ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2419 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Kratšie básne

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Andrej Sládkovič:
Kratšie básne

Dielo digitalizoval(i) Martin Odler, Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Filip Pacalaj, Nina Dvorská, Eva Lužáková, Karol Šefranko, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

1954

čitateľov

Vraví oko tvoje

^[18]

Zvon tichý k večeru zvoní
a noc padá z neba,
a po tom krásnom Pohroní
duch môj hľadá teba:
teba hľadá, družka moja,
a načo ťa hľadá?
Veď mu z mysle krása tvoja
nikdy nevypadá.

Ľúbil on devu dakedy,
slasť to bola krátka,
a zostal mu len tieň bledý
a žiaľna pamiatka.
Krásy tej devy povädli,
vernosť jej omdlela,
city mládenca ochladli
a ľúbosť umrela.

Tamtie city oplakané
zbila devy zrada:
nehaníš ho preto, však nie,
družka peknomladá?
Budúcnosť jeho skrytá je,
nie je on bez viny:
ale ty mu tvoríš raje
a blahé hodiny.

A nemôže dávať sľuby,
prísahy nedáva,
ale nakoľko ťa ľúbi,
zrak jeho rozpráva:
ty mlčíš, ty v srdci tajíš,
čo jemu drahô je,
ale čo vyznať sa hájiš:
vraví oko tvoje.

^[18]Báseň prvý raz uverejnená v Spisoch básnických 1861, 166 — 167.

Báseň Vraví oko tvoje sa nepochybne viaže na ľúbostný vzťah k Sládkovičovej nastávajúcej žene Antónii Júlii Sekovičovej, čo správne postihla aj Kleinschnitzová (Andrej Sládkovič… Praha 1928, 193.) V niektorých motívoch priamo nadväzuje na Marínu. Jasne to možno sledovať na rukopisnom koncepte (1 list rozmerov 22,5 × 14 cm, strofy sú číslované). Prečiarknuté štvorveršie, ktoré malo tvoriť začiatok 3. strofy:

Lúbosť jeho ňeumrela
Len preroďila sa,
Vskrjesila ju Tvojho čela
Oslávená krása

priamo nadväzuje na 222. strofu Maríny —

A ľúbosť? — ľúbosť k deve umrela,
keď umrela moja deva.

A aj z ďalšieho prečiarknutého štvorveršia vidieť (pôvodný záver 3. strofy), že Sládkovič v básni rozvádza len podnety z Maríny:

Žjarau bi si biť mohla mu
Zrjeť v duše hlbini,
A bez zázraku, bez klamu
Vzjať meno Maríni.

Báseň mala pôvodne toto zakončenie:

Budúcnosť jeho skritá je,
O ňje je bez vini,
Ale Ti stvoríš raje
A blahje hoďini;
Ľúbosť jeho ňeumrela,
Len preroďila sa,
Vskrjesila ju Tvojho čela
Oslávená krása.

Sládkovič v procese tvorenia tieto verše vyčiarkol a vytvoril terajšiu podobu básne. A tak medzi naším textom a rukopisom nachádzame len málo odchýlok: v. 5: družka moja — duša moja; v. 7: z mysle — z misli; v. 11: tieň — sťín; v. 19: však — čak.

« predcházajúca kapitola | nasledujúca kapitola »