Zlatý fond > Diela > Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Pomery spoločenské


E-mail (povinné):

Adolf Peter Záturecký:
Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Pomery spoločenské

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Ivana Černecká, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 93 čitateľov

A. Vzťahy ľudí; spoločenské cnosti a necnosti

1. Egoizmus, sebaobrana až samoľúbosť

Príslovia (Porekadlá pozri 625 - 633.)

Aj červík sa skrúca, keď ho pristúpia. Č. 181. Adalb. Robak 2.[1]

Akým si ty mne, takým ja tebe pánom.

Ani ja som nikomu z nosa nevyfrkol. Č. 547.

Bližšia košeľa ako kabát. Č. 396. Adalb. Koszula l.[2]

5

Bližšia moja gamba ako vlastná tetka.

Brániť sa

Biť zakázano, ale brániť sa dovoleno.

Bráň sa chlap, abo skap! Č. 367.

Bráň sa vták, alebo skap! T. 3.

I tá včelka sa ešte bráni.

10

Každý sa bráni, ako môže. — Každý sa bráni, ako vie.

Holub je holubom, a predsa má svoju žlč. — Holub je holubom, a predsa má svoj hnev. — Holub je holubom, a predsa sa nahnevá. Adalb. Gołab 4.

Hrable, hrabať

Dávno tie hrable skapali, čo k sebe nehrabali.

Každé hrable k sebe hrabú. Č. 57. Adalb. Grabie 1, 3.

Každé hrable nato hrabú, aby dačo nahrabali.

15

Každý k sebe hrabe. — Každý pod seba hrabe. Adalb. Grabić 1.

Každý hrabe uhlie ku svojmu hrncu. — Každý svoj hrniec ohŕňa.

Chváliť nás nechcú a haniť sa nedáme.

I my sme niekdy voľačo boli. T. 13.

I ohrablo uderí, keď naň šliapneš. Č. 116. — Stúp na hrable a uderia ťa po nose.

20

Ja rád vidím teba, ešte radšej seba.

Každá líška svoj chvost chváli, dokiaľ si ho nepopáli. Č. 245. Adalb. Liszka 8.[3]

Každého svoj pípeť bolí.

Každému svoje najmilšie. — Každému svoje sa ľúbi. Č. 245. Adalb. Podobać się 6, Swój 6.

Každý len najlepšie sebe verí.

25

Každý Cigán svojho koňa chváli. Č. 246. Adalb. Cygan 12.[4]

Každý je sebe najbližší. Č. 56. Adalb. Bliski 2.[5]

Každý kupec svoju partieku chváli. Adalb. Kupiec 4.[6]

Každý má svoju vôľu.

Každý mlynár na svoje koleso vodu naráža. Č. 57. Adalb. Woda 20.

30

Každý najlepšie vie, kde ho čižma tlačí. — Každý najlepšie vie, kde ho čižma omína. — Každý najlepšie vie, kde ho čižma otíska. — Každý najlepšie vie, kde ho krpec omína. — Každý najlepšie vie, kde ho bolí. Č. 186. Adalb. Boleć 10, Ból 13, Trzewik 2.[7]

Každý richtár podľa seba súdi. Adalb. Sądzić 1.

Každý sebe strebe.

Každý svoje hľadá.

Každý svoju pieseň hudie. Č. 186.

35

Kde ho svrbí, tam sa drbí. — Kde ho svrbí, tam sa poškrabe. Adalb. Drapać się 3.

Kto môže svojím byť, nech druhého nenie. T.

Len si mne dobre bolo, čo ma po druhých. — Len si mne dobre bolo, o druhých sa netrápim.

Najprv Mojžiš, potom Tobiáš.[8]

Najprv sebe, potom tebe. — Každý skorej sebe ako tebe. Adalb. Sobek 2.

40

Nedám si do nosa nové dierky vŕtať. Adalb. Nos 20.

Priať

Dávno toho čert vzal, čo sebe zlé prál. Bošácka dolina.

Každý sebe najlepšie praje.

Prajem tebe, ešte lepšie sebe.

Svätý Peter laje, kto sebe nepraje. T. 37. Č. 56.

Ruka

45

Každá ruka k sebe nakrivená. Č. 57. Adalb. Ręka 22. — K sebe sa ruky krčia.[9]

Kde bolesť, tam ruka. Č. 18, 187 Adalb. Ręka 44.

Volím byť kladivom ako nákovou.

2. Vzájomná odplata

Príslovia

Aká otázka, taká odpoveď. Č. 86. Adalb. Pytać się 3.[10]

Aká pôžička, taká návratka. — Aká pôžička, taká odplata.

50

Aká príveta, taká odveta. — Veta za vetu. Č. 555.

Ako do hory voláš, tak sa ti ohlási. Č. 87. Adalb. Głos 5, Las 7.

Ako sa ty k ľuďom máš, tak sa ľudia k tebe majú. — Ako ty o ľuďoch, tak ľudia o tebe. Adalb. Człowiek 67.

Aký „pamodaj“, taký „bodajzdrav“. — Aký „pánboh daj dobrý deň“, také „ďakujem pekne“. Č. 87.[11]

Aký pochválen, také naveky amen.[12]

55

Aký pomáhaj pánboh, taký pánboh daj. — Aký pomáhaj pánboh, taký boh zaplať. Adalb. Bóg 160.

Aký si ty mne, taký ja budem tebe. (Pozri 71.)

Česc za česc, a bryndzu za groše. Šariš.

Čo nechceš, aby iný tebe činil, nečiň ani ty jemu. — Čo nechceš, druhým nečiň. — Čo nechceš sebe samému, nerob druhému. T. 6. Adalb. Czynić 9.[13]

Čo pri iných haníš, to nechváľ pri sebe.

60

Dačo za dačo, za nič nič. Č. 49. Adalb. Co 1.

Darmo (Iné príslovia pozri v kap. V. 1192 — 1211.)

Ani kura darmo nehrabe. — Ani kurča darmo nehrebie. — Ani kurča darmo nepapre. — Nato kura hrebie, aby vyhrebla. — Nato kura hrebie, aby zrnko našla. Č. 128. Adalb. Kura 29.

Ani pánubohu darmo neslúžime. — Ani pánubohu darmo sa nemodlíme.

Ani pes darmo nešteká. Adalb. Darmo 1.[14]

65

Ani pri hrobe Krista Pána varta darmo nestála. Č. 49, 543.[15]

Bolí hrdlo spievať darmo. Č. 128. Adalb. Darmo 2.

Dačo za dačo, darmo iba smrť. (Pozri 57.) Č. 49. Adalb. Darmo 7, Smierć 100.

Dar za dar, zadarmo nič. Adalb. Dar 6.

Vec za vec, zadarmo nič.

70

Jak mne dakto, tak dakomu pánboh. Šariš.[16]

Jako ty mne, tak ja tebe, nepodlužni sme nič śebe. Šariš. Adalb. Ty.

Jaky ty mne hľib dávaš, taký ja ci zohabim. Šariš.

Kto chce mať, musí dať.

Kto ma má rád, ten mi je brat.

75

Kto mňa miluje, ja ho víc; kto mňa nemiluje, ja ho nic. — Kto mňa ctí, ja ho víc; kto mňa nectí, ja ho nic.

Kto mne dáva, učí ma dávať. (Pozn. 75.) Č. 48.

Láska lásku budí. — Láska lásku plodí. T. 22. Adalb. Miłość 30.

Majú ľudze, mam i ja; daji ľudze, dam i ja. Šariš.

Milé za ľúbe.

Pokoj

80

Daj pokoj, máš pokoj.

Ja mám s tebou pokoj, aj ty mne daj pokoj.

Kto mne dá pokoj, ja mu dám dva.

Nech mi dá pokoj, ja mu dám svet.

Pokoj každému milý. Adalb. Pokój 6.

85

Ruka ruku umýva, aby obe boli čisté. — Ruka ruku umýva, a obe sú biele. Č. 86. Adalb. Przyjaciel 91, Ręka 20, 47.[17]

Zato dávajú krave sena, aby dala mlieka.

3. Priateľstvo

Príslovia (Porekadlá pozri v ods. 23 b.)

Akí sme, takí sme — naši sme!

Bodaj sme sa nikdy nemerili!

Dobrá studňa v suchu vodu dáva: dobrý priateľ v núdzi sa poznáva. Adalb. Przyiaciel 14, 52, 101.

90

Dobre tomu, kto má priateľov, beda tomu, kto ich potrebuje. Č. 235.

Dobrého priateľa si váž ako drahý poklad.

Dobrý priateľ nad zlato.

Dobrí priatelia sa s jednou jahodou podelia. Adalb. Jagoda 1.

Dobrí sa znášajú a zlí sa kolú medzi sebou.

95

Kde môžem, spomôžem.

Kde nieto svornosti, tam nieto hojnosti.

Kto načas dáva, za dvuh pomaha. Šariš.

Kto priateľa miluje, svojho neľutuje.

Kto ťa napomína, maj ho za priateľa. Č. 232.

Láska

100

Kde nieto lásky, nieto ani pásky.

Láska ako prsteň, konca kraja nemá. Č. 237.

Láska nepotrebuje zákona. Č. 237.

Lepšia hrsť priateľstva ako voz dukátov.

Lepšie je mať sto priateľov ako jedného nepriateľa. Č. 235. Adalb. Nieprzyjaciel 6.

105

Lepšie mať priateľov ako nepriateľov.

Lepšie priateľstvo ako peniaze. Č. 229. Adalb. Przyjaciel 30.

Nie to priateľ, čo miluje v šťastí, ale ktorý pomáha v nešťastí. (Pozri 116.) Adalb. Nieszczęście 35, Przyjaciel 97.

Priatelia ako sa povadia, tak sa zase pomeria. — Priatelia ako sa povadia, tak sa zase udobria. — Sú ako Cigáni, takto sa pobijú a hneď sú zase dobrí. — Psi sa hneď hryzú a hneď sa lížu.[18]

Priateľovi aj o polnoci (pomôžem).

110

Priateľstvo blízko nepriateľstva býva.

Starý priateľ

Nových priateľov nadobudni, starých nezabudni!

Pri nových priateľoch nezabúdaj na starých. Č. 229. Adalb. Przyjaciel 9.[19]

Starý chlieb, staré víno, starý priateľ vždy dobrý. Č. 230. Adalb. Druh 2. — Starý priateľ, staré víno najlepšie. T. 37. Adalb. Przyjaciel 94.

Starodávny priateľ je najlepší.

115

Svornosť vedie k šťastiu, nesvornosť k nešťastiu.

V potrebe priateľa poznáš. Č. 231.

Všade sa to nájdu ľudia. — Všade sú ľudia.

Zlato sa probuje v ohni a priateľ v nešťastí. Č. 231.

4. Výzvy k milosrdenstvu a súcitu

Príslovia

Bitého nebi!

120

Kto z boha ratuj, daj rady!

Nedaj človeka zahubiť! — Nedaj duši kresťanskej zahynúť![20]

Neraduj sa z cudzieho nešťastia! Adalb. Nieszezęście 36.

Netráp ho, dosť ho psota trápi!

Pomáhajte, dobrí ľudia!

Priať

125

Aj druhému dopraj, nielen sebe. — Čo sebe nepraješ, to ani druhému.

5. Odvety za márnu, neskorú pomoc

(Pozri v kap. X. ods. 15.)

Príslovia (Porekadlá pozri ďalej v ods. 23 c.)

Keď čertu mať zdochne a peklo zhorí, potom je pozde pomáhať.[21]

Keď ste ma upiekli, teraz ma už zjedzte!

Nech čert vezme pašu, keď kone podochnú.

Nech psom tráva rastie, atď. (Pozri 128.) Č. 289. Adalb. Śmierć 46, Trava 7.[22]

130

Po smrci nech sa chto sce vrcí. Bošácka dolina. Adalb. Śmierć 42.

6. Ústupčivosť, zmierlivosť, mierny úsudok; neústupčivosť, nezmieriteľnosť, hnev

(Pozri Zvada v kap. X. ods. 19.)

Príslovia (Porekadlá pozri v ods. 23 d, m.)

Ak chceš byť horším, nebudeš lepším.

Ani čert je nie taký čierny, ako ho maľujú. Č. 21. Adalb Djabeł 78.[23]

Cnosť bez protivníka vädne.

Čím viac prikladáš, tým viac horí.

135

Človek je len polovicu taký zlý, za akého ho ľudia majú.

Dobrý s každým dobre vyjde.

Dva tvrdé kamene nemelú dobre. Č. 116. Adalb. Kamień 2.

Kto so všetkými chce byť dobrý, nebude s nikým.

Hnev, nahnevaný

Daleko od hneva, daleko od hroma. T. 7.

140

Hnev priateľstvo ruší. T. 11.

Hnev, zlý poradník. Č. 113. Adalb. Gniew 17.

Keď sa nahneváš dnes, zajtra sa vyvŕš.

Nahnevaný žiaden nebol dobrý.

Nedaj sa uchytiť hnevu. — Nedaj sa uchvátiť hnevu.

145

Nepojčíš-li na týden hněva, pojčíš na celý rok. T.[24]

Potlačuj hnev, kým je malý.

Za hnevom ľútosť chodí.

Kde obe strany nie sú v zhode, tam je tretí ku ich škode.

Keď ma budú kliať, budem sa im smiať; keď ma budú biť, budem sa im kryť.

150

Koho bili? Petra. A kto sa bil? Peter.

Krivda

Svätá krivda, kto ju môže preniesť.

Voľ krivdu trpieť, ako krivdu činiť. Č. 111. Adalb. Złość 4.

Znes radšej ty krivdu, akoby si ju mal robiť.

Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom. Č. 16. Adalb. Kamień 18.

155

Kto nevie sám seba kryť, ten nemôže múdrym byť. Č. 206.

Kto svoje viny ľutuje, odpustenie dosahuje.

Laskave teľa i dve kravy vycicia, a terkacie ani jednu. — Laskave teľa i dve kravy vycicia, a potlukacie ani jednu. Šariš.

Lepšie banovať, ako panovať.

Ľudia s ľuďmi sa naprávajú.[25]

160

Môže ti ten byť ešte na dobrej pomoci.

Neber každé slovo na vážku.

Nedochoď konca rečiam. — Kto by aj všetkým rečiam konca došiel!

Nenávisť je zlý kamarát.

Nie je ťažko medzi dobrými dobrým byť.

Nepriateľ

165

Nepriateľa, ktorý uteká, nestíhaj. Adalb. Gonic 4.

Nerob si nepriateľov.

Urob si radšej priateľa z neho, ako nepriateľa.

Neodplácaj zlým za zlé, ale dobrým. Adalb. Złe 10, 62.

Nerob si u ľudí zájesť.

170

Nevedomosť hriechu nečiní. Č. 431. Adalb. Niewiadomośc.[26]

Nevieš, kto sa ti ešte zíde.

Pokoj

Maj s každým pokoj.

Najlepšie je len svätý pokoj mať.

Pokoj je najlepší.

175

Pomsta človeka na mnoho nesie. T. 33.

Pre málo ani kňaz nič neriekne. — Pre málo ani páni nič nerečú. — Pre málo ani kat neobesí.

Prvá chyba odpustená. Adalb. Potknienie.

Radšej po dobrom ako po zlom. — Radšej podobrotky ako pozlotky.

Rujný pes máva potrhané uši.

180

Srditých psov vlci žerú.

Staré hriechy nespomínaj.

Škarede hľadí, ale pekne myslí.

To nie je chlap, ktorý bije, ale ktorý drží.

Trpezlivosť, trpieť, tŕpky

Aj svrček volá: „trp! trp!“

185

Kto nevie trpieť, nevie panovať. Č. 323.[27]

Kto trpí, ten panuje.[28]

Trpezlivosť, pekná cnosť.

Tŕpka je dobrá, kto ju môže zniesť, ešte lepšia, kto ju môže zjesť. — Tŕpky sú dobré, kto ich môže prežrieť. — Tŕpky sú horké, ale sú osožné.[29]

Ustúpiť

Človek hlúpy neustúpi.

190

Múdrejší ustúpi. — Múdry v reči ustúpi. Č. 27. Adalb. Mądry 29, Rozum 31.

Vŕšiť sa najmä na slabom nie je pekná vec.

V škaredom sude môže byť dobré víno.

Zlosť rozum zaslepuje.

Z malej iskry veľký oheň býva.

7. Opatrnosť so zlými a nerozumnými

Príslovia

195

Bujaka za rohy nechytaj.

Čert

Boha nehnevaj, čerta nepopudzuj, lebo nevieš, komu sa do ruky dostaneš. — Boha sa boj, čerta nepopudzuj, lebo nevieš, komu sa do ruky dostaneš. — S Pánom Bohom buď zadobre a čerta nepopudzuj, lebo nevieš, komu sa do ruky dostaneš.[30]

Čertovi musíš aj vo dne posvietiť.

Dobre je to, keď sa aj čertovi sviečočka zapáli.

Dobrý buď s čertom, aby sa ti peklom neodslúžil.

200

Najmúdrejšie je, keď je človek s pánombohom zadobre, i s čertom nie za zle.[31]

Nedaj čertu do dediny![32]

S čertom najlepšie mať pokoj.

S čertom sa nepasuj a Bohu sa poddaj.[33]

Špatnému čertovi peknú tvár ukáž. (Pozri 255.)

205

Zapáľ Bohu sviecu a čertovi hlaveň. Porov. Adalb. Bóg 26, 28, 130, 305, 351, Djabeł 29, 30.

Dobre je aj v pekle mať priateľa. Adalb. D. Piekło 17.

Hnev pominie, ale nenávisť v srdci zostane.

Kto chce pokojne na svete žiť, musí v jednej ruke oheň a v druhej vodu nosiť.

Kto sa mieša do otrúb, toho svine zožerú. — Kto líha medzi otruby, prichodí svini pod zuby. Č. 40. Adalb. Otręby, Plewa 6.

Lajno

210

Lajno, čím viac v ňom papreš, tým väčšmi smrdí.[34]

Nedráždi lajno, nech nesmrdí. T. 28.

Od lajna sa len zababreš.

S lajnom sa nebabri, lebo smrdí.

Škoda je s lajnom sa paprať.

215

Maj s ledačinou pokoj.

Myš, nehraj sa s mačkou!

Nahnevaj vlka, zabije ti žriebä.

Nedrážď sa s mačkou, bo ťa poškriabe. Adalb. Kot 54.

Nedrážď sršňa!

220

Nehraj sa s ohňom, dlapku si opáliš. Č. 32.

Nechoď za každým svetlom, bo zabŕdneš.

Nelapaj žrebca za kopyto.

Nepapri mu zakalenou trieskou pod nosom.

Nepriateľ (Pozri 254.)

Chráň sa pred nepriateľom, i pred najmenším.

225

Nepriateľ, i ten najmenší, mnoho škodiť môže. (Pozri 244.)

Neumelému, neskúsenému nezver všetko.

Od surového si ľahko grobianstvo utŕžiš.

Pes

Besnému psu sa vyhni.

Cudziemu psu never. Adalb. Pies 149.

230

Hoď psovi chleba, neuhryzne ťa.[35]

Hoď psovi koštiaľ, čertu hlaveň, aby mlčal.

Hoď psu koštiaľ, nech nebreše. — Hoď psu koštiaľ, aby nevrčal.

Lepší dobrý pes, než zlý človek. T. 23.

Maj so psom pokoj.

235

Mrcha psovi chlieb hádžu.

Nebuď psa, keď spí. — Spiaceho psa netreba budiť. Č. 114. Adalb. Lew 12.

Never psovi, pohryzie ťa.

Psa proti srsti nehlaď.

Radšej psovi kus chleba, ako dať sa pohrýzť.

240

So psom sa hraj, a palicu v ruke maj. — Keď so psom žartuješ, maj za pásom palicu. Adalb. Pies 226.

Pri sprostom maj rozum, a pri múdrom ešte viac.

Radšej buďme dobrí zďaleka, ako zblízka zlí. Č. 244. Adalb. Kochać się 29. Przyjaciel 27.[36]

S každým pekne, s neveľa dôverne. Č. 247 Adalb. Piękne 2.

Škodiť môže každý.

Veriť, ľahkoverný

245

Hockomu never!

Kto ľahko uverí, hneď sa v leb uderí. T. 20.[37]

Kto ľahko verí, ľahko sklamaný býva. — Ľahkoverný ľahko sa sklame. Adalb. Wierzyć 6.

Len blázon každému verí.

Never každému![38]

250

Ver, ale komu! Adalb. Wierzyć 19.

Zle je i všetkým veriť, i nikomu. Adalb. Wierzyć 26.[39]

Vlk

Kto sa ovcou robí, vlci ho zjedia. Č. 46 Adalb. Baran 18.

Nenechaj psa doma, keď ideš k vlkovi na hostinu.

Nepriateľ zmierený, vlk skrotený — všetko jedno. Adalb. Wilk 102.

255

Zlosť ťa berie a ešte musíš peknú tvár ukazovať.[40]

8. Koniec trpezlivosti

(Pozri v kap. VIII 500, 501, 509, 524 — 528, 541, 542.)

Príslovia

Abys’ ty mňa nezjedol, zjem ja teba.

Čo veľa, to veľa!

Had

Hadovi musíš na hlavu stúpiť.

Chto chce hada umoriť, po hlave ho mosí biť. Bošácka dolina.

260

Hrubého Janka hrubým bijú.

Keď nejde po dobrotky, tedy po zlotky.

Keď ty môjho žida, aj ja tvojho žida![41]

Láska niekedy tiež praská.

Na tvrdú šiju tvrdú palicu.

265

Ošiň, Kubo, tu je hrubo![42]

Pes

Kto mrchavého psa hladí, zle si poradí. — Mrchavého psa nehladkaj!

Strunu dotiaľ naťahujú, kým nepraskne. Č. 131.

Zraz mu rohy, aby neklal!

9. Susedstvo, známosť

Príslovia

Ak máš suseda zlého a pritom bohatého, predaj všetko a uteč od neho. Trenčianska. Č. 413, Adalb. Sąsiad 6.

270

Dobrý sused lepší ako rodina.

Dobrý sused otec, mať.

Keď sused horí, aj teba páli.[43]

Kým rodina zvie, sused to aj zje.[44]

Lepší sused blízky ako priateľ ďaleký. Adalb. Sąsiad 6.[45]

275

Od dobrého suseda hate robiť netreba. — Od dobrého suseda ploty robiť netreba. Č. 412. — Dobrý sused najlepšia ohrada.

Od susedov ani sliepka nebýva dobrá.

Zlý hlad, vojna, mor, oheň — horší zlí susedia. — Zlý je oheň, zlá je voda (povodeň), zlé krupobitie, ale horší planý sused. Adalb. Sąsiad 31.[46]

Známosť

Dobrá známosť za hotové peniaze stojí.

Lepšia známosť ako peniaze. — Lepšia známosť ako za remeň peňazí.

280

Lepšia známosť ako rodina.[47]

10. Návštevy, pohostinstvo

Príslovia (Porekadlá pozri ods. 23 n.)

Bár sa ja vám vydieram, len ma vy držte! — Trebárs ja vám utekám, len ma vy držte![48]

Čo máme, to dáme!

Čo strovíš s milými, to Boh vynahradí s inými.

Kde ťa radi majú, nechoď často, a kde neradi, nikdy. Bošácka dolina. Č. 415. Adalb. Bywać 2.

285

Chleba a noža nespúšťaj zo stola.

Inde kurča ješ, doma svoje rež!

Hosť, hostina (Pozri 311 — 315.)

Častý hosť nebýva vzácny.

Do hostiny nebuď ani prvý, ani posledný. Č. 288. Adalb. Ucta 3.

Hosť a ryba na tretí deň smrdí. Č. 416. Adalb. Gość 22, Ryba 52.[49]

290

Hosťa si musíme uctiť.

Hosťovi čo najlepší kúsok.

Hosťovi daj, a ešte ho odpýtaj.[50]

Hosťovi prvé miesto.

Chodíš v hosti, čakaj i ty hostí.[51]

295

I psa hosťovho nachovajú.

Keď hosť príde, prvá starosť o jeho kone, druhá o kočiša, tretia o neho.

Kedz bys’ posol na hoscinu, ber ze sebu tanistrinu. Šariš.

Kto moc hostí domov vodí, chytro po žobraní chodí.

Moc hostí a málo kostí. Č. 417.

300

Niet tej dediny, kde by nebolo hostiny.

Prišiel hosť na holú kosť. — Prišli hosti, aby hrýzli kosti.

Raz do roka i v pekle hostina býva.[52]

Kto by rád, tomu nedávajú, a kto nechce, toho ponúkajú. Č. 417.

Kto chce blížnych povážiť, musí sebe ukrivdiť.

305

Kvôli kamarátstvu sa mních oženil. — Kvúli společnosci sa aj franciškán oženil. Modra.[53]

Ľudia

Ľudia s ľuďmi a psi so psi. (Pozri 310.)

Medzi ľuďmi po ľudsky, doma bieda vždycky.

To je dom, čo ľudia chodia doň. — To je dom, kde chodí mnoho doň.

Mohol si nos doma držať![54]

310

Musím už len so svetom žiť.

Neponúkaj nôž, ale chlieb.

Nezvaný, neprosený, nevolaný

Kde ťa neprosia, nech ťa čerti nenosia. (Porov. 309.) Č. 85.

Na hody nezvaný býva u dverí čestovaný. T. 26.

Nevolaný hosť má miesto za dvermi. Adalb. Gość 12.

315

Nezvaných hostí pod stôl sádžu. Č. 416.[55]

11. Úcta

Príslovia

Akého ťa vidia, takého ťa uctia.

Aký hosť, taký obrus.

Dolu klobúk pred takým človekom!

Každému poctivosť.

320

Komu česť, tomu česť, pastierovi trúba. Č. 17, 105. Adalb. Pastuch 1.[56]

Kto druhého ctí, sám z toho chválu má. T. 20. Č. 106. Adalb. Czcić.

Kto sám nemá cti, ten ani druhého nectí.

Kto uctí psa, uctí pána. Adalb. Pan 31, 96.[57]

Nehľaď na psa, ale čí je pes. Č. 166.

325

Prv si mne dvojil, a už mi tykáš. T. 34.

12. Spolky

Príslovia

Bez jedného kola bude plot stáť. (Porov. 341.)

Bez jedného vojaka bude vojna. Adalb. Wojak 1, Żołnierz 1.

Bez jedného žiaka bude škola.

Bez jedného žida bude jarmok. Č. 290. Adalb. Zyd 1.[58]

330

Bez jednej lastovičky bude leto. Č. 290. Adalb. Lasztówka.[59]

Bez jednej niti môže plátno byti. Novohrad.

Bez jednej ovce bude salaš. — Bez jednej ovce bude košiar. — Pre jednu ovcu nedržia salaš.

Dobrý

Dobrý človek sa všade vmestí.

Dobrých ludzí všadze sa moc zmescí, ale zlých ešte vác. — Dobrí vella seba, zlí na kopu. Bošácka dolina.

335

Dobrých sa moc zmestí, a jeden zlý všetko pohubí. — Dobrých sa veľa sprace.[60]

Dom rozdelený spadne.[61]

Dva chrbty viacej unesú ako jeden.

Dva kone viacej utiahnu ako jeden.

Dvaja — rada, traja — zrada. Č. 248. Adalb. Dwaj 10.

340

Jeden chlap — žiaden chlap. T. 15.

Jeden kôl plot neudrží. Č. 359.

Jeden strom nečiní háj. Č. 290.

Jeden žeravý uhoľ hreje sa od druhého.

Jedno drevo nie je hora. Č. 290. Adalb. Drzewo 21.[62]

345

Môžeme sa pästiť, keď sa môžeme zmestiť.

Obec — veľký kopec. T. 31. Č. 358.

Pomoc všade dobrá.

Povrázok silnejší je vo tri huby, než ten, ktorý je v jednu. Č. 112.[63]

Ruky

Mnoho rúk mnoho spraví.

350

Štyri ruky viac urobia ako dve. Adalb. Ręka 14.

Viac rúk viac spraví.

Spolky, spoločník

Ani vrabec spolky nemiluje. — Ani holub spolky nemiluje.[64]

Čože o spoločníka, ale o pomocníka!

Pánboh stvoril volky a čert spolky, Č. 347. — Pánboh volky a čert spolky.

355

Spolky berú ovce i volky.

Spolky — čertove volky.

Spolky sú k majetku volky.

S vlkom spolky — čert berie ovce i volky.

Viacej očí viacej vidí. Č. 202, 351. — Mnoho očí mnoho vidí. Adalb. Oko 64, 93.

360

Všetci za jedného a jeden za všetkých!

13. Kto komu roveň — neroveň; vhod — nevhod

(Porov. v kap. XII. ods. 8. Zlí sa podporujú.)

Príslovia (Porekadlá pozri v ods. 23 e.)

Darmo sa tam tískaš, kde ťa nechcú.

Doba dobu nájde, čo kraj sveta pôjde. Č. 37.

Kde ťa nechcú, nevolajú, ta sa nenatískaj. — Kde ťa nechcú, nevolajú, ta sa nenarývaj. — Kde ťa nechcú, nevolajú, ta sa nepchaj. — Kde ťa neprosia, ta sa nepchaj. (Pozri 312.)

Kováč ku kováčovi, hrnčiar k hrnčiarovi.[65]

365

Letel holub za holubom. — Holub za holubom, ovca za baranom. Č. 38. Adalb. Goląb 2.

Nájde kováč uhliara a uhliar kováča. Č. 38. (Pozri 364.)

Nech si každé len svoju roveň hľadá.

Pozná si vrece záplatu. — Aké vrece, taká záplata.[66]

Rovné k rovnému najradšej sa ťahá.

370

Rovné s rovným chodí.

Rovný rovného hľadá. Č. 37.

Rovný rovnému sa raduje a s ním sa radkuje. Adalb. Równy 3.

Svojej rovne sa drž!

Špatná zhoda s ohňom voda. Č. 228, 439. Adalb. Niezgodny 1, Ogień 39, Zgodić się 10.

375

Ťažko ovcu s vlkom meriť. Č. 35.

Žartovať

Nežartuj, s kýms’ nerástol. Č. 83. — S nerovnými nežartuj.

14. Nemiešaj sa do iných; hľaď si svojho

Príslovia

Ani sa ti neorie, ani sa ti neseje. Adalb. Siać 1.[67]

Bez volania nechytaj sa cudzej roboty.

Co me do teho? Ne moje śe mele. Šariš.

380

Cudzie pšeno oháňa a jeho vlastné vrabci zobú. T. 4. Č. 272 Adalb. Proso 1.

Cudzie vidíš pod horou a svoje nevidíš pod nohou. Č. 237. Adalb. Cudze 21.

Či mi dal čo do vreca alebo do hrnca?[68]

Čo nehorí, nezalievaj.

Čo sa ťa netýka, tomu daj pokoj.

385

Čo ťa nepáli, nehas, povedám ti, braček mamľas! — Čo ťa nepáli, nefúkaj! Č. 272. Adalb. Gasić 2, Odgrzebywac, Palić 1.[69]

Čo ťa po kom? Ty na seba hľaď!

Daj pozor na seba, čo ťa do iných?

Daj tomu svätý pokoj!

Ďaleko hľadá a pod nosom to má.

390

Do cudzej veci sa nemiešaj.[70]

Doma sedz, svoj chlieb jedz!

Hľadá posmech na iných, a má ho doma. (Pozri 400.)

Hľaď ty na seba!

Iným pomáha, sám sebe nemôže.[71]

395

Každá gazdiná vie, ako jej v hrnci vrie. — Každý vie, kde mu vrie.

Každá sviňa má svoj chliev.

Každý nech sám na seba hľadí, aký je.

Každý nech si len do svojho hrnca hľadí. (Pozri 405, 410.)

Ľahnem si na pec a na svet sa ani neozriem. Č. 273. — Sadnem si pod pec a o svet sa nestarám.

400

Má toho doma dosť, a po svete zháňa sa za tým. Č. 273.

Múdry

Mocnému netreba pomoci, múdremu rady.

Múdreho netreba učiť.

Múdremu neraď, mocnému nedvíhaj. — Múdremu neraď, mocnému sa neponúkaj.

Na seba daj pozor!

405

Nebuď do každého hrnca vareškou. Č. 272. — Nemiešaj sa do všetkého ako vareška.

Nedúchaj do každej kaše. Č. 551.

Nechaj vodu bežať a kamene ležať.[72]

Nech každá praslica svoje kuky žuje. Bošácka dolina.

Nepchaj prsty do osieho hniezda.

410

Nepchaj nos do cudzieho hrnca. — Nestrkaj nos do cudzieho hrnca. — Nepchaj nos do kalamára. — Nestrkaj nos do každej diery. — Nepchaj nos, kde ti netreba.

Neškrab sa tam, kde ťa nesvrbí. Č. 272.

Netreba zajacovi chrasť ukazovať a vlkovi horu. (Pozri 428.)

Netrhaj, čos’ nesadil.

Neuč orlicu lietať.

415

Od koho, od toho; čo koho do toho?

Pozri sa len do svojho zádrenia.[73]

Rozkazovať

Doma si rozkazuj![74]

So svojím si rozkazuj!

Siahni za svoju pazuchu. Č. 273.

Starať sa

420

Nech sa každý len do seba stará.

O svoje sa star!

Povedala sova sove: Staraj sa každý o svoje.

Staraj sa sám o seba; čo teba do koho?[75]

Uč si svoje deti kašu jesť! Č. 272, 518.

425

Veď to nejde z tvojho mešca. Č. 617.

Vietor

Nehľadaj vietor po poli.

Nerob vietor pred druhým.

Vlk

Neuč vlka do chrasti. Č. 518. — Vlkovi cestu do hory neukazuj. Adalb. Wilk 51. — Vlkovi neukazuj húšč. T. 40.[76]

Zametať, miesť

Metie pred cudzími dvermi a pred svojimi má smetisko. — Nech si každý len pred vlastným prahom zametá. Č. 272. Adalb. Dom 37. Sień 1. — Pred cudzími dvermi nezametaj.[77]

15. Nevernosť k svojim

Príslovia

430

Ani ten pes nie je dobrý, čo sa svojho dvora nedrží.

Červivé ovocie zo stromu odpadá. Č. 33.

Hniezdo

Mrcha vták, čo do vlastného hniezda nečistí. Č. 227. Adalb. Ptak 56. — Taký vták sa hnusí, čo do vlastného hniezda trúsi. — Ten sa statočnému hnusí, čo do vlastného trúsi.[78]

Mrcha ovca, čo od čriedy uteká. — Podlá to ovca, co svoje runo nośic nesce. Šariš.

Poturčenec horší ako Turek. Č. 475.[79]

16.Mravný vplyv, zlé následky styku so zlými

Príslovia

435

Akým prachom ho nabili, takým strieľa.

Čert

Kto má čerta za kmotra, dostane sa ľahko do pekla. Adalb. Djabeł 45.

Nehryz s čertom orechy. Adalb. Czart 12.

Chto se psy spava, s buchami vstáva. Bošácka dolina. Č. 40. Adalb. Pies 97.

I zdravé jablko pri zhnitom zhnije.

440

Jedna prašivá ovca všetko stádo nakazí. — Jedna prašivá ovca nakazí sto. — Jedna prašivá ovca nakazí celý kŕdeľ. Č. 40. Adalb. Owca 4.

Keď jedna hus pije, pijú všetky. Č. 211, 599. — Keď jedna hus zagagoce, zagagocú všetky.

Kto chce s vlky žiť, musí s nimi vyť. — Chto sce s vlkom vyť, musí s ním aj byť. Bošácka dolina. Č. 39. Adalb. Wilk 32.

Kto sa dotýka smoly, zamaže sa od nej. Č. 40. Adalb. Smola 2.[80]

Kto sa s blatom papre, zamaže sa od neho. — Kto sa s blatom oberá, zamaže sa od neho. Č. 40.

Mlyn

445

Do mlyna nech nechodí, kto sa nechce zamúčiť. Adalb. Młyn 10. — Kto do mlyna chodí, ľahko sa umúči. Č. 40. Adalb. Mąka 3.

S kým si, taký si. Č. 36. Adalb. Nakładać 2.

Vrana

Kto príde medzi vrany, musí kvákať ako ony. Č. 39. Adalb. Wrona 11.

Kto sa s vranou pustí na cestu, natrafí na mrcinu.

Zlé príklady kazia mravy. Adalb. Przykład 10.

17. Využívanie iných

Príslovia

450

A čo by tvoj priateľ i z medu bol, neoblíž ho celého. (Porov. 524.)

Čím viac sa s kým maznáme, tým viac ho rozmaznáme.

Daj mu kožuch, i kožu ti stiahne.

Dobrú hrušku moc netrasú.

Dobrú hrušku najviac trasú.

455

Ja si nebudem pre teba prsty páliť.

Kde sa je a pije, tam je priateľov dosť.

Kde si sa umočil, tam sa suš.[81]

Kde si pojel smotanu, pojedz si i kýšku. Adalb. Śmietana 2.[82]

Keď sme aj bratia, ale štice nie sú sestry. Č. 397.

460

Kto ohrýzel mäso, nech aj kosci zdrúzga. Bošácka dolina. Adalb. Mięso 13.

Ľahko brať na cudziu kožu. — Ľahko piť na cudziu kožu. Č. 627. — Ľahko cudzími rukami hady vyberať.

Len dotiaľ je človek dobrý, kým dáva.

Mám ťa rád, neopustím ťa do posledného grajciara!

Od toho utekaj, čo mnoho kričí „daj!“.

465

Podaj čertu prst, nuž ťa za celú ruku uchytí. Č. 52. Adalb. Dać 25, Djabeł 85, Palec 1. Pies 31.

Pomôž mu na koňa, on ti pomôže pešiemu. — Druhého posadíš na koňa, a ty za ním peši.

Posaď žobráka za stôl, aj nohy naň vyloží.

Pusť Cigána pod pec, vyjde ti na pec.

Pusť hada do rukáva, vyjde ti pod pazuchu.

470

Pusť psa pod stôl, vyjde ti na stôl. Č. 328.

Pusť žobráka pod pec, vyjde ti na stôl.

Spoločný kôň má košťavý chrbát. — Požičaný kôň má košťavý chrbát. Č. 319 Adalb. Koń 26.[83]

Toho vždy nájdeme, koho potrebujeme. Č. 58.

Ukáž mu palec, chce celú dlaň.[84]

18. Nevďak, neuznanie

Príslovia (Porekadlá pozri v ods. 23 f.)

475

Aj pes vie, kto mu dáva jesť. Č. 50. Adalb. Pies 62, Jeść 26.[85]

Ani pánboh všetkým ľudom nevyhovie. Č. 286. Adalb. Dogodzić 13.[86]

Daj čudákovi hospodu, ešte ťa vyženie z domu. — Prijmi čudáka do domu, ešte ťa vyženie z domu.

Do studničky, z ktorej sa napil, smetí nevďačný.

Jeden všetkým nevyhovie.

480

Každé dobrodenie vďaky zaslúži. T. 16.

Koho ľúbiš, od toho najviac trpíš. Č. 40.

Málo vo svete uznalosti.

Mieril na nepriateľov a praštil na priateľov. Č. 291.

Nenarodil sa ten, aby sa ľúbil všem. Č. 285. Adalb. Dogodzić 9.

485

Nepľuj do pohára, z ktorého si pil.

Nevďačnosť je odplata ľudská.

Nevďačnosť svetom vládne. — Svet je nevďačný. Adalb. Świat 53.

Požičaj žobrákovi koňa, utečie ti aj s ním.

Urob čertu dobre, peklom sa ti odslúži. — Urob čertu dobre, zanesie ťa do pekla. — Slúž človeče diablu, zanesie ťa do pekla. — Poučuj čerta, peklom ti odplatí. Novohrad. Č. 50.[87]

490

Vďačnosť a pšenica iba v dobrej zemi rastú.

Za dobré čakaj zlé.

Za dobré nečakaj dobré.

Za dobré nečakaj, za zlé ťa neminie.

Za dobrodenie nečakaj poďakovanie. Č. 50.

19. Falošnosť, ľstivosť, pokrytectvo, klamstvo

Príslovia (Porekadlá pozri v ods. 23 g.)

495

Brada ako u proroka a cnosť ako u hajdúka. Č. 41. — Brada ako u proroka a cnosť ako u drába. Adalb. Broda 2.

Brada apoštolská a fúzy diabolské. Novohrad.

Cigán pod červeným dolománom čiernu košeľu nosí.[88]

Čert

Anjelský hlások a čertova pieseň. Č. 41.

Čím sa čert viac začesáva, tým väčšmi mu rožky trčia.[89]

500

Drží pánaboha za nohy a čerta za rohy. (Pozri 534.) Adalb. D. Bóg 442.

Keď sa modlí, na čerta sa obzerá.[90]

Letel ako anjel a spadol ako čert.

Čemu śe robiš sobolem, kedz śi tchurem? Šariš.

Draho by ho zaplatil, kto ho nezná. Adalb. Znać 2.[91]

505

Drží s pánom i s furmanom.

Chodí ako ovca, tridzie ako baran. Bošácka dolina. Č. 530, 41. Adalb. Owca 14, Chodzić 23.

Chudobná je to myš, čo má len jednu skrýš. — Chudobná je to myš, čo len jednu dieru má. T. 12. — Myš je malé zviera veru, predsa nemá (len) jednu dieru. Č. 253.[92]

I k nebu i k zemi čohá. T. 12.

Inde hľadí, inde mieri. — Škuľavý kováč inde hľadí, inde kuje.[93]

Klam, klamať

510

Faloš a klam zradí sa sám. Č. 41.

Podvod k nám! — Klam k nám! Šariš.[94]

Kto druhého klame, sám najskôr oklamaný býva. Adalb. Oszukać 2.

Komára cedíš, ťavu hltáš. T. 19.[95]

Koňa láskajú, keď ho lapajú.

515

Kto hladká, ten i škrabe.

Kukučka sa sama vykuká.[96]

Líška

Chvost na líšku svedčí. T. 12.

Kde líška drieme, daj pozor, kohút! Č. 43. Adalb. Liszka 26.

Líška srsť, nie kožu mení. T. 23.

520

Poznať líšku po chvoste. Adalb. Liszka 10.

Pred líškou zavri kurník.

Stará líška sa ťažko dá chytiť. Č. 43. Adalb. Liszka 34.[97]

Med

Do očí ako med, okrem očí ako jed. — Na jazyku mäd, v srdci had. — Najprv ako med, potom ako jed. — V ústach med, v srdci jed. Č. 536. Adalb. Usta 5.

Kto je samý med, neoblizuj ho. — Kdo samy med, nepoboškaj teho. Šariš.

525

Miluj svojho blížneho, vezmi skalu, udri ho. Adalb. Blíźni 7.[98]

Najprv ti hlavu prebije a potom ti ju pohládza.

Nahor líže a nadol bije. — Nahor líže a nadol krivdí. Č. 42.

Od koho sa úfajú, toho vychvaľujú. Č. 166.

Oko, oči (Pozri 523.)

Do oču brat, krem oču vrah. Šariš. — Do očí dobrý, krem očí zlý. — Do očí chváli, krem očí haní. Č. 536. — Do očí sa stavia dobrým a krem očí ohovára.

530

Hodný si mi, hodný, ale len naoko.

Kto do očí chváli, iste ťa chce oklamať.

Naoko dobrý, ale v srdci pomstu varí. — Naoko dobrý kresťan. Č. 530.

V oči si mi ako líška a krem očí ako vrana.

Pánaboha za nohy chytá. Č. 530.

Pes

535

Dvoch dvorov pes. Č. 537. — Z každého dvora pes.

Pes, keď nemôže kosti hrýzť, teda ich líže. Č. 122, 595.

Po tme húdol a po vidne tancoval.

Priateľ, nepriateľ

Človek podlizačný nie je priateľ vďačný.

Lepší zjavný nepriateľ ako falošný priateľ. — Lepší zjavný nepriateľ ako úlisný priateľ. Č. 233. Adalb. Nieprzyjaciel 8.

540

Panebože, oslobod ma od prátelú, od neprátelú sa sám oslobodím. Modra.

Tajný nepriateľ horší ako zjavný.

Robí sa, ako čo by nevedel do troch načítať. Adalb. Umiec 9. Vyglądač 5. — Robí sa, ako čo by nevedel kuriatka rozviazať. Č. 533, 534.[99]

Rozum

Koho pánboh chce potrestať, potresce ho na rozume. — Koho pánboh chce potrestať, tomu rozum vezme.[100]

Koho pánboh chce potrestať, toho oslepí. Č. 205. Adalb. Bóg 192.

545

Pánboh mu rozum zaviazal.

Pánboh mu z rozumu pomohol.

Ruka

Jednou rukou pohládza, druhou čiape. Adalb Ręka 21.

V jednej ruke chlieb, v druhej kameň. Adalb. Chleb 170.

Spravil sa sprostým, ako čo by o ničom nevedel.

550

Spravil sa svätým, ako čo by o ničom nevedel.

Srdce

Čo nejde od srdca, to nejde do srdca.

Srdcom ľúb a rukou lúp! Adalb. Lubić 21.

Stiahni kuklu, uzrieš šaľbu. T. 36. Č. 41.

Svätý, svätuškár

Nie každý ten svatý býva, kto do kostola chodieva. — Nie všetci svatí, čo si otierajú o kostol päty. Č. 41. Adalb. Kościoł 29.[101]

555

Svätý, len uši mu z pekla trčia. Č. 530. Adalb. Święty 12.

Svätým sa robí a čertov pácha.

Svätuškár najhorší.

Vlk v rúchu ovčom. — Vlk v ovčom rúne. Č. 530. Adalb. Owca 13, Wilk 114, D. Baran 28.[102]

Voda

Boj sa tichej vody!

560

Nazdal by si sa, že nevie vody zamútiť. Č. 535. Adalb. Robić 56.

Tichá voda brehy podmýva, bystrá preskakuje. Adalb. Woda 3. — Tiché vody podmieľajú brehy. Č. 270.[103]

V mútnej vode je dobre ryby lapať. Č. 360, 533. Adalb. Woda 55.[104]

Vrece

Šidlo vo vreci neobstojí. Adalb. Kłamstwo 4, Szydło 4.[105]

Vykole sa klin z vreca. — Vykole sa šidlo z vreca. Č. 238. — Klinec, čo ho ako zakrútiš, predsa sa vykole.

565

Všade pestvo, iba v mlieku voda. — Všade klamstvo, iba v mlieku voda.[106]

Vtáčik

Ako sladko píska, aby privábil vtáčka. — Ked vtáčkov lapajú, pekne im pískajú. (Pozri 514.) Č. 43. — Vtáčkov na lep lapajú. — Vtáčkov na píšťalku lapajú.[107]

Z jednej strany prosí, z druhej hrozí.

Z jedných úst teplo i zimu púšťa. — Z jedných úst studený i teplý vietor púšťa. Č. 537.

Zrada

Dobre, že človeku slovo z úst nevydriape, a potom ťa zradí.

570

Zrada z kúta číha rada. Č. 248. Adalb. Zrada 4.

20. Závisť, neprajnosť

Príslovia (Porekadlá pozri v ods. 23 k.)

Beda tomu, koho ľutujú. (Pozri 572, 582, 583, 585.)

Bodaj by mi ľudia závideli, ako by ma mali ľutovať. Adalb. Zazdrościć 2.

Bohatstvo plodí závisť, chudoba nenávisť. Č. 164.

Človek závistlivý, sám sebe je krivý. Č. 108. Adalb. Zazdrośny 1.

575

Hrnčiar hrnčiarovi závidí. Č. 108. Adalb. Garncarz 1.

Inde sa všade lepšie majú.

Kôň chce jarmo a vôl sedlo. Č. 283.

Lepšia úroda na susedovej roli. Č. 109. (Pozri 589) Adalb. Cudze 23, Sąsiad 24.[108]

Majetok ide so závisťou.

580

Málo vidí a moc závidí.

Myslí, že len jemu slnce svieti.

Nech radšej sto ľudí závidí, ako má jeden ľutovať.

Nech svet laje, keď ti len pánboh praje. Č. 12. — Svet mi laje a Boh mi praje. — Svet mi kľaje a Boh mi praje.

Nemcom šomreš, dobre im padá.[109]

585

Odvráť, bože, ľutovníkov a prispor nám závistníkov![110]

Pán Ľutoval nič nedal, pán Závidel skazu vzal. — Pán Ľutoval nič nedal, pán Závidel nič nemal.

Raz v roku, i to v oku. Č. 25.[111]

Smrť hasí závisť.[112]

Susedova krava viacej mlieka dáva. — Susedova krava sladšie mlieko dáva. Č. 109. Adalb. Sąsiad 26.[113]

Šťastie

590

Kto má šťastie, tomu závidia, a kto má škodu, má i posmech. — Šťastie bez závisti nebýva. Č. 108, 150. — Šťastie budí závisť. (Pozri 573.)

Závistník najväčší na svete blázon.

Žobrák žobrákovi najviac závidí.

21. Koristníctvo, prefíkanosť

(Zásady)

Príslovia

Blázon dáva, múdry berie, keď odíde, len sa smeje. Č. 48. Adalb. Brać 20, Dać 48, Głupi 120. — Blázon, kto dáva, väčší, kto neberie. Č. 48. Adalb. Brać 30, Dać 79.[114]

Ďalej zájde, kto sa plazí.[115]

Hanba, hanblivý

595

Hanba je mrcha pohostinnosť.

Hanba je utekať, ale osoží. — Hanba je utekať, ale zdravo. Č 120. Adalb. Uciekać 9.[116]

Hanblivý žobrák naveky prázdnu kapsu nosí. — Pyšný žobrák naveky prázdnu kapsu nosí. Č. 98, 122. — Kerý žebrák sa hanbí, toho kapsa prázdna. Bošácka dolina.

Kto sa hanbí, má prázdne gamby. — Kto sa hanbí, nekladie za gamby. Č. 121.[117]

600

Nech sa ten hanbí, čo má štyri gamby.

Kde jest, tam ber! — Kde jest čo, tam ber!

Kde sa lesní, tam sa klesní.

Kde vlčura nestačí, podši líškou. — Kde barančina nestačí, podši líškou. Č. 254.

Keď ti dávajú, ber, keď ťa bijú, utekaj! Adalb. Bic 16. — Keď ti dávajú, len ber, ani sa nepýtaj.

605

Musíš si oči zažmúriť.[118]

Opatrný človek pamätá vždy na zadné dvierka.

Silný si utiera čelo, chytrý ústa.

Šelma všade dobre prejde.

Vtedy ber, keď ti dávajú.

22. Získavanie si iných až podkupnosť

Príslovia

610

Dar oslepuje oči. Adalb. Dai 2, Podarek 3.[119]

Keď nám dáš, tak si náš.

Kto na koho vrčí, nech mu niečo vstrčí.

Mastiť, mazať

Aby ti voz nevŕzgal, pomasť mu kolesá. — Aby ti voz neškrípal, pomasť mu kolesá. Adalb. Wóz 21. — Chto mascí, ten vozí. Bošácka dolina. Adalb. Mazać 1. — Kto mascí, ten jede. Prešpor. stol. — I kolesá ľahšie idú, keď sa pomastia. — Kolesá sa rozsypú, ak sa nenamastia. — Kto dobre mastí, dobre jachá. Č. 362. Adalb. Smarować 5.[120]

Kto nemastí, väzí vo chrasti.

615

Nepomažeš — nepovezieš.

Pomasť mu ruku, bude písať.

Nežiaľ tomu slúžiť, kto dá dačo užiť.

Nieto toho vysokého a hrubého múru na žiadnom zámku, žeby ho jeden somár s vrecom peniazmi naplneným nepreskočil. Adalb. Taran.

Plnými ústami ťažko fúkať.[121]

Zlato, zlatý

620

Kameň zlato skusuje a zlato ľudí. Č. 163. Adalb. Złoto 7.

Namazal mu ruky a hrdlo zapchal zlatom. T. 27.

Zlatým a strieborným kľúčom akýkoľvek zámok otvoríš. — Zlatým a strieborným kľúčom akýkoľvek bľach otvoríš. Č. 164, 362. Adalb. Klucz 8.

Zlatý orol všade doletí. T. 42. Č. 362. Adalb. Orzeł 16.[122]

Zlato oslepuje. (Porov. 610.)

23. Porekadlá a úslovia ku kap. III.

A. Vzťahy ľudí; spoločenské cnosti a necnosti

a) Sebacit, sebaobrana (Iné surovšie pozri v kap. XVII. 360 — 475.)

Blázon

625

Ja nie som tvoj blázon! — Nemaj ma za blázna! — Nerob si zo mňa blázna! — Nerob so mnou ako s bláznom!

Nedá si odorať. — Nedá si na chrbte hrach mlátiť. — Nedá si pod nosom kašu dúchať. — Nedá si popod nos brnkať. — Nedá si od hocikoho frčky hádzať.

Nerob si zo mňa posmech!

Nevstupuj mi do poctivosti! — Nevstupuj mi do svedomia!

Odsekol mu.

630

Podoprel si boky.[123]

Postavil sa mu do očí. — Postavil sa na zadné nohy. — Postavil si širák na hlavu. — Postavil si klobúk na hlavu.

Premeral ho od hlavy po paty. Č. 631.

Zavrátil ho.

b) Priateľstvo, žičlivosť

Ani mu miesta nevedel nájsť.

635

Ani motyka ich nerozdelí.

Ani v zlate ani v blate sa neopustia.

Čo by ruku jeden druhému odťal, nepohnevajú sa.

Čo mu len na očiach vidí, všetko mu kvôli robí.

Dal by mu i tej vlastnej krvi. — Dal by mu i ten kabát zo seba. — Dal by mu i to blato spoza nechtov. — Dal by mu i to, čo nemá. — Dal by mu i tú dušu. — Dal by mu i tú košeľu zo seba. Č. 525. — Dal by mu i z toho, čo do úst nesie. — Dal by mu všetko svoje.[124]

640

Do ohňa by zaň skočil. — Do vody by zaň skočil. Č. 522. Adalb. D. Ogień 42.

Držia sa ako reťaz spolu. — Držia sa ako dva prsty. — Držia sa ako repíčie.

Hned boli svoji.

Chodí mu za vôľou.

Chová ho ako pavúka. — Chová ho ako plcha. — Chová ho ako pĺha.

645

Chráni ho, aby ani zlý vetrík naň nezavial. — Šiana ho, aby ani zlý vetrík naň nezavial. — Varuje ho, aby ani zlý vetrík naň nezavial. — Chráni ho, aby ho ani slnce nezašlo. — Chráni ho ako mladé maslo. — Chráni ho ako oko v hlave. — Chráni ho ako svoje dve oči. — Chráni ho ako zrenicu svojho oka. Adalb. Piastować, Strzeć 2.

I tú krv by zaň vylial.

Jeden druhému ruku podáva.

Má ho rád ako Cigán dieťa. — Má ho rád ako holub pšenicu. — Má ho rád ako holub žitko.

Mal ho zjesť od radosti.

650

Na rukách by ho nosil.

Nedal by ho ani za deravý groš. — Nedal by ho ani za tri svety.[125]

Nemal som s ním za makové zrnko pohoršenia.

Od úst si odtrhne a dá mu. Adalb. Dać 32.

Peľhá ho ako vlhu.

655

Podušky mu podkladá.

Priateľ na život a na smrť.

Rád mu bol ako svojim dvom očiam.

Sú ako jedna duša.

Sú spolu zadobre.

660

Všetko by doň popchal. — Všetko mu do hrdla pchá.

Zachodí s ním ako s maľovaným vajcom.

Za svet by mu vôľu nezlomil.

Z oka by si vylúpal a dá mu. — Zo srdca by si vylúpal a dá mu.

Žičí mu ani sám sebe.

665

Život by zaň položil. — Hlavu by zaň položil.

c) Zbytočná pomoc (Pozri v kap. X. 493 — 495.)

Dáva lieskovca tomu, ktorý zubov nemá. T. 7. Adalb. Częstowac 7, Orzech 11.

Husiam seno a psom otruby dáva.

Lysému hrebeň, slepému zrkadlo. T. 23.

Psu plevy a volu kosti podáva.

670

Takú lásku i u žida nájdem. Adalb. Łaska 16.[126]

Tým si ja kapustu neomastím.

Za takú lásku sa ja poďakujem.

d) Udobrenie sa; nevšímanie si hnevu

Kto sa hnevá, hnevá sa, na pazderí klobása. — Kto sa hnevá, hnevko, na pazderí črevko. Bošácka dolina.

Kto sa drgá, nech sa žujá. T. 21. — Kto sa duje, nech sa guje. T. 21. — Kto sa duje, nech sa zuje.

675

Kto sa hnevá, nech sa hnevá. — Kto sa hnevá, nech sa váľa, toho páni nepochváľa. Č. 114.

Kto sa hnevá, nech sa o zem hodí. — Kto sa hnevá, tomu nos odrežú.[127]

Len ty mluv, keď som zdruv. Adalb. Mówić 74.[128]

Veď je nič, keď sa chriapa zaplatí![129]

Veď je nič, veď sme svoji!

680

Ved pre to nespanne Beckovský zámek. Bošácka dolina.

Veď ti preto chrastu z nosa nezdrapil.

e) Rovní (Pozri kap. XII ods. 14 a.)

Aký Havel, taký Pavel. — Či Havel, či Pavel. Adalb. Paweł 1.

Do jedného mecha dujú. — Do jednej trúby dúchajú.

Na jeden roh trúbia. T. 26. — Na jedny gajdy pískajú. T. 26. — Na jednom kolovrátku ihrajú. T. 26. — Na jedno brdo tkaní. T. 26. Č .633. — Na jedno nákovadlo tlčú. T. 26. — Na jednu strunu bijú. — Na jednu strunu drnkajú.

685

Oba vedno dujú.

Svoj svojho našiel.

To je tiež kôl z toho plota. Č. 633. Adalb. Kól 9. — To je tiež niť z toho brda.

To je všetko na jedno kopyto. — Na jedno kopyto vybití. Č. 633. Adalb. Kopyto 6, 9.

Všetko jedno, či golier, či košeľa.

690

Z jedného mecha vypadli.

f) Nevďak, neuznanie

Bol u neho varený i pečený, a teraz ho nezná. Č. 557. Adalb. Pieczony 2.

Čím sa mu viac ukladá, tým je horší.

Čo by ruky po lakte, nohy po kolená zodral, neuverí mu.

Ešte mu aj to miesto dúchal, kde si má sadnúť.

Had

695

Hada si na prsiach odpľagal. — Hada v pazuche nosí. T. 10. — Chová hada za ňadry. Č. 530. Adalb. Waz 3. — Má hada v zádrení. (Pozri nasl. a 699.) — Pustil si hada do rukáva.

Lahodí mu ako zozbieranému vredu.

Nevyhovieš mu, čo mu budeš chrbát šípom lízať. — Nevyhovieš mu, čo ho budeš na masti pražiť.[130]

Odsluhuje sa mu.

Pustil si žabu do zádrenia.

g) Falošnosť, ľstivosť, pokrytectvo, klamstvo

700

Ach, moja krásna Majolena! — Ach, moja milá dobrota! — Ach, moja nevinnosť![131]

Anjel s rožky. — To je anjel. (Iný doloží.) S rožky. Adalb. Anioł 2.

Blázna si z neho robí.

Dajže mu prenocovat, či ti nácestu nezje!

Dvojá voda človek. — Na dve strany bije.

705

Falošný ako mačka.

Fígle zbiera.

Hlavy dovedna ako hady strkali a kameň duli.[132]

Hovorí cez zuby. Adalb. Mówić 54.

Hrá sa s ním ako mačka s myšou.

710

Chytil sa do pasce.[133]

Jeho reč je s maslom.

Ježiškove husličky.

Kľučky meče. — Kľučkuje. — Krútikom chvostíkom.[134]

Len sa tak prikmotril. — Len sa tak prikradol.

715

Len tak pod pokrývkou to urobil.

Len tak zašemotil.

Líška

Driemajúca líška.

Falošný ako líška. — Adalb. Fałsziwy.

Líška, stará šibalka. Č. 530.

720

Má muchy v nose, len nevedieť, v ktorej dierke. Adalb. Głowa 100.

Má sladký jazyk.

Má triesku za ušami.

Med

Dal mu med cez sklo lízať. Č. 527. Adalb. Cukier 6.

Medové motúzky mu cez ústa preťahuje. Č. 593 — Mastné motúzky mu popod nos preťahuje.[135]

725

Mluvil malovanýma ústy.

Na krivú brezu hľadí.

Nasilu mu pravda z úst vyšla.[136]

Nevinnosť premilá!

Oko, oči

Judáš mu z oka kuká. Č. 536. — Judášov bozk. Č. 17. Adalb. Judasz 3.[137]

730

Ledabolo oči zaslepil.

Oči mu zakavkloval.

Peknými rečami ho uchlácholil.

Pestvá zháňa.

Plač

Slinami plače.

735

Suchý plač.

To je plač len od pľúc a slzy od slín. — To je plač len od pľúc, nie od srdca.

Potutme sa ta dostal. — Potutme to urobil.

Prišiel s krivou rukou.[138]

Rád v kalnom loví.

Svätý, svätosť

740

Divný svätý![139]

Hrá si na svätého. Adalb Święty 14.

Nebudzme svatyma, kedz zrne hrišnyma. Šariš.

Svätá nevinnosť!

Svätosť mu z očí vyzerá.

745

Ukázal mu figu.

Ukázalo sa zakrývané kopyto.

Vetrom podšitý.

Vkradol sa tam ako mačka.

Vrany mu suzy chváču. Bošácka dolina.

750

Vyliezol jazvec z diery. — Vyšiel syseľ z diery.[140]

Vytrčil rožky.

Zadrhol sa v osídle.[141]

Za nosom ho vodí. — Za nosom ho vodácka. Adalb. Nos 43.

Prezývky

Dvojdvorský, falošník, falošnica, farizeus, líška, ošemeta, ošemetník, pánbožťok, patrikár, pobožničkár, pobožnostkár, podkušiteľ, pokrytec, potmehúd, pretvárenec, svätúšik, svätuškár, šemenda, úlisník, vábec.

h) Prefíkanosť

755

Aj to bola planieta, na ktorej sa ten narodil.

Čert, Čertovský

Ani čert mu nechytí.

Čertom podšitý.

Čertovský človek.

Toho ani čert neprevedie.

760

Vari je s čertom v porozumení!

Vari mu už čert šepce!

Ej, ale mu vyťal za fígeľ!

Inde srok, inde krok.

Hľadí mu do brucha. — Hľadí mu do karát.

765

Chytil sa rozumu.

Chytrá hlava. — Chytrý na plané hrušky.

Kapsovej viery človek.[142]

Keď som aj tam nebol, ale som cez plot videl.

Kto by znal všetky jeho spády!

770

Má nos. — Má tenký nos. — Má dobrý nos.

Má zo všetkých krámov korenie.

Majster

Dobrý majster!

Hm, mešter vlk!

Majster na hniličky. (Pozri 766.)

775

Majster nad majstra.

Našiel na ňom dobrého majstra. — Padol na dobrého majstra.

Má sojky v hlave.

Má voľačo za lubom.

Má živé striebro v hlave. T. 24.

Muchy, Mušky

780

Má muchy, hoc je hluchý. — Má muchy poza uchy. Č. 534.

Mušky mu ožívajú.

Už mu vylietali mušky z hlavy.

Vie, od čoho muchy dochnú. — Vie pes, od čoho muchy kapú.[143]

Musel by ten včaššie vstať, aby mňa ten oklamal.[144]

785

Nahnal mu rozumu.

Na všetky kopytá vybitý.

Nedám sa ti ako mucha chytiť.

Nedám sa ti prekabátiť.

Nedá sa chytiť ani za chvost, ani za uši.

790

Netreba tomu dvakrát hovoriť.

Otvoril mu oči.

Padol na dobrého.

Prebitá šelma. — Prešibaná šelma.

Prekvákal vrany.[145]

795

Prešiel mu cez rozum.

Pretrel mu ústa.

Previedol ho cez lavičku. Dokladá sa: A on z lavičky do vodičky.

Rád sa kryje za cudzí chrbát.

S múdrou materou sa poradil.

800

Šabladura preštvaná.

Šibal nad šibala. — Bol u šibala za učňa. — Prešibalec.

Tak sa hláče lapajú!

Trafil na svojho. Č. 633.

Už sa vypsil.

805

Všetkými masťami namastený.[146]

Vytrel mu fúzy. — Vytrel mu oči.

Za medový motúz hada nájsť. T. 41.

Zavoňal pečienku.

Z dvanástej próby vyprobovaný.

i) Podlízavosť

810

Do neba ho vyvyšoval. — Do neba ho vynášal.

Každému sa klobučkuje. Č. 533. — Moc čiapok zoderie. — Moc klobúkov zoderie.[147]

Okúril ho tymianom ako čerta babím lajnom.

Päty mu líže.

Podlizuje sa mu ako mačka.

j) Závisť, neprajnosť

815

Ani toho povetria mu nežičí. — Nežičí mu ani kúska chleba. — Nežičí mu ani to čierno za nechtom. Adalb. Zyczyć 6.

Kuvičí hlas. Č. 555.

Oko

Beňovo oko. Č. 555.[148]

Krivým okom pozerá.

Oko mu vylezie. — Oči mu vyliezajú od závisti. — Závidí ešte i tie oči človeku.

820

Priatelia, ktorí všetko doprajú, čo kury znesú, len vajcia nie.

Zlí ľudia, zlí, nežičí jeden druhému ani po tej čiernej zemi chodiť. Spiš.

k) Nemilosrdnosť, krivda

Ani tomu psovi nedá pokoja.

Ctia ho ako psa v kostole.

Človek neľudský ako mrchavý pes.

825

Dal ho so psy vyhnať.

Dobre (že) nám po hlavách neskáče.

Do žlče mu omáča.

Drevo na ňom rúbu.

Chvália ho, kde ho niet, križujú ho, kde je. (Opačne.) Do očí ho chvália, mimo očí hania. — Chválili ho pred každým domom. — Chválili ho pred každou prázdnou chalupou.

Kameň, skala

830

Kamenného srdca človek.

Má kamenné srdce.

Skorej by sa ten kameň dal obmäkčiť!

Tvrdý ako tá skala. — Tvrdý ako nákova.

Už by sa ten kameň (skala) bol pohol. Adalb. Kamień 4.

835

Z kameňa by si skôr vodu vytlačil, ako by ti ten dačo kvôli urobil. — Zo skaly by si skôr vodu vytlačil, ako by ti ten dačo kvôli urobil.

Každému zavadzia. — Každému je v očiach.

Každý sa oňho otiera.

Každý naňho kváče. — Každý doň dojedá.[149]

Každý sa doň buší. — Každý doň udrie. — Každý doň drgne.

840

Každý sa na ňom potkne.

Kúty ním vymetajú.

Má ťažké srdce naň.

Na metle ho vyhodili.[150]

Nemá ho ani za onucku.

845

Nemá ho ani za psa. (Pozri 860.)

Nik sa oň neozrie, ani čo by ho suka oš…

Nosia sa na ňom ako na revúckom koňovi.

Od kata ukrutnejší.

Osopil sa naň ako židia na Krista Pána.

850

Pije jeho krv.

Postaral sa o neho ako vietor o perie.

Skáču doň ako hady.

Srdce

Cudziar nemá toho srdca (zlého).

Nemá srdca k nemu.

855

Škúli na neho. — Krivo hľadí na neho, akoby mu bol obed zožral.

Utisnutý je pred ním ako podpalček.

Varuj sa ho ako besného psa.

V lyžičke vody by ho utopil. Č. 553. Adalb. Utopić.[151]

Vozia sa po ňom. — Vláčia sa po ňom. — Uháňajú sa po ňom.

860

Zachádza s ním ako so psom. Adalb. Pies 102.

Zažrali sa doň.

l) Neznášanlivosť, neústupnosť, nenávisť, úklady, pomsta

Ani na vlas neustúpi.

Beží z Púchova do Kyjova.[152]

Čert

Dal by som ho už i čertovi zadarmo.

865

Už je v čertových rukách.

Zavesil mu čerta na krk.

Dostal sa mu na brdo.

Hľadí naňho ako na psa. — Zazerá naňho ako na psa. — Hľadí ako bujak. — Zazerá ako vlk. — Zazerá, ako čo by som mu bol otca zabil.

Chrbtom sa mu obrátil.

870

Chytil ho na háčik. — Chytil ho na slučku. — Chytil ho do osídla.

Jeden druhému nedá z taniera zvaliť.[153]

Jeden Hopsa, druhý Nebojsa. — Jeden hrdý, druhý tvrdý. — Jeden Nedajsa, druhý Nebojsa. — Mišo, neboj sa! Jano, nedaj sa! Modra.

Je mu ako tŕň v päte. Č. 553.

Je mu ako soľ v očiach. Č. 553 Adalb. Miłý 14, Sól 4.

875

Kašu mu pohubil. T. 16.

Každému nohy podjedá. — Podjedinoha.

Krivo naň hľadí.

Kúpil mu kone.[154]

Má ho v žalúdku ako svoje hriechy.

880

Má naňho oko. — Má naňho pik. — Má naňho zuby. — Má naňho z kopca.

Milosti ani do hrsti!

Myslí mu ten od zubov bolenia.[155]

Nahnal ho do prosa. — Nahnal ho do saku. Č. 606. — Nahnal ho do úzkeho. — Nahnal ho do kúta. Č. 623.[156]

Nahnal mu kozy na most.

885

Na lep mu sadol.

Našiel mu špiky.

Navaril mu horkej polievky.

Nazdury mu robí.

Nedal mu vyspať hodonku.

890

Obstrihal mu krídla. Č. 626.

Odobral mu kľúče.

Oheň dávno uhasený kriesi. T. 31.

O každú vec sa bije.

Okom naňho zagánil.

895

Pahreby by naň nasypal.

Podkladá mu polená pod nohy.

Pod lavicu ho strčil.

Podrazil mu nohy.

Prebil mu hlavu.

900

Prekrižľoval mu počty.

Preriedil mu fúzy.

Priečny ako krivé drevo.

Psím kúrom ho vykúril.

Rád ho vidí ako koza nôž. — Rád ho vidí ako pes mačku. — Rád ho vidí ako mačka vtáčka. Č. 553. — Rád ho vidí ako neberný peniaz. — Rád ho vidí ako oči chren.

905

Radšej by čerta videl ako jeho.

Radšej mu vidí chrbát ako tvár.

Rozťahuje po ňom siete.

Spod obočia naň pozerá.

Spopred nosa mu to uchytil.

910

Stolec mu stavia.[157]

Stúpa mu na prsty. — Stúpa mu na palec. — Stúpa mu na otlak.

Špatné mu podstlal.

Tade ho hnali, tade viezli. T. 37.

Ťahajú sa spolu za prsty.

915

Ten pre mňa môže nebyť.

Trafiť

Trafila kosa na kameň. — Trafil kosou na kameň. Č. 556. Adalb. Kosa 5. — Trafila palica na kyjak. — Trafila valaška na obuch.[158]

Tromf na tromf. — Truc na truc.

Ukázal mu dvere.

Už ho má na nákove.

920

Už ho vezú.

Už mu odtrúbil. — Už mu odcengal. — Už mu odzvonil. — Už mu odspieval. Č. 588.

Vovliekol ho do omáčky.

Vzal ho nakrátko. — Vzal ho na tvrdo. — Vzal ho do pacu.

Vzal si ho na mušku.

925

Vyhodil ho zo sedla.[159]

Vytiahol mu z kapusty slaninu. Č. 535. — Vytiahol mu z hrachu slaninu. Č. 596.

Vytrhol mu spod nôh zelinu. — Vytrhol mu spod nôh rohožu.

Vpustil mu hada do rukáva.

Vrazil mu klin do hlavy. Adalb. Ćwiek 3, Klin 1.[160]

930

Vŕta mu dierky do nosa.

Vyvŕšil sa na ňom.

Vzal mu lyžicu od úst.

Za hodinu ako mäd a za desať ako had. — Viac jedu, než medu.

Zájesť je medzi nimi.

935

Zamiešal mu karty.

Zápreky mu kladie.

Zapražil mu horúcej kaše.

Zarúbal mu cestu.

Z hrdla mu to vytrhol.[161]

940

Znášajú sa ako pes s mačkou. Adalb. Lubić się 17.[162]

Zrazil mu nohy. — Zlámal mu rohy.[163]

Slovesné vyjadrenia

Nestojí oň, pasie po ňom, podkúril mu, posvietil mu, rozkmotrili sa, zapražil mu, zasmažil mu.

m) Návštevy, pohostinnosť, zábava

Čas radosti, veselosti, nemáme čo jesti, iba jednu hus pečenú, i to samé kosti.[164]

Chodí, kde už čert dobrú noc dáva.

945

Idem ta, aby mi trochu v hlave svitlo. — Idem ta, aby sa mi trochu v očiach presvietilo.[165]

Nemám múky, ani soli, ani žiadnej omasty, príde mi hosť na nedeľu, nemám mu čo dať jesti.

Pahostník.

Prezočivec.

Starosť nás zašla.[166]

950

Šaty na hosťoch trhá. Č. 521.[167]

Urobili si dobrý deň. — Urobili si dobrú vôľu. — Urobili si kratochvíľu.



[1] Maď. verzia: Féreg is védelmezi magát. (Aj červík sa bráni.) — Féreg is meggyüremlik, ha reá hágnak. (Aj červík sa skrúti, keď naň stúpia.)

[2] Maď. variant: Közelebb az ing a csuhánál. (Bližšia košeľa ako čuha.) — Közelebb az ing mint a suba. (Bližšia košeľa ako šuba.) — Čuha, šuba — vrchný mužský odev.

[3] Sliezsky variant: …a která ho něma, pravi, že je nejlip bez něho. Vlastivěda slezská 1888, I, 221. — Maď. znenie: Róka is dicséri mága farkát. (Aj líška svoj chvost chváli.)

[4] Cigáni v minulosti kupčili s koňmi. — Maď. verzia výroku: Czigány is maga lovát dicséri. (Aj Cigán svojho koňa chváli.)

[5] Lat. variant: Prima persona ego. (Prvý som ja.)

[6] Nem. znenie: Jeder Kaufmann lobt seine Waare. (Každý kupec svoj tovar chváli.)

[7] Maď. verzia: Kiki legjobban tudja, hol szorít a csizmája. (Každý najlepšie vie, kde ho čižma tlačí.)

[8] Slovná hra: mne — tebe. Z.

[9] Maď. variant: Minden embernek mága felé hajlik a keze. (Každému sa ruka k sebe ohýna.)

[10] Maď. znenie: Minő a kérdés, olyan a felelet. (Aká otázka, taká odpoveď.)

[11] Pamodaj. bodajzdrav — kedysi ľudové pozdravy, pamodaj — skrátené: pánboh daj (zdravia, šťastia), bodajzdrav — skrátené z Boh daj ste zdraví boli.

[12] Porov. Vlastivěda slezská 1888, I, 220.

[13] Porov, výrok evanj. Matúša 7, 12.

[14] Sliezske znenie: Ani pes darmo něštěká. Vlastivěda slezská 1888, I, 222.

[15] Maď. variant: Krisztus koporsóját sem őrizték ingyen. (Ani Kristovu truhlu nestrážili darmo.)

[16] Obsah výroku: Za dobro sa nám nemusí vždy odvďačiť ten, komu sme ho preukázali.

[17] Maď. verzia: Kéz kezet mos, mind a kettő tiszta. (Ruka ruku umýva, a obe sú čisté.)

[18] Sú ako Cigáni… — Narážka na nezriadené vzťahy medzi Cigánmi v minulosti.

[19] Maď. variant: Uj barátért el ne hagyd a régit. (Pre nového priateľa neopusť starého.)

[20] Nedaj duši kresťanskej zahynúť. — Duša kresťanská znamená človeka vôbec.

[21] Výrok pripisovaný Jánošíkovi, visiacemu na šibenici, keď mu došlo oznámenie o milosti. Z.

[22] Maď. znenie: Nójjön kutyának fű, ha eldöglik a ló. (Nech psom tráva rastie, keď kôň zdochne.)

[23] Nerob človeka horším, ako je. Z. — Maď. znenie: Nem olyan az ördög, amint festik. (Nie je čert taký, ako ho maľujú.) — Nem oly rettenetes az ördög, amint írják. (Nie je čert taký hrozný, ako ho opisujú.)

[24] Ak sa zavčasu neprestaneš hnevať, potrvá ti hnev dlho.

[25] Meria, pokonávajú. Z.

[26] Ospravedlnenie zlého činu, vykonaného z nevedomosti. Opak tohto výroku platí v práve.

[27] Lat. znenie: Qui nescit pati, nescit dominari. (Kto nevie trpieť, nevie vládnuť.)

[28] Maď. znenie: Aki szenved, az uralkodik. (Kto trpí, ten panuje.)

[29] Obraz vytvorený zo zvukovej podobnosti slov: tŕpky — trpieť.

[30] Dvojaká morálka; s každým byť zadobre.

[31] Porov. č. 196; prejav opatrníckosti, obojživelníctva.

[32] Narážka na kveštárov, žobravých mníchov. Z.

[33] Porov. č. 196, 200; významové jadro: s každým vychádzaj dobre.

[34] Lat. verzia: Hoc scio pro certo, quotias cum stercore certo, vinco, seu vincor, semper ego maculor. (Toto viem naisto, koľkokrát mám s hnojom do činenia, vždy sa umažem.)

[35] Maď. variant: Vess az ebnek, nem harap meg. (Psovi daj, neuhryzne ťa.)

[36] Maď. variant: Jobb távol szeretni egymást, mint kozel gyülölni. (Lepšie zďaleka byť zadobre, ako zblízka sa nenávidieť.)

[37] Maď. znenie: Aki könnyen hisz, könnyen csalatközik. (Kto ľahko uverí, ľahko sa sklame.)

[38] Porov. bibl. výrok evanj. Jána 4, 1.

[39] Maď. variant: Mindent hinni, vagy semmit, azonegy gyarlóság. (Všetko veriť, lebo nič, rovnaká slabosť.)

[40] Nem. variant: Zum bösen Spiel gute Miene machen. (K zlej hre milo sa tváriť.)

[41] Význam: ako ty mne, tak ja tebe. Patrí medzi výroky, ktoré pôvodne patria do kontextu anekdoty, poviedky a pod.

[42] Výrok z humoristickej pripoviedky: Gazda chcel skúsiť, či mlatci dobre mlátia. Schoval sa pod rozostreté snopy na humne. Keď mlatci prišli a zbadali vypuklinu, mlátili tuho po nej, pričom jeden z nich zvolal: Ošiň Kubo, tu je hrubo! Z. — Porov. pôvod, výroku s č. 262.

[43] Maď. variant: Te is félj, mikor a szomszéd háza ég. (Aj ty sa obávaj, keď susedovi dom horí.)

[44] Sused zatiaľ už aj pomohol. Z.

[45] Porov. výrok z Knihy Prísloví 27, 10, Bibl.

[46] Sliezsky variant: Něch Bůh bruni od zlého suseda. Vlastivěda slezská 1888, I, 230.

[47] Maď. variant: Jobb néha egy barát mint száz atyafi. (Lepší jeden priateľ ako sto príbuzných.)

[48] Kto predstiera, že už odchádza, ale rád by ešte zostal. Z.

[49] Maď. verzia: Harmad napra mind a hal büdös, mind a vendég. (Na tretí deň každá ryba smrdí i hosť.)

[50] Za nedostatočné pohostenie. Z.

[51] … v hosti, — starý akuz. pl. i-kmeň.

[52] Dodáva sa: hoci je už dávno starými hrncami zahádzané. — Maď. variant: Pokolban is egyszer ünnep. (Aj v pekle býva raz sviatok.)

[53] Maď. znenie: Barátságért a barát is megházasodott. (Kvôli kamarátstvu aj mních sa oženil.)

[54] Keď sa nepozornému zle vodilo v spoločnosti. Z.

[55] Sliezsky variant: Nězvani hostě pod pecem sedaju. Vlastivěda slezská 1888, I, 230. — Maď. variant: Hivatlan vendégnek ajtó megett a helye. (Nezvaný hosť má pri dverách miesto.) — Nem. variant: Ungebetene Gäste setzt man unter den Tisch. (Nevolaných hostí usádzajú pod stôl.) — Ungebetene Gäste gehören hinter den Ofen. (Nepozvaní hostia patria za pec.)

[56] Sliezsky variant: Komu česť, tomu česť, žebrakovi kabela. Vlastivěda slezská 1888. I, 221.

[57] Maď. variant: Ebet is megbecsülik uráért. (Kvôli pánovi i psa uctia.)

[58] Žid vo význame obchodník. Porov. aj nasl. varianty.

[59] Maď. znenie: Egy fecske nem csinál nyarat. (Jedna lastovička leto nespraví.) Významové jadro: jedinec sám osebe nič neznamená.

[60] Maď. paralela: Sok jó ember elfér egy kis helyen. (Veľa dobrých ľudí sa sprace aj na malom mieste.)

[61] Porov. bibl. výrok evanj. Lukáša 11, 17. Obrazne o nesvornosti a neznášanlivosti.

[62] Maď. paralela: Egy szál fa nem erdő. (Jeden strom nie je hora.)

[63] Pozri Slovenský rukopis zo 16. stor. Slov. pohľ. 1894, s. 112.

[64] Spolky… — Obrazne o nevýhodách spoločného rodového hospodárenia pod vedením najstaršieho člena rodu. V takto organizovanom hospodárení nebola zaručená rovnaká účasť na zisku, preto dochádzalo v neskorších dobách k častým sporom a napokon vývinom spoločenského zriadenia k rozpadu rodového hospodárenia.

[65] Paralela: Hrnčiar hrnčiarovi závidí. Z.

[66] Porov.: Aké vrece, taká záplata. Z.

[67] Čo ťa do toho? Z.

[68] Nech sa nestará do mňa. Z.

[69] Maď. znenie: Mi nem égeti nyelved, ne fujjad! (Nefúkaj na to, čo ti jazyk nepáli!)

[70] Sliezska paralela: Cuzum budum něrušaj. Vlastivěda slezská 1888, I, 227.

[71] Porov. bibl. výrok evanj. Matúša 27, 42.

[72] Porov. Vlastivěda slezská 1888, I, 226.

[73] Ženy si do záňaďria všeličo ukladajú, aby to mali poruke. Z.

[74] Maď. znenie: Otthon parancsolj! (Doma rozkazuj!)

[75] Sliezsky variant: Hleď sveho a ni kožucha mojeho. Vlastivěda slezská 1888, I, 226.

[76] Maď. variant: Farkasnak mutatsz erdöt. (Vlkovi ukazuješ horu.)

[77] Nech si každý… — Sliezsky variant: Zamětej před svoju siňu. Vlastivěda slezská 1888, I, 226. — Maď verzia: Kiki maga háza előtt seperjen. (Každý nech si pred svojím vlastným domom zametá.)

[78] Maď. variant: Nem tiszta madár az ki fészkét rútitja. (Nie je to čistý vták, čo si hniezdo špiní.)

[79] Významové jadro: odrodilec je horší ako skutočný nepriateľ. — Historický pôvod výroku je v skutočnosti, že Turci počas vojenských výbojov okrem dospelých odvliekali do zajatia aj deti; z nich si po prísnej vojenskej výchove zostavovali zvláštne oddiely tzv. janičiarov. Janičiari, poturčenci, už nevedeli o svojom pôvode a výchovou vedení k bezcitnosti správali sa veľmi kruto na dobývanom území, ktoré bolo vlastne ich pôvodnou domovinou.

[80] Porov. bibl. výrok z knihy Ecclesiasticus 13, 1.

[81] Z ľud. piesne.

[82] S kým si držal v šťastí, ku tomu si choď aj v nešťastí. Z.

[83] Maď. verzia: Közös lónak túros a háta. (Spoločný kôň má zodratý chrbát.)

[84] Maď. paralela: Kis ujjad mutatod, egész kezed kéri. (Ukážeš mu malíček, celú ruku pýta.)

[85] O nevďaku. Z.

[86] Maď. znenie: Isten sem tehet mindennek eleget. (Ani pánboh všetkým nevyhovie.)

[87] Urob čertu dobre… — Maď. znenie: Tégy jót az ördoggel, pokolba visz érte. (Zaobchoď dobre s čertom, do pekla ťa za to zavlečie.)

[88] O falošnom predstieraní.

[89] Čím väčšmi sa ospravedlňuje, lichotí a zakrýva zlý úmysel. Z.

[90] Pokrytec.

[91] Sliezska paralela: Kdo by tě něznol, to by tě kúpil. Vlastivěda slezská 1888, I, 234.

[92] Nem. paralela: Schlechte Maus, die nur ein Loch weiss. (Zlá myš, čo len o jednej diere vie.)

[93] Inde hľadí… — Maď. variant: Nem oda csap ahova néz. (Neudrie tam, kde hľadí.) — Škuľavý kováč… — Ale to tam udrieš, kam pozeráš? — opýtal sa naľakaný kováčsky pomocník škuľavého majstra kováča, keď tento zdvihol kladivo a jedným okom na pomocníka pozeral. Z.

[94] Klamár sa sám oklame. Z.

[95] Porov. bibl. výrok evanj. Matúša 23, 24.

[96] Nem. paralela: Der Kuckuck kuck schreit seinen eigenen Namen. (Kukučka vykričí svoje vlastné meno.) — Lat. variant: Cuculus ipse sibi cucat mortem. (Kukučka si sama smrť vykuká.)

[97] Lat. paralela: Annosa vulpes haud capitur laqueo. (Stará líška sa sotva chytí do osídla.)

[98] Obraz zákerného, falošného, pokryteckého vzťahu k ľuďom; paródia na bibl. výrok.

[99] Nem. znenie: Er tut, als ob er nicht drei zählen könnte. (Robí sa, ako keby nevedel do troch narátať.)

[100] Maď. paralela: Kit meg akar Isten verni, eszét veszi el. (Koho chce pánboh potrestať, odoberie mu rozum.) — Hovorí sa, keď niekto sám urobí niečo, čo prekazí jeho lesť. Z.

[101] Maď. paralela: Nem mind szent, aki templomba jár. (Nie každý je svätý, kto do kostola chodieva.)

[102] Vlk v rúchu ovčom. — Porov. bibl. výrok evanj. Matúša 7, 15. - Maď. variant: Gyakorta farkas a juhbőrbe öltözik. (Často sa vlk do ovčej kože oblečie.)

[103] Maď. znenie: Lassú víz partot mos. (Tichá voda breh podmýva.)

[104] Maď. variant: Zavarosban halász. (V mútnom loví.)

[105] Maď. variant: Kitetszik a szeg a zsákból. (Vytrčí sa klinec z vreca.)

[106] Iron. Z.

[107] Vtáčkov na lep lapajú. — Maď. variant: Hogy madarat csalják, lépet zöldre hagyják. (Aby vtáčka privábili, lep nazelenia.)

[108] Maď. variant: Gazdagabb a szomszéd vetése. (Bohatšia je susedova sejba.)

[109] Nemec v ľud. reči znamená aj toho, čo nerozumie hovorené; v prenesenom význame znamená aj nemý.

[110] Maď. paralela: Adjon Isten sok irigyet, kevés szánakodót. (Daj, bože, mnoho závistníkov a málo ľutovníkov.)

[111] Napr. hostina. Z.

[112] Lat. verzia: Odia raors extinguit. (Smrť vyhasí nenávisť.)

[113] Maď. variant: Szomszéd tehene nagyobb tőgyet hord. (Susedova krava má väčšie vemená.)

[114] Blázon, kto dáva… — Nem. variant: Nicht ein Narr, wer nimmt, sondern ein Narr, wer gibt. (Nie je blázon, kto berie, ale ten, kto dáva.)

[115] Úlisný. Z.

[116] Hanba je utekať, ale osoží. — Maď. znenie: Szégyen a futás, de hasznos. (Útek je hanebný, ale osožný.)

[117] Hanblivý žobrák… — Maď. znenie: Szemérmes koldusnak üres a táskája. (Hanblivý žobrák má prázdnu kapsu.)

[118] Prinútiť sa k činu. Z.

[119] Porov. bibl. text z 5. knihy Mojžišovej (Deuteronomium 16, 19).

[120] Maď. variant: Kent kerék könnyen szokott menni. (Namastené koleso ľahšie ide.)

[121] Podplatený mlčí. Z.

[122] Obraz z rakúsko-uhorskej mince; dvojhlavý orol, symbol monarchie.

[123] Podoprel si boky — znamená jednak lenivosť, jednak gesto postavenia sa na odpor, gesto ráznosti. (Porov. ľud. pieseň: Chytila praslicu, podoprela boky, a on, neboráčik, ešte sa jej prosí.) Z.

[124] Maď. paralela: Az ingét is odaadja. (Dal by aj košeľu.) — Dal by mu i to blato… — Iron. Ž.

[125] Nedal by ho ani za deravý groš. — Iron. Z. — Nem. variant: Freund in Not und Tod. (Priateľ v núdzi i v smrti.)

[126] Predstieraná veľkodušnosť, ale v podstate vypočítavosť. — Žid vo význame obchodník.

[127] Obraz vzatý z ľud. rozprávky Či śe hnevace? Porov. P. Dobšinský: Slovenské prostonár. povesti, 1958. I, 333.

[128] Hovor si, len keď som zdravý. — Goralské porekadlo z poľsko-slovenského pohraničia.

[129] Z anekdot. rozprávky. Z.

[130] Iron. Z.

[131] Iron. Z.

[132] Výrok má pôvod v bájke o hadoch, ktoré sa na slnci presúšajú, pozvíjané do klbka a hlavami dovedna. Vtedy vraj „kameň dujú“, ktorý má čarovnú moc. (Šuj.) V prenesenom význame tento výrok o ľuďoch, ktorí niečo potajomky snujú. (Šuj.)

[133] Zmarená lesť. Z.

[134] Vytáča sa v reči. Z.

[135] Maď. znenie: Mézes madzagot húzni valakinek a száján. (Medové motúzky preťahovať niekomu cez ústa.)

[136] Podriekol sa. Z.

[137] Judášov bozk. — Sliezsky variant: Smrdi Jidašem. Vlastivěda slezská 1888, I, 234.

[138] Podplácať. Z.

[139] O ľuďoch zvláštnych náhľadov: Ale si ty divný svätý! Z.

[140] Vyšla najavo lesť. Z.

[141] Zmarená lesť jemu samému uškodila. Z.

[142] Človek zameriavajúci sa len na hmotné hodnoty a výhody.

[143] Maď. variant: Tudja, mitől döglik a légy. (Vie, od čoho mucha kape.)

[144] Nem. variant: Wer mich betrügen will, muss trisch aufstehen. (Kto mňa chce oklamať, musí zavčasu vstať.)

[145] Múdrych premudroval. Z.

[146] Nem. paralela: Mit allen Salben gesalbt. (Všetkými masťami mastený.)

[147] Moc čiapok zoderie. — Poklonkovaním. Z.

[148] Vyjadrenie závisti, nežičlivosti.

[149] Každý naňho kváče. — Porov. variant: Kvákali na neho ako vrany.

[150] Znamená: potupili ho. Z.

[151] Maď. znenie: Elvesztene egy kanál vízben. (Zahubil by ho v lyžici vody.)

[152] Znamená z hnevu do bitky. Z. — Porov. Slovenský rukopis zo 16. storočia, Slov. Pohľ. 1894, s. 3.

[153] Nedá sa premôcť. Z.

[154] Pohol ho na útek. Z.

[155] Žičí mu, aby ho zuby boleli. Z.

[156] Zo zvukovej podobnosti slov: proso — prosiť, odprosiť.

[157] Kladie prekážky. Z.

[158] Trafila kosa na kameň. — Maď. znenie: Akad kasza a kőre. (Trafila kosa na kameň.)

[159] Maď. verzia: Kiütni a nyeregől. (Vyraziť zo sedla.)

[160] Maď. znenie: Szeget ut a fejébe. (Klinec mu bije do hlavy.)

[161] Pripravili ho o to, čo považoval za isté. Z.

[162] Najmä o manželoch. Z.

[163] Maď. znenie: Letörték a szarvát. (Zlomili mu rohy.)

[164] Paródia na cirkevnú vianočnú pieseň.

[165] Presvietiť — prísť na iné myšlienky.

[166] Svadba, krštenie. Z.

[167] Nasilu ich zdržiava. Z.




Adolf Peter Záturecký

— folklorista, básnik, prozaik, ev. kňaz a pedagóg Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.