ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[25] Prvý raz uverejnená v almanachu Lipa I. 1860, 133 — 134.

Sládkovič napísal báseň na Viktorinovu žiadosť pre almanach Concordia roku 1857. Viktorin žiadal Sládkoviča o príspevky pre almanach už 26. februára 1857, no výslovne o úvodnú báseň ho požiadal v liste z 13. júla 1857: „Lehota k zaslaniu článkov do ,Concordie‘ sä blíži; a poneváč od Vašnosti pochádzajúce básne prvé miesto zaujímať majú, prosím Vás, kedby ste so zásielkou pospíšiť ráčil.

Báseň na ,Svornosť‘ mala by na čele knihy stáť a takúto báseň nie je nik vstave lepšie vypracovať jako Vy, Velactený Pane! I prosím Vás tedy o takúto úvodnú, dedikačnú, na Concordiu sä vztähujúcu báseň.“

Sládkovič báseň napísal a poslal ju Viktorinovi. Viktorinovi sa báseň síce páčila, avšak zapochyboval, či ju bude môcť uverejniť v tom znení, ako ju Sládkovič napísal. Svoje pochybnosti vyslovil v liste zo 4. septembra 1857: „Vaša báseň na ,Svornosť‘ je síce veľmi krásna, ale trneme, čo na to policia povie? Až nám knihu zhabú, bude to paráda! —“

O niekoľko dní nato (18. septembra 1857) Viktorin píše Sládkovičovi svoje definitívne rozhodnutie, že totiž báseň uverejniť nemôže, uvádzajúc mu tieto svoje dôvody: „Slovutný Pane! Keď tieto riadky k Vám dojdú, ste už bezpochyby moju zásielku kroz Slottu obdržal. Čo som tam poťažne na ,Svornosť‘ poviedal, ponáhlam sä to ešte trochu objasniť.

Viete, Slovut. Pane! že každá absolutistická vláda, a naša per excelantiam miešanie sä druhých do politického hospodárstva naskrze netrpí, iba ak sä to, čo sä od nej robí, vychvaľuje. Že ale Vaša báseň naše terajšie politické otroctvo a našu nespokojnosť a to veru velmi jasno opisuje, to by i ten najsprostejší… pochopil, tym viac, ktorý neni mechom uderený. I jesto tedy k obávaniu, že by nám spis naskutku zhabali — povážte ale našu škodu, ktorá cez 400 zl. by vynášala, a potom našu kompromissiu! My toho najsrdečnejšie ľutujeme, lebo vieme, že by sä to našim prenáramne páčilo.“

V tomže liste Viktorin naznačuje svoju koncepciu chápania svornosti medzi národmi a nabáda Sládkoviča, aby báseň prepracoval alebo vytvoril báseň novú: „Moja myšlienka by tedy bola: Vystaviť ideu a potrebu svorného účinkovania najprv Slovákov, potom Slovanov a naposledy i národov. I jedni, i druhí, i tretí len spojenými silami dačo vyviesť môžu. Výrazy by mali byť len všeobecné, aby to nik, a najmenej vláda, na sebä vzťahovať mohla. Ale čo ja bedár chcem Vám nadrážať myšlienky? Svornosť, najmä zo stanoviska slovenského je predmet, na ktorý Vy i desatoro básní rozličného obsahu vyspievať môžete.

Jako som písal, tisk spisu by sä mal už v krátkom čase započať, ale budem hľadeť tým odkladať, až tejto nevyhnutnej potrebe, ako sä úfam, vyhovieť ráčite. - Nedáli sä tedy tá istá báseň tak prerobiť, že by to v celkom inšom rúchu vystrojeno bolo, nože tedy Velactený Pane! vystavte nám nakrátko arci ideál svornosti slovanskej, ktorý bude elektrizovať našich bez toho, že by sme so slávnou policiou a súdmi do hádok prijsť museli.“

Sládkovič však báseň neprepracoval a ani nevytvoril báseň novú. A hoci Viktorin už z uvedených dôvodov Sládkovičovu Svornosť neuverejnil, jednako z nej použil verše 46 — 54 ako motto na čelo Concordie, popri Kollárovom citáte:

Pravda, keď Viktorin vydával Lipu, Sládkovičovu báseň bez akýchkoľvek zábran ochotne uverejnil.

Medzi tu uverejneným textom, textom rukopisu (2 listy zložené rozmerov 17 × 10 cm) a textom uverejneným v Lipe (L) niet väčších odchýlok: v. 10: sa — R: sä; v. 11: ku morám — R: ku horám; v. 23: pohľad — R: pohläd; v. 36: víťazom — R: víťäzom; v. 43: zvade — R: vade; v. 51: šľachetných — R, L: šlechetných.