Martin Kukučín: Listy priateľom a známym (121. Jankovi Cádrovi)

Martin Kukučín:
Listy priateľom a známym

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

109

čitateľov

121. Jankovi Cádrovi

^[1004]Vysokoctený pane!

Týchto dní obdržal som dve čísla Semaine littéraire, ktoré ste mi láskave poslali, i za ktoré Vám srdečne ďakujem. Nemôžete si predstaviť, aké to bolo pre mňa prekvapenie a radosť, keď som čítať mohol moje výrobky vo francúzštine.^[1005] Nebol by nikdy pomyslel, ani moja literárna ambícia nesiahala nikdy tak ďaleko, aby ja bol kedy očakával, že sa moje skromné črty oblečú do rúcha módneho a predstavia svetu v toalete francúzskej. Tuším prvý prípad je to, alebo aspoň jeden z prvých, že slovenská práca uzrela svetlo sveta vo francúzskom časopise,^[1006] a že to má byť práve moja, prekvapenie pre mňa tým väčšie. Za to všetko ďakujem len Vám a Vašej záľube, ktorá práve sa na mojich dielach uznala za dobré zastaviť a na nich spočinúť, ačpráve mohla snáď v našej literatúre nájsť dôstojnejších predstaviteľov. Na mňa Váš preklad pôsobil na divný spôsob, akoby to bola práca iného a ja s ňou nemal čo robiť. Jedno, že v cudzom rúchu sa to divne vyníma, druhé, že sú práce tie písané dávno, v tých časiech, keď som ja viedol život nomáda a potuloval sa po vŕškoch hontianskych u Jurka Slávika, ktorý už medzitým umrel,^[1007] v Almáši, na Dačolôme atď., atď., potom tiež a obzvlášte na Dobronivej u druhého Slávika.^[1008] Boli to roky slobody a bez starostí, posvätené výlučne prácam tohoto druhu a niečo i štúdiu medicíny. Čo sa týče prekladu, môžem Vám len gratulovať, Vy francúzštinou narábate ani pravý Francúz, máte zmysel pre finesu výrazu, a znáte reprodukovať náladu a celý pel práce, čo môže urobiť len ten, kto sa vžil v originál a ovláda ducha jednej i druhej reči do najjemnejších odtieňov. Priznám sa Vám bez obalu, že po tejto ukážke som ozaj zvedavý veľmi na Vaše ďalšie preklady mojich i druhých prác a keď budete mať príležitosť, len mi pošlite tak dakedy do mojej samoty takéto pozdravy z velikého sveta. Ja ich budem znať oceniť a užívať. Vašich priateľov, ktorí ma osobne nepoznajú a predsa boli tak láskaví zapodievať sa s mojimi prácami a dať im nového lesku, pozdravte z mojej strany a poďakujte im za ich láskavosť a obetavosť.

Bol by sa Vás ešte čo-to chcel pýtať: odkiaľ, odkedy, čo, ako Vy robíte v Mníchove,^[1009] skadiaľ ste, ako ste prišli na to zapodievať sa so mnou a podobné veci, ale nechávam to stranou a odpovedám na otázku, ktorá z Vášho listu, ač i „spoza vrchu“, na mňa číha: čo ja tu robím, čo chcem tu atď., atď., a či sa zaoberám ešte literatúrou a tomu podobné…

Nuž aby Vám povedal pravdu, ja som tu v Punta Arenas púhou náhodou, vedený duchom kočovným, ktorý mi nikdy nedal pokoja. Keď som sa bol Dalmácie temer nasýtil, zanášal som sa úmyslom „navrátiti se k vývratku svému“ t. j. na Slovensko. Na šťastie, či nešťastie, ten plán sa sklátil, rozumel som, že mojím osadením v Mikuláši bolo by toľko nádejných existencií zahynulo,^[1010] i tak som vystúpil z cesty a uchýlil sa do Punta Arenas, kde nikomu od našich nezavadziam. Na Slovensku bol by prosperoval, ale len ako spisovateľ, a poneváč som sa nenarodil z rodiny bohatej, bol by živoril, lebo literatúra nedá u nás žiť nikomu. Tu naopak žijem a vychádzam dosť dobre ako lekár, som mestský fyzikus od dvoch rokov, menovaný prezidentom republiky,^[1011] mám slušnú plácu, vynikajúce postavenie, styky s najvplyvnejšími ľuďmi až po samého prezidenta, ako úradník republiky a krem toho mám výnosnú prax, dľa európskych pochopov skvelú. K tomu cieľu som musel pred 4 rokmi zložiť nové skúšky na čilenskej univerzite v Santiagu,^[1012] aby mi tu bola dovolená prax. Punta Arenas je hlavné mesto provincie Magallanes i Tierra de Fuego — provincie asi ako celé Uhorsko a ja ako mestský fyzikus som jej šéfom sanitárnym.^[1013] Punta Arenas má 12.000 obyv., medzi nimi 3000 Dalmatíncov-Slavianov, ostatok Francúzi, Taliani, Angličania, Nemci, Dánci, Švédi, Norvégi, Portugasi, Špan[ieli], ba i Turci a Sýriaci. Opravdový chaos jazykov a vier. Máme tu asi 15 rodín milionárskych, medzi nimi tri, z ktorých každá môže mať 50 mil. frankov. Všetko farmeri. Ja som tu na juhu, klíma nie je najkrajšie, nuž ale obstojí. I tak vidíte, ja som tu zapustil korene a žijem a sa nehýbem. Dokedy? Neznám sám. Rád by čo-to zhonobiť, aby nemusel zas, ako sa kedy do Európy vrátim, za dva šestáky písať recept. V týchto okolnostiach sa rozumie, že ak by i mal čo povedať ešte, nemám kedy. A tak či som riekol ostatné slovo v literatúre, neviem sám. Bože daj, aby mi bolo dopriano vrátiť sa k nej, za ktorou cítim večnú nostalgiu.

Ináč ak budete mať príležitosť, vyhľadajte ma Vašimi správami. Ač ďaleko, všetko ma dvojnásobne zaníma.

Prijmite môj srdečný pozdrav a pozdravte pp. Rittera a Montandona.^[1014] Ostávam Váš oddaný a vďačný

Martin Kukučín

^[1004]Jánovi Cádrovi (došlo: 31. 8. 1913).

List uložený v LAMS v Martine pod sg. 55 K 5.

^[1005]Cádra preložil viac Kukučínových poviedok. R. 1913 vyšiel Dedinský román (Au village slovaque). V Cádrovej pozostalosti v Martine sa zachovali ešte preklady poviedok Neprebudený, Rysavá jalovica. Všetky bibl. údaje však nie sú známe.

^[1006]Preklad vyšiel v časopise La semaine littéraire 1913, č. 1012 a 1013 z 24. a 31. 5., s. 245 — 248 a 260 — 264.

^[1007]Jur Slávik (nar. 29. 3. 1859), umrel 27. 6. 1912.

^[1008]U Jána (1855 — 1934).

^[1009]Janko Cádra najprv študoval v Prahe a Mníchove, potom bol tajomníkom W. Rittera.

^[1010]Myslí tu Trnovskovcov (pozri listy z rokov 1896 — 1899) a akciu, ktorú rozvíril Emil Stodola (pozri list J. Škultétyho z 22. 11. 1899, LAMS v Martine MSK 13/220) i list J. Bellu.

^[1011]Kukučín žil v Punta Arenas od r. 1908.

^[1012]Kukučín prišiel z Európy do Buenos Aires v júli 1907. Potom pracoval v santiagskej nemocnici a urobil nostrifikačné skúšky. Nostrifikačný diplom čílskej univerzity je datovaný 13. 11. 1908.

^[1013]Kukučín bol mest. lekárom v Punta Arenas od 14. 12. 1908.

^[1014]W. Ritter, (1867 — 1958) profesor, švajčiarsky slavista, publicista, románopisec, veľký priateľ Slovákov; Cádra bol jeho tajomníkom. Aj Marcel Montandon bol Ritterovým tajomníkom.

« predcházajúca kapitola | nasledujúca kapitola »

ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Martin Kukučín: Listy priateľom a známym

121. Jankovi Cádrovi

Martin Kukučín

Martin Kukučín:
Listy priateľom a známym