E-mail (povinné):

Ján Brocko:
Ohlas

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Pavol Tóth, Karol Šefranko, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Katarína Tínesová, Michaela Holíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 42 čitateľov



  • I
  • II
  • III
  • . . .  spolu 5 kapitol
  • Zmenšiť
 

I

Ohlas


Krv moja žiari k vysokým hviezdam tryská
Po horách slovenských čujte hľa výkriky
To srdce vrelé priložte na ohniská
Chystajte zradcom smrť hrdinom pomníky

Za právo biednych vstávajú ubiedení
Tí ktorí plakali po nociach hlbokých
Tí ktorí padli pod bičom k prašnej zemi
Kým šakal hyena cical krv škrtil dych

Kým národ zmieral v okovách putách jarme
Výčitky blčaly v prekliatom pokoji
O pomstu krvi volaly bludy márne
A orli na skalách snívali o boji

Do výšok šľahly ohne sŕdc rozpálené
Do našich údolí pohly sa laviny
Žaláre búrať zvolaly ústa nemé
Víťaziť trpieť a umierať za viny

Krv naša zvrela k vysokým hviezdam tryská
Po horách slovenských čujte hľa výkriky
Neustať v boji radšej smrť spáleniská
Smrť zradcom zbabelým hrdinom pomníky

Pod hladinou


Tušenie páli ma srdce sa zdráha
Čosi sa zdvíha v hĺbkach pod hladinou
Slováci Slovensko vlasť naša drahá
počujem šeptať celou domovinou

Tušenie nesklame prezradí vraha
Čosi sa zdvíha v hĺbkach pod hladinou
Slováci Slovensko vlasť naša drahá
počujem šeptať celou domovinou

To česť a svedomie hrdo sa vzmáha
vyrastá búši v hĺbkach pod hladinou

Slováci Slovensko vlasť naša drahá
počujem šeptať celou domovinou

Partizán


Ožívaš mýtus Jánošík
družina tvoja v horách skrytá
vyrastá na mohutný šík
Česť tvoju chválou objímam
za teba valašky sa chytá
hrdina partizán

Jak málo pozmenil sa čas
na skalách horia zasa vatry
zradcovia hynú napospas
Nadšenie blčí z všetkých strán
za biedu čo nám duše jatrí
pomstí sa partizán

Za krivdu odboj počína
svedomie naše zo sna vstáva
ozvenou zvučí otčina
Krv tečie z otrokárskych rán
ja biedny volám Sláva sláva
hrdina partizán

Žilina


Ach
údes skvílil v rumoch Strečna
a bolesť
kliatba
nekonečná
srdce mi krutosťou objíma
Žila si žiarive Žilina
ty mesto naše krásne na Váhu
lež mornár v svojom poblúdení
skrvavil tvoje biele steny
a peklom krstil odvahu

Ach srdce sviera ťažké puto
žalujú
žalujú
žalujú ľúto
malé dôverčivé deti
Ich zrak ako hviezda svieti
Kto vypovie toľké zverstvá
jednou vetou?
Strieľali do nich
strieľali
strieľali do nich
z guľometov

Žila si žiarive Žilina
ty mesto naše krásne na Váhu
Dnes obeť tvoja dojíma

Žila si žiarive Žilina
a budeš žiť
Vrah tvoj zhynie
nemôže zvíťaziť

Mobilizácia


Je prvý september 1944
po našich mestečkách
po našich dedinách
bubnujú
na bubnoch
bubnujú
cit s citom radostne sa víri
bubnujú
bubnujú
na poplach
Hrdosťou zrak nám svieti
bubnujú
na bubnoch
bubnujú
národu zvestujú
Mužovia Ženy Deti
Mobilizácia
Mobilizácia

Do zbrane udatní Národ musí rásť
Treba ísť chrániť vlasť

Je prvý september 1944
po našich mestečkách
po našich dedinách
bubnujú
na bubnoch
bubnujú
národu zvestujú
Mužovia Ženy Deti
Mobilizácia
Mobilizácia

Telgárt


Čuj svete bolesť mojich volaní
Dedina naša skromná bola
ležala ticho medzi horami
a ľahla celá do popola

Povedzte teraz pyšné nebesá
či sa stala krivda väčšia ako táto
keď zničili nám obec skromnú
zašliapali do prachu a v blato

Povedzte teraz pyšné nebesá
či sa stala krivda väčšia ako táto
Povedzte
prečo len biednym slabým deje sa
krivda
krivda
krivda
ktorú nevykúpi zlato

Prečo to musel trpieť práve
drevorubač pastier robotník
prečo on biedny v bohatstve a sláve
musel priniesť obeť ohňa dýk

Prečo práve
drevorubač pastier robotník
Čuj svete čo sa točíš šialenstvom
Ach žalosť moju nevypovie nik
nik nerozkýve taký pomsty zvon
čo by zvonil k veľkej sláve
nad zúboženým Telgártom

Lež predsa predsa tvrdne päsť
vy viete pyšné nebesá
že zhynie spupný blud
a môj krásny ľud
nájde cestu spravodlivých ciest

Buď prekliata


Ja preklínam ťa besný bes
ktorý chceš ničiť naše polia
Ja preklínam ťa za údes
ktorý nám vrháš na údolia

Buď prekliata ty spupná zmija
šialenstvo veľké Germánia

Žalujú mestá dediny
ostáva smutná kapitola
ach boly krásne bez viny
a ľahly v trosky do popoľa

Buď prekliata ty spupná zmija
šialenstvo veľké Germánia

Žaluje všetko z všetkých strán
končiny veľké šíre kraje
spálil ich oheň strašný drám
Žaluje zem že zničená je

Buď prekliata ty spupná zmija
šialenstvo veľké Germánia

Žalujú ťažkou žalobou
ženy a deti skrvavené
Zmieraly strachom pred hrôzou
Ach stavali ich kati k stene

Buď prekliata ty spupná zmija
šialenstvo veľké Germánia

Chveje sa nocou hviezdny rov
kto vyrozpráva takú vinu
Hľa telá ležia bez hrobov
vranám a víchru na hostinu

Buď prekliata ty spupná zmija
šialenstvo veľké Germánia

Ja preklínám ťa strápený
zúfalý v tomto veľkom žiali
a plačem za tých na zemi
čo v katovaní umierali

Buď prekliata ty spupná zmija
šialenstvo veľké Germánia

Odkaz do Čiech


Zdravíme vás bratia naši z Čiech
a žehnáme blahu vašich striech

Slovenský národ mužnie v boji
k výšinám rozlety si strojí

Z temna svoju hviezdu uvidel
i zdvíha česť pre náš i váš cieľ

Modlitba vaša pomáha mu
a náš zrak letí v bratskú stranu

My už pozdvihli sme zástavy
ktoré vánkom letia v diaľavy

Dnes hrdinsky letia a bratsky zdraví
brat Tatier brata od Šumavy

Moskva nadoblačná


Nad oblaky rastieš mesto rudé
vysoko do výšok ohnivých
Večná sila väzí v tvojej hrude
ty mesto slávne slávou preslávené
ty naša pýcha z všetkých pých
ktorú žehná nekonečné plemä

Ty svetlo ktoré nezhasína
ty hviezda ktorá nezapadne
Vedieš si cestou svojho syna
a osvetľuješ diaľky zradné

Tvoj Kreml rovnám k výškam bielym
ty idol nepodvratných síl
Ó ktože bol by takým smelým
aby ti veľkosť vytušil

Ja z hlbín nízkej biedy
k tebe zdvíham hrdý zrak
Reč moja v stopách sliedi
ktoré budú všetky svety
víťazstvami predbiehať

Ži moja fantázia v tvojej sláve
Roztekaj v prúdoch v šíre oceány
Zdobte ju vencom lúče mihotavé
Otváraj starej kliatby zhnité brány

Vyrastaj nad oblaky mesto rudé
vysoko do výšok ohnivých
Večná sila väzí v tvojej hrude
ty mesto slávne slávou preslávené
ty naša pýcha z všetkých pých
ktorú žehná nekonečné plemä

Le soleil a Paris


Vive la France! — volám i ja
jak zvučia zvony z Notre Dame
jak dav tvoj nadšením sa svíja
a k hviezdam tvojim pozerám

Zástava s Eiffelovej veže
k oblakom neba zalieta
a hlasy nové hlasy svieže
hlásajú radosť do sveta

Liberté! — jasot na Bulvároch
ozveny blízke zďaleka
hlas ktorý zmieral v krutých spároch
jak vlny Seiny priteká

Len jasaj obrodený Paríž
na slnku trhaj závoj hmiel
zázraky nové azda spravíš
keď výškou ozdobíš svoj cieľ

Slovenský vojak


Nech hynú rabi ktorí slabších otročia
Ty vojak slovenský mrel si v čestnom boji
a žiješ slávou ovenčený na večnosť
cez dni a roky desaťročia stáročia
Ty s mečom túžil si večne po pokoji
jak orol v nadoblačne sníval blahé sny
Dnes v povíchrici stuhla tvoja krv a kosť
dnes vrúcou modlitbou žehnajú ťa tvoji
Vytrvaj v lete do výšavy neklesni

Česť tvoja rastie zpod hladiny ťažkých múk
ty vojak slovenský tvoja veľká sláva
Ó deje dávne defilujú víťazne
V nich žije symbol ctnosti vladár Svätopluk
Cveng šable nezlomnej zvoniť neprestával
lež tebe nikto nedal balzam na rany
Sloboda tvoja prekvitala iba v sne
Ty márne si sa bil za pyšného páva
Po boji zaplakal si kruto sklamaný

Kto spočítal by slzy toľkých chmúrnych chvíľ
ty vojak slovenský tvoja hrdosť tichá
Ó ktože činom tvojim veľkým lesku dal
ó ktože slávu tvoju veľkú oslávil

V hrdinstve nikdy ťa neschvátila pýcha
i žiješ preto víchrom búrok navzdory
hoci si dlho krvou smýval cudzí kal
Reč tvojich najmilších rosným nebom dýcha
ty kráčaš večnou cestou čakáš na zory

Dnes kráčaš bránou čarokrásnych dúh
ty vojak slovenský tvoja viera vrelá
Otroctvu biednych dal si sbohom napokon
úvraťou zaoral tvoj pozlátený pluh
krv piesňou hrdinstva zašumela
Hľa výšky padajú ti dolu ku zrakom
Z hrdla sa výkrik vydral zaznel nemý zvon
Na vrahov zhučaly guľomety delá
a obeť srdca stúpa hore k oblakom

Nech zhynú rabi ktorí slabších otročia
ty vojak slovenský zmieraš v čestnom boji
a žiješ slávou ovenčený na večnosť
cez dni a roky desaťročia stáročia
Ty s mečom túžievaš večne po pokoji
jak orol v nadoblačne snívaš blahé sny
Dnes v povíchrici tuhne tvoja krv a kosť
dnes vrúcou modlitbou žehnajú ťa tvoji
Vytrvaj v lete do výšavy neklesni

Pochod týchto dní


Deň za dňom padá v temno zabudnutia
jak kvapka malá v prúde uniká
Na nivách Pohronských údolím Považia
rachotia delá a tanky sa rútia
Hrdina slobody verný platí daň
kým zradca žívorí v speve kuvika

V hrdosti slávim pochod týchto dní
viem už sa veľmi skoro rozvidní
len ešte vojak tvrdý v stráži stoj
objímaj najvernejšiu družku
guľomet ťažký granát pušku
Víťazstvo isté nesie pravdy boj
smrť ovenčí ti zlatom hviezdna niť
však obeť krvi bude večne žiť
potomstvo bude spomínať
a spievať triumfujúce hymny chvál
keď v nivách Pohronských umieral
démonstvu vášne zapredaný kat

Rachotia delá a tanky sa rútia
deň za dňom padá v temno zabudnutia
stráca sa v hrdinstve nášho vojaka

Hľa často iba pušku a granát má
predsa sa na tanky vrhať neľaká
Hľa ničia mu dediny a mestá
tieň smrti strašný visí nad hlavou
predsa vie že vraha kruto ztrestá
a stane pod víťaznou zástavou

I rozvinie sa slávne pochod dní
zmiznú tanky dorachotia delá
vojak bude hrdo defilovať
Pod Tatrami sa navždy rozvidní
a vojakom skvitne zrak i čelá
a národ im bude k sláve volať

Jeseň 1944


Ach jeseň pochovávaš zlaté pruhy
a posielaš nám žltý smrtný list
kým padá padá neúnavný dážď

Ach padá padá neúnavný dážď
Ach koľko kvapiek dažďa toľko vrážd
Ach koľko vody toľký krvi prúd
Ach iba smrti zkaze uniknúť
Ach koľká kaluž ušliapaných blát
Ach toľko hnusu hanebnosti zrád
Ach koľko sĺz a smútku hmlistý plášť
Ach padá len a padá hustý dážď

Ach jeseň pochovávaš zlaté pruhy
a posielaš nám nám žltý smrtný list
kým padá padá neúnavný dážď

Padlému vojakovi


S povzdychom horkým nad hrobom sklonený
prelievam tíško modlitby sĺz a smútku

Môj vojak dobrý
ktorý si hrdinstvom platil svätú daň
hoci si umrieť nemusel
splietaj si šťastne mliečnou cestou hviezdy zlaté
Zem tvoja drahá
balzamom potrie rany tvoje veľké
uľahčí ti kroky cesty večnej
a nebo naše čisté
jak obväz mäkký rozloží sa v duši

Môj vojak dobrý
čo v diali neznámej odpočívaš
obeť tvoja žije
a ľud tvoj spomína ťa denne
za hrdosť čo si k dúham pozdvihol
za bolesť čo si v temno zaklial
za podlosť čo si päsťou zmaril
za zradu čo si krvou vykupoval
za pravdu našu poškvrnenú
za nádej nových čias
za úsvit ktorý slnkom žiari
v ktorom rod tvoj bude žiť
a obeť tvoja prekvitať

Môj vojak dobrý
s povzdychom horkým za všetkých živých
nehodných možno tvojej krvi vyliatej
pokory slová odriekam

Ty ktorý si zmieral
v sprievode smrtonosných striel
v chorále desných kanonád
bez slova útechy
bez slova uznania
si idol jasný v očiach našich nízkych

Boj o Revúcu


Deň jesenný zdvihol sa z hustých hmiel
a vo svite skúpom tresk pušiek zahrmel
Ohlásily poplach hrubé delá
a vojakov našich hŕstka smelá
s útočníkom sa zvítala

Od juhu z Jelšavy ženú sa záplavy
práskajú zošialeno minomety
a hviždia spreklínané míny
Do dymu výstrelov zapadajú svety
hory v hmlách i výše
a výbuch ozvien píše
básni tejto rýmy

Guľomet neskrotný
tanky
delá
nepriateľov posadlých
stále blíž sa blížia
Lesy hučia
a v meste fŕknu okenice
jak strela za strelou padá do ulice

Bráni sa páli strieľa
tá hŕstka naša smelá
lež z juhu z Jelšavy
ženú sa divé záplavy

Hrdinstvo malé stvára divy
ohnivko skromné v reťazi
Mesto padlo skončil boj
boj veľký spravodlivý
lež hrdosť naďalej v obetiach víťazí

Ústup smutný do hôr poďme
Sbohom buď
Sbohom
Mesto rodné

A keď deň šerý v slzách vyhasol
na duši zbudol iba bôľ

Utrpenie nevinných


Je strašné toto nevýslovne
čo človek vidieť musí
čo srdce cítiť musí
to srdce s rozorvaným tepom
kým duša roztrhaná v kusy
jak obeť márna blúdi
pod zroneným nebom

Je večer chmúrny v daždivej jeseni
studené nebesá
desivú streľbu čuť
ľud hnaný obavou
uteká do lesa
bo Nemci
tí Nemci zbesnení
ženú sa dolinou

Po cestách blatných zástupy
ženy deti starci
kravky dojné so dva vozy
nechali svoje chalupy
bez slova tiahnu od rána
zástupy dlhé smutné
po ceste rozmoklej
Pred nimi čierna noc neznáma
za nimi hrozná beznádej

Domy a domky opustené
čaká ich zkaza plieň
ach
žalosť moja kliata
mozole ľudu môjho tvrdé
domovina drahá
krv a znoj
radosť moja
život môj
pošliape ťa
noha germánskeho vraha

Nočné šero zradne straší
s výšin chlad a hrôza stieka
a idú idú ľudia naši
Zmrazení idú mĺkvi nemí
len čo dieťa zanarieka

Zmrazení idú mĺkvi nemí
po blatnej zemi
do húštin do hory
Bremeno svoje nesú si
nešťastný život svoj
majetok celý batôžtek jeden
zaťatá tvrdá päsť
bolesť v duši na dne
lež predsa
slza z oka nevypadne
iba ak v precítení
prečudesným svitom zahorí

Noc tmavá všetko vidí
noc dlhá bude svedkom vzdychov
noc dlhá
a ráno ach ráno
koľkože ich ešte bude
kým príde ráno šťastné
to ráno s gloriolou
vykúpené krvou
slzami
a
utrpením

Modlitba moja o pomstu


Úbohý v svojej veľkej láske k národu
modlím sa k výškam skrvaveným
Ty Boh môj veľký Ty Boh môj ľúty
čuj srdce rozleptané chvením
požehnaj zemi tejto slobodu
znič ztrestaj vraha zlom osud krutý

A nech sa trebárs klenba srúti
Ty Boh môj veľký Ty Boh môj ľúty
ja bez viny bez hriechu bez lakomstva
volám strašné slovo POMSTA

Za mužov starcov deti ženy
za ruže krvi pohľad sklený
za mestá hory a polia dediny
za kraje úrodné šíre pustiny
za rany zradné temné tiene
za ústa nemé pridusené
ja bez viny bez hriechu bez lakomstva
volám strašné slovo Pomsta

Ty najdesnejší vrah
ty jedinečný kat
ty temných nocí rab
ty vysotenec z hviezdnych dráh
streštenec všetkých márnych pých
ktorý chceš dobrých zabíjať
sám zhynieš v mukách diabolských
v záplave najhnusnejších pliag

A nech sa trebárs klenba zrúti
Ty Boh môj veľký Ty Boh môj ľúty
za oheň satanský zradu svetla
za zkazu ktorú Slovač stretla
za oči slziace mečom vybité
za zverstvá peklo a hanbu na štíte
ja bez viny bez hriechu bez lakomstva
volám strašné slovo POMSTA

Nie vatra blčí


Nie ešte praská vatra z polien
nie ešte nie nekončí sa cesta
hoci zdeptali nám krásne mestá
Bystricu Brezno Zvolen

Ešte oheň boja horí
Nad otroctvom víťazíme stále
vrah ten pokúša sa márne
ostaly nám verné hory
stodoly chatrče malé
a tie zmenily sa na kasárne

Nie ešte nie nekončí sa cesta
nezapadol hrdinstva nášho svit
hoci zdeptali nám krásne mestá
Vieme iste musíme zvíťaziť

Nie nesvrhli nás do pokory
nad otroctvom víťazíme stále
vrah ten pokúša sa márne
ostaly nám verné hory
stodoly chatrče malé
a tie zmenily sa na kasárne

Nie ešte vatra výškou praská
žije pravda naša
žije naša láska
a tú peklá nezastrašia




Ján Brocko

— básník, účastník SNP, redaktor povstaleckých časopisov Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.