ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Noc prešla v pokoji. Ozbrojenci slovenskí, pýšiac sa, že aj oni ako Slováci už raz ligotavé zbroje nosiť, šable pripasovať a pištoľami boky ozdobovať môžu: hrdo kráčali pred hlavný stan, bytovisko Národnej rady, štrngotom celé mesto napĺňajúc. Plné mesto bolo ľudu z okolitých obcí a strán. Za rána 19. septembra sa nevedelo, čo zamýšľa posádka ministerská na Myjave, jedna stotina Ceccopieriho regimentu, majúc pod svojou ochranou komisára Maršu. Ľud by tohto rád bol dostal, ale sľúbilo sa veliteľovi, že ani zo strany národnej príčina k boju zavdaná nebude, nechaný bol teda v ochrane svojej tento tyran a táto hrôza slovenského tunajšieho obyvateľstva. Nanovo sa vyslal rečník k veliteľstvu, aby určite odpovedal, ako a za koho chce byť považovaný od strany národnej. Tento dnes už spurnejšiu dal odpoveď ako včera, hovoriac, že nemá rozkazov od ministerstva, a preto že sa chce pokojne držať, akonáhle ale tieto dostane, že ich navlas vyplní. Rečník slovenský sa ho pýtal, ktorého by ministerstva bol nástrojom? Dlho váhal s odpoveďou. Či od cisárskeho, alebo Kossuthovho ministerstva čaká rozkazy? Naposledy sa vyslovil veliteľ, že on čaká z Budína, od krajinského ministeria svoje rozkazy. Menoval sa veliteľ, kapitán stotiny tejto, Sosai. Fraternizovať so svojím vojskom zakázal dochádzajúcim sem v taliančine zbehlým junákom slovenským.

Sotvaže rečník vyjednávania svoje dokonal a Národnej rade oznámil, stalo sa mesto krásnym výjavom národného ducha. Z jednej strany, práve pred vystaveným ministerským vojskom, pred obecným domom, defilovalo prichádzajúcich s bubnami, hudbou a zástavami 500 ozbrojených Brezovanov všetko chlap nad chlapa, ako krásne topole pevným krokom kráčajúci — rovno pred hlavný stan na horný koniec mesta, a postavili sa v rady na nábreží Myjavy. Z druhej strany celé hromady chlapov ozbrojených zo susedných kopaníc ponáhľali sa do mesta; a ako na púť zo všetkých strán dochádzali v sviatočnom odeve panny, starci a ženy, jedny nesúc pokrmy a nápoje, druhé zas prinášali kvety, vence a pentle (stužky) bojovníkom národným. Vznešený to bol obraz, výjavy slávne. Národ sa cítil a život mu čerstvejšie v žilách koloval. Ako na deň veselia chystal sa ku krvavým výjavom. Duše národných vodcov plesali! Bojovníkov vyše 500 stálo napohotovo k rozkazom Národnej rady. Krásny počiatok, výhľady velebné do nastávajúcich dní. Tieto výjavy pohli posádku ministerskú, aby sa postarala o svoju bezpečnosť. Medzitým, ako sa na hornom konci Myjavy prúdy života vytvárali, z dolného konca priletelo ohlásenie, že posádka uteká, či ju bojachtivá chasa honiť a zlapať má.

Za nepriateľov sa teda držia; a utekajúceho nepriateľa je vraj dobre nechať len utekať, a tak sa aj uzavrelo. Z Vrboviec i z Myjavy odrazu sa stratil nepriateľ. Stotina Sosaiho išla cez Brezovú, kde ale na rozkázané (pravdaže nedostavené) predprahy nečakajúc, ďalej ku Vrbovému sa poberala. To bolo vítané Národnej rade, ktorá sa celkom obetovala organizácii šťastne započatého povstania. Teraz už mala slobodné ruky a trochu času; a jej išlo iba o získanie času. Znala ona ducha národa svojho, z ktorého sama bola vyšla a ktorého sama tvoriť pomáhala.