ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[459]K smelým patriotickým nádejám oprávnený obraz predstavuje sa oku, ak uvážime revnivosť za slobodu u jedného každého národa v časti východnej Európy, v priestranstve od saských i bavorských hraníc v Čechách až k peloponézskemu mysu Matapamu.^[460] Každý z týchto národov dvíha ramená za svoju politickú existenciu, každý snaží sa o spravodlivý, stály poriadok vecí, každý jeden namáha sa rozvinúť svoje duševné i materiálne sily. Pravda, sú niektorí slabí ľudia, čo by veľmi ochotne obrátili prudké koleso svetových udalostí nazad do temného stredoveku, a ľudia títo na vážneho pozorovateľa dejstvujú podobne, ako so zlomeným veslom v búri zahýbajúci plavec na mori širokom. Ľudia títo sú poľutovaniahodní reakcionári proti slobode národov i proti právo majúcej otázke národností. Pristupujúc k slovu o tejto otázke zo stanoviska logiky i praktického značenia, povedomí sme, že to, čo povieme, neobraduje sa nerozdielnemu súhlasu i odobreniu. My však nie sme iba prinútení boriť sa proti práva nemajúcim i štátozáhubným pretenziám,^[461] no i nádobno nám postaviť sa smelým čelom proti takým náhľadom i označovaniam, ktorých lživosť i ničomnosť dospelému mužovi je vidná, jednako ktorých rozpriestornenie pre slabých dosť snadno jadro budúcich trudných zapleteností v sebe skrýva.

K slovu o národnej otázke podáva nám príčinu článok Pester Lloydu, podpísaný grófom Arthurom Scherrom-Thoszom, ktorý, akoby zjavoval hlboké veci z temností, zostavuje tam nové pojmy, nový pochop národností. Aby sme tomuto skladu bludných pochopov hodnú dali repliku, rozvedieme túto otázku v krátkosti, a to poriadkom: či je, čo je, i jej praktické značenie.

Od časov založenia kráľovstva uhorského až po tento deň nenašlo sa tak pustohlavého sofistu, čo by mu bolo napadlo písať alebo hovoriť, či sú rozličné národy v Uhrách, či tieto politické telá majú nejaké práva, či je národná otázka v Uhrách. Pán gróf Arthur Scherr-Thosz upiera jestvovanie národnej otázky v Uhrách. On kladie skeptickú svoju náuku na dokázateľstvo zosnované zo lživého určenia národnosti. Národnosť vraj je obyvateľstvo nejakej zeme bez ohľadu na jeho jazyk; v Uhrách, ako v neodvislom samostatnom štáte, je iba jedno obyvateľstvo, nasledovne v Uhrách je len jedna národnosť, a táto nemôže prísť do otázky v dome zastupiteľskom.

Toto dokázateľstvo má dospelého muža, má uhorské národy uviesť v nemúdrosť, aby chmátali vo tme bez svetla i aby blúdili ako opilí. Aj keby ste boli mlčali, i bolo by vám to za múdrosť.

Či je národná otázka v Uhrách? Je. Videlo ju oko naše, počulo ju ucho naše i zrozumelo tomu.

Štát skladá sa z dvoch elementov, z obyvateľstva a potom z vlády, ktorá spoločnému dejstvu obyvateľstva dáva jednotu. Obyvateľstvo zas lebo hovorí jedným jazykom, a vtedy obyvateľstvo i národnosť je jedno i tože, alebo obyvateľstvo skladá sa z rozličných národov federatívnym zväzkom spojených, a tu obyvateľstvo i národnosť nie je jedno i tože, ale obyvateľstvo je celosť a národnosti sú časti tohože obyvateľstva. V kráľovstve uhorskom samovidno, že je len jedno obyvateľstvo, ktoré však skladá sa z rozličných častí, z národov slovenského, srbského, chorvátskeho, maďarského, rumunského atď. Časti tieto samy v sebe sú politické osobnosti jednakého práva, ktoré teraz majú byť spojené zväzkom svornosti. Štátnu jednotu týmto rozličným častiam dáva jedno spoločné ministerstvo, v ktorom po pravde mal by byť zastúpený svojimi mužmi každý jednotlivý národ; potom jeden spoločný parlament, na ňom žeby každý jednotlivý národ mal svoje verné, opravdivé zastupiteľstvo.

Idea táto jedine pravdivá je osnovaná na prírodstve vecí, tam ju našla myseľ naša, z prírodstva veci ju vzala i položila na papier.

K nášmu slovu vidíme potrebným potiahnuť ešte jednu pletku. Maďarskí politici robia naozajské šelesty so slovami „nemzet“ a „nemzetiség“. Slovu „magyar nemzet“ podkladajú dvojaké značenie. Slovo „magyar nemzet“ označuje vraj ponajprv obyvateľstvo krajiny uhorskej napospol, nemajúc zrenia na rozličnosť národov; po druhé označuje vraj maďarskú národnosť.

V zmysle tohoto učenia národu slovenskému, rumunskému, rusínskemu, srbskému i chorvátskemu nesmie sa prikladať atribút „nemzet“, no iba „nemzetiség“.

I táto náuka skladá sa zo lží, nemajúc ani akoby mak pravdivosti v sebe. Slovo „národ“ i „národnosť“ rozlišujú sa iba tým jedno od druhého, že slovo „národ“ predstavuje zrastený pochop; slovo „národnosť“ predstavuje pochop odťažený z pochopu „národ“, vlečený z času i z priestranstva. Už ale slovo hromadné „národ“, je identické s odťaženým slovom „národnosť“, akonáhle odvlečieme od slova národ jeho zrastenosť, čas i priestranstvo. Nasledovne koľko i aké má prímety slovo „národ“, toľko i také má prímety slovo „národnosť“.

Ak sa má teda slovom „nemzet“ označovať obyvateľstvo krajiny uhorskej napospol za príkladom Severnej Ameriky, kde všetky národy spoločným menom nazývajú sa „národ amerikánsky“, v takej prípadnosti k slovu „nemzet“ nesmel by sa prikladať atribút „magyar“, pretože to nezodpovedá prírodstvu veci, a potom, že to človeka vedie do bludu.

Na označovanie územia svätého Štefana nesmie sa brať meno niektorého národa, ale meno krajiny. Ktosi miesto atribútu „magyar“ urobil projekt používať meno „pannóniai“, teda „pannóniai nemzet“.^[462] Či neprispeje k uspokojeniu národných citov, keď miesto „magyar nemzet“ používať sa bude „magyarország nemzetei“?

S privedenými už vecami v spojitosti je i slovo „Uhor“, „uhorský“. Kráľovstvo uhorské, berúc vec zo stanoviska geografického, etnografického i historického, zložené je z troch častí, z krajov zadunajského, zátiského i preddunajského. Kraj zadunajský nazýval sa v drievnosti krajom zadunajského Slovanstva, a iným časom Panóniou. Kraj zátiský, zrodná to časť sedmohradská, nosil meno, ktorého ostatky skrývajú sa v mene stolice Biharskej. Slovo „Bihar“ ešte Bonfinius písal „Byhor“. Kraj preddunajský medzi Tisou a Moravou, medzi horami tatranskými a Dunajom je vlastne kraj „uhorský“. Slovo „Uhor“ znelo ešte v 12. storočí Ugoria, i značí toľko ako kraj u-hor-ský, pod-hor-ský, to jest kraj, čo leží u hôr tatranských. V drievnosti nachodíme podobne, že kraj u hôr uralských nazýval sa uhorským. Podobne dnes v Taliansku slovo „Piemont“ je jedno i tože, čo „Uhorsko“. Piemont zaiste označuje toľko ako „terra ad pedes montium sita^[463]“.

Známe tieto veci povedali sme v tom úmysle, aby neboli prekračované skladateľmi lží, ktorí namáhajú sa dnes pod pseudoliberálnou alebo pseudodemokratickou firmou prozelytov získať k zámerom, čo s pravým liberalizmom alebo demokratizmom nemajú nič spoločného. Ukázali sme teda jestvovanie národnej otázky v Uhrách, riekneme teraz zrovna, čo je to otázka národná.

Udalosťou je, že na území svätého Štefana žijú národy slovenský, rusínsky, maďarský, rumunský, srbsko-chorvátsky i slovinský. Známe je taktiež, že národy tieto, vstúpivše do štátneho zväzku cestou príhovorov i sociálneho kontraktu, utvorili feudálno-aristokratickú monarchiu na základe federatívnom. V dobe tejto zastupiteľmi týchto národov bola aristokracia týchže národov, majúca diplomatický jazyk latinský. Roku 1848 polámalo mohutné rameno času feudálno-aristokratické reťaze národov; feudálno-aristokratická monarchia pretvoruje sa od devätnástich rokov v demokratickú monarchiu a spomenuté národy vynasnažujú sa cestou mieru obnoviť na základe federatívnom svoje tisícleté príhovory, svoj sociálny kontrakt. Národná teda otázka je obnovenie tisícletých príhovorov, obnovenie sociálneho kontraktu medzi rozličnými národy, bývajúcimi na území svätého Štefana. Toto je jedine pravdivé určenie, pravdivý pochop národnej otázky v Uhrách. Nepravda je to teda, čo hovorí pán gróf Arthur Scherr-Thosz, že národná otázka nie je nič iného než otázka reči.

Keď sme teda ukázali, že je a čo je otázka národná v Uhrách, ponechajúc jej praktické značenie na druhý raz, nasleduje spomenúť, kedy bude riešená. Riešenie otázky národnej, ak nechceme oklamať sami seba, je ustavené času, v ktorom jej praktické značenie železnou rukou siahať bude po našich diplomatoch. Ostatne, poučení tvrdou školou skúseností, možno sa nám vysloviť, že neskladáme v prítomnosť nijakú dôveru, ale spolu o našu budúcnosť nemáme veľkého strachu.