Zlatý fond > Diela > Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Sociálne triedy, stavy, rod a zamestnanie


E-mail (povinné):

Adolf Peter Záturecký:
Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Sociálne triedy, stavy, rod a zamestnanie

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Erik Bartoš, Mária Hulvejová, Barbora Králová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 67 čitateľov

1. Zeman a sedliak; mešťan a dedinčan; domáci a prisťahovalec

Príslovia, porekadlá a úslovia

Dám ja tebe dediny! Či nevidíš na turni hodiny? Č. 611.[1]

Ja tu koreň, prakoreň, a ty priš! — Ja tu koreň, prakoreň, a ty skaderuka — skadenoha! (Pozri 4.)[2]

Má harmálesy so starým panákom. — Má harmálesy na psej koži.[3]

Priš nebude tu rozkazovať!

Rod, narodiť sa

5

Rod ako rod, len ty sám dobre rob. Adalb. Rod 4.

S čím sa kto narodil, tým sa i živiť musí.

Z rodu kráľovského a plemena valašského.[4]

Sedliak, sedliacky [5] [6]

Boh ešte taký zákon nevydal, aby sa sedliak v práci potrhal.

Keď sa páni zvadia, obyčajne zvezie sa to na sedliakovi. Bošácka dolina.

10

Keď sa páni zvadia, sedliakovi dadia. — Keď sa páni zvadia, sedliaci sa za vlasy ruvať musia. Č. 325. Adalb. Pan 74.[7]

My sedliaci sme ako ryby; kam nás zaženú, tam nás lapajú.

Nabok, sedliak, ide zeman![8]

Páni sa medzi sebou bijú, a sedliakovi koža praští.

Páni sa medzi sebou hnevajú, a sedliaci sa za nich bijú.

15

Sedliaka nepremudruješ.

Sedliak božie stvorenia, ale huncút od koreňa. — Sedliak božie stvorenia, ale šelma od narodenia. Č. 327.

Sedliak čím viac má detí, tým je bohatší.[9]

Sedliak — grobian.

Sedliak i čerta prevedie.

20

Sedliak je ako vŕba: čím ju viac obtínaš, tým bujnejšie rastie. Č. 337.

Sedliak má tvrdú hlavu.

Sedliak na všetkých robí.

Sedliak neborák!

Sedliakovi cepy do ruky, nie pero. — Sedliakovi sekera do ruky, nie pero. Č. 568.

25

Sedliak pána, žid sedliaka a žida čert, ale naposledy sedliak ešte aj čerta oklame.

Sedliak pred bohom vzdychá, pred pánom narieka, sedliak huncút, šelma veliká.Č. 327.

Sedliak sa vždy za ušami škrabe.

Sedliak s čertom do školy chodil. Prešpor. stol.

Sedliak v hore, vlk vo dvore.[10]

30

Sviňu nepresviníš, vlka neprevlčíš, babu nepreškriepiš, sedliaka neoklameš.

To je naše, sedliaci: po robote do práci, však iného nemáme, všetko pánom dávame.

Ty vrece sedliacko!

Vystúp, sedliak!

Živ nás Boh, sedliacke cepy a panská stodola![11]

35

Varuj z cesty, arak more, pán Ordódy sa vezie! — Varuj z cesty, sedliak, pán Ordódy sa vezie! Trenčianska.[12]

Zeman

Raz stvoril čert kozu a diabol zemana. Adalb. Koza 18.[13]

Zeman — chleba nemám. — Zeman — kúska chleba nemám. Č. 98. — Zeman, chleba nemám, iba jednu jalovičku, i tú predal za kôročku.

Prezývky

Hostiak,[14] odkundes, priš, sedlo, zbeh sveta.



[1] … na turni hodiny — hodiny na mestskej veži

[2] priš — prisťahovalec

[3] Ironicky o zemianskych darovacích listinách, písaných na psej koži a ozdobených erbom.

[4] Z piesne spievanej v ľud. betlehemských hrách. Z.

[5] Mnohé sa vzťahuje na časy poddanstva. (Zát.)

[6] sedliak, sedliacky… — Pod týmto heslom sú uvedené príslovné výroky ľudové i protiľudové. Tie, ktorých tvorcom je ľud sám, vzťahujú sa na obdobie poddanstva a vyjadrujú ťažkosti bezprávneho postavenia poddaného. Výroky svojím charakterom neľudové, ba protiľudové, vznikli z triedneho aspektu vládnucej triedy a odrážajú ironický, znevažujúci až nenávistný postoj k pracujúcemu ľudu.

[7] dadia — arch. tvar 3. os. pl. slovesa dať; zachoval sa napr. v novohradskom nárečí.

[8] Na tento rozkaz odpovedali sedliaci: Nabok, sedliak, ide žobrák! Z.

[9] Nemusí cudzích najímať do práce. To platilo do tých čias, kým sa hospodárstvo nedelilo medzi deti. Z. — Výrok sa vzťahuje na obdobie občinného hospodárenia.

[10] Berie drevo z panskej hory. Z.

[11] Prípitok mlatcov. Z.

[12] Výrok hajdúcha, slúžneho na Cigánov a sedliakov. Z. — Prejav feudálnej povýšenosti.

[13] Výrok pochádza od českého lesníka asi z r. 1825. Pretože sa u Čelakovského nenachodí, Záturecký ho zaradil do svojej zbierky, hoci je český.

[14] hostiak, hušták, hošták — hostatus, inquilinus, želiar, poddaný s intervilánom, prípadne s menšou výmerou pôdy, ktorá však nedosahovala výmeru sedliackej usadlosti na príslušnom panstve; jeho spoločenské postavenie bolo medzi sedliakmi a hofiermi




Adolf Peter Záturecký

— folklorista, básnik, prozaik, ev. kňaz a pedagóg Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.