Zlatý fond > Diela > Próza z denníka


E-mail (povinné):

Janko Čajak:
Próza z denníka

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Černecká.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 30 čitateľov

Próza z denníka

21. február 1850

Šťastlivý je ten, ktorý nehľadí na podlosť sveta a neodkrýva jeho hriechy, kto sníva o večnej jari i vtedy, keď je temno-pusto všade; kto o človeku nikdy zle nepomyslí, ale v každom hľadá brata a priateľa duše svojej.

Smutno je tam, kde sa už odchýlil závoj z tváre ľudskej a ukázala sa čierna postava duše, prevrátené hnusotou oko a biedne srdce. Tam si už nehľadaj svet tvoj. On sa zmenil v predstave tvojej a sny tvoje hynú ako zora večerná.

Či som ja tiež tak myslel? Ach, škoda, že je to už len prešlosť! Škoda, že som v bratovi poznal cudzieho, a v tom, čo dlho rozprával o ľudskosti, opovrhovanie najbližšími svojimi!

Bratia moji!, nie je v slovách budúcnosť naša a v čiastočnom výjave ducha: nie podlá pýcha a oko zmračené nenávisťou, a hocby sa národy pred nami korili! — nás láska spasí! —

Beda tomu, kto opovrhuje bratom svojím!

[v Mikuláši]

Dňa 29. novembra [1850]

Navštívil som s priateľom Jančom[1] prekrásnu budovu v predmestí „Viedeň“, Belveder[2] nazvanú. Už jej zovnútornosť vpadá velice do očí milovníkovi kunštu. Rímsky štýl múraný, dach z medi v rozličných záhyboch dohora vystupujúci a dvoma baštami tými, podobne kovom prikrytými akoby obhajovaný: dvor štvorhranný, velikými sochami upevnenými a rybníkom, asi 150 b. a.[3] majúcim, okrášlený, zabáva vstupujúceho. Lež toto všetko zmizne pred množstvom diel najvýtečnejších maliarov sveta, ktoré v prekrásnych izbách zjavujú sa oku zvedavému a zdajú sa rozprávať o velikej moci a súcosti človeka. — Je tu navyše 100 kusov malebných prác a v mnohých tak zvláštne a verne nasledovaná príroda, že do pokušenia prichodí človek a zvedavým sa stáva skúsiť to zblízka. Medzi takéto diela patrí „Zvestovanie Panny Márie“ od Rafaela,[4] „Snívajúci Jozef“, „Madona“, „Samaritánka“, „Hriešnica“, ktorú Kristus od kameňov farizejských oslobodil — od tohože umelca. Zvlášť ale obraz Krista predstavujúci. Tma, okrem svetla oknom mrežovým vychádzajúceho, málo zriedená — blesky slnca padajúce na staré, poštiepané kamene — privádza ducha do vytrženia pochádzajúceho z moci umeleckej.

— — — — — — —

13. decembra [1850]

Počujeme, že niektorí z mnohozaslúžilých vlastencov slovenských v istých záležitostiach navštívili Viedeň, menovite Hodža a Štúr. Ponáhľal som sa s priateľom J[ančom] do kaviarne Slavianskej, G…,[5] aby som v kole týchto mužov v srdečnom rozhovore pár hodín prežil. Už na ceste tvoril som si milú zábavu, ale božemôj, zmýlil som sa — hrozne zmýlil. Pán Hodža, v ktorom som najväčšiu dôveru hľadal, už ako od takého, ktorý odtiaľ pochádza, kde ľúby kraj môj leží, a s ktorým som takrečeno za 11 mesiacov býval v najlepšej súzvučnosti — pozrel na mňa ako na neznámeho, podal mi ruku chladne[6] a pozdravil ma, ako čo by som mu nikdy pred očami nestál.

Ten výjav zatriasol dušou mojou — a srdce moje bolo žiaľom pohnuté. Ako v elektricizme dva protipólne živly jeden druhý odstrkuje: tak mňa chovanie sa toho muža — od[d]ialilo. — V samote som si pomyslel: Čo je to za človek? Či je to ten, ktorý tak pekne o láske a vzájomnosti bratov hovorieval? Či je to ten, ktorý tak duše slovenské rád vidí? — spýtal som ďalej, ale neposudzoval, lebo od toho sa chránim: spytoval som i sám seba, či som nezhrešil proti mravopočestnosti pri jeho vítaní, ale nič chybné som nevidel: — Či už hádam tento Pán požadoval, aby som ruku — —?! Vtom som sa ešte raz obzrel a príčinu chladnosti videl som v „zlatom kríži“ na jeho kvekri pripätom.[7]

16. decembra [1850]

Inakší je náš Matúška![8] S týmto som sa náhodou zišiel u priateľa J[anču], ale aké to bolo zídenie! V srdečnom bratskom objatí, láskave spojili sa duše naše, akoby vedno povstali i vedno sa vyviňovali! V jeho pohľade, rečiach videl som otca môjho, a tak som zaobchodil s ním ako s členom rodiny mojej. Nič nebolo vynútené, lebo myšlienka moja bola jeho myšlienka, pohľad môj stopil sa s jeho pohľadom — milým, láskavým. Tento nemal „kríž“ na prsiach, na žltočiernej šnúrke, ale v duši a v srdci jeho bola najdrahšia medaila lásky zavesená! Túto každý obdivuje duchom; tamtú len okom telesným — a zvedavosť: či je to zlato drahej či svätej próby, a či je ten kamenček drahý… Drahá duša!, či máš dakoho podobného sebe? Nie — aspoň som ho ešte nevidel.

Pri viedenskom pive strávil som s ním asi pol hodiny, kde on v milej svojej reči dával mi potechu i poradu — i túžby a bolesti svoje vylieval.

Odtiaľto sa v sprievode mojom a J[ančovom] k železnici odobral a odtiaľto na parníku po srdečnom rozlúčení do nášho Liptova.



[1] s priateľom Jančom — ide o Vrbičana Michala Miloslava Janču (1819 — 1903), ktorý po rokoch vychovávateľstva študoval r. 1850 vo Viedni a stal sa kazateľom na Hrochoti

[2] Belveder — vtedy bol obrazárňou

[3] b. a. — asi bežných árov

[4] od Rafaela — Raffaelo Santi, taliansky maliar, od ktorého si Čajak všimol 6 obrazov s biblickými námetmi, neskôr podobný námet (Peter s Kristom na rozbúrenom mori) spracoval vo verši venovanom maliarovi Petrovi Bohúňovi

[5] G… — asi meno majiteľa alebo kaviarne

[6] podal mi ruku chladne — prvé odcudzenie sa Čajaka Hodžovi

[7] v „zlatom kríži“ na jeho kvekeri pripätom — záslužný kríž od cisára, ktorý mal na audiencii pripätý na ľavej chlopni kabáta

[8] Náš Matúška — Juraj Matúška (1809 — 1898), starší brat Jankov, zastupoval Hodžu za revolúcie, bol potom sedriálnym sudcom v Mikuláši




Janko Čajak

— bol slovenský básnik štúrovskej generácie; otec prozaika Jána Čajaka a starý otec prozaika a novinára Jána Čajaka ml. Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.