Zlatý fond > Diela > Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Strava, odev, čistota, cesta a tanec


E-mail (povinné):

Adolf Peter Záturecký:
Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Strava, odev, čistota, cesta a tanec

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Erik Bartoš, Mária Hulvejová, Barbora Králová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 66 čitateľov

1. Jedlá, nápoje

Príslovia, porekadlá a úslovia

a) Chlieb (a koláč)

Chlebíček dar boží. Č. 297.

Chlebíček náš tatíček. Č. 297.

Chlebové kôročky kto jedáva, ten červené líčka dostáva.

Komu sa chce jesť, nech sa naje chleba.[1]

5

Kto chlieb nosí, i chlieb ho nosí. Adalb. Chleb 97.

Kto sa rovná s chlebom, rovná sa i s ľuďmi.[2]

Kto si nevie chleba odkrojiť, nevie si naň ani zarobiť.

Lepší kus chleba na ceste ako pero za klobúkom. (Pozri 5, 15.) Adalb. Chleb 117.

Neklaď chlieb na stôl načatým krajom proti dverám, aby neuchodil z domu.[3]

10

Pomoc dobrá, ale chlebu pomora.[4]

Prejesť sa, prijesť sa

Domáci chlieb sa najskôr prije. Č. 147.[5]

Chlieb sa nikdy nepreje. Adalb. Chleb 28.

Koláče sa prejedia, chlieb nie. Č. 297.

Z jednej pece chlieb sa prije.

15

S chlebom je dobre chodiť.[6]

Ani mastný, ani kvasný.[7]

Chlieb kyslý ako nácesta. — Chlieb široký ako lúka. — Chlieb vysoký ako doska. — Chlieb ako karta.[8]

Koláč ako na slniečku upečený.[9]

Kus chleba ako konský pysk. — Kus chleba ako ovčí pysk. — Kus chleba ako za ovcami.[10]

20

Osla v kapse.[11]

Taký sa mi chlebík udal, že pod kôrkou kocúr dudal; zo striedky mi voda tiekla a spod kôrky myš utiekla.[12]

Vo chlebe pánboh býva.[13]

Všetko jedno, či z bieleho, či z bieleho.[14]

b) Mäso, polievka, pečienka

Čert je čertom, ešte mu musela hovädzina vrieť za tri hodiny.[15]

25

Keď je hus, dobrý kus; keď je prasa, nadto zasa.

Mladá žena, hus pečená, holba vína — najlepšia od suchotín medecína.

Pečienka a víno, to je biglajz na tvár.

Z malých vtáčkov najlepšia je — hus. Č. 498.[16]

Zo všetkých múčnych jedál najlepšia je — šunka.[17]

30

Žobrácka polievka nemá očí.[18]

Mäso tvrdé ako capina. — Mäso tvrdé ako podošva.

Mäso uvrelo na mozgy.[19]

Neni väčšej radosti, jako mogon v peci; lebo keď sa upeče, najeme sa všetci. Bošácka dolina.

Polievka ako čo by gate vyplákal.

35

Pečienka spod pierka.[20]

c) Kapusta (zelie)

Bez zelia nieto veselia.

Kapusta je dobrá, keď sviňa cez ňu nepreskočí. — Kapusta je dobrá, čo sa sviňa cez ňu pováľa. — Bez svini zlé hostiny.[21]

Kapusta kole ústa.

Kapusta má veľké ústa.[22]

40

Kapusta sedem ráz prihrievaná je najlepšia.

Kto nerád kapustu, to je mrcha gazda.

Od kapusty vlasy bolia.

Tota hyža nepusta, dze śe vari kapusta. Šariš.

Kapusta kyslá ako štiak.

45

Kapusta tvrdá ako trnina. (Iné o plodine samotnej pozri v kap. IV. 406.)

Kapustnica ako víno.

d) Kaša

Kaša — mať naša. Č. 897. Adalb. Kasza 12

Kaše sa najedz a pozri na strechu, už si lačný.

Kto nemá zubov, nech jedáva kašu. Bošácka dolina.

50

S horúcou kašou zájdeš do Prievidze.

Kaša s mliekom, to Slovákom.[23]

Uhrom za uhlom, Nemcom za chlievcom a Slovákom kaša s mliekom.[24]

e) Šošovica

Netreba jej šošovicu jesť. Č. 598.[25]

Od šošovice budeš pekný.

55

Šošovica dobrá vára, tá ľuďom zadok otvára.

f) Raky

Jedz raky, smrkaj tabaky, chyť sa za bruch, vždy si jednaký. Adalb. Rak 3. 0. 60. — Tricec raky, funt tabaky, šuhac po bruchu, jakys’ bul, ta śi taky. Šariš.

Raky sú najlepšie, keď sa ovos sype. — Raky sú najlepšie v mesiacoch, v ktorých nieto r.[26]

Údený sleď a nadievaný rak robia dobrý zrak. T. 38.

g) Rozličné

Čo nie je pre oči, nie je ani pre ústa. (Porov. v inom zmysle. Č. 237.)

60

Huby jedz, ale meno im vedz! Modra.

Kto nerád robí, nech si kúpi droby.[27]

Loházka sa každá na sadlo obráti.

Od mlieka brucho narieka.

Psovi to dajte, nepohŕňajte![28]

65

Čos’ jedol? Rybaciu polievku, lenže bola neslaná a bez rýb.[29]

Keď ste dali kúpeľ, dajteže i dieťa![30]

Kýška ako repa.[31]

Niečo pod zuby.

Pätoraké jedlo a samá polievka.

70

Štvoro jedál, samý hrach.

To by aj Rusnák na Veľký piatok mohol zjesť.[32]

Tomu jedlu nič iného nechýba, iba ústa.[33]

Uvrie ako maslo.[34]

Žinčica hustá, že môže v nej lyžica stáť.[35]

h) Víno, pivo, pálenka atď.

(Pozri 26, 27.)

75

Dobre je, keď sa huba obleje, ale lepšie, keď sa do nej naleje.

Huba, ryba, dyňa, sviňa potrebuje pohár vína. Adalb. Ryba 53, Grzyb 6.

Na studni voda, na čepe víno.[36]

Od piva hlava krivá. — Od piva hlava sa kýva. Adalb. Piwo 25.

Opitý od vína letí nabok, od piva na chrbát, od pálenky na nos.

80

Pivo śe peni, voda śe nepeni. Šariš.[37]

Víno i starého rozihrá. Č. 140.

Víno skáč, pivo sráč, pálenka spáč. — Víno hráč, pivo sráč, pálenka spáč.

Víno za nos ťahá, pivo nazad sáca a sečka potáca.[38]

Ocot tuhý ako jed.

85

Nápoj tuhý ako môťovský ocot. — Tuhý, až v hlave vŕta.[39]

Nelej doň vody, už krčmár nalial.

Pálenka, len si rúrami smrdí.

Sedem chmeľov, päť jačmeňov.[40]

To je len taká vŕbová voda.[41]

Víno

90

Dobré je to víno, ale sa vláči.[42]

To víno muselo ísť cez mnohé vody.[43]

To víno je židom pokrstené.[44]

To víno razí sudom! Odpoveď: Veď vari nebude vrecom!

Víno ako voda. — Víno ako olej.

95

Víno, čo ho môže žena desať holbí vypiť a neopije sa.

Názvy vína

Drapák, drapliak, kočvardina, krupinské víno, ločprdina, zabiják.

Názvy pálenky

Besnica, čečina, čertovica, gramatika, nešťastnica, sečka, strcuľa, strcuľka.

i) Voda

Kto pije vodu, teho nevodzi. Šariš.[45]

Kto chce dlho žiť, má len vodu piť. — Kto chce dlho žiť, nesmie mnoho piť.

100

Voda hlavu nepomúti. — Voda rozum nepomúti.

Voda mladým, víno starým. Č. 298.

Voda čistá ako krištáľ. — Voda studená ako ľad. — Voda studená, že zuby láme. — Voda teplá ako lúh. — Voda po jednej naoberaná.[46]

(Iné príslovia a porekadlá o užívaní jedál a nápojov pozri v kap. II 260 — 553.)



[1] Chlieb ako základ výživy.

[2] … rovnať, zarovnať — rovno krájať. Významové jadro výroku: hladko, dobre vychádzať s ľuďmi.

[3] Chlieb predstavoval v ľud. strave vzácnu i dôležitú potravu. Bol predmetom úcty (pomenovanie chleba „boží dar“), ba v minulosti viazali sa k nemu rôzne poverové predstavy a mal dôležitú úlohu v magických úkonoch (porov. rodinné a výročné zvyky). — V tomto výroku sa zachoval poverový zákaz, ktorého cieľom bolo zabrániť prílišnému míňaniu chleba. Obraz je podmienený asociačnými predstavami.

[4] Gazdiná pomocníkom rozkrája mnoho chleba. Z.

[5] Obrazne: časom sa aj domáce prostredie zunuje.

[6] Brať si ho na cestu. Z.

[7] Nepodarený koláč. Z.

[8] Chlieb vysoký ako doska. — Iron. Z.

[9] S bielym povrchom. Z.

[10] Kus chleba ako za ovcami. — T. j. aký sa dáva pastierovi. Z.

[11] Zákalcový chlieb.

[12] Z ľud. piesne: posmešne o nešikovnej gazdinej, čo upiekla nepodarený chlieb.

[13] Vravievalo sa deťom o dierkach v chlebe. Z. — Inak porov. č. 9.

[14] Odpoveď Cigána. Z.

[15] Hovorí sa nedočkavému. Z.

[16] Iron. Z.

[17] Iron. Z.

[18] Doslovne: nie je mastná. Prenesene žobrák nemá očí, hanby. Z.

[19] Priveľmi zmäklo. Z.

[20] Z hydiny. Z.

[21] Bravčovina v kapuste. Z.

[22] Potrebuje veľa masti. Z.

[23] Maď. variant: Kása nem étel, tót nem ember. (Kaša nie je jedlo, Slovák nie je chlap.) — Maď. ember — človek, ale aj chlap (porov. M. M. Hodža, Dobruo slovo s. 12 — 13).

[24] Žartovne chápaný vzťah k národnostiam z hľadiska Slováka; ide o podanie jedla.

[25] Je pekná. Z. — Poverové: dievčatá majú jesť v piatok šošovicu, aby boli na nedeľu pekné.

[26] Máj, jún, júl, august. Z.

[27] Veľká práca s ich čistením. Z.

[28] Zvyšky jedla. Z.

[29] Čistá voda. Z.

[30] Za polievkou mäso. Z.

[31] Hustá. Z.

[32] Nemastné. Z. — Rusnák tu znamená pravoslávny.

[33] Keď niekto haní jedlo. Z.

[34] Strukovina. Z.

[35] Hustá žinčica sa volá urda alebo zbojnícka žinčica; riedka žinčica sa dáva obyčajne psom na salaši, odtiaľ pomenovanie psiarka. Z.

[36] Sú najlepšie. Z.

[37] Bránil sa krčmár proti výčitke, že je viac pien ako piva. Z.

[38] Sečka — pálenka. Z.

[39] Môťová, dedina pri Zvolene, dnes spojená s mestom Zvolen.

[40] O zlom pive. Z.

[41] O slabej pálenke. Z.

[42] Vláči sa — vynáša z pivnice; je vláknovité, porušené. Z.

[43] Naliali doň vody. Z.

[44] Krčmárom, riediacim víno vodou.

[45] Vodiť — poverové, užívalo sa na označenie blúdenia v noci, čo sa pripisovalo vplyvu démonickej sily (vodí svetlonos, svetlo, mátoha a pod.). Na vodenie sa vyhovárali najmä opilci.

[46] Voda po jednej naoberaná. — Iron. čistá. Z. — Obraz vzatý zo zbierania jahôd, malín a pod.




Adolf Peter Záturecký

— folklorista, básnik, prozaik, ev. kňaz a pedagóg Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.