ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[3]Vysokoučený pane!

Už dávno som túžil, keď nie ináč, aspoň listovne vyhľadať vysokoučenosť Vašu; no nebolo k tomu vhodnej príležitosti. Konečne teraz, keď rok roku už podal ruku, odhodlal som sa k tomu, aby som túto túžbu svoju i skutočne vyplnil. Ačpráve opozdene prichádzam s prianím svojím, pri tom všetkom sa úfam, že ako kedysi, tak i teraz u Vašnosti darmo neklopem, lež ku preslyšaniu ochotné uši naleznem. Prijmite teda môj najúprimnejší vinš k tomuto nastalému roku, aby ten Pán, ktorý Vás dosiaľ silil, i naďalej prítomný Vám bol, počínanie Vaše k zdarnému koncu priviedol; tých, ktorých vediete duchom svojím, naplnil, aby tak naučenie Vaše úrodnú pôdu nájsť a úžitok stý vydať mohli. Vám ale nech popraje sily ešte mnoho blahých liet v dobrom zdraví a čerstvosti účinkovať na roli Jeho, nech Vás pán boh živí!

Druhá pohnútka, pre ktorú Vysokoučenosť Vašu vyhľadať mienim, je tá okolnosť, že na slávnu správu gymnázia Vášho^[4] odoslal som vysvedčenie svoje zo IV. triedy^[5] v sprievode prosby, aby mi sl[ávna] správa svedectvo moje napravila. Ako obyčajne, i tohto minulého leta, držal som vysvedčenie to zapreté v kufri. Horúčosť už v slobodnom dosť veľká, v uzavretej miestnosti dosiahla takého stupňa, že pečatný vosk tohože svedectva sa rozpustil a naň sa protivná strana svedectva prilepila. Teda nielen tiskopis je zmazaný, lež celá pečať od prilepeného na ňu papiera je biela. V rozpakoch som bol: mám-li to tak nechať, a či niečo konať? Možné je i to, že jestli by niekedy potreboval svedectvo to — upierať by sa mu mohla vierohodnosť, keď pečať je nečitateľná. Preto som svedectvo na sl[ávny] direktoriát adresované i odoslal a prosil, aby nové svedectvo vystavil, alebo aby aspoň pečaťou opatrené svedectvo vydal, kde by udané bolo: že to staré je úplne vierohodné a právoplatné. Prosím teda Vysokoučenosť Vašu v páde potreby túto moju prosbu u slávnej správy láskave podporovať.

Po vystúpení zo IV. triedy — ako snáď ráčite znať — vstúpil som do preparandie v Kláštore pod Znievom.^[6] Opisovať to: koľko som tam musel zniesť spolu i s inými v Martine študovavšími^[7] spolužiakmi mojimi úštipkov, surovostí atď. tehdajších učbárov preparandie, bolo by nadmier nudné a aj zbytočné; dosť na tom, že úškľabky tie redli, až v II. a III. kurze úplne vystali. Keď som III. kurz skončiť mal, môj učiteľ a priaznivec, pán Kožehuba v Blatnici bol vyvolený za učiteľa,^[8] kam i prešiel, a tak v mojej rodnej obci stanica otvorená bola. Po skončení III. kurzu bol som jednohlasne vyvolený za učiteľa.^[9] Miesto radosti nad tak skorým dosiahnutím cieľa svojho pociťoval som nemalú úzkosť a žalosť a začal som želieť toho, prečo som i V. triedu neskončil. V domovine svojej v 18. roku ťažký úrad učiteľský prejať; bola obrovská úloha, povážiac i to, koho musím nahradiť, či to vstave budem učiniť? Mal som úmysel študovať vyššiu preparandiu, t[o] j[est] tú takzvanú polgárku v Pešti, z tej príčiny som veľmi otáľal pozvanie cirkvi jasenovskej prijať. Lež po uvážení toho, že môj otec už všetky materiálne prostriedky vyčerpal a tak ďalším študovaním bych nielen jeho, ale i brata svojho na majetku citeľne oškodil, ačpráve od štátu mal som sľúbenú 15 zlatovú mesačnú podporu: nechal som ďalšie otáľanie a stanicu som skutočne zaujal a úrad hneď prejal. Prvý rok bol veľmi ťažký, a sotva by bol žiadúceho výsledku v prácach mojich došiel, keby mi pomocnú ruku nebol poskytol náš pán farár Pavel Zoch.^[10] On svojou radou, naučením mňa napomáhal, svojou autoritou zastával, a tak výsledok dobrý nevystal. Zjednal som si vážnosť, aká stavu môjmu prislúcha a ajhľa! Už štvrtý rok v úplnej spokojnosti úradujem a viac radostí, nežli starostí som okúsil v úradovaní svojom po celý tento čas. Ťažká úloha je to v terajších časiech s prospechom zastávať úrad učiteľský a úlohe všestranne zodpovedať. Spoločnosť ľudská je natoľko skazená, že to, čo škola za šesť rokov pilne stavia, ona pod krátkym časom nemilosrdne zničí; a predsa oči celého sveta na školu ako dôležitého faktora — sa obzerajú a nič nekoná svet v prospech školy a učiteľstva. Nám sú známe len povinnosti, o požiadavkách a právach šíriť reči, bolo by smiešne a zbytočné. Odhliadnuc od tohto i tá nehoda nás trápi: že systémy vyučovacie ustavične sa menia, teória s praxou zrovnať sa nechce a jej nezodpovedá, takže všetky sily musí človek napiať, aby sa na povrchu udržať a v duchu časovom kráčať mohol. Obťažuje úlohu našu nadovšetko vystávanie detí zo školy v jar a na začiatku leta, vzdor jasnému zneniu zákona. Prvou príčinou v tomto ohľade sú rodičia, ktorí, bohužiaľ, potrebu školy veľmi ťažko nahliadajú, v druhom rade ale stoličné úrady, ktoré zákon školský exekvovať nechcú a úhorom ležať ho nechajú, ako aj mnohé iné dobré ustanovizne. Miestne vrchnosti cirkevné i svetské v tomto ohľade všetko možné podujímajú, ale výsledok zväčša je malicherný, poneváč podporu vyšších úradov postrádajú. Ale dosť o tom!

Ako vo verejnom živote, tak i v domácnosti svojej som úplne spokojný. Keď som do Jasenovej prišiel, býval tu jeden zemský pán, menom Szabó;^[11] ten mi zveril dvoch chlapcov svojich, ktorých som za tri roky zdarne vyučoval i vychovával, začo mňa on kostom opatril, ba aj plácou napomáhal. Tak som bol zbavený veľkej starosti o vedenie domácnosti. Minulého leta tenže pán odišiel do Jágra i s mojimi schovanci, ktorých som bol veľmi obľúbil a ja som vzal k sebe svoju matku, ktorá obstaráva, nakoľko stačí, skrovnú domácnosť moju, k úplnej spokojnosti mojej.

S pánom farárom a vrchnosťami aj s ľuďmi žijem v zhode a svornosti, čo tiež na váhu padá. Medzi učiteľmi tunajšími som s viacerými v priateľskom zväzku a s ostatnými v pomere vzájomnej úcty.

Z dávnejších spolužiakov mojich jedine s Cimrákom^[12] stojím v bezprostrednom styku, spolu si dopisujeme. On je teraz v Prešporku ako treťoročný teológ, má tohto roku skladať candidatica^[13] a potom sa chystá do Nemecka na niektorú univerzitu štúdiá pokračovať a známosti svoje rozšíriť. Vodí sa mu veľmi dobre. Cez vakácie sme vše veľmi často pohromade, jeden druhého navštevujúc, spomínajúc na krásne časy, zvlášte sa k Urpínu radi zalietame mysľami našimi.

Ďalšími správami Vysokoučenosť Vašu nudiť nechcem, len do lásky a blahosklonnosti Vašej sa porúčajúc a pozdravujúc Vás aj pána profesora Kmeťa^[14] zostávam Vysokoučenosti Vašej s úctou oddaný

Matej Bencúr

Jasenová, dňa 8. januára 882.