ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Národná rada inším cieľom nebola prišla s ozbrojencami na zem slovenskú, ako aby národ k bojovnosti priučila, k povedomiu jeho samostatnosti a samotvornej činnosti priviedla. Úmysel tento nebol z povetria schytený, a preto nezostal bez účinku a následkov neoceniteľných. Národná rada s útechou pozorovala, že uhádla túžby národa svojho a vedela nahliadnuť do hlbokosti jeho duše a vyvolať z neho nového, budúceho človeka slovenského. Národ rozumel vodcom svojim, objímajúc za slobodu a sväté práva jeho podanú mu zbraň, otočil ich mohutnosťou a silou, ktorá hrôzou naplnila jeho nepriateľov. To je prvý pablesk budúcnosti našej. — Tisíce ľudu za dakoľko dní od Bielej hory cez Brezovú, Podkilavu, Srnie, popod Javorinu k Myjave a Vrbovciam stálo na nohách a letelo do tábora slovenského. Bol to už opravdu pekný začiatok národného boja a pocítenia svojej samostatnosti a oslobodenia sa — vypovedaním poslušnosti maďarskému, nepravému panstvu — spod jarma tisícročného otroctva. A to bol úmysel Národnej rady a vlastencov slovenských, aby Slovák neslúžil Maďarovi, ale sa cítil byť človekom vlastným, samostatným, ku slovanskému, a nie k čudskému pokoleniu patriacim; aby bol hrdý na národnosť svoju a nedal nohami šliapať svoje najsvätejšie práva človečenské! Nitrania povstali, Považie túžobne čakalo vykupiteľov svojich a celé Slovensko im chcelo ísť v ústrety.^[103]

Menovite u obyvateľov Nitrianskej, v okolí povstania, všeobecný zápal panoval; chlapi porozchodení po svete zďaleka sa domov vracali a mnohé ženy samy šli pre svojich mužov, aby títo, prijdúc domov, mohli bojovať proti Maďarom. — Zápal a bojachtivosť táto nevyhynula z duše ľudu ani po odchode jeho vodcov.

Karol Holub, ktorý za dní povstania na koni po okolitých obciach chodil, ľud do zbroja vyvolával, a neraz spomedzi samých nepriateľov svojou odvážnosťou sa vyrúbal, po odchode národných vodcov spolu i s Viliamom Šulekom, odrezaní od hlavnej moci, zostali sami medzi svojimi oddanými. Ale ani teraz sa oni o svoju bezpečnosť nestarali, na samé gardy s malou silou napadajúc. Holub pri Lubinej a Šulek pri Krajnom mali udrieť na gardistov. Vyše Krajného sa postavila barikáda a nebezpečné záseky sa porobili po ceste, ktorou mali gardisti ísť do Vrbového. (Poznamenať treba, že veľká sila nepriateľská, ktorá prevýšila bojovníkov slovenských pri Poradí, ani po ustúpení týchto nemala smelosti vnísť do Myjavy, ale od samého mesta sa naspäť vrátila do maďarského tábora.) Túto silu Krajňanci znepokojovali a pomocou od Myjavy a Brezovej prichádzajúcich zástupov ozbrojeného ľudu mnohých z nepriateľskej strany zronili.^[104] Nepriateľ v úzkosti svojej dakoľko domov, stodôl a krčiem zapálil, aby dymom ukrytý, horami a úbočinami do Vrbového dostať sa mohol. Nechali tu vtedy i Slováci dakoľko šľachetných obetí.

Chvalitebne sa zadržala i jedna katolícka obec, Šípkovo, ktorej obyvatelia — vystrojac ženské pohlavie s imaním, čo sa mohlo na vozy poklásť, do hôr — ozbrojení cepami, kosami a sekerami nepriateľa prášili. — Slovom ľud okolia tohto, odoberúc sa so zbrojou do hôr, dlho znepokojoval posádky nepriateľské v mestách a dedinách na statkoch jeho pelešiace. Lebo po odchode národných vodcov prišla na odzbrojených Slovákov hrôza maďarstva.

Pri tejto príležitosti ale musíme i smiešnu stranu víťazov maďarských, na slovenských obyvateľov vyslaných, podotknúť. Títo, čo aj nikde nevideli bojovníkov slovenských, nachádzajúc všade pokoj a tichosť, ktorú iba žiaľ a bolesť nad stratou miláčkov pretrhoval, predsa ku každej národne zmýšľajúcej obci s náramným strachom sa približovali, vystaviac pred vchodom koldokola silné vedety a predstráže, tuším z tej príčiny, že — ak by z utajených skrýš, hôr a jaskýň Javoriny ozbrojenci slovenskí vyskočili — aby zavčasu utiecť mohli. — Na Vrbovciach stanujúca garda raz pred kozami — v ktorých jej predstráže Hurbanových vojakov s dvoma bodákmi na pleciach videli — až do Senice utekala; z Brezovej zas pred ovcami a kravami; ovce boli vraj pešie vojsko a kravy koníctvo Hurbanovo. Z Krajného ich rapotanie mlyna zahnalo, lebo v noci sa im to zdalo ako „allarm“ bubnov Hurbanových atď. — Či to nie strach tomu podobný, aký na nepravých, zlého svedomia ľuďoch pozorujeme? — Statočný bojovník sa neľaká strašidiel, ako sa neľaká ani gúľ nepriateľských; ale človekovi bez vyššieho povedomia, ako vidíme, i kozy a kravy strachu naženú!