ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Počúvajte páni, také i mládenci,
čo sa jiste stalo v meste Holomúci.

Počujte panny, aj vy mládenci,
čo sa stalo v meste Jimnici:
Láska spoločná, radi sa mali,
len im rodičia veľmi bránili.

Najväčmí brániv len starý mlynár:
račej utopiť, nežli privoliť.

Keď to remenár, keď to uslyšav,
pobrav své šaty a na vandry šiev.

Sobou zavolav milenku svoju:
Peď ma sprovadiť ďalekú cestu.

A na tej ceste sa shovárali,
by sa deň v roku, by sa shľadali.

Rvoček čakala a nedočkala,
vyšla pod oblok a preklínala.

A tu jej matka na ňu volala,
by šla do izby a sa modlila.

Darmo modlení, darmo čakaní,
keď sa ja trápim pre potešení!

Ach Bože, Bože, chto to k nám ide?
otvárajú sa vráta oboje.

Idem Hanička, idem pre tebe;
ani v hrobe nemám pokoje.

Staň sa Hanička, staň sa obliekať;
hodina prichodí, nié kedy čakať.

Moj kvoň je chytrý, jak rychlá strela,
veď on zaletí sto míľ do rána.

Pečenice (Hont).
Aloiz Hranický, kapelník.
Podal Štefan Močári, Biely Potok (Liptov).

A keď prídeme do mesta, za bránu,
hosťá čäkajú na našu svaďbu.

Otvárajte sa, vráta hrobovie:
vezú nevestu, to Vilhelmovi.

Vráta hrobovie sa otvorily,
Vilhelm s Agneškou oba tam mneli.

Nemohli byti za živa svoji,
aspoň po smrti f tom hrobe spali.

Podal Ján Parička z Dubovej (Orava).