hory špatnejú, a na jar hory krásnejú a dievky špatnejú.
Pekné každému sa ľúbi.
440
Pri ľúbosti chce sa jesti. Č. 242.
Ruža u h… vyrostená smrdzí. Bošácka dolina.[140]
Slamený chlap dostane zlatú ženu. Adalb. Żona 60, Kawaler 5. — Slamený mládenec k zlatej panenke. Prešpor. stol.[141]
Svadba bude za deň za dva, a bieda naveky. Adalb. Wesele 5.
Z peknej misky sa nenaješ, keď je prázdna. Adalb. Miska 1.
Porekadlá a úslovia
445
Hnida hnidu berie.
Chocaj som ja aká biedna, predsa som chlieb vo dve kôry jedla!
Mala som frajera sedmorakej krásy: pehavý, rapavý, s červenými vlasy.[142]
Má sa za ňou — za Nemaňou.[143]
Neberie paničku, ale ládičku. — Neberie paničku, ale truhličku.
450
Nevesta s obnôžkou.
Psota
Coky psota, na stranu, chudoba sa žení!
Nemala psota roboty, už ju bude mať.
Psota nemala gazdu. — Našla psota gazdu.
Zišla sa bieda s psotou, onuca s handrou.
455
Sedemdesiat kytál mala, a predsa sa nevydala; a ja nemám iba jednu, pýtajú ma hen za Viedňu.[144]
Šafeľ s drúkom sa zišiel.[145]
Zamenila si sokola za páva.[146]
Za turák, za dva, strhla sa svadba.
Žení sa na pastvu.
Príslovia
460
Stará dievka ako krosná v dome zavadzia.
Stará dievka, keď sa nemá s kým vadiť, aj s tým plotom sa ešte vadí.
Stará dievka — svieca pred bohom, a starý mládenec len puclík.
Staré dievky budú na Bielej hore piesok merať. Prešpor. stol. — Staré dievky budú na druhom svete vežu bieliť. — Staré dievky budú pred peklom popol osievať a ľad škrabať. Č. 596.
Staré dievky ocot predávajú.
Porekadlá a úslovia
465
Má dvadsať rokov na jednej a dvadsať na druhej strane.
Oženil sa náš Adam, kto by sa to bol nazdal! (Ďalej pozri kap. II. 532.)
Požila panna.[147]
Stratil pánboh od nej karotku.[148]
Už jej opŕchli líčka. — Už jej odkvitli ruže na tvári.
470
Už nie je šedivý, ale sivý, a nežení sa.
Už je starší ako vdovec, a nežení sa.
Už sa všetci poženili, iba Adam zostal, a ten Adam Adamovský najlepšiu si dostal! (Porov. 466.)[149]
Zostal ako h… na cedilku.[150]
Zostala na semä.[151]
[52] V prísloví vyjadrený ideál dievčaťa v minulosti, pričom podľa vtedajšej dvojakej morálky (prísnejšej pre ženy a voľnejšej pre mužov) od dievčaťa sa vyžadovalo maximum dobrých vlastností, vrátane bohatstva. — Lat. znenie: Sit pia, pulchra, potens, pudica, prudens. (Nech je pobožná, pekná, peňažitá, počestná a rozumná.)
[53] Nemravné dievča, žena.
[54] Nenaučená robiť. Z.
[55] Čert — zosobnenie zla, pokušenia, anjel — symbol dobra, ostražitosti pred zlom. Keď sa má človek dopustiť zlého, ohláša sa mu svedomie.
[56] Výrok zvedenej dievčiny. Z.
[57] Krása dievčaťa, ženy privábi často i podlých, nestatočných. Z.
[58] Medzi ľudom bola obyčaj, že slobodnej matke na znak previnenia odstrihli vrkoč, symbol dievoctva; vrkoč kúpil obyčajne podomový obchodník. Z.
[59] Prespala sa. Z.
[60] Keď sa nepoctivá vo venci (parte) sobáši.
[61] čarovaný — zvábený, chrbát maľovaný — do modra zbitý. Z.
[62] Z ľud. piesne.
[63] Dávno zasnúbení. Z.
[64] Dlhá známosť.
[65] Ľud. pieseň. Z.
[66] Ľud. pieseň. Z.
[67] Ľud. pieseň. Z.
[68] Aj keď bude núdza hroziť. Z.
[69] Poľské znenie: Opętal się z starą babą. (Opantal sa starou babou.)
[70] Zaľúbil sa. Z.
[71] Ľud. pieseň.
[72] Na vohľady. Šuj.
[73] Porov. J. A. Komenský, Moudrost starých předků: Jedna straka ze kře a tři v ker. — Keď sa množia nepríjemnosti a nemožno sa pred nimi ubrániť. Z.
[74] Aj význam: O jednom premýšľali, o jednom sa trápili. Z.
[75] Ľud. pieseň. Z.
[76] Ľud. balada.
[77] Ľud. pieseň. Z.
[78] Stará dievka sa vydá aj za muža zlej povesti. Z.
[79] Ľud. pieseň. Z.
[80] Veľa stojí. Z. Aj nasl.
[81] Maď. znenie: Jó paripát az istállóban is megtalálják. (Dobrú kobylu aj v maštali nájdu.)
[82] Vyberal si zďaleka ženu, nakoniec vzal zblízka. Z. — Mor. variant: Uťal pníčka u chodníčka. Obzor, roč. XII., s. 108.
[83] Zo symboliky svadobného obradu. Keď mládenca pri nahováraní ponúknu bryndzou, znamená to, že ho odmietajú, ak mäsom — prijímajú ho.
[84] O žene v minulosti, keď bola často pokladaná iba za pracovnú silu, najmä keď bola v mužovej rodine za nevestu.
[85] Nem. paralela: Erst die Pfarre, dann die Quarre. (Najprv faru, potom vrieskadlo.) — Erst ein Bleib, dann ein Weib. (Najprv bydlisko, potom ženu.)
[86] Nevesta odinakiaľ. Z.
[87] Nemiešať sa medzi zasnúbených. Z.
[88] Biednejší a vzácnejší záletník. Z.
[89] Nevesta a dom. Z.
[90] Ľud. pieseň. Z.
[91] Priženiť sa chudobnému, znamenalo bezprávne postavenie v dome rodičov ženy.
[92] Cudziemu sa aj nepravda uverí.
[93] Rodičia pristali na prvom nahováračovi; dar — znak dohody.
[94] Ak sa objavia nezhody medzi zasnúbenými, lepšie sa rozísť hneď, ako po sobáši.
[95] Obrazne: láska kvitne aj v staršom veku. — Nem. variant: Altes Holz brennt auch gut. (Aj staré drevo dobre horí.)
[96] Poverové začitovanie. Zavčas rána na Veľký piatok češú sa dievčatá pod vŕbou, aby mali pekné dlhé vlasy, a vyprosujú si od vŕby muža. Porov. Zborník Matice slovenskej 1870, I, s. 191. — Z.
[97] Keď sa včas prekazí zlý vydaj. Z. — Aj pochvala dobrého života v manželstve.
[98] Veľké výdavky so svadbou. Z.
[99] Aký je vydaj prvej sestry, taký bude ostatných sestier. Z.
[100] Ľud. pieseň. J. Kollár, Nár. spievanky 1953, I, s. 441.
[101] Protiľudové príslovie, vyjadrujúce pohŕdanie ženou z ľudu.
[102] Maď. znenie: Asszonyt, vásznat ne végy gyertyavilágnál. (Ženu a plátno nekupuj pri svieci.)
[103] Panské príslovie. Z.
[104] Nepoberný do ženby.
[105] Strieborná dievka — zostarené dievča, so šedivými vlasmi
[106] Dbať nielen na krásu, ale i na povesť. Z.
[107] Totiž na krásnej neveste pri sobáši. Z.
[108] Správny vek na vydaj. Z.
[109] Dobrého muža dostala. Z. — Maď. znenie: Jól imádkozott. (Dobre sa modlila.)
[110] Odmietnutý nápadník. — Maď. znenie: Kosarat kapott. (Dostal kôš.)
[111] Dve svadby odrazu v jednej rodine. — Maď. znenie: Egy füst alatt. (Pod jedným dymom.)
[112] Privábili ho. Z.
[113] Vydáva sa. — V Liptove aj inde chodievali mladuchy pred vydajom so staršou príbuznou po pýtaní so slovami: „Prosíme, keby ste nás neopúšťali takéto mladé žobráčky!“ Obdarovávali ich peniazmi, obilím, plátnom a pod. Z.
[114] Išli mu kroz nevesty… — Išli ohľadom nevesty. — Išli k nemu na pytačky. — Zo strany dievčaťa išli sa prezvedieť o mládencovi. — Išla si ohnisko obzrieť. — Nevesta pred vydajom navštívi svoje budúce bydlisko. Z.
[115] Keď počas svadby prší. Z.
[116] Ľud. pieseň. Z.
[117] Nevezmem si vdovca, ale mládenca. Z.
[118] Žart. oženil sa. Z.
[119] Brat a sestra z dvoch domov sa poberú.
[120] Porov. č. 377.
[121] Žijú v konkubináte.
[122] Ľud. pieseň. Z.
[123] Porov. č. 390.
[124] Porov. č. 383.
[125] Ľud. pieseň. Z.
[126] Bola by sa dobre vydala. Z.
[127] O mládencovi, čo sa nechce ženiť. Z.
[128] Obrazne: len smrť ich rozdelí.
[129] Vydať sa. Z.
[130] Keď dievča nútia za nemilého. Z.
[131] Parta — obradný veniec mladuchy pri sobáši. Význam výroku: ešte nie si stará. — Maď. variant: Fejébe sült a párta. (Parta jej do čela vrástla.)
[132] Domáci nevyjavili chystanú svadbu. Z.
[133] Totiž dievča. — Zo svadobnej piesne. Z.
[134] Zahrabú ju, zomrie. Z. — Azda aj: vydá sa za boháča, lakomca (hrabať, nahrabať — lakomo nadobudnúť bohatstvo).
[135] Ohlášky o uzavretí manželstva, ktoré ohlasuje kňaz z kazateľne. — Nem. znenie: Sie sind von der Kanzel gefallen. (Spadli z kancľa.)
[136] Istota vydaja. Odraz spoločenských pomerov v minulosti, keď žena bola hodnotená podľa toho, koľko majetku doniesla do manželstva.
[137] Porov. č. 412.
[138] Lat. paralela: Primum recte valere, proxima forma, tertio loco divitiae. (Najprv zdravie, potom krása, po tretie bohatstvo.)
[139] Nem. variant: Kommt das Elend ins Haus, fliegt die Liebe zum Fenster hinaus. (Keď vojde bieda do domu, láska oblokom vyletí.) — Lat. variant: Sine Baccho et Cerere Venus friget. (Bez Baccha a Cerery Venuša zmrzne.) Bacchus — boh vína. Ceres — bohyňa úrodnosti v rímskej mytológii.
[140] O chudobnom dievčati. Z.
[141] O manželstve ľudí nerovnakých pováh (pracovitá — lenivý). Porov. ako motív ľud. slovesnosti napr. v legendách O putovaní Krista s Petrom.
[142] Ľud. pieseň. Z.
[143] Nemaňa — nič nemá, chudobná. Z.
[144] Ľud. pieseň. Z.
[145] Dvaja hlúpi sa pobrali. Z.
[146] sokol — chudobný, ale ľúbený, páv — bohatý, ale nemilý. Z.
[147] Stará dievka.
[148] O staršom dievčati, čo sa dlho nevydáva.
[149] Ľud. pieseň. Z.
[150] Tie, ktoré chcel, predchytili mu iní. Z.
[151] Nevydatá. Z.
Adolf Peter Záturecký
— folklorista, básnik, prozaik, ev. kňaz a pedagóg Viac o autorovi.
- 314 Slovenské hádanky
- 285 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Všeobecné pravidlá múdrosti a
opatrnosti
- 219 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Pranostiky a úkazy prírody
- 186 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Povaha, mravy a duševné prejavy
- 163 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Prirovnania a iné výroky
- 136 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Majetok a výživa
- 134 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Pomery spoločenské
- 130 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Ľudské telo, jeho potreby, choroba a
smrť
- 122 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Všeobecný priebeh života a príhody v
ňom
- 117 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Ľudský rozum
- 116 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Dobré a zlé mravy. Pravda a viera
- 106 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Z detského sveta
- 103 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. O vlastných menách
- 100 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Slovník
- 97 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Dodatok — Boh. Dobré a zlé mravy. Pravda a
viera
- 95 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Sociálne triedy, stavy, rod a
zamestnanie
- 92 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Poverové príslovia
- 89 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Strava, odev, čistota, cesta a tanec
- 89 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Ľudská reč a slovo
- 83 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Rozličné pohovorky a úslovia
- 83 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Hlasy zvierat a vecí
- 81 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia neznámeho významu
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.
