Zlatý fond > Diela > Listy priateľom a známym


E-mail (povinné):

Martin Kukučín:
Listy priateľom a známym

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 109 čitateľov


 

154. Jankovi Cádrovi

Lipik 10./VIII. 25.[1193]

Vysokoctený priateľ!

Váš milý list som prijal v poriadku, ďakujem Vám za city, ktoré mi v ňom prejavujete, preceňujúc a preháňajúc hádam niektoré moje slová a význam ich pre nás a Slovensko. Že do Ameriky dľa všetkých znakov ísť musím, nepovažujem za nič tak trápneho a bôľneho, akonáhle môj odchod nedonesiete v súvis so Slovenskom a pomerami v ňom. Ja som vlastne bol odišiel z Ameriky na 1 — 2 roky a pobyt som predĺžil o toľko, o koľko mi bolo ťažšie sa vrátiť. Keby bol mohol likvidovať moje záležitosti pred odchodom, nepomýšľal by dnes na cestu spiatky, ale, žiaľ, to sa urobiť nedalo, ani sa neurobilo počas môjho pobytu tuná, ako som sa úfal. I tam je ekonómska kríza, ktorá nie je priaznivá väčším odpredajom. Hodiť rukou na moje záležitosti v Južnej Amerike, ako ma nahovárali a ostať tu, nemôžem, lebo predsa reprezentujú pre mňa budúcnosť a aký-taký pokoj pred smrťou a z druhej strany i za to, že mám zaviazanosti k iným, ktoré česť nakladá vyplniť a tiež likvidovať. Z toho nasleduje, ak ma zavolajú, tejto jaseni by musel odcestovať do Patagónie.[1194] Či nadlho? V mojom veku a pri ťažkostiach, aké možno tam nájdem, veľmi pravdepodobne i navždy.

Vidíte teda, dobre ste urobili, že ste nedali nikomu znať ničoho poťažne zabezpečenia mojej budúcnosti na Slovensku, tým viac, že vláda i naši ľudia urobili všetko to, ku čomu ste ich chceli vyzvať,[1195] ponúkli mi i úrad, ktorý ja som nemohol prijať, lebo som občan Juhoslávie[1196] a v tom ohľade nieto reciprocity medzi oboma štátmi, ďalej lebo ako lekár nemám čo pýtať od Č[esko]s[lovenskej] rep[ubliky], keď som činnosť lekársku daroval po cudzích krajoch a keďže na výhodné lekárske miesta majú väčšie právo moji kolegovia Slováci, ktorí pred prevratom boli doma a znášali útrapy, ústrky a ktorých — nejedného — i dnešná situácia nepostavila na miesto, kde by boli zasluhovali. Núkali mi postavenie viac v súhlase s literatúrou, ale ani to som prijať nemohol. Máme iných, ktorí to isté potrebujú ako ja a — nemajú. Keby bol slobodný od záväzkov s Južnou Amerikou, bol by už dávno etablovaný[1197] v Splite, kde by bol mal ako privátny lekár existenciu dosť príjemnú, lebo mám tam mnoho priateľov a známych.

Čo Vám povedať ešte? Na Slovensku by sa musel privykať. Slovenska vlastne ani nieto. Nehovorím o politickom útvare, ale o kultúrnom. Už sme nie naši, priateľ, a či budeme kedy naši? Neviem. Nezídu sa dvaja naši v hostinci alebo kaviarni a nezačnú dôvernejšie hovoriť, aby neprišiel medzi nich tretí, ktorý nepatrí do toho kočiara. Kedysi Slováci, ak chceli mať banku Tatru, museli vyvoliť za predsedu Imra Szmrecsányiho,[1198] aby neboli tam sami a nerozhodovali vo svojom: dnes je to tiež tak, len mutatis mutandis.[1199]

Ak cestou mi padne do cesty Bissone, šiel by Vás pozrieť,[1200] tak by sme sa pozhovárali. Možno i Vám treba sfogarsi.[1201] Ja sa nemám čo žalovať na nikoho, ani si osobne nič žiadať, len aby bolo nášmu národu tak, ako si to zaslúžil pre to, čo dosiaľ pretrpel a preto, že nikdy nikomu neublížil, majúc hádam len jednu chybu, že bol pridôverčivý. Knihu pána Rittera som nemal v rukách,[1202] od neho som dosiaľ čítal len krásny článok o krásach Myjavy. Ak mi ju pošlete, budem povďačný. Pozdravte ho úprimne, z mojej strany prijmite srdečné pozdravy od Vášho oddaného

dr. M. Bencúra



[1193] Jankovi Cádrovi 10. 8. 1925.

List uložený v LAMS v Martine pod sg. 55 A 8.

[1194] V novembri Kukučín odcestoval do Patagónie.

[1195] Podrobnejšie v listoch Štefana Krčméryho, uložených v LAMS v Martine pod sg. 29 I 48.

[1196] Kukučín mal juhoslovanské štátne občianstvo.

[1197] Usadený, zariadený (lat.)

[1198] Szmrecsányi bol pomaďarčeným zemanom slovenského pôvodu. Ide o Ďorďa, ktorého na valnom zhromaždení Tatra banky 26. 4. 1889 v čase, keď boli rozpory medzi vtedajším riaditeľom Tatra banky Rudolfom Krupcom a Matúšom Dulom i Halašom, zvolili za predsedu dozorného povereníctva. (Národnie noviny 20, 1889, č. 43, 44 a 48).

[1199] S príslušnými, nevyhnutnými zmenami (lat.)

[1200] Kukučín sa tam pre ženinu chorobu nestavil.

[1201] Vybúriť sa, vylievať si zlosť (tal.)

[1202] Azda má na mysli niektorú z kníh so slovenskou problematikou Fillete slovaque. Paríž. 1903 alebo L’Entetement slovaque, Paríž 1910.




Martin Kukučín

— popredný reprezentant prózy slovenského literárneho realizmu Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.