ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ponad more, ponad hory,
ponad Tatier doliny
Veľká noc na krýdlach zory
v zemské letí končiny!
Krajšie hučia háje, lesy,
potok v milom hrkote
a čo živé, strojí plesy
v zlatom rána jasote.

Už i z matky zeme lona
jaro život vyvodí,
pri hlahole rannom zvona
kvet zpod hrudy vychodí;
stromy pučia, hájik vonia,
lúky, polia ožily,
jedle tiež sa s vetrom klonia
akoby sa modlily.

Do svojho sa vracia kraja
vták, ako v rok minulý;
vracia sa i radosť mája,
len nie — naši zosnulí,
čo spia v hrobe — mladí, starí, —
čakajúci spasenia:
lež i ti sa k večnej jari
vrátia v deň ich vzkriesenia.

Preto i my pamätajme,
že smrť nenie večný sen:
pritom verme a dúfajme,
že sa blíži veľký deň,
kde noc Veľká nám odvalí
kameň s našej choroby,
by sme z hrobu slávne vstali
z tisícročnej poroby…
(1910)