ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Najdôležitejšou prácou pri pestovaní ovocných stromov je týchže presádzanie, a predsa ako často sa toto len ledabolo robieva. Čas presádzania závisí hlavne od pôdy, do ktorej chceme strom na jeho trvanlivé zasadiť stanovisko. Keď teda pôdu (zem) náležite preskúmame a presvedčíme sa o jej vlastnosti, tu snadno pochopíme, že do akej sypkej a pieskovitej pôdy máme presádzať stromy v jeseni, do ťažkej a vlhkej ale na jar. Strom, presadiť sa majúci, má byť vždy bezlistý. Presádzanie jarné koná sa v marci a v apríli, keď zem už rozmrzla a je sypká. S presádzaním stromov nemá sa nikdy pretiahnuť až do mája, poneváč v tom mesiaci býva skoro vždy počasie suché, nasledovne nie sme si istí, či sa strom prijme. V jeseni presádzajú sa stromy až vtedy, keď z nich všetko lístie opadalo a konať sa môže s prospechom, kým nenastanú silnejšie mrazy. Keď zamýšľame stromy na jar presádzať, musíme sa prichystať: ale veľmi dobre urobíme, keď i pre stromy v jeseni presadiť sa majúce, prichystáme si jamy aspoň pred 5-6 týždňami. Čím hlbšiu a širšiu prichystáme si jamu, tým zdarnejšie bude strom odrastať. Pri kopaní jamy vrchná vrstva zeme vyhodiť sa má na jednu, spodná na druhú stranu jamy. Keď už máme jamu dostatočne hlbokú i širokú (pre hrušone a jablone na 1 m; pre slivone môže byť plytšia a užšia), vtedy vrazíme do jamy už prichystaný kôl a potom zem z vrstvy vrchnej vyhádzanú dáme na spodok jamy a pokračujeme, kým nenie z dvoch tretín zasypaná. Vtedy stromok postavíme ku kolíku, korienky mu pekne porozkladáme a keď jeden robotník dobrou zemou ich zasýpa, druhý medzitým neprestajne stromkom potriasa, aby nikde neostali prázdniny. Stromok zasadíme tak hlboko ako stal vo škôlke. Zem, zo spodnej vrstvy pošlú, dáme na samý vrch. Majúc nablízku vodu, vylejeme k nemu aspoň dve putne a keď sa zem o pár dní náležite uľahla, priviažeme ho húžvičkou tak, že prv medzi kolík a stromok dáme hodný kus machu, aby sa stromok, keď ním pozdejšie vietor trepať bude, od kolíka neodral. Tam, kde niet vody môžme zem zľahka ku stromku nohou popritláčať. Utĺkať zem, ako to mnohí robievajú nemá sa. Okolo zasadeného stromka urobí sa plytká misa, aby sa dažďová voda dobre ku koreňom sťahovať mohla. Konečne odporúča sa pokrytie misy buď krátkym, dobre prehnitým hnojom, buď pazderím, skrz čo zem okolo stromku udržuje sa v rovnakej vlhkosti a to v každom ohľade slúži veľmi ku zdarnému presadeniu jeho. Korunka tohto presadeného stromku má sa čiastočne zrezať. Ale majú sa zase všetky stromky jednakým spôsobom zrezávať. Pri presádzaní stromkov jadrovitých (hrušone, jablone), odporúča sa vetvičky korunné len málo nad dokonalými (vyvinutými) očkami zrezať, poneváč skúsenosť učí, že úplne vyvinuté očká (puky) na horných čiastkach ratoliestok, ktoré by ináč krátkym rezom odpadli, k istejšiemu prijatiu a pučaniu stromu veľmi užitočné sú. Čím dokonalejší puk, tým ľahšie a rýchlejšie vyženie, kdežto nedokonalé, pravidelne na dolnej čiastke ratolesti sa nachádzajúce, museli by sa po takom reze najprv vyvinúť a len potom by hnali. Pri stromkoch jadrovitých prvý dokonalejší rez v korune vykoná sa až druhého roku po presadení. Orešiaky v korune sa nikdy nezrezujú, poneváč by puky na výhonkoch snadno zaschli; z tej príčiny zrezávanie snietkov ani v neskorších rokoch s prospechom sa nekoná. Stromky kôstkovité (slivone) vyvinujú pravidelne i dolné očká ratolesti omnoho lepšie než stromky jadrovité preto sa na nich rezanie koruny hneď pri presádzaní vykonáva a že by koruna pravidelnú obdržala podobu, opakuje sa v istej miere i budúceho roku. Rezanie koruny ktoréhokoľvek stromu vyžaduje istú zručnosť a zbehlosť. Predovšetkým musí sa zreteľ brať na prostrednú, či hlavnú ratolesť, ktorá sa dľa pomeru svoje sily na tretinu lebo polovicu zdĺžky nad príhodným pukom (očkom) zreže; ratoliestky bočné môžu sa i na štvrtinu zdĺžky zrezať. Puky, nad ktorými sa rez koná, nech sú tak postavené, by z nich vyrastené letorosty korune žiadanú podobu dávali. Stromky druhov takých, ktorých snietky viac vodorovný smer majú, zrezovať sa majú nad pukami, ktoré hore hľadia, pri stromkoch však, ktorých snietky rovno hore rastú, musíme hľadieť tým spôsobom snietky skracovať, že ich zrežeme nad nad očkami od koruny hľadiacimi. Rez nad očkom koná sa vždy v mierne šikmom smere tak, by horná čiastka vyčnievala nad očkom. Rez nesmie sa stať nad samým očkom, lebo toto snadno uschne; ale nesmie sa nechať ani väčší konček, poneváč tento tiež usychá a rez sa nemôže zaliať (zaceliť). — O presadený stromok však musíme sa i ďalej starať ešte. Nielen že ho máme každoročne aspoň raz okopať, každý tretí alebo štvrtý rok ohnojiť, ale ho aj proti poškodeniu chrániť, čo tým dosiahneme, keď jeho peň obviažeme tŕním, ktoré ho bude chrániť, v lete pred pálčivými papršlekmi (lúčmi) slnečnými, v zime ale pred mrazmi a ostrými zubami zajacov. Pred týmito ochránime hladkú jeho kôru i slamou, ktorú však na jar musíme odstrániť, lebo zabraňuje prístup vzduchu (povetria) ku pňu.

(Ročník III. Apríl 1891. Číslo 4, str. 61, 62.)