Martin Kukučín: Listy priateľom a známym (140. Nikolovi Ostojićovi)

Martin Kukučín:
Listy priateľom a známym

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

109

čitateľov

140. Nikolovi Ostojićovi

Zadar 28. IV. 1923.^[1118]

Drahý brat môj, dostal som Tvoj list z 29. III. v Selciach a ďakujem Ti za priateľstvo, ktoré si prechovával ku mne, kým som bol na Brači, v Amerike a teraz po mojom návrate do Európy. Čo sa týka Tvojej oprávnenej výčitky, ale len čiastočne, musím Ti povedať, že som v Amerike dostal list a naň hneď i odpovedal. V Sv. Martine, na Slovensku, druhý list, na ktorý som tiež odpovedal, a na tretí, ktorý som dostal na Brači, odpovedám teraz. A Ty si mi písal do Ameriky viac ráz! Keď však naše listy, ako vidím, prenasleduje nejaký zlý osud, nemôžem, brat môj, iné urobiť, ako poslať tento list expres doporučene, aby sa nejakou nehodou nestratil na ceste.

Na Brači bol som priveľmi zaneprázdnený i ľuďmi i niektorými svojimi prácami. I Selčania i Vrhbračania i Povljania i Novoselania^[1119] prijali ma láskavo a pamätajú sa na mňa, ako sa i ja na nich rozpamätávam vždy s najväčšou láskou. Bol som, prirodzene, i u Vás v Povljach.^[1120] Bol som ako v rodine, kde si môžem dovoliť nejakú voľnosť, a preto som ostal tak dlho, ako mi dovoľovala práca a nie etiketa. Zostal som cez noc a popoludnie. Odtiaľ som išiel do Supetra pre neodkladnú prácu na úradoch.^[1121] Táto moja a ženina cesta do Seliec mala charakter smútočnej cesty na hroby členov rodiny Didolićovskej, ktorí v čase našej neprítomnosti umreli.^[1122] Najťažšie nám bolo pre matku mojej ženy, ktorá podľa posledných zvestí, čo sme dostali v Amerike, bola zdravá a zrazu dostala nebezpečnú chorobu a umrela práve, keď sme sa my chystali vrátiť do Európy.^[1123] I preto sa moja žena neponáhľala. Testinej smrť ma urobila smutným, lebo vieš, ako som ju miloval a si ju vážil. I moju ženu tá zvesť zničila.

No, jednako, vrátili sme sa, hľa, zdraví a ja sa cítim dobre. Videl som Tvojho brata Matu a sestru Ljubicu. Pani Franjku,^[1124] našiel som ich nezmenených za týchto 16 rokov. Na Slovensku ináče zastihol som všeličo zmenené. Ľudia, pomery, to je všetko nové, ba i starí známi sú dnes iní ako kedysi, lebo dnes majú mnohí postavenie, plné starostí a námah. Kým v starších časoch všetci sme boli občanmi povestnej obce — BOHEME. Ja som i dnes do istej miery sem príslušný, či kedysi prijmem príslušnosť v niektorej inej obci. No, ako Bračania hovoria, len nech je zdravia! A bude, ako boh dá a šťastie junácke.

Tu ostanem do konca mája, potom pôjdem na Slovensko, kde by som chcel ostať do zimy.^[1125] Zimu by som rád strávil v Dalmácii, lebo na Slovensku zima býva ostrá. Možno, že zaskočím i do Záhrebu,^[1126] aby som Ťa navštívil a videl Tvojich milých. Urobím to s najväčšou láskou a radosťou, buď o tom presvedčený.

Navštívil som Split a Dubrovník. I na tejto ceste zaoberal som sa literárnou prácou,^[1127] lebo práve teraz v Martine tlačím, t. j. tlačia moje diela. Dokončili 8. zväzok. Takisto Matica vydáva niečo z mojich rukopisov z Patagónie.^[1128] Tak, drahý Niko, chcel by som, kým som v Európe, aspoň vydať, čo bolo roztrúsené po novinách, i nejaké drobnosti,^[1129] aby sa nestratili, keby ma osud znova zavliekol do Ameriky,^[1130] ktorá je tak ďaleko. Doma o tom nechcú nič počuť, a ani ja sa neoduševňujem návratom, ale často osud nás vedie, kam sa nám nechce. A my musíme poslúchať jeho rozkaz. Spokojný som, že sa mi splnila aspoň žiadosť vidieť rodný kraj a Dalmáciu a postarať sa o vydanie svojich diel, z ktorých vyjde niekoľko zväzkov.^[1131]

Iné Ti nemám čo písať. Jedine môžem vysloviť svoje veľké nadšenie, že mi boh dal uvidieť môj oslobodený národ a náš drahý národ tu na juhu. Presvedčený som, že sa dnešné ťažkosti usporiadajú a naša budúcnosť bude zabezpečená.

Drahý priateľ, prijmi pozdravy od mojej ženy pre Teba, milostivú paniu a Tvoje deti, pozdrav pre Tvojich v Povljach a v Tuzle,^[1132] Teba bozkáva a objíma Tvoj

Matej

^[1118]Nikolovi Ostojićovi 28. 4. 1923.

Odpis listu i preklad A. Mráza uložený v LAMS v Martine sg. 21 g 2.

^[1119]Obyvatelia obcí, ktoré patrili do Kukučínovho lekárskeho okruhu.

^[1120]Kukučín bol spriaznený s rodinou Ostojićovcov. (Pozri menoslov adresátov Kukučínových listov a články: N. Ostojić: Rozpomienky na dr. Mateja Bencúra; B. Nižetić: Kukučín na ostrove Brač: Kukučín v kritike a spomienkach, Bratislava 1957, s. 671 — 672, 696 — 711, 712 — 723 a i.)

^[1121]Supetar je prístavné mesto na ostrove Brač, v ktorom sa nachádza administratívna správa. Patrili tam aj Selce.

^[1122]V čase Kukučínovho pobytu v Južnej Amerike umrela matka Bencúrovej ženy.

^[1123]Kukučín mal k matke svojej ženy veľmi srdečný vzťah.

^[1124]Mate Ostojić — pozri menoslov adresátov Kukučínových listov. Sestra Ljubica bola vydatá za Janislava Vrsalovića. Pani Franjka bola ženou Mateho Ostojića.

^[1125]Kukučín býval pravdepodobne u priateľa Jozefa Minárika (v júli a auguste r. 1923).

^[1126]Pravdepodobne bol v Záhrebe.

^[1127]Nevie sa presne, ktorou, azda Mať volá alebo ďalšie zväzky Prechádzok.

^[1128]R. 1923 vyšiel 8. a 9. zväzok Sobraných spisov Martina Kukučína. Knižne vyšiel za Kukučínovho života v MS iba jeden zväzok Prechádzky po Patagónii (1922).

^[1129]Za Kukučínovho života po návrate z Ameriky vyšli zväzky 8 (Z našej hradskej, Do školy, Susedia, „Nie, milí, nie drahí“, Na ľade, Prečo Adam Chvojka správa teraz už doma, 1923), 9 (Črty z Francúzska. Dojmy z ciest, 1923), 10 (Na obecnom salaši, Na jarmok, Úvod k vakáciám, 1924), a 11 (Po deviatich rokoch, Na stanici, Za ženou, Panský hájnik, Dedina v noci, Pozor na čižmy! Máje, Pán majster Obšíval, 1927).

^[1130]V novembri r. 1925 Kukučín musel znovu odísť do Ameriky (vrátil sa na jar 1926).

^[1131]Okrem predtým uverejnených prác vyšli za Kukučínovho života jeho nové knihy Prechádzka po Patagónii (1922 — 1923), Dojmy z Francúzska (1923) a Mať volá (1926 — 1927). Ostatné vyšli až po jeho smrti.

^[1132]Obce v Brači z Kukučínovho niekdajšieho lekárskeho okruhu.

« predcházajúca kapitola | nasledujúca kapitola »

ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Martin Kukučín: Listy priateľom a známym

140. Nikolovi Ostojićovi

Martin Kukučín

Martin Kukučín:
Listy priateľom a známym