ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Príslovia

435

Dal Boh vtákom krídla a ľuďom ruky.

Práca, pracovať

Hanba kradnúť, ale nie pracovať. — Nehanba pracovať, lež kradnúť.

Šiť či párať, všetko práca.

Robota je mati života.

Príslovia

Ľahnúť ako ľahnúť, ale hore vstať!

Práca

440

Ľahká práca nebýva trváca.

Po práci chutí odpočinok. Č. 133. Adalb. Robota 14.

Práca sa nedá cez koleno prelomiť.

Reťaz je reťazou, ešte sa pretrhne.

Robota

Od roboty človek nestustne, iba jeho žily. Bošácka dolina.

445

Od roboty kone dochnú. Adalb. Robota 11.

Robota nie lakota.

Železo

Aj železo sa zoderie.

Človek nie je zo železa.

Úslovie o ťažkej práci, bremene

Otržihrdlo, oťažihrdlo.

Príslovia

450

Ak nevieš robiť, psota ťa naučí.

Aký zákon, také peniaze.

Boh

Na peci pánboh nepožehná.

Seď doma na peci, donesie ti pánboh vo vreci.

Do ledabrucha ledastrova. — Do ledahuby ledastrova.

455

Hlad učí robiť.^[77]

Hoden je robotník mzdy svojej.

Jesť

Kto chce jesť, musí liezť.

Kto chce jesť, nech pracuje.

Kto nepracuje, nech neje. Adalb. Pracować 7, Próznować 2.^[78]

460

Ležanoho hliba nikto nejid. Šariš.

Kde služba, tam i výslužka.

Komu sa nelení, tomu sa zelení. — Tomu sa zelenie, komu sa nelenie. Č. 126. Adalb. Lenić się 1.

Kto dbá, ten má; kto nedbá, ten nemá. Adalb. Dbać 8.

Kto chce dačo mať, musí o to dbať.

465

Kto hrabe, vyhrabe.

Kto zaslúži, ten dostane.

Mlátiť, mlat

Aký mlat, taký plat. Č. 128.

Najprv mlátia, potom platia. Č. 128.

Najprv vtáčik zaspieva, potom mu dajú. — Najprv vtáčik zaspieva, potom mu semenca nasypú. — Najprv žiačik zaspieva, potom mu dajú.

470

Naučí ťa bieda koly kresať. — Naučí ťa nevoľa rúbať kôľa. — Nehľadáš, nemáš. — Nevyrobíš, nemáš. Adalb. Biec 17.^[79]

Práca, pracovať

Aká práca, taká pláca. Č. 128. — Aká pláca, taká práca. Adalb. Praca 10.

Bez práce niet pláce. Adalb. D. Praca 53.

Kto chce chleba, pracuj, čo treba. Č. 126.

Kto nepracuje, nemá.

475

Kto pracuje, má, čo potrebuje.

Najprv práca, potom pláca.

Nič bez práce.

Žiaden bez práce neje koláče. Č. 124. Adalb. 146.

Peniaze jazykom nevysekáš.

Robiť, vyrobiť, robota

480

Bárs i pôjde medzi Rusi, i tam za chlieb robiť musí. — I na Rusi robiť musí. Adalb. Ruś 2.

Kde je robota, tam je i med.^[80]

Kto robí, vyrobí. Č. 124. Adalb. Robic 32, 33.

Kto o čom robí, o tom chce žiť. — Kto o čom robí, o tom chce živúcim byť.

Kto v lete nerobí, ten v zime nedrobí. Č. 136.^[81]

485

Rúčky vyrobili, nôžky vybehali. — Ruky vyrobia, nohy vychodia.

Za kus chleba robiť treba. — Za kus chleba skočiť treba. Č. 126.

Siať

Kde sa nič nezaseje, tam sa nič nenaveje.

Kto chce žať, musí siať. Č. 125.

Kto neseje, ten neveje. Č. 125. Adalb. Siać 11.

490

Kto riedko seje, riedko žne. Adalb. 12, 13.

Tu orajte, tu kopajte, tak si chleba dobývajte!^[82]

Žiť, živiť sa

Hľaď ta, z čoho žiješ.

Každý nech sa sám živí.

S čím sa kto narodil, s tým sa aj živiť musí.

495

Z čoho žiješ, toho sa drž.

Príslovia

Ak deň za rohy nechytíš, za chvost ho neudržíš. (Porov. 498.)^[83]

Bohdá aj zajtra bude deň! — Bohdá aj zajtra svitne!^[84]

Čiň už to, už iné, tak sa ti čas minie. T. 5. Č. 132.

Jesť, jedenie

Chytro jedz, chytro rob.

500

Kto je chytrý v jedení, je chytrý aj v robote. Č. 132. Adalb. Jeść 64, Miska 4.

Kto pomaly je, pomaly robí. Adalb. Jeść 59.

Kto trebe je, trebe robí. Novohrad.

Kto vie pilno pracovať, vie aj pilno jesci. Bošácka dolina.

Komu je kam píľa, nenie mu zlá chvíľa. Bošácka dolina.

Kôň

505

Dobrého koňa netreba biť. — Na dobrého koňa netreba biča. (Pozri nasl.)

Strmému koňovi uzdy, a nie ostrohy. Č. 131. Adalb. Koń 94.

Kto sám beží, toho netreba naháňať.

Kto sa usiluje sebe, i druhému dobre vykoná.

Dokiaľ chodíš, dotiaľ sa hodíš. T. 33.

Práca, pracovať

510

Kto má prácu, tomu je čas nikdy nie dlhý.

Kto nemá práce, nech si pec zváľa a znovu stavia. (Porov. kap. I. 183.)

Ráno, ranný

Hodina ranná zlato doháňa. — Hodina ranná dáva požehnania. Adalb. D. Godzina 9.^[85]

Kto včas ráno vstáva, boh ho požehnáva. Č. 427. — Kto včas ráno vstáva, plné truhly máva. (Porov 587 — 589.) Adalb. Wstawac 4.

Lepšia ráno hodina, ako na večer tri.

515

Ranná hodina — zlatá hodina.

Robiť, robota

Dneska rob, zajtra hop! Č. 133.

Drž sa roboty do soboty.

Ráno rob, večer hop! — Včera hop, dneska rob!

Usilovnosť všetko premôže.

520

Vstaň hore, nič nenaležíš!

Príslovia

Človek panského života a konského jelita.

Darebák má vždy nedeľu.

Dlhé spanie — žobrácke kochanie. Č. 135.

Chorý

Chorý, chorý — na bachory!

525

Že vraj chorý — a je ako bársktorý. Č. 299.

Jesť, zjesť, pojesť, jedlo

Dobrá bolesť, čo dá pojesť.

Jedlo by sa, pilo by sa, len by mal kto dávať.

Keď jesť, tak jesť, a keď robiť, tak sa skryť.

Pri jedle by sa roztopil a pri práci zmrzol.

530

Zjesť zjem, vypiť vypijem, len chuti žiadnej nemám.^[86]

Keď ti je najpilnejšie, sadni si!^[87]

Krátka modlitba, dlhá klobása. Č. 292.^[88]

Kto dlho leží, psota mu do zadku beží. Modra.

Kto miluje povoli, toho hlava nebolí. T. 20.

535

Kto najbližšie kostola býva, ten najneskoršie doň chodieva. Adalb. Dzwonnica.^[89]

Kto nechce, ani nestihne. — Kto nemá chuti, nemá ani stihy.

Kto nechce pracovať, bude skoro žobrať. (Pozri 558.)

Kto nemá vôli, všetko ho bolí. — Kto nemá vôle, všetko ho kole. Č. 281.

Kto nepilnuje svego, kyjom tego. Spiš.

540

Kto spí, tomu syra nič.^[90]

Lenivý, lenivosť, leniť sa

Čo chytrý nedohoní, to lenivý doleží. T. 6. (Pozri 548.)

Chudoba s lenivosťou chodí.

Komu sa lení, ten nič neuhoní.

545

Kto lenivo žije, sám seba bije.

Kým lenivý myslí, chytrý spraví.

Lenivému na chrbáte a friškému v ústach.

Lenivému nikdy nenie na spech. Bošácka dolina.

Lenivý doleží, chytrý doskočí. Prešpor. stol.

Lenivosť a bieda ruka v ruke chodia.

550

Lenivosť je matka núdze.

Pri lenivosti nehľadaj múdrosti.

Skúpy dva razy platí; lenivý dva razy chodí. Č. 135. Adalb. Leniwy 22, Niedbały.^[91]

Skúpy moc stroví, lenivý moc schodí.

Tučný od lenivosti fučí.

Misa, miska

555

Jest nás dosť na misku kaše.

K mise mnoho, do roboty málo. Prešpor. stol.

Pomoc do misy.

Mladí ležiaci, starí žobráci. Č. 136. Adalb. Robic 35.

Mnoho bocianov, málo žiab.

560

Mrcha je to kopov, ktorého za zajacom naháňajú.

Nedbalec

Horší nedbalec ako opilec. Adalb. Niedbalec 1.

Lepší korhelec ako nedbalec. Prešpor. stol.

Pes, psi

Moc psov a málo otrúb. — Psov dosť, len by boli otruby. — Svíň dosť, len by boli otruby. (Pozri 583.)^[92]

Ťažko je psa na zajaca huckať, keď vôle nemá. Prešpor. stol.

565

Rád kocúr ryby jedá, ale za nimi do vody sa nedá. Č. 125. Adalb. Kot 15.^[93]

Robiť, robota (Pozri 577.)

Bez ochoty zlé roboty. Č. 130, 281. Adalb. Ochota 1.

Do roboty ako šíp, a žrať nič.^[94]

Do roboty ako za vlasy a do jedenia akoby pálil. Adalb. Jedzenie 2.

Do roboty jaj! a jesť len daj!

570

Kto nemiluje robotu, vždy svätí sobotu. Č. 134. — Kto nerád robí, tomu je vždy sviatok. — Kto nerád robí, tomu sú vždy hody. Č .134.^[95]

Na hore, na dole, krvavé mozole; kto neumie robiť, môž’ na dol nechodiť.^[96]

Paráda na parádu, a robota v pekle.

Robota neutečie, počká.

Ruka, ruky

Kde viac rúk do misy ako do práce, tam je bieda. — Kde viac rúk do misy ako do práce, tam bývajú hlady.

575

Lenivá ruka, hotová múka. — Lenivá ruka, hotová psota. — Lenivá ruka, hotová bieda. — Lenivá ruka, hotové nešťastie. Č. 136. Adalb. Ręka 28.

Mnoho rúk, málo práce.

Ruka bez roboty upadá do psoty. — Ruka bez roboty príde do žobroty. Č. 136.

Stáť, stojatý

Kto veľa stojí, zhrbatie.

Stojatá voda hnije a smrdí. Č. 134.

580

Voda, kerá duho stojí, zesmradí sa. Bošácka dolina.

Stonci, stonky

Samé stonky a nič bomky. Č. 586.

Stonci stonú, chlebce hynú, nedeľa príde a pohrabu nič!

Svíň dosť, a žíru málo.

Ťaží — ľudí kazí.

585

Vavro, uteč odo mňa, lebo vybijú teba aj mňa. Prešpor. stol.^[97]

Veselá myslička, prázdna kapsička. Č. 59.

Vstávať

Kto nerád vstáva, utrie si ústa.^[98]

Kto včas líha, neskoro vstáva, zle sa máva. — Kto včas líha, včas vstáva, zle sa máva; kto včas líha, neskoro vstáva, horšie sa máva.

Kto včas vstáva, vytiera si zuby; kto neskoro, vytiera si oči.^[99]

590

Záhaľka čertova podhlávka. Č. 134. Adalb. Próznowanie 4.^[100]

a) O usilovnosti a namáhavej práci

Čo rukami nestačil, to nohami dotlačil.

Kôň

Robí ako kôň.

Ťahá ako kôň.

595

To je dosť na koňa, čo ten urobí.

Vždy je zapriahnutý ako kôň v gápli.

Krvopotne vylopotený groš.

Namáha sa, len mu tak oči vysedajú.

Nemá ani noci, ani dňa. — Nemá ani sna, ani dňa. — Nemá ani spania, ani stania. — Nemá ani sviatku, ani piatku. Adalb. Świątek 6.

Nemám sa kedy ani poškrabať.

600

Pilno mu, ako keby horelo.

Pilný ako tá včelička. — Pilný ako ten mravček. Adalb. Pracowity 5, 6.

Pomáhaj v dedine bývať!^[101]

Práca, pracovať

Ide mu práca akoby pálil.

Ide mu práca od ruky.

605

Má plné ruky práce.

Pracuje do úmoru. — Pracuje do umorenia.

Vždy v práci zapriahnutý ako v gápli.

Robiť, robota

Ide ako osa do roboty. — Ide ako žihadlo do roboty.

Robí ako kováč z ohňa.

610

Robí ako do úmoru.

Robí, dobre si tie ruky nezoderie.

Robí, dobre sa nepretrhne.

Robí, dobre nohy nestratí.

Robí, len sa mu tak kečka parí. — Robí, len tak tečie z neho.

615

Robí, len mu tak práca v rukách horí.

Robí, drhne vo dne, v noci.

Robí naveky ako krt.

Robí o milých päť.

Robí rukami i nohami. — To som si ja týmito hriešnymi rukami vyrobil.

620

Starý, na oferu!^[102]

Svätili svatého Narobsa. Bošácka dolina. — Dneska je sv. Narobsa. Bošácka dolina.

Svetom, za novým letom!

Ťažkú fúru vezie.

Ten nebude mať kedy ani zomrieť.

625

To sú moje mozole!

Ustatý ako kôň. — Ustatý ako pes. — Ustatý na úmor. — Ustatý do omdletia.

Včas hore a neskoro dole. T. 39.

Vrtí sa (v práci) ako ciha. — Vrtí sa ako vrtievka. — Vrtí sa ako vreteno.

Vysúkal rukávy.

630

Zapriahnutý v práci ako hovädo.

b) O lenivosti a darmožráčstve

Akýže si tlelý!

Ani krížom slamy nepreloží. Č. 541.^[103]

Ani prstom nepohne. — Ani sa prstom roboty nedotkne.

Ani slamku neprekročí.

635

Báťa, ale ste ťažké pohli!^[104]

Bože a pane, vezmi sane, a mňa na ne!

Boží dar po peci sa pováľal. — Boží dar bez kvasníc. Bošácka dolina.^[105]

Deň

Bude večer, lebo nie, ledaže sa deň minie.

Deň na nohách roznosil. — Deň na pätách rozvláčil.

640

Pánubohu deň kradne.

Doniesol mu Lacko hniličiek. — Doniesol mu Lacko hrušiek.

Hniloba

Pre svätú hnilobu nemôže.

Smrdí od hniloby.

Hopsa, chlapci, a ja nič!

645

Hviezdy číta. — Hviezdy číta na poludnie.

Chceš chleba? Daj! A robiť? Jaj! A tancovať? Hopsasa, rasasa, a robiť nechce sa!

Chytrý ako olovený vták. — Chytrý ako vôl.^[106]

Iba čo čas darmo márni.

A: Jaj, keby mi chcela tá hruška do úst odpadnúť!

B: Jaj, keď sa ti len chce tie ústa rozdrapovať!^[107]

650

Ja som bača od Rimavskej Soboty, nenaučil som sa žiadnej roboty!^[108]

Kde ho ráno postaví, tam ho večer nájde. Č. 541.

Kde som, tu som, nech len som. Prešpor. stol.

Kúty zošíva.

Lauro ho opálil.

655

Má Vavru pri sebe. Trenčianska.

Medveď

Kýva sa ako medveď. — Rediká sa ako starý medveď. — Temeší sa ako starý medveď. — Teperí sa ako starý medveď. — Terigá sa ako starý medveď.

Mój otec bol dobrý gazda, a ja sem jeho syn: on sám zedel mech zemákú a ja dva mechy zím. Modra.

Muchy oháňa.

Na čo brucho? Na rozum. A hlava? Na vši.

660

Na dlhý motúz to uviazal.^[109]

Nechcelo sa Cigánovi žať, že vraj nech si zbiera, kto si porozsýpal.^[110]

Nechty ho bolia.

Nepomôže ani za toľko, čo by muška na krielci uniesla.

Nerád do tvrdého vŕta.

665

Nezaslúži ani slanej vody.

Odkladá ako hriešnik s pokáním. — Odkladá ako lačný s… — Odkladá ako kráľovi smrť. — Odkladá ako Rusnák sviatok. — Odkladá to do súdneho dňa. Adalb. Odkładać.^[111]

Od válova do brloha.^[112]

Otče náš, jenž si — včasráno zjem si. — Otčenáš, který si — včasráno do misy.^[113]

Pes

Naťahuje sa ako pes na pazderí. — Vylihuje ako pes na pazderí. — Vylihuje ako Belko na pazderí. Č. 541. Adalb. Wyciągać się.

670

Zíva sa mu ako psovi na pazderí.

Pokazil pánboh z neho pána.^[114]

Práca, pracovať

Bez práce sa len tak tmolí po dome.

Musí ho tiskať do práce ako tekvicu do vody. — Musí ho tiskať do práce ako mechúr do vody.

Pracuje, až sa mu jazyk potí. Č. 541.

675

Sedliak žene ťúka, do práce ju núka.

Za tenší koniec prácu chytá.

Preťahuje sa ako slimák na dážď.

Previeva sa po povetrí ako mátoha v noci.

Priberá sa ako kňaz orať.

Robiť, robota, vyrobiť sa

680

Bude radšej vši pásť a holú dlaň lízať, akoby mal robiť.

Čo budeme robiť, už sme porobili! Budeme sa valkať z vŕšku do doliny.^[115]

Ej, keby nebola nedeľa, čiže by som robila!

Hop, hop, nič nerob, otrhaný, bosý choď!^[116]

Hop, hop, zajtrá rob a pozajtre švábky škrob!^[117]

685

Ľahostaj si robí.

Na ruku napľul, na robotu nas…

Robí három-fárom. — Chodí három-fárom.

Robí to ako z panštiny. — Odbudol si to ako panštinu. Adalb. Robić 52.

Robota mu smrdí. Adalb. Robota 10.

690

Sem tam, hen tam, a roboty ništ. Bošácka dolina.

Tak sa vyrobil ako krava na ľade.

Ruky

Díva sa so založenými rukami.

Drží ruky vo vreckách.

Ruky na kríž založil.

695

Si ty gazdiná z pustého mlyna! Adalb. Gospodarz 22.

Svätí svätého Ležúcha. — Svätí svätého Ležiaka.

Taká sedí za stolom ako pani ruža.

To je chlieb bez kvasu.

Uhly podopiera.^[118]

700

Už sa mu palička ohladila. Prešpor. stol.^[119]

Valí sa ako olovený klát.

Vetrom sa živí. T. 40.

Vlasy mu opuchli. — Vlasy ho bolia.

Vlečie sa ako smola. — Vlečie sa ako tmola. — Vlečie sa ako slimák.

705

Vojak od božieho hrobu.^[120]

Vstávaj hore, holoritá, či nevidíš, že už svitá?!

Všadebol a nič nevykonal.

Vylihuje ako slon. — Vyvaľuje sa ako máček na slnci.

Zuby si na slnci vysúša ako Cigán. Č. 540.^[121]

710

Žena, praď kúdeľ! Ale mužíčku, pospime si večerom, vstaneme ránom. Vstávaj, ženo! Ale, mužíčku, poležme si zrána, posedíme zvečera.

Žena, upeč kabáč; sebe s deťmi jeden a mne dva, a omasť mi, azda si dačo zjem.^[122]

Žily preťahuje.

Žobrák

Ešte spí, keď už žobrák na tretiu dedinu zašiel.

Iba vtedy vstáva, keď žobrák z tretej dediny príde. — Iba vtedy vstáva, keď je žobrák už na piatej dedine. Adalb. Wstawać 14.

Prezývky

715

Darebák, darmožrút, daromník, daromnica, hnilý kôň, pecival, pecúch, poľagan, popelvár, popelváľ, Postojké Janko, povaľač, skľago, telivo.^[123]

Príslovia

Aj najtuhšie drevo prehorí. Bošácka dolina.

Aká dostiha, taká hostina.

Aký hrniec, taká pokrievka.

Aký vtáčik, taká klietka.

720

Aspoň ho ty zašanuj, keď sa sám nešanuje.^[124]

Babka

Babka k babce, budú kapce. Č. 436. Adalb. Babka 1.

Kto si babku neváži, na groš sa nezváži.^[125]

Pridaj babku k babce, nazbieraš na kapce a naposledy i na nohavice.

Baňa

Aj najväčšia baňa sa kedysi preberie.

725

Baňa je baňou, ešte sa preberie. T. 2. Č. 430.

Márnotratnému ani bane nepostačia. — Márnotratnému nič nestačí.

Blchy kŕmi a slonov nechá dochnúť.

Brucho

Do brucha nik nevidí.^[126]

Milšie brucho ako rúcho. Č. 141.

730

Mnoho rúcha vošlo už do brucha.

Nieto toho rúcha, čo by nešlo už do brucha.

Oči zapchaj, brucho napchaj.^[127]

Urež rúcha, nastav brucha. T. 39. Č. 557.^[128]

Vzácne veci a rúcha stratili sa do brucha.

735

Čím väčšia hlava, tým väčší klobúk. Č. 165.

Človek lačný nie je prieberčivý.

Čo je väčšie ako veš, to do domu vez. Spiš. Č. 430. — Co je vakše jako veš, to śi do torbečky veź. Šariš.

Čo máme, o to nedbáme, a za iným sa zháňame.

Čo na mýte vyhráš, to utratíš na tridsiatku. — Čo na mýte obídeš, to na tridsiatku doplatíš. Č. 60.^[129]

740

Čo vyhodíš, to nelapíš.

Dnes veselé hopsa, zajtra prázdna kapsa. (Pozri 889.)

Dobré

Dobrá psu mucha a človeku repa. T. 8. Č. 189. — Dobrá psu mucha a chlapu repa. Adalb. Matiasz 1. — Dobrá psu mucha, keď mu padne do brucha. Adalb. Mucha 4, Pies 38.

Dobrého moc nebýva. Č. 30. Adalb. D. Dobre 48.

Dobré je dobré, keby ho bolo kedy jesť.

745

I dobrého moc škodí.

Pomaly s dobrým.

Dom

Malý pán vo veľkom dome sa stratí.

Načo tomu dom, keď nič nemá v ňom.

Dupčiť

Dze vydupčil, tam predupčil.^[130]

750

Dupči, Janko, dupči, keď ti otec kupčí. (Porov 849, 850.)

Ešte i klobásu na slaninu doplácať! — Ešte i sadlo na slaninu doplácať!^[131]

Gazdovať, gazda

Ak nenavaruješ, nenagazduješ.

Kto koštoval, zle gazdoval.^[132]

Potom sa budeš učiť gazdovať, keď nebudeš nič mať.

755

Potom sa gazda dokáže, keď sa mu brada podviaže.^[133]

Grajciar

Kde krajan neváži si grajciara, má cudzozemca za pána.

Kto nechce grajciare, nemá toliare.

Lepší častý grajciar, ako neskorý groš. — Lepší hustý grajciar ako riedky groš.^[134]

Nechráň si grajciar, nebudeš mať dva.

760

Za morom grajciar, a prievoz jeden zlatý.

Groš

Drž groš, aby ti grajciar neutiekol. Bošácka dolina.

Groš za grošom, zlatý za zlatým, pekne sa všetko minie.

Hore groš, dolu dva.

Kto nedrží groš, zlatého sa nedočká. Adalb. Grosz 48.

765

Kým vyhráš groš, utratíš dva.

Lepší dnes groš ako zajtra dva.

Lepší usporený groš ako nájdený toliar. Adalb. Grosz 59.

Hľaď sporiť včas, máš v núdzi zas.^[135]

Hody

Hody, hody, narobili škody. Prešpor. stol.

770

Kde často hody, tam neďaleko hlady. Č. 59. Adalb. Dwór 26, Gody 1, 6, Pan 136.

Husto šiť, riedko piť.

Chlieb, chlebík

Aj toto je kus chleba!^[136]

Dobrý je i chlieb, keď nieto koláčov. Č. 189. Adalb. Kołacz 3.^[137]

Chleba v ruke nepribýva.

775

Chlieb len načať a okruštek za okruškom sa minie.

Jedz chlieb a pi vodu, nebude ti na škodu.^[138]

Keď je človek lačný, aj ovsený chlebík šmačný. Č. 189. Adalb. Kołacz 4.

Nepúšťaj sa do toho, čo ti chleba nedá.

Chto nevyscíska, nevyzíska. Bošácka dolina.

780

I hlboká studňa sa časom vyváži. Adalb. Studnia 2.

I po žatve bývajú suché dni.

Íverko, trieštička, aj to je pesnička; žínečka, motúžček, aj to jej je kúšček. Bošácka dolina.

Jeden idze na odpust a druhý zaś na rozpust. Šariš.

Jeden raz orieš, jeden raz si odkroj. (Porov. kap. IV. 352.)

Jesť, zjesť atď.

785

Ak si zješ prasa, nebudeš mať korýtka mäsa. — Zabi prasa, pokazíš korýtko mäsa. Prešpor. stol.

Akuo jesta, takuo sesta. — Čo jesta, to sesta. — Čo jesto, to sesto. (Pozri 788.)^[139]

Bohatý je, kedy chce; chudobný, keď môže. Č. 168. Adalb. Bogaty 27.^[140]

Čo máš, to jedz. — Čo mám, to ham!

Čo máš urobiť zajtra, urob dnes, a čo máš dnes zjesť, nechaj si na zajtra. Č. 131. Adalb. Jeść 10, Jutro 1.

790

Hovorí svätý Tomáš: jedz doma, čo máš, a u ľudí, čo ti dajú. Adalb. Tomasz św. 2. — Kto si nepreje, ten má.^[141]

Lepšie delené, ako naraz zjedené.

Mačka zje sviecu a potom bárs po tme sedí.

Zjedz všetko, čo teba nezje.

795

Kam sa obrátiš teraz, keď je svet nie konský zadok?!^[142]

Kde je príma, je aj výdanok. Prešpor. stol.^[143]

Keby si bol šanoval, mohol psovi zlej cesty neukázať. Prešpor. stol.

Keď čo nemáš, pristaň na chuti. Adalb. Smak.

Keď jesto, minie sa, a keď nieto, obíde sa. Adalb. Być 44, Jeść 47.

800

Keď máš koč, len sa voz. T. 18.

Keď nemáš koní, choď pešky. Č. 432. Adalb. Wóz 13.^[144]

Keď nemáš penez, pred muziku nelez. Prešpor. stol. Č. 163.

Keď nemáš vína, napi sa vody.

Keď sa slanina načne, vždy hore vyššie ide. Č. 432.

805

Kto má v torbe, zji i na horbe. Šariš.^[145]

Kto si chráni, ten má. — Kto si šanuje, ten má. — Kto gazduje, ten má. — Kto si opatruje, ten má. Č. 429.

Kto si nepremárni, ten má. — Kto si neprežerie, ten má. — Kto si neprepije, ten má.

Kým nadobudneš niečo, prídeš o všetko.

Kuchyňa

Čo si dáš do kuchyne, to ti donesú z kuchyne.

810

Veľká kuchyňa, malý testament. Adalb. Kuchnia 1. — Veľká kuchyňa ešte nikdy testament nerobila.

Ľahko tečie voda, ľahšie ide škoda.

Lakoty vedú do núdzoty.

Len časom kapusta s mäsom.

Lepšie, najlepšie

Lepší bol, než nebol.

815

Lepšie dačo ako nič.

Starý chlieb, staré víno, stará slanina vždy najlepšie.^[146]

Lízať

Potom bude dlaň lízať, keď si premárni.^[147]

Potom bude labu lízať ako medveď, keď si potroví. Č. 282, 619.

Málo, malý (prípadne mnoho)

Huba je malá dierka, ale veľká roznosielka.

820

Huba malá dzurka, ale veľká medzurka. Prešpor. stol.

Komu málo nikdy nestačí, ani moc mu nebude.

Kto nie je s málom spokojný, ani s mnohom nebude.

Kto si mála neváži, po mnohom nech nebaží. Č. 435. Adalb. Rzecz 19.

Kto si mála neváži, viacej nezaslúži.

825

Malá dierka je do hrdla, ale veľká stodola.

Malá hŕba pýta viac.^[148]

Málo bolo, vyžili sme; mnoho bolo, strovili sme.

Moc bolo, minulo sa; málo bolo, vyžilo sa. — Moc bolo, minulo sa; málo bolo, pristalo sa. (Pozri 799.)

Nemáš tak mnoho, aby si to nestrovil, a nemáš tak málo, aby si nemohol vyžiť.

830

Nieto toho málo, aby nestačilo. — Nit teľo veľo, žeby śe nerozešlo; nit teľo malo, žeby śe neobešlo. Šariš.

Nieto toho moc, aby sa neminulo, a toho málo, aby dosť nebolo.

More je more, a preberie sa. Prešpor. stol.

Muchy lapá, voly púšťa. Č. 20, 572.^[149]

Nač sú ti kasne, keď sú ti prázdne?

835

Na grošovom prasati päťgrošový motúzok.

Najprv hoja, hoja! potom horká psota moja! — Včera bolo hoja, hoja! dneska bieda moja!

Na keľo vystac, ta teľo pristac. — Jako vystac, tak pristac. Šariš.

Naraz hyc, na druhý raz nic.^[150]

Naraz hojno, druhý raz h…

840

Na vidličke snadne, ale chytro spadne. — Na vidličky ladne, ale rado spadne.

Na vychýrne jahody s košom nechodia. T. 27. Č. 104.

Nehádž vajci za vrabci. Č. 256.

Nejeden pre svoje vrecko prišiel o všecko. Č. 139.

Nekupuj, čo potrebuješ, len bez čoho nemôžeš byť. Adalb. Kupić 15.

845

Nemusíš mať všetko, čo vidíš.

Nevieš ešte, čo je starosť, kým nesolíš svojou soľou.^[151]

Odklady — poklady.

Od kováča uhlie nekupuj. — Od kováča uhlie, od žobráka kapsu, od kata meč pýta. Adalb. Kowal 9, Kupić 13.^[152]

Otec

Čo otec nazhromaždil motykou, to syn rozhadzuje lopatou.

850

Otec stíska a syn výska. Č. 61. Adalb. Ojciec.

Peniaze po úbočí a bieda popred oči.

Počet

Častý počet, dobrý priateľ.

Kto počtuje, ten gazduje.

Počkaj, aby si nešiel vedľa radu. — Počkaj, aby si nešiel z dom do domu.^[153]

Pokrovec

855

Dotiaľ sa vystieraj, kým ti perina stačí. Č. 433.^[154]

Pokrovec netreba do tých čias naťahovať, kým nepukne.

Pomôž, Bože, dačijo, a svojemu pridze čas. Šariš.^[155]

Po pierku zbiera a duchny rozhadzuje.

Predať, predávať

Ploty pálil a popol predával.

860

Predal voly, kúpil soli.

Predal zápraž, kúpil na voz kolomaž.

Predac, stracic; kupic — nabyc. Šariš.

Rok

Rok je dlhší ako klobása. — Rok je dlhý. (Pozri 888.)

Žeň býva len raz do roka. Č. 261.

865

Schovaj, to jesť nepýta. — Schované veci sa zídu. Č. 437. Adalb. Odłozone.^[156]

Smädnému volovi aj kaluža chutí. Bošácka dolina. Adalb. Wół 38.

S prstom omáčaj, vyomáčaš. Prešpor. stol.

Statky vychodia na nestatky.

Bez rozumu statky vychodia na zmätky.

Svoje

870

Kto nešanuje svoje, nebude ani tvoje. Č. 431. Adalb. Oszczędzać 2, Swój 17.

Kto si svoje neváži, nech po cudzom nebaží.

Kto svojho nešanuje, cudzieho nezasluhuje. Č. 431.

Lepšie svoje látať, ako cudzie chvátať. Adalb. Łatać 2.

Svojho sa drž!

875

Šanuj si, kým máš.

Tak nás aj vši zjedia. — Tak nás aj vši nájdu.^[157]

Tenšie musíš krájať.^[158]

Tlsté bolo, pohorelo. Prešpor. stol.

Troviť, stroviť

Každý by viac strovil, keby mal!

880

Ľahšie stroviť, ako zarobiť. Adalb. Zbycie.

Skôr sa stroví, ako zarobí.

Usiluj sa hus dostať, pokiaľ vrabca strovíš. Č. 438.

V krpcoch musí človek na peniaze robiť a v čižmách ich troviť. Č. 434.^[159]

Vrabec sa zarobí, a hus sa stroví. Č. 594.

885

Umrlé hľadá, doma živé kape.

Uži, čo máš a kým máš.

Veď je to nie „daj nám dnes“ a zajtra „choď, kde chceš“.

Viac dní ako klobás. Č. 437. Adalb. D. Kiełbasa 7.^[160]

Vtedy bolo dínom-dánom a teraz je bože môj! Adalb. Bieda 86.^[161]

Vyrobiť, zarobiť

890

Keď zarobíš, vtedy skry; keď utratíš, vtedy pi.

Modli sa a pracuj, a čo vyrobíš, zavaruj.^[162]

Zajaca zanechal a komára honí. T. 41.

Zapchať

Čo sa môže dlaňou zapchať, načo celý človek?

Kde môžeš zapchať prstom, nezapchávaj dlaňou.

895

Kto nechce zapchať dieru rukávom, musí dať celú halenu. Bošácka dolina.

Zlato

Lepšie zarobiť na blate, ako škodovať na zlate. Č. 286.

Všetko jedno, či na zlate, či na blate zarobiť.^[163]

Z mnohých kvapiek býva príval.^[164]

Z rúna žiť, nie z barana.^[165]

Žobrácky

900

Nech sa nikto neodrieka žobráckej palice. — Nech sa nikto neodrieka žobráckej kapsy.

Neodriekaj sa zimnice, ani žobráckej palice.

Príslovia

Na Vánoce — po gágorce. — Na Vianoce — plné hrnce. — Na Vianoce — plné gace. Bošácka dolina.

Na Velikú noc — najedel sa moc; Na Ducha — do pol brucha; Na Trojicu — už len za užicu. Bošácka dolina.

Na svätého Jána už len dzejakého šmáňa. Bošácka dolina.

905

Na Veľkú noc najem sa moc; na Ducha do pol brucha; na Trojičku len trošíčku a na Jána už v bruchu jama.^[166]

Na Svätý kríž len jeden slíž.^[167]

Pôst

Na fašiangy výskal, v pôste bruchom stískal.

Pôst — chyť sa za chvost.

Za fašiangy pôst.

Porekadlá a úslovia

910

Ani baňa by mu nepostačila. Č. 594 — Ani Likavské panstvo by mu nepostačilo.^[168]

Gazdovať, vygazdovať

Gazduje čertovi na budzogáň.

Gazduje od desiatich k piatim. Č. 593 — Gazduje od tisíca ku stu. — Gazduje z tisíca na grajciar. Gazduje z kravy na kanárika. — Gazduje z mecha do tanistry. — Gazduje z pece na hlavu.

Vygazdoval ako Barto na číkoch.

Grajciar

Poslednému grajciaru na krk stúpil.

915

Ten vždy len hľadí, ako by z groša na grajciar prišiel.

U toho sa grajciar nesplesnie.

Groš

Neľúbi u seba groš. — Nerád má groš vo vrecku.

U toho sa groš neobstojí; keď má len jeden, povie, že mu smutno samému; keď ich má viac, že sa vraj neznášajú.

Ide mu gazdovstvo dolu vodou. — Ide mu to zo psa na psa. — Ide mu to šiky-miky.

920

Jedno bije harnky, druhé trepe rahynky. Šariš.^[169]

Keď má v hrsti šesť dukátov a otvorí ju, už má len tri.

Kúpi i slona, keď mu ho ponúknu.

Mal som, mal som, premarhal som!^[170]

Márnotratný syn.

925

Nosí deravú kapsu.^[171]

Oboma rukami rozhadzuje.

Odkladá to do deravého vreca.

Peniaze

Nezná cenu peňazí.

Peniaze ho pália vo vrecku.

930

U toho sa peniaze neľúbia ohriať. (Pozri 914 — 918.)

Pestvo ho kazí.

Pod vozom mu utekajú kolesá. — Idú mu kolesá napred.^[172]

Predá aj Kristov plášť.

Prehajdákal majetok. — Prepajoval majetok.

935

Prehnal črevom majetok. — Prehnal hrdlom majetok. — Prehnal hrtanom majetok. Č. 593. — Prehnal všetko cez hrtan.

Púšťa všetko do dymu. — Púšťa všetko do vetra.

Robiť sa mu nechce, ale halaškovať, kalatovať, na to by ho bolo.

Rovnal, rovnal, až mu zo slaniny motúz na hlavu padol.

Rozdáva od buka do buka ako Jánošík.^[173]

940

Väčší východ ako príchod.

Veľkého pána hrá.

Voľakedy si ceduľami fajku zapaľoval, a teraz je žobrák. — Voľakedy si banknótami fajku zapaľoval, a teraz je žobrák.

Vŕzga koleso, prepil kočiš sadlo. T. 41.

Všetko uporajil.

945

Zachodí s tým ako s farskou slamou.

Zle vybačoval. — Zle vyradoval.^[174]

Slovesné vyjadrenia

Doremeslil, dogazdoval, vygazdoval.

Príslovia

Co śe hasnuje, to śe haluje. Šariš.

Co śe potrebuje, to śe spotrebuje. Šariš.

950

Čert by vzal hrnčiara, aby jeden hrniec naveky trval.

Čo nekúpiš, s tým neskúp.

Jeden, jedno a druhé

Čo na jednom nedochodí, to sa na druhom vynahradí. Č. 282. Adalb. Zejść 1.

Čo na jednom prehráš, to na druhom vyhráš. — Čo ti na jednom ušlo, to si na druhom doženieš.

Jeden zlatý nie je svet.

Jesť

955

Kde sa najedia štyria, naje sa i piaty. Adalb. Gotować 2.^[175]

Keby si Cigán halušky cenil, nikdy by ich nejedol.

Keď sa drevo rúbe, v oba boky ívery skáču.^[176]

Kedz śe straty bojiš, zárobku neufaj. Šariš.

Kto peniaze utratí, tomu pánboh navráti.

Škoda

960

Malá škoda nie je svet.

Osoh so škodou za ruky sa vodia. Adalb. Szkoda 4.

Škoda ide do chasňa.

Škoda je, čo pes zje. — Škoda je, čo ani pes nezje.^[177]

Škoda s osohom chodí.

965

Aspoň sa sekere porisko navráti.

Bodaj to bolo za všetku škodu! — Bodaj len väčšej škody nebolo!

Na Likavskom zámku viacej skapalo.

Preto nebudem chudobnejší a on bohatší.

S tým nezbohatnem a bez toho neschudobniem.

970

S tým nezískam ani nespískam.

Príslovia

Boh

Ani Bohu, ani svetu.

Boh toho zatratí, kto chudobného ukráti. Adalb. Bogacić się 1.

Kto chudobnému uťahuje, tomu Boh z hrdla vytrhne. — Kto druhému uťahuje, tomu Boh utiahne.

Neverí ani v Boha, ani v koňa.

975

Vermež’ v Boha jedného, drimež’ jeden druhého.^[178]

Bohatý, boháč

Blázon chodí nahatý, aby umrel bohatý.

Boháči moc dať nechcú a málo dať sa hanbia. Bošácka dolina. Č. 46.

Boháči najväčší lakomci.

Boháč obyčajne i skupáň. Č. 166.

980

Bohatý nemá dosť, kým mnoho chudobných nezožerie. Č. 167.

Chudobní nemajú, bohatí nedajú.

Cudzie

Cudzí statok nikdy sa nedarí. T. 4.

Kto je žiadostivý cudzieho, svoje tratí. — Kto za cudzím chodí, svoje tratí. Adalb. Cudze 29, 31.

Kto sa lakomí na cudzie, príde o svoje.^[179]

985

Ľahko je dávať z cudzieho. Č. 45. Adalb. Chleb 129.^[180]

Ľahko je z cudzej kože remence krájať. (Porov kap. III. 1281.) Adalb. Rzemień 1, Skóra 18.^[181]

Na cudzej koži ľahko bubnovať.

Z cudzieho nezbohatneš. Č. 54. Adalb. Cudze 15.

Z cudzieho štedrý.

Čert

990

Čert by sa obesil, aby ten dačo dakomu dal. — Čert by sa z býla zabil, aby ten dačo dakomu dal. (Pozri 1025.)

Čert požehnal, čert vzal. Č. 61.

Čertu z hrdla nevydriapeš.

Čo čert vzal, to nevráti.

Čo kto s čertom zgazduje, po toho (majetok) si príde diabol i s interesom.

995

Čo prišlo od čerta, ide do čerta.

Hriešne peniaze idú do čerta.

Kto druhému berie hrsťou, po toho príde čert s vrecom. Č. 143. Adalb. Cudze 43.^[182]

Kto na cudzie s lyžicou, čert na jeho s vrecom.^[183]

Lehka porta pujdze do čorta. Šariš.

1000

Od čerta dušu pýta.^[184]

Skôr vydrieš od čerta dušu, ako niečo od lakomca.^[185]

Slúži za groš i čertu i pánubohu.

Uderil sa čert o božiu muku. (Porov. 990.) Prešpor. stol.^[186]

Čo po takej krave, ktorá nadojené mlieko vykopne.

Dať

1005

Dal mu ako psovi na vidličke.^[187]

Dá ti koza mlieka, ale sa najprv doň vys…

Kto chce dať, ten sa neopytuje. Č. 48. Adalb. D. Dać 113. — Kto sa pýta, nerád dáva. T. 21. Č. 48. — Kto sa pýta, či chceš, nerád dáva. Č. 48. — Nie ten dá, kto má, ale kto chce. Č. 44.^[188]

Jeden nespravodlivý groš sto spravodlivých vytiahne. Č. 55. Adalb. Grosz 26, 39.^[189]

1010

Keď si mu vzal živnosť, môžeš mu i život.

Koho neboli, lehko povoli. Šariš.^[190]

Kto chce mnoho, nemáva ničoho.

Ľahko prišlo, ľahko išlo. Č. 60. Adalb. Przyjść 1, Zejść 2.

Lakomý, lakomosť, lakomec

Chudobnému veľa chybí, lakomému všetko. Č. 52. Adalb. Łakomy 3, 26.

1015

Lakomec je najhorší sám od seba. Č. 55. Adalb. Łakomy 22.

Lakomec je rovný svini: len po smrti osoh činí. T. 22. Č. 56. — Lakomcovi a svini jeden osoh, iba po smrti. — Skúpemu a svini jeden osoh, iba po smrti. Adalb. Łakomy 18, Skąpy 18.^[191]

Lakomému čo by vozom vozil, nebude mu dosť.

Lakomý čím viac má, tým viac skuhre. — Lakomý čím viac má, tým viac žiada. Č. 51. Adalb. Łakomy 1.

Lakomý nikdy nemá dosť. Č. 52. Adalb. Skąpy 27.^[192]

1020

Lakomý o všetko príde. Č. 54.

Lakomý viac utratí, než ulakotí. T. 22.

Lakomosť nemá studu.

Lakomosť nemá dna.

Lehko pohoscic hosce v posce. Šariš.

1025

Musel sa cap zabiť.^[193]

Nábytok, nabývanie, nabyté

Aké nabývanie, také pozbývanie. Adalb. Nabycie 2.

Ľahké nábytky zriedka užívajú dietky.

Ľahký nábytok, ľahký pozbytok. Č. 60. Adalb. Nabycie 2.

Zle nabyté, ešte horšie odbyté. Č. 60. — Zlé nábytky — zlé odbytky.

1030

Nacicaná blcha menej štípe. Bošácka dolina. Č. 365.^[194]

Načo má, keď neužíva?

Ňaňo škvárnik, Jano márnik.

Nech chodí po smrti žrať.

Nespravodlivý majetok na tretieho dediča nedôjde. Č. 61. Adalb. Dobro 10. — Nespravodlivý statok nededí. Č. 61.

1035

Otec zdiera, syn márnik sa vyškiera. Adalb. Skąpy 29.

Pes, psie

Čo pes schváti, nerád vráti. Č. 143.

Psie bolo, psie bude, zo psa na psa príde.

Prišlo z dráča na marháča a z marháča na naháča.

Sebe zlý, komu dobrý? Č. 32. Adalb. Dobry 66, Zły 15.^[195]

Skúpy, skúposť

1040

Kto je skúpy, ten je i hlúpy.

Od skúpeho sa nik nepožije.^[196]

Pyšný pyšného a skúpy skúpeho najviac nenávidí.

Skôr by od jalovej kravy teľa vyžiadal, ako niečo od skúpeho.

Skúpy dva razy platí, lenivý dva razy chodí. Č. 135. Adalb. Skąpy 19, Chciwy 4.

1045

Skúpy draho kúpi. — Skúpy draho platí.

Skúpy jednou rukou dáva, druhou berie. — Skúpy najprv dáva, potom berie. Č. 544. — Skúpy čo jednou rukou podáva, to druhou vychytáva. Adalb. Dać 55.

Skúpy moc stroví, lenivý moc schodí.^[197]

Skúpy vždy tratí. T. 36.

U skúpeho je vždy poobede. Adalb. Skąpy 38.

1050

Umrel Darmodaj, nastal Vydrigroš. (Pozri 1190.) Č. 49, 542. Adalb. Darmodaj 2.

Vlk

Čo sa raz vlkovi do hrtana dostane, to nikto viac nevydriape. Č. 55. Adalb. Wilk 7, D. Wilk 117.

Nasýtený vlk sa uspokojí, ale lakomec nikdy. Č. 52. — Vlk sa nasýti, lakomec nikdy.

Ťažko je vlkovi barana zo zubov vydrapiť. Adalb. Wilk 117.^[198]

Vlk je pachtivec.

1055

Vlk nepýta, ale chytá.

Zisk, získať

Ako získal, tak prevýskal.

Zlý zisk neomastí pysk.

Zjedzme najprv tvoje, potom každý svoje.

Žobrák

Keď je kapsa sýta, ale žobrák nie. — Keď je žobrák sýty, ale kapsa nie. Č. 51.

Porekadlá a úslovia

1060

Aj dušu si zapredá.

Ani suchého chleba nepodá.

Babka (Pozri Grajciar)

Bojí sa ešte i o ten prach pod prahom.

Bude sa pravotiť pre piaď zeme.

1065

Bude skoro spod seba jesť.^[199]

Cmar židovkám na rífy predáva.

Dal sa čertu do pazúrov.^[200]

Derie ako pastier.

Dobrý to ošmek.

Grajciar (babka, groš, polgrajciar)

1070

Bude za grajciar Cigánovi dieťa kolísať. — Bude za grajciar čertovi dieťa kolísať.

Dá si za grajciar dieru do kolena vŕtať. Č. 543.

Poženie za grajciar kozu cez Tatry. Č. 488, 543. Adalb. Babka 2. — Poženie za grajciar voš cez horu. — Poženie za grajciar blchu cez mesto. — Poženie za grajciar blchu do Pešti. — Poženie za grajciar blchu do Viedne. — Poženie za grajciar blchu na tretiu dedinu. Adalb. Wiedeń 3.^[201]

Trasie sa za grajciarom. — Trasie sa, keď ide dakomu grajciar dať.

Za grajciar by sa dal obesiť. — Za grajciar blchu vymiškuje.

Groš (Pozri Grajciar)

Holiť

1075

I holí i strižie. Adalb. Golić 7, Strzyć 1.

Oholil ho bez britvy. Č. 534. Adalb. Golić 5.

Chce spraviť z muchy dva kožuchy.

I o tú poslednú kabanicu by ho nedbal pripraviť. — I o tú poslednú smidku by ho nedbal pripraviť.

I z oltára by vzal. Č. 540. Adalb. Wziać 13.

Koža

1080

Nedbal by z neho kožu strhnúť.

Píli mu na kožu.

Stiahol by z nahého kožu.

Zodral by ho z deviatej kože. Adalb. Łupić 2.^[202]

Lakomý na peniaze ako čert na dušu.

1085

Nabil si pod paty. — Nabil si pod prsty.

Nadobro ho zabil.^[203]

Na druhých ťapká a na seba hrabká.

Na necht všetko odmeriava. T. 27.

Nedať

Nedal mi ani čo by mucha na krielci uniesla.

1090

Nedá ti to, čo by sa to od ťažkej nemoci žiadalo. — Nedá ti to, čo by si hneď dušu pustil. — Nedá ti to, čo by si jazyk vyplazil. (Porov. 1093, 1094. Pozri aj kap. XVII. ods. 18. c.)

Nehodno je s ním mastné halušky jesť.

Nenásytné vrece. — Nenásytné črevo. — Nenáberná vrece. — Vrece bez dna.

Nevyprosíš od neho, čo bys’ krvou zaplakal. Č. 542. Uczynic 1.

Nezaložil by ťa, ani čo bys’ ho preboha prosil.

1095

Oplel ho o všetko.

Po jednom hrachu v hrnci varí.

Polgrajciar (Pozri Grajciar)

Pomohol mu z vrecka. Adalb. Kapsa 4.

Poskladajme sa, ja nedám nič. Adalb. Dać 110.

1100

Rád by len na daromnici žiť.^[204]

Ruka

Má krátku ruku. — Má skrčenú ruku.

Narodil sa so zavretou rukou.

Ruky sa mu trasú od skúposti.

S ničím sa neučlovečí. — S ničím sa nezavďačí.

1105

Stydne od úžery. — Studený je od úžery.

Šturmuje nie k zámku, ale k mešku. T. 37.

Štyroch obíde a piatemu nič nedá. Prešpor stol.

Tam žne, kde nesial.^[205]

Ťažko páperie pustí. (Pozri 1111.) Prešpor. stol.

1110

Ten i od jalovej kravy mlieka nadojí. — Ten i od jalovej kravy teľa vydrie.

Tvrdá to hus na šklbanie.

Veď si ho ty len obohatil!

Vie od koštiaľa mäso zhrýzť.

Vláči ako zmok, dobre, že sa nepretrhne.

Všetko

1115

Všetko by do jedného uzla zaviazal.

Všetko by sám pohltal.

Všetko mu oči kole.^[206]

Všetko najprv ofrflal, ohundral.

Vyzliekol by ho z kabáta. — Vyzliekol by ho z košele. — Vyzliekol by ho z kože. Č. 543.

1120

Za peniaze pôjde i do pekla. — Za peniaze i dušu si predá.

Z hrdla by vydral človeku.

Z každého dreva uhlie páli.

Zobral mu to ako mrcha koňovi podkovy.^[207]

Zobrali ho ako lipu. — Zodrali ho ako lipu.^[208]

1125

Žije len ako vlk v diere. — Žije len pre seba.

Žobrák, žobrácky

I kepeň by vzal žobrákovi.

Od žobráka kapsu by vypýtal.^[209]

Priviedol ho na žobrácku palicu.

Skoro ho na žobráka vyniesol.

1130

Skoro ho ožobráčil.

Vyhybuje žobrákovi ako čert božej muke.

Prezývky

Držibabka, gabaj, lakomčík, priezdušník, skučko, skuhroš, skupáň, skývražník, škrvačník, tlčibabka, úžerník, žgrliak, žgrľo, žgrľoš.

Príslovia

Človek nemá nič, iba to, čo užije. — Nemáš na svete, len čo užiješ. — To je moje, čo užijem.

Čo zjem, to viem; čo vypijem, to užijem, a čo po mne ostane, to čert vie, komu sa dostane. Č. 60.

1135

Uži, kým žiješ, po smrti neužiješ.

Príslovia

Boh

Čo chudobnému dáš, to ti pánboh stonásobne vynahradí. Adalb. Ubogi 5.

Čo užiješ, to vieš; čo v mene božom dáš, to u Boha máš, a čo po tebe zostane, bohvie, komu sa dostane. Adalb. Jeść 12, Wypic 1.

Dobre je to, keď sa hodne nazbiera toho pánboh zaplať!

Kto chudobnému dáva, Bohu požičiava. Adalb. D. Biedny 16.^[210]

1140

Kto chudobnému udelí, tomu pánboh nadelí.

Kto pre Boha dá, aj u Boha má.

Kto zo svojho udeľuje, tomu pánboh nadeľuje. Č. 44.

Na úrok Bohu dáva, kto sa nad chudobným zmilováva. Č. 44.

Dať, dávať

Komu chcem, tomu dám, aj z cesty ho zavolám.

1145

Kto dá, ten aj má; kto nedá, ani nemá.

Lepšie dávať, než pýtať.

Sladšie je dať, než brať. Adalb. Dać 73.^[211]

Na lazára ide z desiatich domov požehnanie.

Nezabúdaj na chudobu!

1150

Skôr chudobný udelí ako bohatý.

Skôr ťa ešte chudobný znevestuje ako bohatý.

Porekadlá a úslovia

Bol u neho bytom i sytom. — Bol u neho varený i pečený. (Pozri kap. III. 691. O nevďaku.)^[212]

Chytil sa vrecka.

Keď má byť zvon, nech bude zvon!^[213]

1155

Pleskol sa po vačku.

Ruka

Má prajnú ruku.

Oboma rukami rozdáva.

Otvorená ruka.

Plnou rukou dáva. — Plným priehrštím dáva.

1160

Všetko by rozdal, keby mu ruky nedržali.^[214]

Starou mierou mu nameral.

U toho sú vždy otvorené dvere.

Prezývky (priveľmi štedrých)

Rozgazda, rozgazdiná, rozdaj, rozdajka.

Príslovia

Bohatým dary dáva. T. 3.

1165

Dávať i ešte prosiť je mnoho. Č. 48.

Dobrota

Pre svoju dobrotu vyšiel na psotu. — Pre svoju dobrotu vyšiel na psiu smiechotu.

Prílišná dobrota — hotová žobrota. — Nerozumná dobrota — hotová žobrota. Č. 46. Adalb. Dobroć 7.^[215]

Drevo do hory nevoz. — Drevo do hája nevoz. — Drevo do lesa nevoz. Č. 570. Adalb. Drzewo 5.

Chorý zdravého nesie, a sám ledva lezie.

1170

Kto je štedrý, nosí holé bedry. Adalb. Szczodry 5.

Kto sa chváli, tomu daj, a kto stene, toho dri. — Kto stene, od toho ber; kto sa chváli, tomu daj. — Ked sa chvali, daj mu; ked sa hani, ber mu. Važec.^[216]

Kto sa za druhého zakladá, zo svojho dokladá.

Kujon, kto viac dá, ako má. Č. 526. Adalb. Dać 56.

Mlynárovu sliepku neponúkaj zrnom.

1175

Nepchaj slamu do chomúta, keď je plný. Adalb. Słoma 4.

Peniaze daj a hrle maj!^[217]

Ručiť, zaručiť sa (Pozri 1042, 1049.)

Kto sa ručí, ten sa mučí. Č. 346. Adalb. Ręczyć 4.

Veľká vec zaručiť sa komu.

Veru, veru, už ho berú.^[218]

Voda

1180

Nelej vodu do mora. Adalb. Woda 67, Morze 7.

Nenos vodu do Dunaja. — Nenos vodu do potoka. Z jamy do Dunaja vodu leješ. T. 42. Č. 487, 570.^[219]

Príslovia a výroky

Ach jaj, ty len daj!

Aj mne idú dva grajciare do groša. — Každému ide sto grajciarov do zlatého.

1185

Ani mne peniaze z nosa nepadajú. T. 13. Č. 617.

Ani mne to z neba nepadá.

Ej, veď hádam ľudia po ceste peniaze nezbierajú!

Veď mne tiež kozy neorú a capy nebránia.

Veď som ja to pod múrikom nenazbieral!

Príslovia

1190

Borg zomrel, kredit nežije, kto nemá peňazí, nech nepije. Adalb. Borg 1.^[220]

Cežko na zjedzeny chlip robic. Šariš.^[221]

Dlh, dlžoba, dlžník, dlžen, dĺžiť sa

Dlh býva čím diaľ, tým mladší. Č. 274.

Dlh dlhom, klin klinom.

Dlh je zlý druh. Č. 274.

1195

Dlh rastie.

Dlhy majú nohy a vodia do Chudobíc.

Dlžoba má nohy, ale aj rohy.

Horšia dlžoba ako chudoba.

Kde dlžoba, tam chudoba. Č. 274.

1200

Keď dom zhorí, dlh na komín vyletí. Č. 274.

Kto sa nedĺži, život predĺži. Č. 274. Adalb. Dłuzyć się 1.

Kto sa rád dĺži, málo slova drží.

Ľahko brať na dlh, ale ťažko vracať.

Láska, dlžoba a smrad nedajú sa zatajiť. Č. 290.

1205

Lepší dlžník ako hnevník. — Horší hnevník ako dlžník.

Lepšie je bez večere spávať, ako s dlhmi vstávať.

Priatelia buďme, dlhy si plaťme. Č. 276.^[222]

To je ostatný človek, kto je nikomu nie dlžen, lebo mu nič nezveria.^[223]

Zaplať dlhy, budeš ako druhý. — Nerob dlhy, budeš ako druhý. Adalb. Dług 17.

1210

Dlhé motúzy sa zle vlečú.^[224]

Dnes je svätého Skry sa, zajtra Neukáž sa; napozajtre Vyjdi von: Mohol si prísť, keď bol lôn. — Keď je lôn, skry sa, na druhý deň neukáž sa, na tretí deň vyjdi von, na štvrtý: Mohol si prísť, keď bol lôn!

Koža

Hrešila hlava — koža trp! — Hrešili ústa — koža trp! — Hrešilo brucho — koža trp!

Koža pila — koža trp! — Trp koža, keď si pila. Č. 141.^[225]

Kto čím iným nemá, kožou zaplatí.

1215

Kto nemá peňazí, nech kožou zaplatí.

Ma hypoteku — cintir. Šariš.

Platiť, zaplatiť, platník

Hneď je človek hotový cigáň, keď nemá odkiaľ zaplatiť.

Kde vezmeš, tam vezmeš, len plať.

Keď si pán, zaplať džbán. — Keď si pán, zaplať sám.^[226]

1220

Keď si pil, plať, a s krčmárkou sa nevaď. Č. 275.

Kto hneď platí, dva razy platí.

Lahko je vypit, ale potom platit! Modra.

Lásku tratí, kto pozde platí.

Naberie na nohy, na rohy, a potom nemôže platiť. — Naberie ako baran na rohy a potom nemôže zaplatiť.

1225

Od zlého platníka aj plevy ber. — Od zlého platcu aj plevy ber. — Od zlého platníka aj kozu bez mlieka ber. — Od zlého platcu ber, čo môžeš. Č. 275. Adalb. Dłužnik 7, Płatnik, D. Dłuznik.

Zaplať, bár kde sa paprať.

Požičať, pôžičky

Ak nemáš nepriateľa, len peňazí požičaj. Č. 276. Adalb. Pozyczać I.^[227]

Čané, ale požičané.

Pôžičky nezašanujú.

1230

Pôžičky z priateľa robia nepriateľa. Č. 276. Adalb. Pozyczka.^[228]

U nás taká obyčaj, kto nemáš, si požičaj.

Veselo berie a smutno vracia. Č. 275. Adalb. Brać 29, Dłuznik 4.

Porekadlá a úslovia

Ako keby si mi daroval.^[229]

Ani to nie je jeho, čo má na sebe.

1235

Beriem na bradu, napíš na hradu. Č. 275.^[230]

Berie na bradu. — Berie na veru. Č. 627.^[231]

Dlh, dlžoba, dlžen

Aj s dušou čertu dlžen.^[232]

Beda mne hriešnemu, dlžen som každému, komu groš, komu dva, i za holbu vína.^[233]

Bojím sa zomrieť pre dlhy.

1240

Dlžen, len mu käčka v dlhoch pláva.

Dlžen po uši. Č. 627. Adalb. Dług 16.

Dlžen toľko, že nemá vlasov toľko. — Má viac dlhov ako vlasov na hlave.

Má viac dlhov ako šupák na streche. Č. 627. Adalb. Dług 2.^[234]

Nikomu som nie dlžen, len Bohu dušu.

1245

Z dlžôb sa vykýchať.

Dobre je zamočený.

Hriešna hlava, skade vyvrsuješ?^[235]

Jennoho odstrihne, druhého nadšije. Bošácka dolina.^[236]

Má ho (niekto) v kapse.

1250

Mrcha platec.

Nemá ani vlasa svojho.

Potiahol ho za vačok.^[237]

To je človek hotový groš. — To je človek hotový peniaz.^[238]

To nie je požičaný chlieb.

1255

U toho si veritelia jeden druhému dvere podávajú.

Vrátiť

Nevracia ani kosu, ani oslu.

Vráti, keď sa vyvráti.

Vráť, suka, koláč!

Vychodiť

Čižmy zoderiem, kým dačo vychodím od neho. — Nemôže človek od neho vychodiť.^[239]

Zaplatiť, vyplatiť

1260

Nemôže sa mu vyplatiť ako Liptov za Jánošíka.^[240]

Nestaraj sa, žena má, už som dluhy splacil, od kmotra som požičal, židovi som vrácil. Bošácka dolina.^[241]

Zaplatil mu štyri týždne na mesiac. Bošácka dolina.

Zaplatil do grajciara.

Zaplatil statočne.

1265

Zaplatil chrbátom. — Zaplatil chlpami. — Zaplatil kožkou. — Zaplatil pätami. Č. 583. Adalb. Zapłacić 4.

Zaplatí potom, keď na deravom moste nájde. — Zaplatí potom, keď pánboh bude hudcom platiť. Č. 631. — Zaplatí potom, keď sa mu myš okotí.^[242]

Zaplať za bryndzu!

Uštipačné výroky nevďačného dlžníka

Jaj, či už nemáš iba to, čo som ti ja dlžen?

Veď ešte neutekáme!

1270

Veď sa ti to hockedy zíde.

Veď si ja to viacej neurobím.^[243]

Veď to ešte dosť minieš.

Zlostné výroky tomu, kto nechce požičať

Daj si ho zasoliť!

Daj si ho za rám!

1275

Daj si ho za sklo!

Môžeš si ho zjesť! — Zjedz si ho!

Môžeš si ho zožrať! — Zožer si ho!

Príslovia

Ako prišli, tak odišli.

Bez peňazí do jarmoku a bez kúpy domov.

1280

Bez peňazí do trhu, domov bez soli. Č. 163. Adalb. Pieniądz 3.^[244]

Bez peňazí na svete človek nič nezvedie. — Bez peňazí na svete darmo sa človek pletie. Č. 162.

Čím viac peňazí, tým viac starostí. Č. 169.

Dieťaťu nedávaj nôž do ruky a hlúpemu peniaze.

Hneď je šuhaj nemý, čím peňazí neni.

1285

Hnoja a peňazí nikdy nieto dosť.

Jedným peniaze slúžia a druhí slúžia peniazom. Adalb. Pieniądz 84, D. Bogactwo 13.

Keby sa peniaze tak liahli ako smeti!

Kto bez peňazí chodí, toho psi obštia.

Kto chceš peniaze schovať, schovaj ich pod červenú bradu. Trenčianska.

1290

Kto má peniaze, má diabla; kto nemá, má dvoch. Adalb. Pieniądz 18.

Kto má peniaze, má poctivosť.

Kto má peniaze, to je pán. — Teraz je ten pánom, kto má peniaze.^[245]

Kto má šupáky, netreba mu rozumu.

Kto mešec tratí, nech chrbtom platí. Č. 59. Adalb. Mieszek 10.

1295

Ľahko tomu, kto má peňazí dosť.

Na peniazoch čert sedí.^[246]

Nimas dudka, nimas krove. Hor. Orava.

Peniaze iba aby jeden robil. — Aby jeden nič iného nerobil, iba peniaze.

Peniaze, peniaze, kto ich má!

1300

Peniaze sa derú pre neveru.^[247]

Peniaze sú dobré čítané a žena bitá. Č. 163.

Peniaze sú lakomé. Adalb. Pieniądz 80.

Peniaze sú okrúhle, chytro sa rozkotúľajú. Adalb. Pieniądz 67.^[248]

Peniaze sú smrť. Adalb. Pieniądz 72.

1305

Za nič ničoho nekúpiš. Č. 162.

Za peniaze aj skaly lámu! — Za peniaze bárs kaluž mlátiť. — Za peniaze flinta strieľa. Č. 163. — Za peniaze husle hrajú. — Za peniaze naučí aj čerta modliť sa.

Za peniaze všetko kúpiš, len kráľovstvo nebeské nie. Č. 164.^[249]

Za peniaze všetko kúpiš, nebo aj peklo. — Za peniaze aj peklo kúpiš, a to najskôr.

Za peniaze všetko, zadarmo nič.

1310

Za peniaze žiadna láska.

Za svoje peniaze môžem si rozkázať. Č. 162.

Názvy peňazí a úslovia o nich

Dudky, groše, července, drobné, šupáky, bukovce, dvadsiatniky biele ako srieň. — Peniaz nový ako pena.

(Pozri kap. III. 61 — 69.)

Príslovia

Darmodaj zakapal, nastal kúpsi. — Už ten umrel, čo daroval, narodil sa kúpsi. — Zomrel dávno, čo dával darmo. Č. 49. Adalb. Darmo 5, 6, Darmodaj 1, 3.

Darovať je pansky, nazad brať cigánsky. Č. 49.

1315

Divy a zázraky už prestali.^[250]

Každý dar vďačne ber. (Porov. kap. IV. 220 — 222.)

Každý radšej vezme, ako dá.

Kobyla zdochla, i vera zdochla. (Porov. 1326.)

Kto dáva, viac žiada.

1320

Kto je malému daru nevďačný, veľkého je nehoden. Č. 47.

Kto na mále nepristane, tomu sa nič nedostane. — Kto na mále nepristane, tomu sa moc nedostane.

Mŕtvych z chrámov nenavracajú. Č. 49, 192.^[251]

Nezaslúži druhého, kto nebol povďačný prvému.

Nový mesiac a dar nikdy nechodí pozde.

1325

Sladší je darovaný ocot ako kúpené víno.

Umrelo dieťa, už je po kmotrovstve. Č. 412.

Porekadlá a úslovia

Dar nedodar.^[252]

Klobásou zrazil pôlt slaniny. Č. 544.^[253]

Vajcom za volom hádže. Č. 544. Adalb. Dać 22.^[254]

Príslovia

1330

Čo na nôž, to za groš.^[255]

Chutný, ale kúpny.

Kúpno — skúpno. Adalb. Kupno 2.

Kto nekupuje, nešanuje.

Voľakedy mohol človek kúpiť za groš, čo chcel.

Príslovia

1335

Aj žid nabil syna, keď prvý raz vyhral.^[256]

Čo leží, to beží.^[257]

Guráž platí, kocka hrá.^[258]

Karty

Karty sú čertove obrázky.

Z karát ešte nik nezbohatol, ale mnohí už na žobrotu vyšli.

1340

Keď sa ti najlepšie darí, prestaň hrať. Č. 33. Adalb. Gra 4.

Kto nehrá, neprehrá. — Nehraj, neprehráš. Č. 142. Adalb. Grać 15.

Najlepší hráč — najväčší lotor. Č. 142, Adalb. Gracz 3.

Prvé štence do vody hádžu. — Prvé štence za plot hádžu. — Prvé štence odpuštence. Č. 426. Adalb. Kot 61, Pies 161. — Perše kotky poza plotky. Šariš.^[259]

Prvé vyhranie z vrecka vyhnanie. Č. 142. — Perša hra — pśa hra. Šariš.

1345

V ihre ani čert nevydre. Adalb. Gra 5.^[260]

Všetko utratiť, alebo všetko vyhrať, ale skôr to prvé.^[261]

Zvada pri hre rada.

Porekadlá a úslovia

Biblia. (Karty.)^[262]

Čerti mu podstlali.^[263]

1350

Do brucha mu hľadí.^[264]

Karty

Dobre mu ide karta. — Zle mu ide karta. — Nejde mu karta. — Karta sa mu obrátila.

Kubo, dolu gate! — Kubo, zavri knižku!^[265]

Na svitaní bravy opaľujú.^[266]

Perie, pierka

Obstrihali mu perie. (Pozri 1356.)

1355

Nechal za sebou pierka. Č. 607.

Pustil perie.

Pod skalou ryba. — Pod skalou žaba.^[267]

Podšklbali ho. Č. 627. — Poštípali ho. — Ale ťa poštípali! Modra.

Prehral by aj plášť z Krista Pána.

1360

Tu vari psov drali.^[268]

Už je fuč!

Večer psov derú, proti ránu svine obárajú. (Pozri 1353.)

Vyhral z kapsy.^[269]

Príslovia

Ihlička (Porov. Č. 146.)

Najskôr ihličku, z ihličky na kravičku, z kravičky na šibeničku. — Najskôr špendlíček, potom ihličku, nuž ľahko prídeš na šibeničku. — Z ihličky na truhličku, z truhličky na kravičku, z kravičky na šibeničku.

1365

Kdes’ nepoložil, neber. Adalb. Brać 21.

Kmín

Nebolo by kmínov, keby nebolo komorášov. Bošácka dolina.

Pred kmínom niet zámky. Prešpor. stol.

Kradnúť, krádež

Bodaj nemal viac, iba to, čo ukradol!^[270]

Daj pozor na svoje veci, aby ti neukradli Poliaci.^[271]

1370

Krádež — faleš.

Kto kradne, má jeden hriech, kto ukradnuté hľadá, má sto hriechov.

Kto kradne, tomu zle platia.

Kto nemôže vziať, ukradne.

Vzdychaj duša, telo pôjde v noci krásť!^[272]

Remeslo

1375

Aké remeslo, taký cech.^[273]

Zlodejstvo ľahké remeslo, ale ťažký cech.

Tchor neškrtí vo dvore, kde sa zdržuje, ale ďalej.

Vlk, vĺčko

Dotiaľ vlk nosí, až jeho samého ponesú. Č. 263. Adalb. Wilk 68. — Nosil vlčko, nosil, a už jeho nesú. Č. 146.

Vlk i z čítaného berie. Č. 143. — Aj z čítaných oviec vlk berie. Adalb. Baran 13, Wilk 3.^[274]

Zlodej, zlodejstvo

1380

Malých zlodejov vešajú a veľkých púšťajú. (Pozri kap. III. D.)

Mladý žobrák, starý zlodej. Č. 67.

Na zlodejovi košuľa horí. Šariš.

Nebolo by zlodeja, keby nebolo ukrývača. (Pozri 1366.) Č. 145.

Pred zlodejom nieto zámky.

1385

Príležitosť robí zlodeja. Č. 144.

Strež, koľko chceš, zlodeja, ženy a blchy neustrežieš.

Zlodej dáva lepší pozor na seba, ako ľudia na zlodeja. Č. 145.

Zlodej hľadá plné komory a dôjde i pustej.^[275]

Zlodej na zlodeja nepovie. Č. 353. Adalb. Złodziej 31.

1390

Zlodejovi cestu neukazuj.

Zlodej domáci

Domáceho zlodeja neľahko ustrežieš. — Domáceho zlodeja ťažko sa ustriehnuť. Č. 144. Adalb. Domowy 1, Złodziej 2. — Domáci zlodej najhorší. — Pred domácim zlodejom sa neukryješ. Č. 144.^[276]

Porekadlá a úslovia

Bol by z neho organista: mechy z voza ťahať.

Brať

Berie, kde nepoložil. — Našiel, kde si nepoložil. Č. 539. Adalb. Brać 2.

Čo vidí, to berie. — Len to neberie, čo nevidí.

Brázda

1395

Cudzie brázdy vyžína.

Vyháňa na nesvoju brázdu.

Čo vo dne vidí, to v noci uchmatne.

Druhému odoráva.

Chodí poza bučky.^[277]

1400

Jedol z neváženého mäsa.

Každý klinec sa pred ním trasie. Č. 539.

Kúpil to za utekáč.

Kradnúť, ukradnúť

Deti moje, nekradnite, len domov vláčte! — Deti moje, nekradnite, len potiahnite! T. 7. Č. 501. — Otče náš, tatko náš, posadil nás na lavičku, dal nám chleba po kúštičku: deti moje, nekradnite, čo vidíte, uchmatnite! — Ja som starý, nekradol som, čo som videl, uchmatol som.^[278]

Chodí na spoveď s tými, čo kone kradnú.

1405

Kradne ako straka, čo kde popadne. — Kradne ako straka, čo kde vidí.

Neboj sa zlodejov, niet ich doma, šli kradnúť.

Siedme nepokradneš! (povedal Cigán, nechávajúc každú siedmu kapustnú hlavu, keď kradol.)

Skryte si, lebo dohán aj statočný človek ukradne.^[279]

Ukradli mu truhlu, ale šťastie, že má od nej kľúč. Č. 498. — Ukradli mu turbicu, ale kľúč od nej tu. T. 39.

1410

Pokapala na salaši slanina, povedali na našeho Martina.^[280]

Prsty

Kúpil to za päť prstov, šiestu dlaň. Č. 539. — Má dlhé prsty. — Má lipkavé prsty. Adalb. Ręka 12. — Lepí sa mu na prsty. — Na prsty sa mu prilepilo.^[281]

Zmizlo mu medzi prstami. — Zaviazlo mu medzi prstami. — Ostalo mu medzi prstami. — Stratilo sa mu medzi prstami.

Ruky

Čo oko vidí, to ruka vezme. T. 6.

1415

Má smolné ruky. — Má zasmolené ruky. Č. 539. Adalb. Ręka 57, Smola 6.

Prilepilo sa mu na prsty.

Tam môže všetko spievajúc vynosiť.^[282]

Tá vec dostala nohy.^[283]

Ten aj z ohňa uchytí. Prešpor. stol.

1420

Tu si, kupec trnavský!^[284]

Večer sa obúva a ráno vyzúva.

Vezme ti a čo bys’ to mal pod kožkou. Č. 579.

Zlodejské príslovia

Či gazda nebude viacej siať, keď mu raz pánboh nepožehnal?^[285]

Kto si stratil, nech si hľadá; kto si našiel, nech si nedá.

1425

Ľudia kradli i budú!^[286]

Neukradneš, nemáš; nevychváliš, nepredáš. Adalb. Brać 23, Kraść 21.

Neváženého mäsa najlepšie sa naješ. Č. 148.

Nezavreli ťa preto, že si ukradol, ale že si zle skryl. Č. 147. Adalb. Kraść 25.

Nie je to zlodej, čo ukradne, ale čo zle schová.

1430

Oklam blázna, ako chceš, a múdreho, ako vieš.

Popíjaj, popíjaj, nekradni, nezbíjaj, čerta napopíjaš, keď si nenazbíjaš.^[287]

To pánboh pre každého požehnal.^[288]

Ukradni, neboj sa nič, len dobre schovaj. — Ukradni, neboj sa nič, len sa nevyzraď.

Za mladi nazbíjaj, na starosť užívaj.