Andrej Sládkovič:
Detvan

<- Späť na dielo

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Simona Reseková, Eva Lužáková, Karol Šefranko, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová, Ľuboš Tines.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 1837 čitateľov

Bibliografické údaje (Zlatý fond)

Meno autora: Andrej Sládkovič
Názov diela: Detvan
Vydavateľ digitálneho vyhotovenia: Zlatý fond denníka SME
Rok vydania: 2010

Licencia:
Tento súbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License\'. Viac informácii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/

Digitalizátori

Michal Garaj
Viera Studeničová
Simona Reseková
Eva Lužáková
Karol Šefranko
Erik Bartoš
Dušan Kroliak
Slavomír Kancian
Katarína Tínesová
Ľuboš Tines

Bibligrafické údaje (pôvodný vydavateľ)

Meno autora: Andrej Sládkovič
Názov diela: Dielo 1
Vyšlo v: SVKL
Mesto: Bratislava
Rok vydania: 1961
Počet strán: 612

Editori pôvodného vydania:

Emília Kučerová [technická redaktorka]
Cyril Kraus [pripravil edične a napísal poznámky]
Dr. Jozef Felix [zodpovedný redaktor]
POZNÁMKY:

Bibliografické poznámky

Dielo Andreja Sládkoviča vyšlo doteraz v piatich vydaniach. Medzi jednotlivými vydaniami, s výnimkou posledných dvoch, niet však nijakej kontinuity, pretože v každom z nich sa prejavuje iná koncepcia v začlenení básní, čím sa, pravda, menil aj obraz Sládkovičovej poézie. Okrem Spisov básnických 1861, ktoré vyšli za Sládkovičovho života a v ktorých sú básne začlenené podľa vlastného autorovho rozvrhu a plánu, v neskorších vydaniach Sládkovičových básní sú mnohé nejednotnosti a redaktorské zásahy. Prvé posmrtné vydanie, Andreja Sládkoviča Spisy básnické, Praha 1878, v základe síce zachováva členenie Spisov básnických 1861, no dlhšie básne (Detvan, Gróf Mikuláš Šubič Zrínsky na Sihoti, Milica, Svätomartiniáda, Marína a Sôvety v rodine Dušanovej) sú vytrhnuté z kontextu a lyrika rokov šesťdesiatych je zaradená bez presnejšie vyhraneného systému. Dvojzväzkové vydanie Spisov básnických 1899 — 1900 nijako neodstránilo nejednotnosti predchádzajúceho vydania. Prvý zväzok obsahuje Sládkovičove epické básne v chronologickom poriadku, no v druhom zväzku sú lyrické básne zaradené Martinom Braxatorisom podľa akýchsi tematických celkov, ktoré sú však umelo vytvorené a nevystihujú Sládkovičov ideový a umelecký zámer. Keď Jozef Škultéty roku 1920 — 1928 vydával znovu Sládkovičove básne, siahol k chronologickému začleneniu básní podľa dáta ich časopiseckého uverejnenia. Chronologický zreteľ snažil sa uplatniť aj v prvom zväzku, ktorý obsahuje Sládkovičove lyrické básne, a aj v druhom zväzku, ktorý obsahuje dlhšie, epické básne. Toto chronologické členenie je aj v poslednom jednozväzkovom vydaní Sládkovičovho Súborného diela 1939. Avšak Sládkovičove rukopisy, ktoré našli Karol Štollmann a Adam Mekis v Maďarsku, sú výrazným dôkazom, že chronológia Sládkovičových básní podľa ich časopiseckého uverejnenia nie je spoľahlivá. Zachovaný rukopisný materiál dokazuje, že Spisy básnické 1861 s výnimkou piatich básní obsahujú básne z obdobia rokov 1844 — 1848. V tomto krátkom časovom rozpätí Sládkovič vytvoril väčšinu svojich básní — a tak možno len približne určiť vznik väčších celkov, ktoré navzájom súvisia svojím ideovo-umeleckým zameraním, no nie je možné s úplnou presnosťou datovať vznik každej básne.

Ukazuje sa teda, že pri opätovnom vydávaní Sládkovičovho diela nemožno vychádzať z tých vydaní, kde sa konštruovali isté tematické celky Sládkovičovej poézie, lebo nepodávajú nám jej verný obraz. Ba nemožno vychádzať ani z tých vydaní, v ktorých boli básne začlenené chronologicky podľa ich časopiseckého uverejnenia, pretože ich zaradenie (ako to vidieť z rukopisov) nie je spoľahlivé a tak nám nepodáva presne básnikovu vývinovú líniu.

V našom vydaní Sládkovičovho súborného diela ide nám predovšetkým o celistvý pohľad na Sládkovičovo dielo. Preto tam, kde názorne vidieť Sládkovičovu koncepciu vlastnej tvorby, ponechávame jeho pôvodné začlenenie. Kde nemáme zachované nijaké autentické dokumenty, snažíme sa básne usporiadať tak, aby bolo vidieť básnikovu tvorivú cestu, ako sa vyvíjal a formoval jeho prejav.

V prvom zväzku sme teda v plnej miere rešpektovali Sládkovičovo usporiadanie básní zo štyridsiatych a päťdesiatych rokov, aké je v Spisoch básnických 1861. Sládkovič Spismi básnickými vlastne uzatvára jednu epochu — a to epochu veľmi dôležitú tak pre samotného Sládkoviča, ako aj pre vývin slovenskej poézie — svojho umeleckého diela. Rovnako dôležitá je tu aj tá okolnosť, že Spisy básnické si sám Sládkovič usporiadal a v nich sa prejavuje aj jeho hodnotenie dovtedajšej tvorby.

Do druhého zväzku sme začlenili Sládkovičove básne vytvorené v šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia. Chceme aj vo vydaní Sládkovičovho diela diferencovať jeho poéziu štyridsiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia, pretože sa znateľne líši aj básnickým hodnotením skutočnosti, aj v stavbe veršov a v obraznom vyjadrení, na čo správne poukázala literárna história, počnúc Jaroslavom Vlčkom. Na koniec druhého zväzku sme zaradili Sládkovičove prvotiny, preklady a nepublikované básne. Tieto Sládkovičove práce nám doplnia obraz Sládkovičovej poézie o materiály doteraz málo známe alebo úplne neznáme. Na základe nich budeme môcť názorne sledovať Sládkovičovu cestu k uvedomelému básnickému prejavu, ba budeme vidieť i Sládkovičovu náročnosť k sebe, pretože nájdeme aj také básne, ktoré neuznal za vhodné uverejniť.

Dvojzväzkové vydanie Sládkovičovho diela popri tom, že podáva celistvý obraz Sládkovičovho diela, je aj dôležitým literárnohistorickým dokumentom pre poznanie slovenskej poézie štyridsiatych až sedemdesiatych rokov minulého storočia.

*

Pri vydávaní prvého zväzku Sládkovičovho diela chceme zachovať autorovu koncepciu, ktorá sa prejavuje popri syntaktických a lexikálnych zvláštnostiach aj vo výbere básní, aj v ich začlenení. Prvý zväzok teda tvoria Spisy básnické Andreja Sládkoviča 1861, vydané za Sládkovičovho života. Na ich vydaní sa Sládkovič aktívne zúčastňoval, čo vidieť z pomerne dobre zachovanej korešpondencie s vydavateľom knihy, Jozefom Viktorinom.

Aby sme však lepšie a názornejšie ozrejmili náš prístup, všimneme si, ako sa Sládkovič zaoberal myšlienkou vydania básní od polovice štyridsiatych rokov minulého storočia, a ako dospieva ku koncepcii Spisov básnických začiatkom šesdesiatych rokov.

Sládkovič na vydanie básní pomýšľal už v polovici štyridsiatych rokov, čomu nasvedčujú dva rukopisné zošity: „Spevi Andreja Sládkoviča“ a „Spevi Andreja Sládkoviča. Sväzok II-hí“. „Spevi Andreja Sládkoviča“ obsahujú tieto básne: I. Báseň (Vzljetňi nad sveti v jasnotu étheru), II. Otázka a odpoveď, III. Tajomstva, IV. Hvjezdi, V. Indián (v rukopise je oprava neskoršieho dáta na Zúfalec, pod ktorým názvom je báseň známa), VI. Hron, VII. Morava, VIII. More, IX. Samota, X. Kikimora, XI. (bez názvu: je to tretí sôvet z básne Sôvety v rodine Dušanovej), XII. Otrok, XIV. Ňehaňťe ľud muoj! Sem patrí aj Marína, pôvodne označená číslom XIII. „Spevi Andreja Sládkoviča. Sväzok II-hí“ obsahuje tieto básne: I. Otčini mojej spevi, II. Spomňjenki, III. Perla hárema, IV. Otrok, V. Olga, VI. Znovuzrodzeňec, VII. Ďetvan. Na poslednej strane Spevov II je cenzorova poznámka: „Spevi Andreja Szladkovitsa imprimatur. Neosolii die 21-o Julii 846. Antonius Tilles censor Regius.“ Zdá sa, že o týchto rukopisných zbierkach píše Karol Kuzmány Sládkovičovi v liste z 15. marca 1845:(Citované listy sú uschované v Archíve Matice slovenskej, v Archíve Slovenského národného múzea a v Archíve Spolku sv. Vojtecha.) „Len niekolko slov. Rukopis Váš som celý a pilne prečítau. Moje domnenia o celku a podrobnostiach ústne Vám rád a úprimne vyjevím, akonáhle ma navštívite. Teraz ho Vám nazpak poslat nemôžem, lebo je od 5 dní u censora, a slúbiu ho v ten týždeň po Velikonoci censurovat. Už vtedy som mu povedau, že spevy tie sotvi celkom tak a v tom poriadku vindú; on ale nezdau sa mať nič proti tomu, keď len sa tu tlačit budú, aby hneď výtisk prvý dostau.“ (Citované zo Slovenských pohľadov 1908, 762 — 763.) Je ešte jedna zmienka o tom, že Sládkovičove básne mali vyjsť v štyridsiatych rokoch. Upozorňujú na to Hurbanove Slovenské pohľady v 90. čísle II. zväzku 1847: „Robíme pozornô obecenstvo na Básne novie Andreja Sládkoviča, ktorie sú teraz v cenzúre.“

O ďalších osudoch Sládkovičových básní nevieme. Nezachovali sa totiž nijaké dokumenty, kde by bola či už zmienka o úskaliach, ktoré stáli v ceste Sládkovičovho podujatia alebo kde by sa zaujímal o ich vydanie. Neboli totiž na to ani vhodné pomery po revolúcii 1848/49 v časoch krutého bachovského absolutizmu. A tak až začiatkom šesťdesiatych rokov Sládkovič znovu prejavil záujem vydať svoje básne. O svojom podujatí píše Pavlovi Dobšinskému v liste 10. apríla 1860: „Vravíte, že Vám M. Godra píše o novom vydaniu ,Maríny‘ mojej. To sä môže stáť jestli sä dakdo na to vezme. Ale ja mám iný plán. Chcem posbierať všecky moje vetšie a menšie básne a vydať v jednom, lebo dvoch sväzočkoch. Asi 10 hárkov mám už pod tlač prepísané. Vzal by ste to na sebä? Jestli ano, tedy budem prepisovania pilnejšie pilnovať. Sú tam veci zvetša už dávnejšie uverejnené. Sbierka táto ale, pri všeckom tom, mohla by najsť účasť na Slovensku. Pošlem Vám register (tituly básní) nezadlho ku prehlädu. Potom mi zjävíte mysel Vašu o tom. — Vravíte že ,halbpart‘? Ak tu rozumiete, aby som polovicu nákladu ja niesol: to nemôžem prijať, lebo som chudobný, jako myš kostolná. Najmä teraz, kde naši páni mi sčiastky svojimi utiahnutými dobrovolnými dávkami, sčiastky agitáciou uprostred ľudu cirkevního značnie čiastky dôchodkov, aspoň mierno rátajúc 150 Z ročite utrhli. Pán Bôh vidí! Príčiny znáte. — Teda halbpart čistého osohu alebo za skromný honorár: ale o tom potom. Ak by Vy ste sä nechcel na to vziať, možno že by sä zaujali za to naši Budínci Viktorin a j.“ Dobšinský iste pre inú zaujatosť a azda i z dôvodov finančných sa na vydanie básní nepodujal. Z citovaného Sládkovičovho listu možno však uzatvárať, že Sládkovič už nemyslel na vydanie svojich rukopisných Spevov, ale že si vytváral vlastnú koncepciu, podobnú ako v Spisoch básnických 1861.

Otázka vydania Sládkovičových básní bola stále aktuálna. V neďalekej Banskej Bystrici podarilo sa mu nájsť nakladateľa, kníhkupca Eugena Krčméryho. Krčméry sa veci ujíma ozaj iniciatívne a 20. novembra 1860 o pripravovanom vydaní píše Jozefovi Viktorinovi, ktorého si Sládkovič vybral za korektora a vydavateľa svojich básní:

„Velebný Pane! Odpuste, že Vás idem unuvať, dosť som váhau či sa mám k Vám utiekať, a či nie, ale veru sa duverne osmelujem v tom povedomí, že Vy ako priateľ všeho dobrieho, moju prosbu laskave vyplniť ráčite.

Umieniu som si mojím nákladom vydať Sládkovičove všetke posaváď vyšlie Básne, buďte tedy tak laskavý u Bagóva sa prezvedieť, ale dukladne, čo bude koštuvať tisk a papier, a síce: Básne tie chcem mať v tom formáte čo Slávy dcera Kollárova, papier môže tak pekný byť ako Vaša Lipa má, i ten tisk sa mi zdá, ráčte sa tedy prezvedeť začo mi vytlačí árch v 500 ex 1000 a 1500, celô dielo bude obsahovať 30-35 árchov.“

Škoda, že sa nezachovali Viktorinove listy o vydaní Sládkovičových básní. Takto môžeme iba na základe Krčméryho a Sládkovičových listov (pravda, pomerne dobre) sledovať priebeh vydania. Podľa Krčméryho odpovede Viktorinovi možno usudzovať, že Viktorin s Krčméryho návrhom súhlasil a hneď mu o tom i napísal, pretože Krčméry 29. novembra nadväzuje na Viktorinov list: „Velebný Pane! Podanie výminky strany tlače by boli v poriadku, s tými som spokojný, len papier musí trošku vätší byť, i širší i dlhší, slovom vätší octáv. Čo sa dotýče životopisu Sládkovičovho, to on naskrze nechce, že tomu čas po smrti, ja tiež tak myslím; jeho podobizňu pripojiť k básniam, je celkom na svojom meste, teraz ako to vyviesť? Nijakú fotografiu nemáme, museu by náš maliar jeho podobizňu aspoň s čiernou kriedou zhotoviť, otázka ale je, či potom v oceli dolu bude zhotovená? Ráčte mi zdeliť čím skorej čo bude taká podobizňa v oceli rytá stáť, lebo náklad sa velmi zvätšiť nesmie, lebo je potreba už raz, aby naši spisovatelia statočný honorár dostali, čo ja práve chcem urobiť, s týmto ale nemienim dielo lecijak vydať, to musí byť poriadne, ako ráčite hovoriť, aby nám česť robilo.

K tlači sa pristúpi čím najskorej, predci ale pre oblahčenia moje i odberateľom musím z jistých príčin oznámiť predplatenia, lebo časy sa podivnie, a nerád by pri mojom prvom podujatí do rozpakov prísť, lebo som ešte len začiatočník, a s tým chcem i to docieliť, jestli sa jistý počet predplatiteľov zozbiera, 1500 výtiskov dať tlačiť, ráčte mi Vašu mienku strany predplatnej ceny zdeliť.

Čo sa tyče korrektúry, velmi mi milvô bude, keď to prevezmete. Mau som úmysel v Prahe dať tlačiť, ale tu mi napadlo, že Vy bývate v Pešti, a preto som sa osmeliu Vás unúvať. Vaša ochotnosť v liste osvedčená ma velmi potešila, tedy Vás budem potom srdečne prosiť o obstaranie korrektúry a tlače.

Tie básne možno že urobia 30 tlačených árchov alebo aspoň 25, poneváč p. Sládkovič 17 nových ješte netlačených básní pridau.“

Z toho istého dňa máme prvú Sládkovičovu zmienku o vydaní. Na rozdiel od Krčméryho pokynov, ktoré sú prevažne technického charakteru, Sládkovičove pripomienky sú pripomienkami umelca, bytostne zainteresovaného na vydaní. Viktorinovi píše: „Písal Vám p. Krčméry o zbierke mojich veršov. Zdelil mi Váš ostatný, obetavosťou a ochotnosťou za vec národnú ozdobený list. Ja, z mojej strany, si dovolujem zo dve poznamenania. — Predne, ja som za formát lebo hodne velký, alebo hodne malý. Estetika nerada má strednosti. Velký oktáv so širokými bielými krají ozdobuje čarovne knihu a nakladateľovi praje. — Potom, ohlädom na podobizňu. Či tým nezdražie príliš kniha? Či svet nebude oklamaný jinou tvárou? Či mňa kdosi z marnomysle neobviní? Medzitým sv. Peter povedal: ,Nie len nohy, Pane; ale i ruky a hlava!‘ — ,Životopis‘ by som celkom vynahal. Niet v ňom nič neobyčajnieho; polovicu života opísať je len polovica veci; próza života pri básňach nedobre pristane. Robí sa to len po smrti — a lepšie to stojí v dajakom Konvers lexikonu. Nakoľko sa mňa týka vec, s úprimnou vďakou sa radujem, že Vaše ruky pri diele budú. Mám sto príčin k tomu.“

O pripravovanom vydaní Sládkovičových básní sa čoskoro dozvedela slovenská verejnosť. Dobšinského Sokol 25. decembra 1860 na 204. strane v Literárnych zprávach priniesol tento oznam: „Sbierku spevov Ondreja Sládkoviča vydá nákladom svojím kníhkupectvo Eugena Krčméryho v Banskej Bystrici. Vydanie toto bude krásno a podobizňou spevca ozdobenô. Predplatenia obnáša 2 zl. r. č., ktorô sa má do 15ho febr. 1861 poslať v listoch frankovaných menovanému kníhkupectvu. Odberateľom 10 výtiskov dá sa jedenásty nádavkom. — Za dôležitosť tohoto podniknutia ručí už meno slávneho spevca, nadšenosťou a krásou poetickou slávne sa vyznačivšieho a ducha tým viac povznášajúceho i oblažujúceho čím viac človek piesne číta. Tým smelšie teda vyzýva velacť. obecenstvo k hojnému účastenstvu a uctive prosí, aby ho v tomto podujatí laskave podporovať ráčilo. Eugen Krčmery, kníhkupec.“

Po týchto prvých zmienkach o pripravovanom vydaní Sládkovičových veršov v Krčméryho korešpondencii sú údaje o výške nákladu (Krčméry sa rozhodol knihu vydať v 1000 exemplároch), dočítame sa, že 4. januára 1861 posielal Viktorinovi rukopis básní, „aby sa čím skorej k dielu prikročiť mohlo“, ba dočítame sa i o otázkach tlačenia, brožovania a pod.

No najcennejším dokumentom o koncepcii Spisov básnických je Sládkovičov list Viktorinovi z 14. januára 1861, kde sú zhrnuté všetky zásadné pripomienky k vydaniu: „Ponáhľam sa odpovedať Vašnosti, drahý pane Bratu, na vzácny dopis Váš od 5-ho t. m. nasledovne:

1. Ohľadom na pravopis nenazdám sa, žeby v rukopisu mojom boli odchylky značné od foriem Vašou grammatikou vystavených: čo viem, je u mňa ,zpev‘ u Vás ,spev‘ ,té‘ miesto ,tie‘ neutra na ,é‘ miesto ,ô‘ a t. p. Na všetkom tom mi naskrze nezáleží, a keď Vám ďaka môžte korrigovať. Slovom, mne najviac na tom záleží, aby tiskových chýb tam nebolo tolko a takých, ako v Kadavého vydaniu ,Maríny‘ kde ,bolest‘ miesto ,belost‘ nachádzame a t. p.

2. Spis je rozdelený podla obsahu a formy básní tak, že medzi vetšé básne menšé vložené sú — v prostriedku národné, po stranách lyrické drobky. Ja to držím za primeranô, rovnovažnô zostavenie čiastok našej knihy.

3. České básne sú prepracované tam v tej miere na kolko ktoré z nich za hodno som uznal uverejniť ich tlačou.

4. Nové a predtým už uverejnené práce sú zmiešané bez rozdielu. Nezáleží ani na tom nič, aby sa poznačilo kde ktorá už tlačená dosiaľ stála. Historické takéto poznamenania by len na ujmu boli jednote a celistvosti vydania.

5. Čo sa týka titulu knihy, moja prvá myšlienka bola dať spisu meno pospolito — a charakteristično — slovenskô „,Fujara‘ Sládkovičova“. Daktorým ale práve táto pospolitosť sa nepozdávala a odrádzali od toho: ja sám ale odstúpil som od názvu toho len na základe toho náhlädu, že takôto meno pristane lepšie almanachu alebo dielu formy celistvej: tedy prosto a prozaične ,sbierka‘ alebo ,spisy‘ alebo ,diela‘ — akokolvek — bárs aj národ náš rád vidí aj v tituloch básnickosť.

Predmluva v čele básní, mojím domnením nemá estetického miesta. Vyzerá to jako opona, ktorú zvedavosť čitateľova, najmä pred básňami, obyčajne odhodí. V ohľade tomto ,predspev‘ jedine má svoju oprávnenosť. Na konci knihy môže stáť slovo ohlädom na spisovateľa, alebo zastupujúce ohlas obecenstva a orgán účinku diela umeleckého na čitateľa.

Strany životopisu zostávam pri vyslovenom už domneniu svojom, opakujúc, že životopis môj nemá nič zanímavého: akby to ale dakedy stálo za prácu, tedy po smrti, keď všemu koniec. Tuto len to ,non quis, sed quid‘. Krem toho dotkli by sa pri tom osoby živé — k čomu nie sme oprávnení — slovom — odstanme od toho. Istô ,incognito‘ má svoju zvláštnu pôvabnosť: istá odkrytosť až do podrobností, odhalená skutočnosť vychádza na obraz marnosti a biedy ľudského života. Z rezultátov života duchovného nach si utvorí svet postavu: prípadnosti žitia odpadnú jako trosky a triesky.

Jináče, jako príspevok k tomu tam stáť bude jaká-taká podobizňa spisovateľova. Bystrický maliar Jonáš je už s contrefaitom chatrnej mojej podoby z polovice hotový. Robí on to, mojím a daktorých úsudkom — dosť dobre. Chybí obrazu ešte ,ultimam adhibere manum‘ a pod črtnastima dňami Vám to, hádam, budeme môcť poslať, ak farby za ten čas budú môcť náležite uschnúť. — Ak sa ale má rytina podariť, musí byť rytec spôsobný v značnej miere, aby sa od živého originálu ješte ďalej neodchýlil s obrazom svojím.

Čo poviete na kaligrafiu rukopisu? Bojím sa, že znovuodpisovanie stálo by aj čas aj peniaze.

Za básňou ,Lipa‘ mohla by sa hádam vložiť tá, čo som Vám nedávno poslal ,Anagram‘. Preto by Ste ju hádam aj v tohoročnom almanachu svojom bezpečne mohli upotrebiť. —

Hlavnô moje želanie by bolo, aby sa s vydaním knižky čo len možno, ponáhľalo. Najmä pri okolnosťach predplacenia platí to ,bis dat, qui cito dat‘. Krem toho, žijeme v dobe nejistej a hlädíme blízko vústrety búrlivej. Skorým vydaním by sa veľmi vyhovelo nedočkavosti odberateľov, použil by sa prvý zápal za vec a dielce dostalo by sa hádam ešte pred hrmavicou pod strechu. —

Sed jam sat est.“

Na základe tohto listu jasne vidieť, že Sládkovič pri vydávaní básní pamätal na všetky detaily. No zvlášť vidieť Sládkovičovu koncepciu vydania. Sládkovič pojal do knihy len tie básne, ktoré uznal za vhodné odtlačiť, dal si prácu so slovom, s usporiadaním, aj s názvom diela. Už citovaný list je dostatočným dôvodom, prečo ponechávame autorovu koncepciu pri vydávaní neporušenú. Vidíme totiž i to, že sa vo vydaní Spisov básnických 1861 rešpektovali všetky autorove pripomienky.

Básne zostavené a usporiadané Sládkovičom išli do tlače. A Viktorin sa s tlačením ozaj ponáhľal. Na Krčméryho dotaz z 30. januára 1861, „Či sa už dielo začalo tlačiť?“ Viktorin odpovedá zaslaním dvoch hárkov, za ktoré mu Krčméry v liste z 12. februára 1861 ďakuje. Z tohože listu sa dozvedáme o Viktorinovom predpoklade, že kniha vyjde okolo 1. apríla. Krčméry však akosi nečakal rôzne tie nepredvídané okolnosti, ako napr. nedostatok predplatiteľov: „… dnes je už 12-tý a sotvy mám 80 predplatiteľov, aj s tých sotvy polovicu skutočne predplatili, len sa zapísať dali, ja nezúfam nad tým, lebo mám pevnú nadeju, že to dielo odbyt bude mať, len ma to nemile dojalo, že naši sa tak chladno a lhostejne preukazujú, z Čiech a Moravy ani jeden predplatok.“

Hoci nemožno tvrdiť, že by bol mal Krčméry na vydaní len čisto obchodný záujem — v jeho podujatí bolo čosi viac, živý záujem a zápal — jednako o efekt knihy predsa sa len najväčšmi zaslúžil sám autor. Počas tlačenia knihy neustále sledoval jej priebeh. Keď dostal na ukážku dva hárky, opravoval nepresné výrazy, vsunul ešte „Pieseň“ (Hojže Bože) a privolil aj na bibliografické poznámky v „záverečnom slove“, o čom sa možno dočítať v liste z 13. februára 1861. A keď dostal na ukážku tri hárky, ocenil Viktorinovu starostlivosť: „Ďakujem za ukážku 3 hárkov tisku. Vidím, že pracujete s prísnosťou Catonskou“ (v liste z 2. marca 1861). Sládkovičove pripomienky neboli iba „literárneho“ charakteru. Tak, ako sa staral o čistotu jazyka, staral sa aj o propagáciu knihy a o jej úpravu. V liste z 21. marca sa dočítame o definitívnom názve knihy, o stave predplatiteľov i otázkach propagácie. „Ohlädom na titul knižky hlasujem za jednoduchší: ,Spisy básnické‘. To slovo ,sebrané‘ je pleonazmus a krem toho vzťahuje sa viac na kusy už predtým uverejnené a sem-tam roztratené.

Krčméry vraví, že sa po dnes zišlo okolo 200 predplatkov, respektíve odberateľov sa hlásiacich. Čo myslíte? jaké to môže byť prognostikon pomerne k počtu tlačených exemplárov a útrat vydania. Krčméry hádam len neškoduje, jakokoľvek dosť nechutnú tvár ukazuje k veci. Či sa nám dajaký honorárik obôm dostane, uvidíme. — To jedno stojí: že treba by bolo ľuďom viac približnosti a mravného vyznania či prinucenia podať, lež sa to stalo jediným, bárs i opakovaným oznámením v novinách. Treba by bolo rozoslať tlačené predplatné listy a vyzvať jmenovite v každom vidieku zberateľov prostriedkom súkromných dopisov. To by sa hádam ešte aj teraz mohlo stať, čo sa týka tohoto posledného. — K tomu istému cieľu mohlo by dačo dopomôcť aj to, keďby daktorí z našich žurnalistov (Priateľ školy, Vedomosti, Černokňažník) podali zprávy o štadium, v ktorom sa nachodí tisk diela. Ku pr. „podobizňa je hotová — vydarila sa — toľko hárkov už leží v hotove — toľko bude celého — účasť obecenstva sa ukazuje veľká lebo malá etc.“ Ľudia sme zábudliví — obživovať záležitosť, často spomínať — chváliť — volať treba a najmä — k ruke ísť a zapríčinovať: ako som spomenul. — Neviete, či medzi našimi južnými bratmi, Horvatmi, Srbmi etc. v tomto ohläde dostatočnô vyhlášenie podanô? Podobne na Morave? v Čechách, čo viem, ,Čas‘ raz našu knihu spomenul.“

Medzitým práce na Spisoch básnických sa chýlili ku koncu. Koncom apríla bola už kniha vytlačená. Z Krčméryho listu Viktorinovi (19. apríla 1861) sa dočítame o cene knihy a o posledných nakladateľských pokynoch: „Snáď naše dielo tlač opustilo? Rád by bou, keby ho čím skorej obdržal, lebo predplatitelia túžobní naň čakajú. Cena krámska jedného výtisku bude 2 zl. 50 kr., inačej byť nemôže, lebo dielo bude koštovať 900 zl. a jestli kníhkupci veľa odpredajú, ktorým rabbat dať musím, tam mi príde jeden výtisk niže 2 zl., a k tomu p. Boh vie, kedy sa dielo minie…

Redakciám nasledovným ráčte čestnie výtisky podať: Priateľovi školy a literatúry, Pest B. vedomostám, Evang. Cirkevníkovi, Vám a Černokňažníkovi, ostatným pošlem sám.“

Posledné slovo mal však autor. Vytlačenú knihu si prezrel, povyznačoval chyby a vyslovil Viktorinovi vďaku za jeho námahu pri vydaní. 5. mája 1861 píše Viktorinovi:

„Strojil som sa nato miesto poslať chyby tlače, najmä pri došlých ostatných hárkoch zbadané v takom počtu, že za potrebnô som uznal celú knihu prebehnúť a chyby poznačiť. Viem ako Vás to mrzeť môže, keď sa to pri Vašej prísnej pilnosti a pozornosti predsa vymedziť nedalo.

No, ale ani preto Budín nepadne.

Ja myslím, že by sa tomu dalo najlepšie tak odpomôcť: vytlačiť omyly na karôtke osobitnej a potom len simpliciter vložiť, alebo vlepiť za samou zadnou stranou každej knihy, bárs už i zviazanej. Akže by ale čo z kníh už rozposlanô bolo, tým málo jednotlivcom mohla by sa karôtka ta osobitne „nachträglich“ poslať.

Hádam je to povinnosť tlačiara chyby tlače bezplatne označiť: akby ale nebola, tedy nemôže nakladateľ pre malú trovu nedostatky tie tak nahať.

Sú tam i chyby menšej povahy, ktoré zmysel nemútia a tieto by sa — ak na tom čo záleží aj vynechať mohli.

Ostatne viem, urobíte s tým čo Vaša vo veci obratnosť a skúsenosť radiť bude.

Podobizňa tlačená za maľovanou dosť ďaleko na zadku zostala. Niektorý kritikus poviedal, že Váš rytec nevie „ani riť“, vlastne ryť.

Ostatne „až potud pomáhal Hospodin“. Kniha je na svete a — hádam — aj pôjde svetom.

Z mojej strany vdäka a sláva Vám za Vaše ustávanie, za príkladnú pilnosť a horlivosť, s ktorou ste dielo to na svetlo viedli!

Mali by sme sa už teraz dakde, tu lebo tam na dajaký „oldomáš“ zísť: „ale hory, doly!“

Len ta s tou kartou za horúca pod preš!

Pozdravte našinskú družinu tam vrelým, bratským pozdravením.

S Bohom!

Váš Sládkovič.“

*

Kniha s pripojenými opravami tlačových chýb vyšla. Vyšla presne podľa želania a koncepcie autora. No „statočný honorár“, ktorý Krčméry sľuboval, nebol veľký. Presnú sumu síce nevieme, lebo sa zachoval len jediný dokument, Krčméryho lístok, s ktorým spolu posielal 28. novembra 1861 15. zl. (Je pravdepodobné, že Sládkovič za knihu viac peňazí nedostal.): „Dvojctihodný Pane, Veľactený priateľ! Koľko mala, toľko dala! pripojených 15 zl. v. č. ráčte vďačne prijať na účet Vášho honoráru. Prajúc Vám dobrô chutnania, jestli pri obede sedíte. Váš oddaný ctiteľ a priateľ Eug. Krčmery.“

Pravda, nepomerne väčší efekt ako efekt finančný bola umelecká hodnota Spisov básnických. Upozorňuje naň už Jozef Viktorin v doslove knihy, kde sú i dôležité vydavateľské poznámky.

„Miesto predmluvy.

Keď som sa myšlienkou o vydaní básní Sládkovičových i sám zaoberal, i s priateľmi literatúry našej o potrebe tohože predsavzatia viackrát radil: bol som radostne prekvapený listom, v ktorom mi p. Eugen Krčméry, kníhkupec banskobystrický zdelil, že on nákladom svojím vydanie týchže básní prevezme; a zaraz mňa požiadal, abych mu v ohľade na tlač a vystavenie diela na ruku šiel. Že som podujatiu, jehožto zdarilé prevedenie mne samému až veľmi na srdci ležalo, ochotne všemožnú podporu sľúbil, samo sebou sa rozumie. Ja som ale i obšírny životopis básnikov, i jeho podobizňu k dielu pripojiť obmýšľal, a preto som oboje toto aj nakladateľovi Krčmérymu dúrazne odporúčal. Medzitým z návrhov týchto len ten posledný sa mi previesť podarilo. Sládkovič totižto k uverejneniu životopisu svojho nijako privoliť nechcel, áno i na vyhotovenie podobizne svojej sa len ťažko, opakovaným mojím a nakladateľovým doliehaním, nakloniť dal.

Čo sa básní uverejnených týče, jedna časť z nich — jako známo — už predtým bola uverejnená, druhá časť ale sa teraz poprvé verejnosti podáva. Poneváč básne tamtoho druhu v rozličných leto- a časopisoch sú umiestené; a poneváč spisy tie teraz už, a najmä v rukách mladšieho pokolenia, poriedko sa nachádzajú: preto za užitočné pokladám v poťahu na históriu literatúry slovenskej všetke tie básne, ktoré mimo tohoto vydania vytlačené boli, zvlášte poznamenať s udaním spisu, v ňomž’ ponajprv svetlo spatrili. Nakoľko teda moja vedomosť sahá, boli básne Sládkovičove v nasledujúcich spisoch uverejnené, a síce z básní obšírnych:

„Marína“ (Samostatne, roku“ 1846)

„Milica“ (Concordia, r. 1858)

„Detvan“ (Nitra, ročník V. 1853)

Z básní drobnejších:

„Tajomstvá“. (Orol Tatránsky, číslo 4. ročník I. 1845)

„Hviezdy“ (Orol, čís. 9. roč. I. 1845)

„Potecha“ (Nitra, roč. I. 1842)

„Dcérka a mať“ (Orol, čís. 83. roč. III. 1847)

„Prosba“ (Orol, čís. 42. roč. II. 1846)

„Letel mladý sokol“ (Sokol, čís. 4. roč. I. 1860)

„Mládenec“ (Nitra, roč. III. 1846)

„More“ (Orol, čís. 21. roč. I. 1846)

„K Nitre“ (Nitra, roč. I. 1842)

„Štiavnica“ (Orol, čís. 43. roč. II. 1846)

„Hron“ (Orol, čís. 8. roč. I. 1845)

„Svornosť“ (Lipa, roč. I. 1860)

„Sokoly“ (Sokol, čís. 4. roč. I. 1860)

„Čierna Hora“ (Orol, čís. 68. roč. III. 1847)

„Morava“ (Orol, čís. 48. roč. II. 1846)

„Krajanom“ (Nitra, roč. III. 1846)

„Ohlasy“ (Orol, čís. 38. roč. II. 1846)

„Nehaňte ľud môj“ (Orol, čís. 5. roč. I. 1845)

„Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti“ (Orol, čís. 93. roč. III. 1848)

„Lipa“ (Lipa, roč. I. 1860)

„Ohlas“ (Sokol, čís. 20. roč. I. 1860)

„Ctibor“ (Nitra, roč. I. 1842)

„Znovuzrodzenec“ (Živena, r. ?)

„Malý Kristus“ (Rečňovanka, r. ?)

„Duchu Puškinovmu“ (Orol, čís. 90. roč. III. 1848)

„Zosnulému Štefanu Laidovi“ (Concordia, r. 1858)

Súčtom 3 básne obšírne a 26 drobných.

Ostatnie ale, totižto 1 obšírna: „Sôvety v rodine Dušanovej“ a 20 drobných: „Venovanie“ — „Nadchnutie“ — „Báseň“ — „Otázka a odpoveď“ — „Zúfalec“ — „Anjel pokoja“ — „Opustená“ — „Žaloba“ — „Na hrobe materi“ — „Pieseň“ — „Zpomnienky“ — „Na Všechsvätých“ — „Vraví oko tvoje“ — „Otčiny mojej spevy“ — „Kĺzačka“ — „Opilý svet“ — „Elegia“ — „Kykymora“ — „Otrok“ a „Janu Seberinimu“ sa teraz ponajprv verejnosti podávajú.

Kto poéziu vúbec a slaviansku zvlášte náležite pochopiť a oceniť vie, tomu zobrané „Spisy Básnické“ Sládkovičove veľmi vítané budú. Zajiste vzorom básnictva všeslavianskeho Kollárovej „Slávy Dcery", Hollého básňami staroklasickými a spevmi výtečnými Sládkovičovými je a bude národ náš v rodine velikého plemeňa slavianskeho navždy dústojne zastúpený. Pravda, že ani Hollého, ani Sládkovičove básne posiaľ takého ocenenia, jako na skutku zasluhujú, u súrodných bratov nedosiahli. — O príčinách toho slová šíriť nebolo by tuná na svojom mieste. — Medzitým ale ani najmenej nepochybujem, že ocenenie to nevystane, vystať nemôže, kadenáhle sa vzdelanci slovanskí s týmito Múzy slovenskej plodmi prekrásnymi dúkladnejšie oboznajú. A preto k želaniu je, aby dielo toto nielen u krajanov našich slovenských, ale aj u iných spolukmenovcov a pobratimcov slovianskych rozsiahleho odbytu došlo.

Jako nakladateľstvo pri vystrojení diela tlačiarskom žiadnych výloh nešetrilo: tak menej ešte šetril som ja času a ustávania, aby sa spis — nakoľko len možno — dokonale verejnosti podal. Že sa ale predsa — mimo mojej viny — daktoré omyly do tlači vkĺzli, pri zavŕšení diela vidím; preto na poznamenané „Opravy“ značnejších omylov bedlivého Čitateľa upozorňujem.

V Budíne, dňa 20. apríla 1861.

J. K. Viktorin.“

*

Z toho, čo sme uviedli, vidieť, pred akými problémami stál autor, nakladateľ i korektor. Vidieť úskalia, ktoré im stáli v ceste a s čím všetkým museli zápasiť. Tieto dokumenty uviedli sme hlavne preto, aby sme ozrejmili, že Spisy básnické 1861 sú skutočne dielom autorovej koncepcie. Z dokumentov vidieť, že Sládkovičovi išlo o dielo ucelené a že sa v ňom prejavuje jeho hodnotenie vlastnej tvorby aj vo výbere básní, aj v ich začlenení. Majúc na zreteli všetky tieto okolnosti, ponechávame koncepciu Spisov básnických 1861 neporušenú.

Pravda, vynechávame tieto mottá z Goetheho a Schillera, ktoré sú uvedené na začiatku Spisov básnických:

(Wie in den Lüften der Sturmwind saust,
Man weiss nicht, von wannen er kommt und braust,
Wie der Quell aus verborgenen Tiefen:
So des Sänders Lied aus dem Innern schallt,
Und wecket der dunklen Gefühle Gewalt,
Die im Herzen wunderbar schliefen.
Schiller

Wer der Dichtkunst Stimme nicht vernimmt,
Ist ein Barbar, er sei auch wer er sei.
Goethe)

Tieto citáty vynechávame preto, lebo podľa údajov Jozefa Škultétyho (v druhom zväzku Spisov básnických 1900, 335) Sládkovič vo vlastnom exemplári má pri nich ceruzkou naznačené: „uvádza Viktorín“.

*

Ako sme už naznačili — a na základe materiálu aj náležite zdôvodnili — pri vydaní prvého zväzku Sládkovičovho diela vychádzame zo Spisov básnických 1861. Spisy básnické sú nám východiskom tak pri zoskupovaní básní, ako aj v určení definitívneho textu. Pravdaže, všímame si i znenia veršov uverejnených knižne a časopisecky, ako aj textov rukopisných. Len tak možno vidieť Sládkovičovu prácu so slovom, akým vývinovým procesom prechádzal jeho výraz, ba aj ako sa menila celá koncepcia básní.

Až do objavenia Sládkovičových rukopisov zo štyridsiatych rokov minulého storočia bol známy iba text uverejnený v Spisoch básnických a text časopisecký. (Rukopisy boli v Maďarsku, kde ich našli Karol Štollmann a Adam Mekis. Roku 1954 a 1955 dostali sa na Slovensko a sú uschované v archíve Matice Slovenskej.) Medzi týmito textami nebolo väčších odchýlok — a tak nebolo možné dostatočne vidieť, akým vývojom text prechádzal, o variantoch ani nehovoriac. Dnes, keď máme k dispozícii rukopisy temer všetkých Sládkovičových básní z obdobia rokov štyridsiatych a šesťdesiatych, môžeme určovať varianty, zisťovať odlišnosti textov a určovať i dáta vzniku jednotlivých básní.

Z bohatého rukopisného materiálu uvádzame aspoň väčšie rukopisné celky, aby bolo vidieť, ktoré básne navzájom súvisia a ktoré básnik v procese tvorenia radil vedľa seba. Tieto väčšie celky uvádzame osobitne aj preto, aby bolo vidieť isté etapy vo vývine Sládkovičovom a konečne aj preto, aby sme pri uvádzaní rukopisov k jednotlivým básňam nemuseli každý zvlášť charakterizovať.

*

1. Rukopis, skladajúci sa z 52 listov (13 štvorlistových rukopisných zložiek, voľne zložených) rozmerov 21,5 × 17 cm označujeme: Sôvety v rodine Dušanovej a i. Rukopis skladá sa z týchto básní: Sôvety v rodine Dušanovej, Drotár, Ljúbost, Krajanom, Mláďenec, Otázka a odpoveď, Janovi Seberinimu, Otčini mojej zpevi, Sokoli. Je to čistopis s niektorými autorovými opravami neskoršieho dáta, čomu nasvedčuje i odlišný duktus písma. Písmo Sôvetov sa totiž odlišuje od ostatných Sládkovičových rukopisov štyridsiatych rokov.

2. Rukopisnú zložku, skladajúcu sa z 8 listov voľne zložených, rozmerov 22,5 × 14,5 cm, označujeme Znovuzrodzeňec a i. Obsahuje tieto básne: Znovuzrodzeňec, Anjel pokoja, Maríňe, Únia, Zisk, Žaloba, Običaj. Je to koncept, hojne prečiarkovaný s mnohými opravami. Na poslednej strane rukopisu je Sládkovičov podpis s udaním roku 1845.

3. „Spevi Andreja Sládkoviča“ majú motto:

Ach! kdo velikanskí všežjál ten ukojí,
Že v sveťe pri kráse vždi aj špata stojí!

a obsahujú tieto básne: I. Báseň, II. Otázka a odpoveď, III. Tajomstva, IV. Hvjézdi, V. [Indián] Zúfalec, VI. Hron, VII. Morava, VIII. More, IX. Samota, X. Kikimora, XI. bez názvu (III. sôvet), XII. Otrok, [XIII] XIV. Marína, XIV. Ňehaňťe ľud muoj! (uvádzame Sládkovičovo číslovanie) Je to čistopis, skladajúci sa zo 106 listov (zväčša zošitých po 8 listov) rozmerov 20 × 12,5 cm. Pripojené sú 4 listy rozmerov 18 × 11 cm (koncept), ktoré sú vlastne dodatkom k Maríne.

4. „Spevi Andreja Sládkoviča. Sväzok II-hí“ majú venovanie: „Krásnej otčine mojej“ a nachádzajú sa tu tieto básne: II. Otčini mojej spevi, III. Spomňjenki, IV. Perla hárema, V. Otrok, VI. Olga, VII. Znovuzrodzeňec, VIII. Detvan. (uvádzame Sládkovičovo číslovanie) Na poslednej strane je už citovaná cenzorova poznámka: Spevi Andreja Szladkovitsa, imprimatur. Neosolii die 21-o Júlii 846. Antonius Tilles censor Regius. Je to čistopis, skladajúci sa zo 108 listov rozmerov 19,5 × 12,5 (zväčša zošitých po 8 listov).

5. Rukopisnú zložku, skladajúcu sa z 5 listov voľne zložených, rozmerov 21 × 12 cm, označujeme Kĺzačka a i. Obsahuje tieto básne: 5. Kĺzačka, 4. Prázdňini a škola, 1. Šarkan, 2. Obri a zakrpenci, 6. Malí KRISTUS. (Čísla sú naznačené autorom červenou ceruzkou.) Je to koncept s autorovými zásahmi a prečiarknutiami.

Ostatné rukopisy uvádzame pri jednotlivých básňach.

*

Rukopisy si všímame — ako sme už spomenuli — preto, aby sme videli, ako Sládkovič pracoval so slovom a ako sa vyvíjalo jeho myslenie. Pri určovaní odchýlok narážame však na isté ťažkosti predovšetkým v tom, že rukopisy sú písané ešte neustáleným štúrovským pravopisom. Ba ich pravopis nielenže je odlišný od pravopisu, aký poznávame zo súdobých časopisov (Národňje novini, Orol tatránski, Ňitra), ale aj medzi samotnými Sládkovičovými textami sú pomerne veľké odchýlky.

Máme vlastne dva typy Sládkovičových rukopisov zo 40. rokov. (Z obdobia päťdesiatych a šesťdesiatych rokov (keď slovenský pravopis bol už hodžovsko-hattalovskou reformou modifikovaný) sú rukopisy iba týchto Sládkovičových básní: Pieseň, Milica, Svornosť, Lipa, Ohlas. Ich rukopisný text sa však výraznejšie neodlišuje od textu, uverejneného v Spisoch básnických 1861.) Prvú skupinu tvoria Sôvety v rodine Dušanovej a i. Zdá sa, že tieto básne vznikali v čase, keď bol štúrovský pravopis iba v začiatkoch a pri slovenskom písaní Sládkovič nemal nijakú predlohu. V Sládkovičovom texte sú totiž na jednej strane mnohé české výrazy (tajemstvo, prostor, ješťe, púvod, tehdi a p.) a na druhej strane nárečové tvary z okolia Zvolena (nom. pl. ruke, Milosťenke; v skloňovaní prídavných mien nachádzame tvary: vševládního, mladímu a. p.). V písaní slov okrem nejednotností v kvantite samohlások sú nejednotnosti v mäkčení spoluhlások. Tak len v málo prípadoch sa stretáme s takými prípadmi, kde by bolo mäkčenie na konci slova, nejednotné je mäkčenie spoluhlások d, l, n, t pred i a e — ba Sládkovič spoluhlásky l a n mäkčí pomocou spoluhlásky j: ljúbost, njestálost, njemilost, kljúče a pod.

V ostatných prípadoch Sôvety v rodine Dušanovej a i. sú blízke Sládkovičovým rukopisom zo štyridsiatych rokov, ktoré tvoria druhú skupinu Sládkovičových rukopisov. Tu je pravopis blízky štúrovskému pravopisu, ako ho poznáme zo štúrovských kníh, časopisov a almanachov. Pravdaže, ani jeden štúrovský rukopis nie je viazaný nijakými presne vyhranenými pravidlami, ale sú v ňom mnohé nejednotnosti a odlišnosti. Sládkovičov rukopis má tiež mnohé nejednotnosti a odlišnosti, ktoré nemožno ani presne určiť a charakterizovať, keďže ani písanie toho istého slova nie je jednotné, nehovoriac o nejednotnostiach gramatických. Kvôli názornosti uvádzame na konci knihy niekoľko ukážok zo Sládkovičových rukopisov.

Pri porovnávaní textov nejde nám však o odlišnosti grafické. Tieto, podobne ako pri vydávaní iných štúrovských textov, uvedieme len sumárne. V rukopisoch je písanie dvojhlások ja, je, uo miesto dnešného ia, ie-é, ô-é (vjazať — viazať, mjesto — miesto, peknje — pekné, puovod — pôvod, dobruo — dobré), koncovka -u miesto -l, -v (bou — bol, tancou — tancov), spoluhlásky d, l, n, t pred e a i (í) sú písané mäkko (ďeťi), miesto prehlasovaného ä Sládkovič píše a alebo e (svatí, smed). Jednoznačne je písané iba mäkké i. Mnohé nejednotnosti nachádzame v písaní predpôn s- a z-, v písaní tvrdého l namiesto mäkkého ľ, ako aj v písaní zloženín. Tu na jednej strane stretáme sa s tým, že Sládkovič píše dve slová spolu (najčastejšie časticu bi píše s príslušným slovom: kdobi, mohoubi), na druhej strane miesto jedného slova píše dve slová (v skutku, v tom). V rukopisoch nachádzame ešte aj pozostatky vplyvu češtiny hlavne v písaní zámen jich, jim, jakí, kdo miesto ich, im, aký, kto a častice jako, jak miesto ako, ak. (V Spevoch I — II sa stretáme i s opačnou tendenciou písať ak aj v tých prípadoch, kde má byť jak.) Nejednotné je tiež písanie cudzích slov a pri písaní niektorých slov Sládkovič podlieha zvukovej stránke (fták, céra, tricať, leš, ces, veť a pod.).

Nejednotnosti sú i v interpunkcii, v mäkčení a zvlášť v kvantite, kde Sládkovič si úplne svojsky bez akýchkoľvek pravidiel dĺži samohlásky. Kvôli názornosti stačí tu uviesť prvý verš Maríny:

Já sladkjé tužbi, túžbi po kráse…

Uvedené odlišnosti pri porovnávaní textov, kde ide nám predovšetkým o načrtnutie vývinu Sládkovičovho textu, neuvádzame. (Kde máme viac rukopisov, prípadne i časopisecké uverejnenie, pri zrovnávaní významových odlišností uvádzame len odchýlky textu, uverejneného v tomto vydaní od textu posledného, nevšímajúc si pritom grafických zvláštností, (napr. v Detvanovi pri odlišnom tvare dievka-ďiovka neuvádzame, že znenie v rukopisoch I, II je ďjouka, v rukopise III a v Nitre je ďiovka — ale uvedieme napred definitívne znenie dievka a znenie rukopisné a v Nitre uvádzame spoločne: ďiovka podľa posledného znenia v Nitre.)) Všímame si len odlišností syntaktických, lexikálnych a tvaroslovných, pretože ony sú podstatné pre vývoj Sládkovičovho umeleckého prejavu.

Za varianty považujeme to znenie rukopisné, kde sú buď veľmi veľké odlišnosti oproti poslednému autorovmu textu (v stavbe veršov, v lexiku, v tvarosloví), alebo kde je veľmi odlišná koncepcia básní. Varianty odtláčame v poznámkach k jednotlivým básňam.

*

V ďalších poznámkach uvádzame na prvom mieste bibliografické údaje. Tam, kde sú zmienky autorove, jeho súčasníkov, ako i neskorších literárnych historikov k vzniku, k osudom a ku genéze básní, citujeme ich. Pravda, prípadné nepresnosti, zistené na základe materiálu a rozborom básní, korigujeme. Kde niet týchto zmienok, na základe rukopisného, časopiseckého materiálu, ako aj na základe literárno-historického výskumu predkladáme naše zistenia. Popri charakteristike rukopisov uvádzame varianty a porovnávame náš text s textom rukopisným a s textom uverejneným časopisecky, aby bolo vidieť, akým vývojom prechádzal Sládkovičov umelecký prejav.

Detvan

Báseň prvý raz uverejnená v almanachu Nitra V. 1853, 2 — 88.

Až do objavenia rukopisov Detvana v otázke, kedy báseň vznikla, boli mienky veľmi nejednotné — a nepresné. Keď Sládkovičov priateľ a prvý kritik jeho diela, Ján Kalinčiak — autorita v pravom zmysle slova — napísal v Sokole 1862, že Detvan vznikol na Hrochoti, jeho údaj nemálo ovplyvnil celú slovenskú verejnosť. Svoj údaj formuloval veľmi presvedčivo: „Detvan je báseň klasická. Zrodila sa na Hrochoti, a vandrovala zas ako Marína, bez sna, bez odpočinku tak dlho po svete, že prišla, už neviem ako, i do rúk mojich v Modre, až konečne našla u nášho rezkého Hurbana nielen priateľského objatia, ale aj ostrovtipného ocenenia, ktorý ju v piatom ročníku Nitry r. 1853 vydal.“ (Ján Kalinčiak, O literatúre a o ľuďoch, Bratislava, 1949, 73.)

Kalinčiakovmu konštatovaniu podľahol aj Sládkovičov životopisec Ľudovít Grossmann a v Orle 1874, 48 citoval v plnom znení Kalinčiakov údaj. Až neskoršie sa snaží Grossmann revidovať Kalinčiakovo tvrdenie, keď znovu uverejňoval Sládkovičov životopis v Sládkovičových Spisoch básnických (Praha, 1878). Na strane 690 pod čiarou píše: „Ohľadom toho, kde by bol Detvan spísaný, pisateľ prítomného životopisu pozdejšie sa úplne presvedčil o tom, že je tá jeho prvotná mienka pravdivá — v ktorej ho len Kalinčakovo tvrdenie v Paulinyho ,Sokole‘ pomýlilo — že Sládkovič svojho Detvana nie v Hrochoti, ale v Rybároch pod Sliačom napísal.“

No ani Grossmannov údaj nebol doložený dokladmi, takže otázka vzniku Detvana zostávala otvorená. Až v deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa v otázke vzniku Detvana urobil krok dopredu. Jaroslav Vlček v Slovenských pohľadoch (1890, 208 — 209) uvádza doklady na to, že Sládkovič napísal Detvana už v Rybároch, nadväzujúc tak na Grossmannov údaj: „Lež zostalo pri jednoduchom istení; dôkazu Grossmann nepodal. A dôkaz nie je ťažký. Číslo 58 ,Orla tatránskeho‘, vydané 19. marca 1847 (ročník II. str. 457), má päťstrofovú pieseň Sládkovičovu, nadpísanú ,Milá a vojna‘ a začínajúcu so slovami: ,Len či ešte, moja Elena, dlho máš tie vlasy hladiť‘, ktorá je doslovným zlomkom z Detvana (spevu IV. strofy 196 — 198 a sp. V. strofy 232 — 233), a to zlomkom takým, ktorý každému básnickej kompozície znalému dokazuje, že terajší náš Detvan už vtedy celým svojím plánom i prevedením bol hotový. Do mája 1847 však Sládkovič býval v Rybároch, odkiaľ ho až 23. dňa tohože mesiaca zavolali na Hrochoť. Kalinčákov duchaplný domysel teda, nakoľko sa týka času a miesta, kedy a kde Sládkovič napísal ,Detvana‘, je mylný.“

Avšak ani Vlčkov dôkaz nebol jednoznačne prijatý. Proti Vlčkovým dôvodom Andrej Sytniansky polemicky stavia inú tézu: „Nech si, prosím, p. Vlček prezre produkciu napr. Goetheho, Schillera a nášho Kollára (,Slávy dceru‘) a presvedčí sa, že títo básnici zo skrovných náčrtkov jednotlivých malých básní len postupom času vyviedli svoje veľké diela. Dľa môjho domnenia napísal Sládkovič v Rybároch báseňku ,Milá a vojna‘ dľa motívu ,Hektor u. Andromache‘, na Hrochoti ,mal príležitosť poznať‘, jako správne hovorí Grossmann, ,a vžiť sa do pôvodnej a prirodzenej povahy a rýdzosti nášho slovenského ľudu‘ i napísal ,Detvana‘, ktorého, možno, dľa svojej obyčaje ešte i v Radvani doplňoval a opravoval.“ (Literárne listy I. 1891, 72.)

Sytnianskeho tvrdenie zostalo osamotené. Slovenská verejnosť sa priklonila k mienke Vlčkovej. Vajanský v Národných novinách roku 1899 kladie vznik Detvana ešte pred rok 1847: „… menujem to divom, že mohlo takéto niečo povstať pred rokom 1847 na našom Slovensku. A menujem to šťastím, že rukopis, cestujúci krížom-krážom, bol zachránený, až našiel útulok v poslednom ročníku Hurbanovej ,Nitry‘“, (Vajanský: State o slovenskej literatúre, Bratislava, 1956, 328.) Vajanský totiž iste poznal rukopis, podľa ktorého bol Detvan v Nitre uverejnený, hoci ho necituje. Prvý údaj o rukopise z Hurbanovej pozostalosti nachádzame však čoskoro po Vajanského údaji v Škultétyho bibliografických poznámkach k druhému zväzku Sládkovičových Spisov básnických (Martin, 1900, str. 316 — 317): „V pozostalých písmach redaktora Nitry, Jozefa M. Hurbana, teraz našiel sa rukopis básne. Na titulnej strane čítame: ,Ďetvan, od Andreja Sládkoviča 1847‘. Do júna 1847 Sládkovič žil ešte v Rybároch, od pol júna na Hrochoti. Ale okolnosti v druhej polovici roka, totiž na Hrochoti, boli také, že v tých sotva by mohla povstať taká veľká báseň.“ Škultéty ďalej uvádza aj svoju mienku, kedy bol Detvan napísaný: „Áno, roku 1847 Detvan bol hádam len dokončený a väčšia časť jeho je ešte z roku 1846, keď Sládkovič ešte štiavnickú Marínu mával na mysli.“

Tento Škultétyho údaj, zistený na základe faktov, bol právom až do objavenia ďalších rukopisov uznávaný za správny. Iba Rudo Brtáň (v Štúdiách o Sládkovičovi, Bratislava, 1950, 82) stavia tézu, že Detvan „mohol povstať v rokoch 1845 — 1846“.

Dnes, keď máme okrem rukopisu, známeho už Škultétymu, podľa ktorého bol Detvan tlačený v Nitre, aj rukopisný koncept Detvana, ktorý roku 1949 našiel v Maďarsku Karol Štollmann, a rukopis, ktorý je súčasťou rukopisnej zbierky „Spevi Andreja Sládkoviča. Sväzok II-hí“ (získaný roku 1954 od Adama Mekisa), môžeme definitívne určiť, že Detvan vznikol bezprostredne po Maríne, teda roku 1845. Detvan totiž, ako tomu nasvedčuje už spomínaná cenzorská poznámka na poslednej strane Spevov II z 21. júla 1846, musel byť už roku 1845 na čisto prepísaný, nehovoriac o príbuznosti umeleckých postupov s Marínou.

Pri vydávaní Detvana máme teda k dispozícii tri rukopisy: rukopisný koncept (pri porovnávaní textov označujeme ho R1), rukopis, ktorý je súčasťou Spevov II (R2) a rukopis, podľa ktorého bol Detvan uverejnený v Nitre (R3).

Rukopisný koncept — R1 — skladá sa zo 4 listov obálky (rozmerov 17,5 × 12 cm) a zo 79 listov vlastného textu (rôznych rozmerov, kde každý spev je osobitne číslovaný). Na obálke je názov (Ďetvan) a názvy jednotlivých spevov: 1., [Hora] Poľana, 2., Družina, 3., Slaťinskí jarmok, 4., Vohľadi, 5., Lapačka.

Rukopis — súčasť Spevov II — (R2) je čistopis, skladajúci sa zo 72 listov rozmerov 19,5 × 12,5 cm. Podobne ako aj R1 je každý spev osobitne číslovaný.

Rukopis, podľa ktorého bol Detvan v Nitre uverejnený (R3), je čistopis s Hurbanovými redakčnými zásahami (64 listov rozmerov 19,5 × 12,5, kde každá strofa je zvlášť číslovaná). R3 sa nachádza v Archíve Slovenského národného múzea v Martine (Pozostalosť J.M. Hurbana. Fasc. III. č. 22. fasc. X. č. 11.)

Tento rukopis, ako to vidieť z Kalinčiakových slov, „vandroval“, dostal sa do jeho rúk, až zostal ležať u Kadavého v Prahe, ktorý ho pravdepodobne chcel vydať. Ležal až dotiaľ, kým ho nedostal Jozef Miloslav Hurban. Pravda, Hurban Sládkoviča o osudoch rukopisu informoval už vtedy, keď mu bol iba na stope: „Bou tu u mňa nedávno Kadavý a spomínau Tvojho Detvana, že vraj leží tam v Prahe medzi jeho vecami. No to je reku pekne! Ja sa vždy obzerám, kedy od Teba čo zazvoní hlbokým krásnym tónom, a ono Tvoje hlasy driemajú… v Prahe! Nože, Braček, splnomocni ma dáko vyslobodiť toho Tvojho väzňa a vydať k úteche svetu. Už sa ja postarám o náklad.“ (z listu z 15. mája 1851, citované zo Slovenských pohľadov 1908, 763.) A keď mal už Hurban rukopis v rukách, napísal 16. februára 1852 Sládkovičovi o problémoch uverejnenia Detvana: „Až teraz som dostau Tvojho Detvana. Privítau som ho srdečne. Lež mám ku dačomu Tvoje osobitnô privolenia si vyžiadať, bo viem, keď si mi ho dávau, že si mi nedávau neupieratelnô právo svoje na zláštnosti jeho. Teda očuj, Detvan je písaný v reči najpôvodnejšej slovenskej, a znie on v nej ozaj originálne. Lež vieš, že ja už teraz, keď sa katolíctvo zrieklo bernoláčiny a ja v tomto pomerení z našej strany samotretí (Štúr, Hodža) som bou, vieš, braček, že ja nemôžem ustupovať od prijatých foriem, ak nechcem obživiť bernoláčinu. Lebo to je istô, nak my teraz najmenšieho sa budeme lapať, čo by ako zrušenie záväzkov vyzeralo, cítili by sa i bernolákisti pohnutými byť k lezeniu do starých nemotorností. Teda, braček môj drahý, pýtam sa Ťa, či mi dovoluješ opraviť uo na ô a na é. napr. duoležitý na dôležitý, dobruo na dobré, a rozumie sa i to osúdno l namiesto ou, au, eu ect., mau, vzau, dau na mal, dal, vzal atd. Ostatnie, rozumie sa, bude všetko celkom tak, ako si si sám v duši krásnej vytvoriu. Detvan Tvôj príde do Nitry; načo reku tých malých básničiek hrba — oveľa lepšie, keď vätšie umodielo zaskveje sa v živote našom. A Nitra má i tak už svoje obecenstvo — a nad to, po počte rozposielaná prinesie na všetky strany báseň Tvoju, kdežto vydaná osobitne dlho by sa či po kníhkupectvách, či po súkromných predávačoch povaľovala a neniesla ovocia, akô ponese istotne. Ďakujem Ti — srdečne Ti ďakujem za Detvana. Ak bude odbyt Nitry čo len prostredný, pamätnú vec na Slovensku vykonám, dám básnikovi Detvana honorár.“ (Citované zo Slovenských pohľadov, 1909, 57.)

Zdá sa, že Sládkovič na Hurbanove úpravy pristal. Hoci sa Sládkovičove listy Hurbanovi nezachovali, jednako možno to konštatovať podľa toho, že text v Nitre bol vytlačený podľa Hurbanových úprav.

V tomto rukopise však Sládkovičovi pri prepisovaní vypadla jedna strofa (19. strofa V. spevu, ktorá je v našom vydaní uverejnená podľa R1 a R2 pod číslom 224). V R3 je totiž strofa 18. V. spevu (strofa 223) uvedená na konci listu, pod ňou je síce číslo 19, no na nasledujúcej strane je až 20. strofa V. spevu (strofa 225). Vynechaná strofa podľa rukopisných záznamov (R1) bola uverejnená prvý raz až vo vydaní Detvana v Hviezdoslavovej knižnici 1952 pod číslom 223a, aby sa nenarušilo tradičné číslovanie strof Detvana. V našom vydaní sme ju však zaradili pod číslo 224 — a tak sme rozbili tradičné číslovanie. V našom vydaní má Detvan 250 číslovaných strof.

Text Detvana v R1 a v R2 sa pomerne málo odlišuje. Tak isto sa málo odlišuje text v R3 a v Nitre (N). Text v R3 uvádzame v tom znení, ako ho máme s Hurbanovými opravami. Odchýlky medzi naším textom, textami rukopisnými — R1, R2, R3 — a medzi textom v Nitre — N sú tieto: Vrstovníkom: — v R1 a v R2 je štvorveršová strofa rozpísaná na strofu osemveršovú (šesťslabičný verš); v. 2: ten ľud náš — R1, R2: ten náš ľud; v. 6: vek slávy — R1, R2: vek zlatí; v. 8: A let sokolový a zelené duby — R1, R2:

Aj let sokoloví?
Aj zelenje dubi?

v. 9: dievčej — R1, R2, R3, N: diovčej; v. 16: so mnou — R2: so mňou; V R1 pôvodne báseň začínala sa rozpísaným štúrovským dvanásťslabičníkom:

I. Hora

„Čerství ako lipa,
Mocní ako dubi“

[Sin muoj] Martin, daj si pozor, —
Otec sinu vraví, —
Čo chvílka zahubí,
To rok ňenapraví.

1

Kukuljenka kuká
Ďetvanskím chotárom,
Kuká si proroctvo,
Volá si za párom:
[Poletuje ftáča] Od buka do buka
Ftáča poletuje,
Na svoje sirotstvo
Doliňe žaluje.

2

[Pole ťicho stojí] [V poli] V poli ňik ňerobí,
Uťekajú klasi,
[Na lúkach] Po vrškoch dúchaju
Do gajdou valasi;
[Svjatočnje potrebi]
Chodňíkom si drobí
Ňevesta k maťeri,
Horou ňebúchaju
Záhubnje sekeri.

Pod číslom 3. nie je žiaden text. Strana, na ktorej boli naznačené strofy 3 — 7 sa nezachovala a tak máme len koniec strofy 7. a strofy 8 — 9.

[7]

[Lež inšje cíťila] [Aj Helena sňila]
[Šťastlivá maťera] [Len o milom svojom]
Aj tá jeho milá
V breziňe hľaďela
Akbi sa za ňím brať
Svetom celím chcela.

8

[Takú náš mláďeňec]
[Má v okolí chválu]
O ňom sňívavali
Noc po noc ďjoučini,
[A srdcou ňejednu dušu] [ňejednu]
Mnohú dušu bjednu
Rozžjaliu bez vini;
V pjesňach sa pochvali
Martinkove [hrali] lisnú
A matki ňejednu
Ceročku mu ťisnú.

9

[Máva on]
Klobúk jeho celí
Kvjetim operení,
[A smutní je to chír]
[Že je už svesení]
V stužtičkách červeních
Rozmarín zelení:
[O jeho veselí] O blískom veselí
[So strachom sa vraví]
[Chír ňemilí vraví]
Špatná povesť vraví,
A o dvoch zvereních
Hlási chír tulaví.

Tento pôvodný začiatok Sládkovič v R1 prečiarkol.

I. spev: Martin

R1, R2 má názov Poľana, v R3 a v N názvu niet. Ako motto je tu citát z článku Michala Miloslava Hodžu Skusi o našom počínaňí (Orol tatránsky 1846, č. 25, str. 193 — 195): „Ach kebi vám tak bolo v sebe, ako vám je v oku a v srdci mojom, vám ľuďja v loňe huor tichto.“ S. 1. v. 1, 6: Poľana — N: Polana; v. 3: dedina — R1, R2: osada; v. 6: prsiach — R1, R2: prsách; s. 2. v. 5: šuhaj — R1, R2: Ďetvan; v. 6: Poľany — N: Polany; v. 9: hory zázračnej stíny — R1, R2, R3: hory zázračnje stíny; s. 3. v. 1: Mať žne — R1, R2: Mať žňje v. 2: lístia — R3, N: lísťa; v. 9: Poľanou — N: Polanou; v. 10: mladuchy — N: mladušky (tlač. chyba); s. 4. v. 5: ale aj ten deň — R2: vari aj ten ďen; v. 6: tmavým spiera sa stínom — R1, R2: tmavím stavja sa sťínom; s. 5. v. 2: slnce — R1, R2, R3, N: slnko; v. 5: dievčiny — R1, R2, R3, N: diovčiny; v. 6: slncu — R1, R2, R3, N: slnku; v. 8: ono pri peknej, spevnej mládeži R2: ono, z ľúbosťi k spevnej mládeži; v. 10: oko zažmúrilo — R1, R2: oči zažmúrilo; s. 6. v. 1: skutočne — R2: naozaj; v. 4: oko najvábnejšie — R1, R2: oko najsilňejšje; v. 6: krútiac — R3, N: krúťac; v. 7: rtom čerstvým — R2: rtom svježim; v. 9: Poľany — N: Polany; s. 7. v. 3: objíme tretiu — R1, R2, R3: obíme treťú — N: obíme tretiu; v. 5: až všetkých oči — R1, R2: až všetky oči; v. 7: či ku hre to — R2: či to ku hre; v. 8: Ej nie — R2: Ah, ňje; v. 9: v košieľke — R1, R2: v košjelki; s. 9. v. 1: Sotvaže zazrel Martinko milý — R1, R2, Sotvi že — R3, N: Sotva že zazrel šumný Martinko; v. 2: dievčin — R1, R2, R3, N: diovčin; v. 3: sotva — R1, R2: sotvi; v. 4: do duše — R1, R2, R3, N: do duši; v. 5: jeden — R3, N: jedon; v. 6: medzi devami — R1, R2: medzi pannami; v. 10: až len tak vôkol — R2: že len tak okol; s. 10. v. 4: Poľanu — N: Polanu; v. 5: z kameňa — R3, N: z kämeňa; v. 9: s niet, krem jednej — R2: ňjeto krom jednej; s. 11. v. 1: pobúril — N: porobil (tlač. chyba); v. 3: rozduril — R1, R2, R3: naduril — N: pobúril; v. 4: Hľa — R1, R2, R3, N: Hja; v. 8: ešte — R3: ješte; s. 12. v. 3: na ozrutné — R1, R2: na ozrutnje; v. 6: kde aká diera — R1, R2: kďe jeho ďjera; v. 8: cez — R3, N: pres; v. 10: jedno sú — R1, R2, R3, N: jedno sa; s. 13. v. 1: Sotva ho zazrie — R1, R2, R3, N: Sotvi ho zazre; v. 6: chochlík — R1, R2, R3, N: kochlík; v. 7: Sokol nech si orla volí — R1, R3, N: Sokol nak si orla volí — R2: Sokol nak sokola volí; s. 14. v. 3: daromne — R1, R2: darobňe; v. 4: slávny skutok — R2: chválni skutok; v. 7: predsa nepoľovať — R1, R2, R3: predci nepolovať — N: predci nepoluvať; s. 15. v. 2: slivkovým — R1, R2, R3: sľúkovim; v. 9: prsmi — R1, R2, R3, N: prsma; s. 16: prsiach — R1, R2, R3: prsach; s. 17. v. 4: omdlieva — R1: zamdljeva; v. 6: svedomie — R1, R2, R3, N: svedomia; s. 18. v. 3: súdenô — R3, N: súdeno; v. 5: krem — R1, R2, R3, N: krom; v. 6: v radostiach — R1, R2, R3, N: v radosťach; s. 19. v. 5: hromom zakľaje — R1, R2: hňevom zakľaje; v. 6: šťastie — R1, R2: šťasťja — R3, N: štestia; s. 20. v. 5: trasenie — R1, R2: traseňja; v. 6: vrenie — R1, R2: vreňja; v. 7: vlnenie — R2: luňeňja; v. 9: žiaľne — R1, R3, N: žialno; s. 21. v. 4: v zvlnených — R2: v zluňeních; v. 7: zornice — R1, R2, R3, N: zornici; v. 10: železnice — R1, R2, R3, N: železnici; s. 22. v. 1: strašne — R1: strašno; v. 7: ešte — R3: ješte; v. 9: dievčinám — R1, R2, R3, N: diovčinám; s. 23. v. 1: Sotva — R1, R2, R3: Sotvi; v. 2: vtáčky plaché — R1, R2, R3: ftáčki durno — N: ftáčky plaché; s. 24. v. 1: dlaby — R1, R2: dlabki — N: dlapy; v. 6: bručiacou — N: brnčiacou (tlač. chyba); v. 7: a zas žmurká — R2: a žmurkajúc; s. 25. v. 5: gazdu — R1, R2, R3, N: gazdi; v. 7: kôz — N: kun; s. 26. v. 1: si zas prehráva — R2: si len prehráva; v. 2: na dumných hlasoch fujary — R1: na dumnej pjesni fujari — R2: na dumnej svojej fujari; v. 5: hlasy jeho — R1, R2: tóni jeho; s. 27. v. 1: lístie — R1, R2, R3, N: lisťa; s. 28. v. 9: Poľanu — N: Polanu; s. 29. v. 4: štyr šuhajov — R2: štír šuhajcou — N: tien šuhajov; v. 7: prsia — R1, R2, R3, N: prse; s. 30. v. 2: stolice — R1, R2, R3, N: stolici; v. 4: temnice — R1, R2, R3, N: temnici; s. 31. v. 1: Krv — R1, R2, R3, N: Krú; v. 3: zúri — N: žúri; s. 32. v. 6: ta — R1, R2, R3, N: tam; v. 9: nech — R1, R2: nak; s. 33. v. 3: vzkriesiť — R1, R2, R3, N: skriesiť; v. 6: slnce to spočinulo — R1, R2, R3; slnko ta spočinulo; — N: slnko to spočinulo; s. 34. v. 2: gajdí — R1, R2, R3: gajuod; v. 5: prísne tečenie — R1, R2, R3: prísno ťečeňja; v. 6: zúfalé vrenie — R1, R2, R3: zúfaluo vreňja; v. 8: a gajdeniec ten — R1, R2: a ten gajďeňjec; s. 35. v. 2: v chripení — R1, R2: v chripeňú; v. 9: v slastiach — R1, R2, R3, N: v slasťach; v. 10: vymaľoval — N: vymaluval; s. 36. v. 4: nádeje — R1, R2, R3: naďejí; v. 5: vtedy — R1, R2, R3: tedi; v. 6: gajdičiek — R1, R2, R3: gajďičuok; v. 9: nech — R1: nach — R2: nak; s. 37. v. 4: sudba — R2: tužba; v. 10: tušenie — R1, R2, R3, N: tušenia; s. 40. v. 1: dušiach — R1, R2, R3, N: dušach; v. 3: v ušiach — R1, R2, R3, N: v ušach; v. 4: jedny — R1, R2, R3: jednje; v. 10: seba — R3, N: sebä; s. 41. v. 1: v prsiach — R1, R2, R3 — v prsach; v. 5: oka blesk — R2: oka mih; v. 6: jedinom — R2: jeďinkom; s. 42. v. 8: no, vidiac mračnú zemi — R2: Lež viďjac mračnú zemi — R1, R3, N: No, vidiac mračnú zeme; s. 43. v. 3: znejú — R2: tleju; v. 5: spomienka — R1, R2, R3, N: spomnienka; v. 6: rosy — N: rosí (tlač. chyba); v. 8: svietia — R2, N: svieťa;

II. spev: Družina

v R1, R3, N: je motto:

„Dupčili grúňami — —
Až k bystrému Hrona toku,
— — žili po slobode
Jako pstruhi v bystrej vode.“

Štefan Daxner

v R1 je toto motto vyčiarknuté.

V R2 je iné motto:

„V ích krugje svjetlaja svoboda
Prijala prazdňičňij vjenok.“

A. Puškin

s. 44. v. 6: hadie prte — R1, R2: haďje, úzke; v. 7: cárovnej — N: čarovnej (tlač. chyba); v. 8: sto dolín, sto dedín — R1, R2: sto ďeďín, sto dolín; s. 45. v. 2: machom — R1, R2, R3, N: mochom; v. 9: ušatá — R1, R2, R3, N: uchatá; s. 46. v. 5: lež — R2: no; v. 6: sedem — N: sedet (tlač. chyba); v. 7: tam — R1, R2, R3, N: ta; s. 47. v. 2: v žeravé — R1, R2: v žeravja; v. 4: baran skoro upečený — R2: baran odpol upečení; v. 5: v kyslej žinčici — R1, R2: v kislej žinčice; v. 9: od zeme — R1, R2: od zemi; s. 48. v. 6: v prstoch — R1, R2, R3, N: v prstach; s. 49. v. 1: Netrpezlivý — R1, R2, R3, N: Netrpelivý; v. 2: tú: „štyri kozy — R2: „Hej! šťiri kozi; v. 4: ej, tyže brat — R2: ta že ti brat; s. 50. v. 10: najprv — R1, R2, R3, N: najprú; s. 51. v. 2: do troch — R1, R2, R3: do trích; v. 5: na prstoch — R1, R2, R3, N: na prstach; s. 52. v. 4: sekera — R1, R2, R3, N: sekerka; v. 5: dva ráz — R1, R2: na raz; s. 53. v. 4: žiaľu — R1, R2: žjaľa; s. 54. v. 4: nech — R1: nach — R2: nak; v. 5: pováľajú sa — R1, R2: pozváľajú sa; v. 7: pokým — R1, R2, R3: počim; s. 55. v. 3: baraniu — R1, R2: baraňú; v. 6: zdravie — R1, R2: zdravja; v. 10: zvláštne — R1, R2, R3, N: zláštne; s. 56. v. 1: Tomu Zvalovie Janko odníme — R1, R2: Tomuto Janko Zvalou odňíme; v. 3: príjme — R1, R2: príme; v. 6: ho chmatne — R2: chmatňe ho — N: ho chytne; v. 7: Matej — R1, R2: Macko; s. 57. v. 2: nádeje svet — R1, R2: naďeji svet; v. 4: národ si vie krásne hovieť — R1, R2: národ si zná krásňe hoveť — R3, N: národ si vie krásne hoveť; v. 8: v nebi — R2: v raji; v. 10: závidieť — R1, R2, R3, N: závideť; s. 58. v. 5: od zeme — R1, R2: od zemi; v. 8: päste — R1, R2, R3, N: pästi; s. 59. v. 1: žiaľ drumbieľ v útlosť — R2: žjál v útlost drumbjel; v. 5: Hľaďže — R3, N: Hläď že; s. 60. v. 1: Neodťahuj — R2: Ňeuťahuj; v. 3 nezmieria — R1, R2, R3, N: nesmiera; v. 8: kto, keď počuje žalmy škrivána — R2: a kdo, keď čuje žalmi škriváňa; s. 61. v. 3: nechoď — R1, R2: ňechoj; s. 62. v. 3: strastiam — R1, R2, R3, N: strasťam; v. 6: načo si otca a matku hneval — R1: načo si otca aj matku — R2: načo matku mi dobrú hňevau; s. 63. v. 1: Poľanou — N: Polanou; v. 3: terigá — R1, R2, tarigá; v. 4: v rannom — R1, R2, R3, N: v ranňom; v. 8: v strasti — R1, R2, R3: v strasťach; v. 9: priatelí — N: spriatelí; s. 64. v. 1: fakle — R1, R2. R3, N: fakly; v. 4: dievčinu — R1, R2, R3, N: diovčinu; s. 65. v. 1: nehľadaj — N: nehlädaj; v. 4: nevzkriesi — R1, R2: ňeskrísi; v. 6: rýdze zlato — R1, R2, R3, N: rídzo zlato; v. 7: do duše — R1, R2, R3, N: do duši; s. 66. v. 2: Poľanou — N: Polanou; s. 67. v. 7: nechajte ma — R1, R2, R3, N: nahajte ma; v. 10: nech — R1: nach — R2, R3, N: nak; s. 68. v. 2: nech — R1: nach — R2, R3, N: nak; v. 3: predsa — R1, R2, R3, N: predci; v. 4: za teba — R3, N: za tebä; v. 5: ako jej srnke — R1: ako jej srnki; v. 9: dievka — R1, R2, R3, N: diovka; s. 69. v. 2: Však — R1, R2, R3, N: Čak; v. 7: z tichej chyže — R1, R2: z ťichej chiži; v. 8: to — N: tu; dievčina — R1, R2, R3, N: diovčina; s. 70. v. 7: prsteň — R1, R2, R3, N: prsten; v. 8: Však — R1, R2, R3, N: Čak; v. 10. s prsteňom — R3, N: s prstenom; s. 71. v. 1: že by — R2: žebich; v. 5: polievku chutnú uvariť — R2: poľjouki chutnej navariť; v. 7: z teba — R3, N: z tebä; s. 72. v. 2: zdráhanie — R1, R2, R3, N: zdráhania; v. 8: halúzku s halúzkou — R1, R2: s halúzkou halúzku; s. 73. v. 1: Poľany — N: Polany; s. 75. v. 5: umĺkne — R2: zamĺkňe; v. 7: dievkina — R1, R2, R3, N: diovkina; v. 9: na skalu — R1, R2, R3: na skáľa; s. 76. v. 1 — 4. v R2 má odlišné znenie:

„Hej len vždi veselo,
   Cic kozi kozina!
   Ešťe nám ňebila
   Ostatňja hoďina!“

s. 77. v. 10: na dolnom zábreží — R1, R2: na dolňom nábreží — R3, N: na dolňom zábreží; s. 78. v R3 a N má len 9 veršov. Hurban v R3 na okraj poznačil: „Je len 9 rádkou má byť 10“. V tejto strofe sú aj zreteľné Hurbanove zásahy, ktoré pri odtláčaní vyznačujeme:

Tak je to sokol? — Sokol, Janko môj,
Vrah chudáčika zajaca,
Ja, vidiac tíchto dvúch zviereniec boj,
Už pred východom mesiaca,
Švihnem valaškou a milý sokol,
Sokolík v svojej krvi zamokol. —
Oj, kebys sa bol na to prizeral
Ako ten zajac stráňou zaberal,
Zbadajúc, že zostal zdravý. —

v. 3: dvoch — R1, R2: dvúch; v. 5: na tridsať krokov — R1: as tridcať krokou; s. 79. v. 10: šnúrou — R3, N: šnôrou; s. 80 v. 6: sám z vysokých tých rád vysiela skál — R2: sám rád visjela z visokích tích skál; s. 81. v. 1: Martin: Ja neviem — R2: Martin: čo ja vjem; s. 82. v. 9: Poľane — N: Polane; s. 83. v. 1: Martin môj — R1, R2: Martin náš; s. 84. v. 3: nech — R1: nach — R2, R3, N: nak; s. 85. v. 1: fakle — R1, R2, R3, N: fakly; v. 4: dievčinu — R1, R2, R3, N: diovčinu; v. 10: ktoré deve upiecť dajú — R1, R2: ktorje ďjouki upjecť dajú; s. 86. v. 3: začúchne — R2: zastaňe; on si myslí — R3, N: sebe myslí; v. 5: dievčinu — R1, R2, R3, N: diovčinu; v. 8: v prsiach mu vlní sa — R1: v prsach vlní sa mu — R2: v prsach luňí sa mu — R3: v prsách mu vlňí sa; s. 87. v. 1: desať — R3, N: desäť; v. 3: zareve Martin — R2: zahrmí Martin; v. 8: rútia — R1, R2, R3, N: rúťa; v. 9: krútia — R1, R2, R3, N: krúťa; s. 88. v. 2: padne — R1, R2: padlo; s. 89. v. 4: a sen že ťa — R2: a že ťa sen; s. 90. v. 2: už pôlila — R3, N: juž polila; v. 4: z postele — R1, R2: z posťeli; v. 7: teba — R3, N: tebä; v. 9: z tam hľa tej skaly — R1, R2: z tamto tej skali; s. 91. v. 2: však — R1, R2, R3, N: čak; s. 92. v. 10: odkiaľ sú — R1, R2: odkjal sa; s. 93. v. 6: Tam ti budú vraj pekné hostiny — R1, R2: Tam budú, vraj, aj peknje hosťini; v. 9: Múdre — R1, R2, R3, N: Múdro; v. 10: Takého s’ ty daru hoden — R1: Takího si vena hoďen — R2: Takjeho si vena hoďen — R3: Takýhos’ ty daru hoden; s. 94. v. 10: dvojná cesta ich rozdelí — R2: dvojná cesta pekních delí; s. 95. v. 1: ešte — R3: ješte; dievčatko — R1, R2, R3, N: diovčatko; v. 2: ruka v ruke — R1, R2: ruka v ruki; v. 5: biele líčko — R1, R2, R3, N: blielo líčko; v. 10: Detvianka — R1, R2: Ďetvanka — R3, N: Detvänka; s. 96. v. 3: prehliada — R1, R2: prehljéda; s. 97. v. 3: roj — R1, R2: ruoj; v. 5: Spomienky — R1, R2, R3: Spomňjenki; s. 98. v. 8 — 9 v R1 a R2 majú odlišné znenie:

Ako so svojim bleskom kométa,
Duch tvoj s životom tvojim si ljeta.

III. spev: Slatinský jarmok

Motto je iba v R2:

„Koňíčok muoj vraní
Od Krála mi daní!“

Národ. pjeseň.

s. 99. v. 8 — 9 v R2 majú odlišné znenie:

A rád bi dom aj tje bistrje ďevi,
Tje ňevjest švarních bjele oďevi;

s. 100. v. 5: hovoril — R1, R2: hovorí; s. 101. v. 10: kameného — R3, N: kämenného; v. 102. v. 1, 3: Sotva — R1, R2, R3, N: Sotvy; v. 4: na hronskú vodu — R1, R2: na Hrona vodu; v. 5: pekný Zvolen — R1, R2: pevní Zvolen; v. 7: hradieb — R1, R2: hraduob; v. 8: pozdravenie — R1, R2, R3, N: pozdravenia; v. 9: vlnám — R2: lunám; s. 103. v. 1: Sotva — R1, R2, R3, N: Sotvy; v. 5: hradieb — R1, R2: hradôb; v. 7: a bujným hrdlom voľnej doliny — R1: a bránou mesta zapadňou — R2: a bránou mesta tou hradňou; v. 10: a s ňou letia blaha stíny — R1, R2: a duch blaha leťí nad ňou; s. 104. v. 6: spoločnosti — R1, R2, R3, N: společnosti; s. 105. v. 1: spravodlivec — R1, R2: Spravedliví — R3, N: spravedlivec; v. 2: Čo sa vám zdá — R1, R2: Čo mislíťe; v. 3, 4: nech — R1, R2: nak; v. 9: zavieral v tichosť bledú — R1, R3, N: zaviera v tichosť blädú; s. 106. v. 1: Hoden — R1, R2, R3, N: Hodný; v. 3: ja bych — R1, R2: jábi; v. 5: Vidíte, čo žiť, čo hniť znamená — R1, R2: Viďíťe! čo mrjeť, čo hňiť znamená; v. 8: splesnelý — N: splesnený (tlač. chyba); s. 107. v. 2: z krsteľne — R1, R2, R3, N: z krstelni; v. 10: Pannonský — R1, R2: Uhorský; s. 108. v. 2: pretrhnúť nesmel — R1, R2: ňesmeu pretrhnúť; s. 109. v. 2: vzniklé — R1, R2: zňiklje — R3, N: zniklé; v. 3: Kňaz — R1, R2, R3, N: Knez; v. 4: v zajímavom — R1, R3, N: v zanímavom; s. 110. v. 1: A jak cez môstok — R2: A keď cez muostok — R3, N: A jak cez mostok; v. 3: sotva sa našiel — R1, R2: sotvi sa najšou — R3, N: sotvy sa našol; s. 111. v. 4: Zrútia — R1, R2, R3, N: Zrúťa; s. 114. v. 1: zahvizdne — R2: zahvízda; v. 5: červiak — R1, R2, R3: červík; v. 6: predsa len trochu časom ho chytí — R1: trošku — R2: predca ho trošku časom pochiťí; v. 9: všetok strach v mladých prsiach — R1, R2, R3, N: všetek strach v mladých prsach; v. 10: červiaka — R1, R2, R3: červíčka; s. 116. v. 2: dvoch — R1, R2: dvúch; s. 117. v. 1: šťastia — R3, N: štestia; v. 3: hrom a Sodoma — R1, R2: zlosť a Sodoma; v. 9: je to nie žart — R1, R2: je tu ňje žart; s. 118. v. 1: obzrie sa — R2: obzre sa; v. 2: vstávajú — R1: stávaju; v. 4: najprv — R1, R2: najprú; poobzerajú — R1: poobzeraju; v. 6: nechajte — R1, R2, R3: nahajťe — N: nehajte; v. 8: hladolet — R2: filister; v. 9: sotva — R1: sotvi; v. 10: už len v bahne nosom brodí — R1, R2: už sa nosom v bahňe broďí; s. 119. v. 1: Či ti ma trhol — R1, R2: Ťi ma trhou; v. 2: Ohó, ľadvy moje — R1, R2: Óó, ľadvja moje — R3, N: Ohó, ľadvia moje; v. 3: šiel — R1, R2: šou — R3, N: šol; v. 10: schoval — R1, R2: skovau — R3, N: skoval; s. 120. v. 1: šťastia — N: šťestia; Kubo môj — R2: Kubo náš; s. 121. v. 7: Ta išiel — R1, R2: Ta išou — R3: Taišol; s. 122. v. 1: Hej, prosím, pán kráľ! pán môj — R2: Hej! prosím! pán muoj! pán kráľ; v. 2: vynáša — R1, R2: ozíva, v. 123. v. 9: vašu žltú — R1, R2: žltú vašu; s. 124. v. 5: ku mne — R1, R2, R3, N: ko mne; s. 125. v. 5: obzrie — R2: obzre; nechá — R1, R2, R3, N: nahá; v. 7: kážu — R1, R2, R3, N: káže; v. 10: roj — R1, R2, R3, N: rôj; s. 126. v. 2: Ja? pán môj, čo príde k ruke — R1, R3: Ja? pán môj, čo príde k ruky — R2: Nuž, pán muoj, čo príďe k ruki; v. 4: na lúke — R1, R2, R3: na lúky; v. 6: na fujare — R1, R2: na fujari; s. 127. v. 1: Nič, nič, nič — R1, R2, R3: Ňje! ňič! ňje; v. 5: Teda — R1, R2, R3, N: Tedy; s. 128. v. 8: obratne hodil — R1, R2: šuhajski hoďiu; s. 129. v. 4: pekný, vyšívaný kantár — R1: pekňe višívaní kantár — R2: strjebrom višívaní kantár; s. 130. v. 7: strach a hrôzu nášho poľa — R1, R2: čo svet ho Surovcom volá; s. 131. v. 2: dobadká — R2: dobačká; v. 5: tu knieža — R2: a knježa; v. 6: starcu klobúk — R2: starcou klobúk; v. 9: sotva — R1, R2: sotvi; s. 132. v. 2: cnosti — R1, R2: ctnosťi; s. 134. v. 1: krupaje — R3: krupäje; v. 2: hltal a sal — R1: chltau a sau — R2: chltau a žrau — R3: chltal a ssal; v. 8: čiahala — R1, R2, R3, N: čahala; v. 9: hnala — R1, R2: brala; v. 10: dieťati — R1, R2, R3: ďeťaťi; s. 136. v. 5: A ty, Martin môj — R1, R2: A ti, Martinko; v. 9: predsa — R1, R2: predci — R3, N: predca; s. 137. v. 9: cnosť — R1, R2: ctnosť; s. 138. v. 9: nenechám — R1, R2, R3, N: nenahám; v. 10: keď Boh dá šťastia — R1: ak Buoh dá šťasťja — R2: ak Boh dá šťasťja — R3: keď Boh dá štestia; s. 140. v. 5: dievčeniec — R1, R2, R3, N: diovčeniec; v. 8: prv — R1, R2: prú; s. 141. v. 3: hrali otázky — R1, R2: vláli otázki; v. 9: lež hrabce, dubce si preskakovať — R2: len dubce hrabce si preskakovať; s. 142. v. 9: moc vo všemožnosť menia — R2: moc vo všemoc premeňja; s. 143. v. 10: za raje Sultána — R1, R2: za sveti Sultána; s. 144. v. 5: obzrie — R1, R2, R3, N: obzre; v. 7: sťa prst — R2: že prst; s. 145. v. 4: ich lom — R2: lom ích; v. 7: a mráz prejme — R1, R2: až mráz prejme; v. 10: výsostí — R1, R2, R3: vísosti; s. 146. v. 7: izieb — R1, R2: izuob; s. 147. v. 1: Deň — R1, R2, R3, N: Den; v. 7: preletuje — R1, R2: poletuje; s. 148. v. 9: ako duch slávy radosti rajom — R1: jako bistrí mreň valním Dunajom — R2: ako bistrí pstruh valním Dunajom; v. 10: ako snežná labuť — R1, R2: ako bjeli labuť; s. 149. v. 1: jatagán — R1, R2, R3, N: atagán; v. 6: tuhé sú žily — R1, R2: tuhje sa žili; v. 9: skaze skaziť sa — R2: zkaziť zkaze sa; s. 150. v. 1: v myšlienke — R1, R2: v mišljenki; v. 5: tam deti hodné Hrona a Váhu — R1, R2: tam vrstovňíkou Hrona a Váhu; v. 7: v zraste — R1, R2, R3: v zrosťe; v. 10: Huňadovca — R1, R2: Maťiáša; s. 151. v. 1: skrášlený — R1, R2: skrážlení; s. 152. v. 1: v prsiach — R1, R2, R3: v prsach; v. 3: druhou — R3, N: druhú; v. 4: v pasovaní — R2: v pasovaňú; s. 153. v. 3: duše v tichosť zakliali — R1, R2: v ťichosť duše zakljáli; v. 6: dievčeniec — R1, R2, R3, N: ďiovčeniec; v. 9: šuhaja a jeho koňa — R1, R2: šuhaja a pod ňím koňa; s. 154. v. 9: naša Elena — R1, R2: sestra Elena; s. 155. v. 4: od kopyta oheň fŕka — R1, R2: od zubadla pena fŕka; v. 5: žiaden do Detvy neprišiel — R1, R2: žjadom do Ďetvi ňeprijšou — R3, N: žiadon do Detvy neprišol; v. 6: žiaden — R1, R2, R3, N: žiadon; v. 8: a na vrancovi poľom sa brodí — N: na vrancovi polom sa brodí.

IV. spev: Vohľady

v R1 a v R2 je motto:

„Come, gentle night;
Come, lowing black-browd night!“

Shakespeare

s. 156. v. 1: deň — R1, R2, R3, N: den; v. 3: vyberal — R1, R2, R3, N: vybieral; v. 10: v lone pápernej driemoty — R1, R2: v loňe pápernom drjemoti; s. 159. v. 1: Elenka — R3: N: Ilonka; v. 2: čakanie — R1, R2: čakaňja; v. 4: duše jej harmónie — R1, R2, R3, N: duši jej harmonije; v. 5: vlnení — R2: luňeňí; s. 160. v. 4: kvety srdca — R1, R2: srdca kveti; v. 7: dym obete — R1, R2, R3, N: dym obeti; s. 161. v. 1: družice — R1, R2: družinki; v. 5: drumblica — R1: drumblinka — R2: drumbjelka; v. 9: drumbieľky — R1: drumblinki — R2: drumblički; v. 10: deň — R1, R2, R3, N: den; s. 162. v. 6: bitie, trenie — R1, R2: biťja, treňja; s. 163. v. 1: Drumblica — R1, R2, R3, N: Drumbielka; v. 3: najprv — R1, R2: najprú; v. 10: objíme — R1, R2, R3, N: obíme; s. 164. v. 1: Elenka — R3, N: Ilonka; v. 8: k Elenke — R1, R2: k Elenki; v. 10: kepeni — R1, R2: kepenku; s. 166. v. 1: dievčinka — R1, R2, R3, N: diovčinka; v. 2: Až naveky! — tak dievčina — R1, R2, N: diovčina — R2: Na veki! — šepce ďjoučina; s. 167. v. 7: iný — R3, N: jiný; v. 10: aj tvoj jediný — R2: tvoj aj jeďiní; s. 168. v. 1: S tým sa hosť — R1, R2: V tom hosť sa; v. 8: Len vy ta choďte — R1, R3: Len vy ta chojte — R2: Len si vi chojťe; v. 9: túlať sa nesmú nocou — R2: túlať sa nocou ňesmú; v. 10: Kdes’ ty sa to naučila — R1, R2: Kďe si sa to naučila; s. 169. v. 3: choďte, pán vojak, a nechajte ma — R1, R2, R3: chojte, pán vojak a nahajte ma — N: choďte pán vojak a nahajte ma; v. 8: tieto — R1, R2, R3: tam tie — N: tie; s. 170. v. 1: Teda — R1, R2, R3, N: Tedy; šepnem — R3, N: šopnem; v. 5: dievka — R1, R2, R3, N: diovka; s. 171. v. 2: prsteň — R1, R2, R3, N: prsten; v. 4: prv — R1, R2: prú; v. 7: a tak bude ten prsteň tvoj — R1, R2: Tak bude ten prstenčok tvoj; s. 172. v. 6: dievčatko — R1, R2, R3, N: diovčatko; v. 7: prsteň — R1, R2, R3, N: prsten; v. 8: prstienok — R2: prsťenčok; v. 9 — 10 má v R1, R2: odlišné znenie:

Vravjac radostňe: máš ti bohatú
Ňevesťičku, Martinko náš!

s. 173. v. 1: Elenka — R3, N: Ilonka; v. 4: duše — R1, R2, R3, N: duši; v. 5: vlnení — R1, R2, R3: luňeňí; s. 174. v. 8: tajné krásy — R2: ťajnje vňadi; s. 175. v. 1: Krásne — R1, R2, R3, N: Krásno; v. 2: bilionmi — R1, R2: millionmi; v. 6: od zeme — R1, R2: od zemi; v. 7: Hmly, mrákavy — R1, R2: mrákavi mhli; s. 176. v. 3: od zeme — R1, R2: od zemi; s. 177. v. 5: seba — R3, N: sebä, v. 6: ďaleko zeme, ďaleko neba — R1, R2: ďaleko zemi, ďaleko ňeba — R3, N: ďaleko zeme, ďaleko nebä; v. 9: zašiel bych — R1, R2: zajšou bich — R3, N: zajšol bych; v. 10: voľnosť vášho ducha — R1, R2: vísosť vášho ducha; s. 178 pôvodne v R1 sa takto začínal:

Ale, naďeja! — Na bok s pokojom!
Darobňík, ktorí zastaňe!
Ohlušme bjedi posvetním bojom,
Ten na tej, ten na tej straňe!
Bárs hlas náš odzňeje na sveťe hluchom,
Predca sme velkím volali duchom
[K nám] Proťi bjeďe čo nás morí

Sládkovič toto znenie v procese tvorenia vyškrtol; v. 3: drumble — R1, R2, R3, N: drumbly; s. 179. v. 5: choďteže — R1, R2, R3: chojte že; s. 180. v. 4: po chalupkách — R1, R2: po chižičkách; v. 6: oprie — N: opre; s. 181. v. 4: kde je cesta — R1, R2: kaďe cesta; v. 8: prsteň — R1, R2, R3, N: prsten; s. 182. v. 1: prsteň — R1, R2, R3, N: prsten; v. 7: jedno je. Ten je bohatý — R3, N: to všetko jedno. Ten je bohatý; s. 183. v. 2: na prsiach — R1, R2, R3, N: na prsách; v. 7: že nejdeš ako chodievaš — R2: že ňechoďíš ako choďjevaš; s. 184. v. 5: hodvábne — R1, R2, R3, N: hodbábne; s. 185 pôvodne v R1 znela:

Chalupa kritá mochom zelením
Sjata hrsťou dávních časou,
Stromki s ovocím svojim červením
Líhaju na snopi klasou,
Jej bjele sťeni hradbi dobroti,
Obluočki oči ťichej prostoti,
Trón pokoja je podsťena;
Vokol chalupki zahrádka malá.

(V procese tvorenia ju básnik vyčiarol.)

v. 5: domka podstene — R1, R2: domku podsťeňe; v. 10: dievčích — R1, R2, R3, N: diovčích; s. 186. v. 5: sukne — R1, R2, R3, N: sukni; v. 6: uzly — R3, N: uzle; v. 9: z uhlia — R1, R2: z uhla; s. 187. v. 3: do duše — R1, R2: do duši; v. 7: ona v ňom — R1, R2: v ňom ona; v. 8: dráždivú — R1, R2, R3, N: dráživú; s. 188. v. 1: šeptanie — R1, R2, R3: šeptaňja; v. 2: sladkej lipy — R2: mladej lipi; v. 3: vyzvanie — R1, R2, R3: vizvaňja; v. 10: pre tú: že s ním bude bývať — R1, R2: že s ňím skoro buďe bívať; s. 189. v. 3: bleskom libačiek všade bohatým — R1: libačuok — R2: všaďe libačuok bleskom bohatím; v. 9: dolu — R1, R2: dole; v. 10: rozvlnených — R2: rozluňeních; s. 190. v. 3: Ver nikdy — R1, R2: Oj ňikdi; v. 4: ešte — R3, N: ješte; v. 7: pekne — N: pekné; v. 10: to ti je, Martinko, krása — R1, R2: no, Martinko! to je kráse; s. 191. v. 4: čo v ňom sa točí — R3, N: čo sa v ňom točí; v. 7: všetko, lež všetko — R1, R2: všetko, ba všetko; s. 192. v. 1: Elenka — R3, N: Ilonka; v. 7: výjme — R1, R2: viňme; s. 193. v. 1: fialky — R1, R2, R3: fajalki; v. 6: objíma — R1, R2: obíma; s. 194. v. 1: Na, Martin môj — R1, R2: Na, Martinčok; v. 3: iste dobre — R1, R3, N: jiste dobre — R2: dávno dobre; v. 6: sama kopala — R2: kopala, plela; v. 8: a bude klobúk tvoj — R1, R2: buďe klobúčik tvoj; s. 195. v. 5: prihládza — R2: uhládza; v. 8: vetru necháva — R1, R2: vetrom naháva — R3, N: vetru naháva; v. 10: neodpovedá — R1, R2: ňeodpovjéda; s. 196. v. 6: pokiaľ — R1, R2: počim; s. 197. v. 3: hej — R1, R2: hoj; v. 10: na tvoje oči trnkové — R1, R2: Oj, na tje oči trnkovje; s. 198. v. 1: klanie — R1, R2, R3, N: klania; v. 3: zore ranné — R1, R2, R3, N: zora rania; v. 4: svojou — R2: tvojou; v. 6: košieľku — R1, R2: košelku; v. 8: oj — R1, R2: hoj; s. 200. v. 6: nechal — R1, R2: nahau — R3, N: nahal; v. 8: Čo bych’ ja v dolách — R3: doľach — R1, R2: Čobi ja v doľach; v. 9: Čo by v tých domoch — R3, N: domach — R1, R2: Čobich v tích domach; s. 201. v. 4: schovať — R1, R2, R3, N: skovať; v. 9: v ňom — R1, R2: v ňej; s. 202. v. 1: na prsiach — R1, R2, R3, N: na prsach; s. 203. v. 2: hodváby dievčích — R1, R2, R3, N: hodbáby diovčich; v. 6: durkanie — R1, R2: durkaňja; s. 204. v. 5: prsia — R1, R2, R3, N: prse; s. 205. v. 2: duše — R1, R2: duši; v. 4: z čaše — R1, R2, R3, N: z čaši; v. 8: choď mi, zapadni — R1: choj mi, choj mi preč — R2: choj mi, choj s Bohom — R3, N: choj mi, zapadni; v. 10: zapadni — R1, R2: tak choj už.

V. spev: Lapačka

v R2 je motto:

„Kto ťa buďe lúčka kosiť,
Keď ja buďem šabľu nosiť?
Lúčka zelená!“

Národň pjes.

V R1 je toto motto vyškrtnuté.

s. 206. v. 9: v prsiach — R1, R2, R3, N: v prsach; s. 207. v. 1: prsiach — R1, R2, R3, N: prsach; v. 3: ktorý unáša nás do výsoti — R2: unaša nás on ta, do vísosti; s. 208. v. 1: v dušiach — R1, R2, R3, N: v dušach; v. 6: udrie — R1, R3, N: udre; v. 8: teba — R2, R3, N: tebä; s. 209. v. 7: načrieť — R2: začrjeť; s. 210. v. 6: šnúry — N: šnôry; s. 211. v. 3: dievčence — R1, R2, R3, N: diovčence; v. 5: pekné kohútie perá — R2: dlhje kohúťje pjera — R1, R3, N: pekné kohútie piera; v. 6: preberá — R1, R2, R3, N: prebiera; s. 213. v. 4: zvlášť — R1, R2, R3, N: zlášť; v. 5: všetci sú hrdí — R1, R2: všeci sa hrdí; v. 6: všetci sú švárni, všetci sú smelí — R1, R2: všeci sa švárni, všeci sa smelí; s. 214. v. 3: primista — R1, R2, R3, N: primišta; v. 5: husliach — R1, R2, R3: husľach — N: huslách; v. 10: bajúzom — R1, R2: bajusmi — R3, N: bajúsom; s. 215. v. 1: „Kinizsi nóta“ — R, R2: „Kinizsi“ nuoťa — R3, N: „Kinizsi“ nôtu; v. 3: na friško — R1, R2: na friškuo; v. 6: jak „Nagy Idai nótát“ by hrali — R2: ako o Velkej Iďe bi hrali; s. 216. v. 4: dievča — R1, R2, R3, N: diovča; s. 217. v. 4: vygúlili — R1, R2, R3, N: vykúlili; v. 9: páru — R1, R2: pára; s. 218. v. 4: na taraje — R1, R2, R3: sa taraje; s. 219. v. 1: rozvlnilo — R2, R3, N: rozlunilo: s. 220. v. 1: očima — R1, R2: očami; v. 10: Detvianskym — R1, R2, R3, N: Detvanským; s. 221. v. 2: v prsiach — R1, R2, R3, N: v prsach; v. 3: nepáli — R1, R2: ňehorí; s. 222. v. 3: v štrngote — R1, R2, R3, N: v štrngotu; v. 4: a z vína tvorí slasť neba — R2: z vína kipí mu slasť ňeba; v. 8: on tým — R2: tím on; v. 9: šliapete — R1, R2, R3, N: šlápete; s. 224 v R3 a v N nie je (Sládkovičovi pri prepisovaní nedopatrením vypadla); s. 225. v. 8: Martin! hej! — Čo je — R1, R2: Martin, Martin! — Hou; s. 226. v. 3, 4: v dušiach — R1, R2, R3, N: v dušach; v. 5: zvŕzgali — R2: zvržďali; v. 7: Vítam vás! — pokojne vraví — R1, R2: pokojňe: vítam vás! vraví; v. 8: To je váš Martin — R1, R2: Toto je sin váš; v. 9: nech — R1, R2: nak; v. 10: a vám riekne — R2: a rjekňe vám; s. 227. v. 2: krv — R1, R2: krú; v. 5: Kto vás sem poslal? — Kráľ. — Darmo je — R1, R2: Kto vás sem poslau, há? — Kráľ! — Darmo je; s. 228. v. 10: pištoliach — R1, R2, R3, N: pištolach; s. 229. v. 3: sama — R1, R2, R3, N: sami; v. 6: žiadneho vy tak neošťastníte — R1: žjadneho tak ňeošťastňíťe — R2: žjádneho ver tak ňeošťastňíťe; v. 7: zo všetkých štyroch — R2: zo všetkích vaších; s. 230. v. 2: smutne — R1, R2, R3, N: smutno; v. 8: bárs kde ma — R2: bárs ma kďe; s. 233. v. 2: tú strojnú hlavu — R1, R2: ti strojnú hlavu; v. 9: rýdze zlato — R1, R2: rídzo zlato; v. 10: mohylu — R2: mohilku; s. 234. v. 5: tým si obijem — R1, R2, R3: s tím si obijem — N: s tým obijem; v. 9: jej trávkou — R1, R2: tou trávkou; s. 235. v. 3: ku nemu koník — R1, R2: lúkami koňík; s. 236. v. 6: zrástlo — R1, R2, R3, N: zriastlo; v. 9: v spravodlivom — R1, R2, R3, N: v spravedlivom; s. 237. v. 4: cudzie prázdniť — R3: cudzé prázdniť — N: cudzé prázniť; v. 7: znám ja sokoly, znám vrahov — N: Znám ja sokoli, znám ja vrahov; s. 239. v. 5: prvý svet — R1, R2: prví ďen; v. 6: aj s ňou som rástol a s ňou aj kvitol — R1, R3, N: riastol — R2: s ňou som rjastou a s ňou som aj kvitou; v. 9: duše — R1, R2, R3: duši; s. 240. v. 1 — 3 v R1 a v R2 majú toto znenie:

Na vŕškach pohronskjeho Kriváňa,
Po ostrom Vepra sokorci,
Družina časom krásňe si zháňa

v. 8: prsia — R1, R2, R3: prse — N: prsa; v. 9: darmo už teraz — R1, R2: teraz už darmo; v. 10: hlavu Hudcovie šuhaja — R1, R2, R3, N: hlavu Zvalovie šuhaja; s. 241. v. 10: srdečná moja rodina — R1, R2: roďinka, moja roďina; s. 242. v. 3: ale radšej sa v dierach udusím — R1, R3: ale radšej sa v dierach zemi udusím — R2: ale radšej paloš sám si nabrúsim; v. 4: radšej si dám hlavu zoťať — R1: odťať — R2: a dám túto hlavu odťať; v. 6: krása i sláva — R1, R2: krása a sláva; v. 8: teda — R1, R2, R3, N: tedy; s. 243. v. 2: zabila toho vášho sokola — R1, R2, R3, N: zabila vášho sokola; v. 3: keby od nej ten vrah nebol padol — R1, R2: kebi Surovec s ňou ňebou padou; v. 9: vrahov vašich — R1, R2: vašich vrahov; s. 244. v. 2: mojej nemám — R2: ňemám mojej; v. 7: rástla — R1, R2, R3, N: riastla; s. 245. v. 2: zrástli — R1, R2, R3, N: sriastly; v. 5: jarých mládencov — R1, R2: šumních mláďencou; v. 7: nechajte — R1, R2, R3, N: nahajte; v. 10: prisám všetci svätí — R1, R2: svedčťe všeci svatí; s. 246. v. 9: nechajte — R1, R2, R3: nahajte — N: nehajte; s. 247. v. 5: ešte — R3: ješte; v. 6: Prsteň tento je tvrdý nepokoj — R1, R3, N: Prsten tento je môj tvrdý nepokoj — R2: Prsťen tento je muoj zlí ňepokoj; s. 148. v. 10: až z úst taký cit vytečie — R1, R3, N: vyleje — R2: až z prs takí cit mu ťečje; s. 250. v. 10: a to je naše zrkadlo — R1: rod muoj! na! tvoje zrkadlo — R2: Na! rod muoj, tvoje zrkadlo!

Textová úprava

Pri príprave textu Sládkovičových básní vychádzali sme zo Spisov básnických 1861. Text Spisov básnických možno považovať za text autorizovaný, pretože — ako to vidieť zo Sládkovičovej korešpondencie s Jozefom Viktorinom — Sládkovič bol na vydaní svojich básní plne zainteresovaný a veľmi mu na tom záležalo, aby v texte neboli nijaké chyby. No ani pri najlepšej Viktorinovej starostlivosti, ktorý podľa Sládkovičovho výroku pracoval „s prísnosťou Catonskou“, sa nevyhlo niektorým nedôslednostiam. A tieto nedôslednosti úplne neodstránili ani dve opravy tlačových chýb, priložené na konci knihy. Najlepšie ich zbadal sám autor ihneď po vyjdení Spisov básnických. Pravda — iste preto, aby Viktorinovu prácu na vydaní nejako nepodcenil — píše (v liste z 5. mája 1861) iba „o chybách menšej povahy“, ktoré zvlášť „zmysel nemútia“.

Avšak niekde chyby „menšej povahy“ sú často chybami zásadnejšieho charakteru. Preto na niektorých miestach — kde máme oporu v rukopisnom znení — snažíme sa nedôslednosti v texte odstrániť.

Aj v Detvanovi sa stretáme s podobnými nedôslednosťami: v 46. strofe namiesto rukopisného znenia „Viďí družinu seďem Ďetvanou“ v Nitre V. a v nasledujúcich vydaniach zlým čítaním rukopisu sa odtláčalo: „Vidí družinu sedeť Detvanov“. V 29. strofe namiesto: „štír šuhajcou ozbrojeních“ tak isto zlým čítaním (štír — stín) je vo vydaniach Detvana znenie: „tieň šuhajov ozbrojených“.

Vo vydaniach Detvana sú aj iné nedopatrenia (nehovoriac o chýbajúcej 224. strofe): 78. strofa Detvana má v rukopise túto podobu:

Tak je to sokol! Sokol, Janko muoj,
Vrah chudáčika zajaca,
Ja viďjac tíchto dvuch zvjereňjec boj,
Už pred víchodom mesjáca
Švihňem valaškou na tridcať krokou —
A sokolík muoj krvou zamokou
A do rosnej ľahou trávi.
Oj, kebis sa bou na to prizerau
Ako ten zajac stráňou zaberau
Zbadajúc že zostau zdraví.

Sládkovičovi však pri prepisovaní vypadol siedmy verš. Keď Hurban uverejňoval v Nitre túto strofu, uverejnil ju bez siedmeho verša. Avšak v snahe zachovať zmysel veršov, pozmenil niektoré výrazy a uverejnil ju takto:

Tak je to sokol? — Sokol, Janko môj,
Vrah chudáčika zajaca,
Ja, vidiac tíchto dvúch zviereniec boj,
Už pred východom mesiaca,
Švihnem valaškou a milý Sokol,
Sokolík v svojej krvi zamokol. —
Oj, kebys sa bol na to prizeral
Ako ten zajac stráňou zaberal,
Zbadajúc, že zostal zdravý! —

V Spisoch básnických, aby sa zachovala desaťveršová strofa, vsunul sa z nasledujúcej strofy jeden verš a tak sa vytvorila nová podoba 78. strofy:

Tak je to sokol? — Sokol, Janko môj,
Vrah chudáčika zajaca,
Ja, vidiac týchto dvoch zviereniec boj
Už pred východom mesiaca,
Švihnem valaškou a milý sokol,
Sokolík v svojej krvi zamokol. —
Oj, kebys’ sa bol na to prizeral,
Jako ten zajac stráňou zaberal
Zbadajúc, že zostal zdravý! —
K Jankovi tak Martin vraví.

Keďže sa však vybral jeden verš nasledujúcej strofy, bolo potrebné vo vydaní Spisov básnických upraviť i začiatok 79. strofy. Namiesto pôvodného dvojveršia:

Ukáž že mi sem tvojho sokola —
Martinkovi Janko vraví

vytvorilo sa toto dvojveršie:

Ukážže mi sem tvojho sokola —
Zase jemu Janko vraví

V našom vydaní obe strofy uvádzame v pôvodnom znení.

V Spisoch básnických sú niektoré nedôslednosti v sylabičnosti verša. Tak napr. v 182. strofe Detvana Sládkovič pri prepisovaní porušil v siedmom verši počet slabík: použil desaťslabičný verš: „To všetko jedno! Ten je bohatý“ namiesto pôvodného osemslabičného verša: „Jedno je. Ten je bohatý“. Podobne je tomu aj v básni Mládenec, kde namiesto desaťslabičného verša: „Smútok len srdce darmo zožjera“ je verš osemslabičný: „Smútok len srdce sožiera“. Nedôslednosti tohto druhu sme vo vydaní odstránili.

Bolo potrebné zrevidovať aj nedopatrenia vo väzbe slov. V 86. strofe Detvana sa odtláčal tvar „sebe myslí“ namiesto pôvodného „on si mislí“; v básni Dcérka a mať nachádzame v rýmovej polohe „mať tvoja“ namiesto „tvoja mať“ (rým: bez zbroja) a pod.

Aj pri úprave slov, ktoré sa nachádzajú v rýmovej pozícii museli sme v niektorých prípadoch prihliadať na rukopisný text. V Spisoch básnických sa totiž stávalo, že úpravou štúrovských výrazov a tvarov sa rým úplne stratil a tak namiesto Sládkovičových rýmov: bledí — vtedi, bledá — odpovedá, náďeje — koleje nachádzame iba skupiny nerýmujúcich sa slov: bľadý — vtedy, bľadá — odpovedá, nádeje — koľaje, slastí — bolestí. V tomto vydaní snažili sme sa tieto nedopatrenia odstrániť tým, že sme ponechávali pôvodné Sládkovičove tvary. Pravda, nebolo možné bezo zvyšku ponechávať pôvodné tvary štúrovského pravopisu. Prepisom štúrovských tvarov je niekde namiesto rýmov iba asonancia, ktorá však nepôsobí rušivo: citov — svitol, devíc zrodil — aký do div, prirástol — boľasťou a pod.

V texte Spisov básnických nachádzame okrem toho aj Viktorinove zásahy do Sládkovičovho slovníka. Viktorin upravoval slovo hmla na mhla, jelša na jalša, jeseň na jaseň, sneh na sňah, farba na barva, striebro na sriebro, bledý na bľadý. V týchto prípadoch ponechávame pôvodné Sládkovičovo znenie.

Pri úprave Sládkovičových básní, vychádzajúc zo základného textu Spisov básnických 1861 (okrem už vyznačených úprav), uplatňujeme všeobecne tieto zásady:

Podľa Pravidiel slovenského pravopisu 1957 upravujeme písanie i, y, predpony s, z a predložky s, z.

Zložené príslovky a spojky, ktoré sa pôvodne písali oddelene, píšeme spolu: na bok — nabok, v tom — vtom, na veky — naveky, za to — zato, nemilo Bohu — nemilobohu, do kola — dokola, sotva že — sotvaže, kdo vie — ktovie a pod.

Písanie cudzích slov upravujeme podľa dnešnej normy: ether — éter, Skýth — Skýt, harmonija — harmónia, milliom — milión, Don Qixot — don Quijot, récky — grécky a pod.

Odstraňujeme odchýlky a nejednotnosti v kvantite spoluhlások: súsed — sused, zahrada — záhrada, švarný — švárny, mrtvý — mŕtvy, kráľovna — kráľovná, los — lós, vila — víla, balkon — balkón a pod.

Podobne odstraňujeme aj odchýlky a nejednotnosti v kvalite (mäkčení) spoluhlások: haňba — hanba, čerešnový — čerešňový, daleký — ďaleký, Polana — Poľana, prsten — prsteň a pod.

Upravujeme nejednotnosti v hláskosloví: vetor — vietor, hrúza — hrôza, znovuzrodzenec — znovuzrodenec, hodbáb — hodváb, moch — mach, Detvanka — Detvianka, grgkrk, modzok — mozog, šlechetný — šľachetný a pod.

Upravujeme aj tie hláskoslovné odchýlky oproti dnešnému úzu, kde je odlišnosť skôr len v grafickej podobe tvaru, ako v jeho zvukovej kvalite: dvadcať — dvadsať, predca — predsa, prázny — prázdny, fijalka — fialka, dedictvo — dedičstvo, ľalija — ľalia atď. — a vôbec kolísanie medzi e/ä: väža — veža, mäd — med, vetší — väčší a pod.

Ojedinele sa vyskytujúce pozostatky štúrovských tvarov upravujeme dôsledne podľa dnešnej normy: ostatnia — ostat, obzierať — obzerať, rodnieho — rodného, riastla — rástla, drahô — drahé, ovocia — ovocie, zbožia — zbožie a pod. (Ojedinelé výnimky sú iba v rýmových pozíciách.)

Upravujeme pády podľa dnešnej normy: všetke — všetky, ňáder — ňadier, hradôb — hradieb, nožičôk — nožičiek, žiaľa — žiaľu, rozbrojach — rozbrojoch, chlievach — chlievoch, orlici — orlice (gen. sg.), uzle — uzly (nom. pl.) a pod.

Robíme zásahy v písaní zámen: jich — ich, jim — im, kdo — kto, a častice jako — ako, jak — ak.

Upravujeme v Spisoch básnických vyskytujúce sa rytmické krátenie ia/a: krúťa — krútia, smúťa — smútia, vába — vábia i tvary dušam — dušiam, očam — očiam, ulicach — uliciach, kľatba — kľiatba, čahať — čiahať a pod. (Pri týchto úpravách máme oporu aj v Sládkovičových rukopisoch.)

Pri slovesách odstraňujeme nedôslednosti v koncovkách infinitívu a 3. osoby sg.: videť — vidieť, leteť — letieť, zreť — zrieť, vre — vrie, mre — mrie, zre — zrie a pod.

Keďže sme však museli korigovať aj niektoré výrazy, tvary, ba aj celé verše základného textu Spisov básnických, uvádzame osobitne pri každej básni naše úpravy syntaktické, lexikálne, tvaroslovné a hláskoslovné. (Pravda, neuvádzame odchýlky v kvantite samohlások, v kvalite spoluhlások, pri písaní cudzích slov, tie hláskoslovné odchýlky, kde ide len o ich gramatickú úpravu, pozostatky štúrovských tvarov a pozostatky češtiny pri písaní zámen jich — ich, jim — im, kdo — kto a častice jako — ako, jak — ak.)

Na prvom mieste uvádzame znenie Spisov básnických 1861, za ním tvar uplatnený v našom vydaní.

Detvan

Vrstovníkom: v. 9: drumbli, drumble;

I. Martin: s. 1. v. 6: prsách, prsiach; s. 3. v. 2: lísťa, lístia; v. 4: vetor, vietor; v. 10: mladušky, mladuchy; s. 4. v. 2: obľadúvať, obledúvať; v. 9: zamhlené, zahmlené; s. 6. v. 6: krúťac, krútiac; s. 11. v. 3: v srdcach, v srdciach; s. 12. v. 2: hrá si, hrá sa; v. 4: nevideť, nevidieť; v. 8: skáľa, skália; v. 9: vypáľa, vypália; s. 13. v. 1: zazre, zazrie; v. 4: mre, mrie; v. 6: kochlík, chochlík; s. 14. v. 3: darobne, daromne; v. 6: videť, vidieť; s. 15. v. 3: videť, vidieť; v. 7: stúpä, stúpa; s. 16; v. 5: prsách, prsiach; s. 18. v. 6: v radosťach, v radostiach; v. 10: pohľad, pohläd (kvôli rýmu: v nich jeho ded — jeho pohläd); s. 20. v. 2: necíťac, necítiac; s. 21. v. 7: zornici, zornice, v. 10. železnica, železnici; s. 23. v. 10: sňahosrstý, snehosrstý; s. 24. v. 1: dlapy, dlaby; v. 4: opre, oprie; v. 6: brnčiacou, bručiacou; s. 26. v. 7: blúďa, blúdia; v. 9: prestre, prestrie; s. 27. v. 6: mhla ide zastreť, hmla ide zastrieť; s. 29. v. 1: prezre, prezrie; v. 3: mhličku, hmličku; v. 4: tieň šuhajov, štyr šuhajov (zlý prepis); v. 7: cez prse, cez prsia; s. 30. v. 2: stolici, stolice, v. 4: temnici, temnice; s. 31. v. 7: zazre, zazrie; s. 33. v. 1: Pretre, Pretrie; s. 40. v. 1: dušach, dušiach; v. 3: v ušach, v ušiach; s. 41. v. 1: V prsách šuhaja zvre, V prsiach šuhaja zvrie; v. 2: zvre, zvrie; s. 43. v. 6: perlence rosí, perlence rosy; v. 8: svieťa, svietia.

II. Družina: s. 45. v. 2: mochom, machom; v. 9: uchatá sova, ušatá sova; s. 46. v. 6: sedeť, sedem (zlý prepis rukopisu); s. 48. v. 6: v prstách, v prstoch; s. 49. v. 5: do prosried, doprostred; s. 51. v. 5: vystre, vystrie; s. 53. v. 3: mre, mrie; s. 56. v. 3: príme, príjme; v. 6: chytne, chmatne; s. 57. v. 10: závideť, závidieť; s. 58. v. 8: pästi, päste; s. 60. v. 3: cudzé ťa nikdy nesmiera, cudzie ťa nikdy nezmieria; s. 62. v. 3: starosťam, starostiam; s. 63. v. 9: spriatelí, priatelí; s. 65. v. 4: neskriesi, nevzkriesi; v. 7: do duši, do duše; s. 69. v. 2: čak, však; s. 70. v. 7: srieborný, strieborný; v. 9: Čak, Však; s. 76. v. 3: zabarvím, zafarbím; s. 78. v. 5 — 10:

Švihnem valaškou a milý sokol,
Sokolík v svojej krvi zamokol. —
Oj, kebys’ sa bol na to prizeral,
Jako ten zajac straňou zaberal
Zbadajúc, že zostal zdravý! —
K Jankovi tak Martin vraví.

švihnem valaškou na tridsať krokov,
a sokolík môj v krvi zamokol
a do rosnej ľahol trávy.
Oj, kebys’ sa bol na to prizeral,
ako ten zajac stráňou zaberal,
zbadajúc, že zostal zdravý! —

s. 79. v. 2: zase jemu Janko vraví, k Martinkovi Janko vraví; s. 81. v. 10: mysleť, myslieť; s. 86. v. 6: sebe myslí, on si myslí; v. 8: v prsách, v prsiach; s. 87. v. 2: v prosriedku, v prostriedku; v. 6: kľatbu, kliatbu; v. 8: rúťa, rútia; v. 9: krúťa, krútia; s. 88. v. 2: jednomu, jednému; s. 91. v. 2: Čak, Však; v. 6: zavadzá, zavadzia; s. 92. v. 2: polila, pôlila; s. 95. v. 10: Detvanka peknobľadá, Detvianka peknobledá; s. 96. v. 7: bľadá, bledá; s. 97. v. 5: Zpomnienky, Spomienky; v. 6: srieborných, strieborných.

III. Slatinský jarmok: s. 99. v. 6: videť, vidieť; s. 104. v. 6: společnosti, spoločnosti; s. 105. v. 9: bľadá, bledá; s. 106. v. 9: nežli by, ako by; s. 107. v. 2: Z krsteľni, z krsteľne; s. 108. v. 3: nie-li, ak nie; s. 109. v. 2: zniklé, vzniklé; s. 110. v. 1: mostok, môstok; v. 3: našol, našiel; s. 111. v. 4: Zrúťa, Zrútia; s. 112. v. 7: brilanty, brilianty; s. 113. v. 8: matie, mätie; s. 114. v. 4: bľadé, bledé; v. 7: opre, oprie; v. 9: všetek strach v mladých prsách, všetok strach v mladých prsiach; s. 115. v. 7: stúpä, stúpa; s. 118. v. 1: obzre sa, obzrie sa; s. 9: videť, vidieť; s. 124: ko mne, ku mne; s. 125. v. 5: obzre, obzrie; s. 130. v. 7: hrúzu, hrôzu; s. 131. v. 4: posriebrený, postriebrený; s. 134. v. 2: ssal, sal; v. 8: čahala, čiahala; s. 135. v. 3: mhla, hmla; s. 139. v. 1: udre, udrie; s. 142. v. 4: chceť, chcieť; v. 5: poviedať, povedať; s. 144. v. 2: sriebrom, striebrom; v. 5: obzre, obzrie; s. 147. v. 9: kráse, krásy (tlač. chyba); s. 148. v. 10: sňažná, snežná; s. 151. v. 8: videť, vidieť; s. 151. v. 1: prsách, prsiach; s. 153. v. 3: zakľaly, zakliali; s. 155. v. 6: nenocuval, nenocoval.

IV. Vohľady: s. 156. v. 3: vybieral, vyberal; s. 158. v. 9: sňažnom, snežnom; s. 160. v. 7: obeti, obete; s. 161. v. 6: aj, a; s. 162. v. 9: ňáder, ňadier; s. 165. v. 9: dúverný, dôverný; s. 167. v. 6: srieborné, strieborné; s. 172. v. 10: Martin môj, Martin náš (kvôli rýmu: Tu ho máš); s. 174. v. 4: nevideť, nevidieť; s. 175. v. 4: vo barvách, vo farbách; v. 7: mhly, hmly; s. 176. v. 1: kľatba, kliatba; v. 8: nemreš, nemrieš; v. 10: bľadých, bledých; s. 180. v. 6: opre, oprie; s. 182. v. 3: zakľatý, zakliaty; v. 7: to všetko jedno. To je bohatý, jedno je. Ten je bohatý (kvôli sylabičnosti verša); s. 183. v. 2: na prsách, na prsiach; s. 184. v. 5: hodbábe, hodvábe; s. 186. v. 3: sňažné, snežné; v. 6: uzle, uzly; s. 187: ten nešťastný, tak nešťastný; v. 8: dráživú, dráždivú; s. 189. v. 6: videť, vidieť; s. 190. v. 7: barvy, farby; s. 191. v. 10: kľatby, kliatby; s. 192. v. 3: mhlou, hmlou; s. 197. v. 4: vetor, vietor; s. 200. v. 9: domách, domoch; s. 201. v. 4: skovať, schovať; s. 202. v. 1: na prsách, na prsiach; s. 203. v. 2: hodbáby, hodváby; v. 9: bľadá, bledá; s. 204. v. 1: mhlistých, hmlistých.

V. Lapačka: s. 206. v. 9: v prsách, v prsiach; s. 208. v. 1: v dušach, v dušiach; v. 6: udre, udrie; s. 209. v. 7: načreť, načrieť; s. 210. v. 6: šnóry, šnúry; v. 8. vystre, vystrie; s. 211. v. 5: piera, perá; v. 6: prebiera, preberá; s. 212. v. 6: vábä, vábia; s. 213 v. 4: jednoho, jedného; v. 10: mreť, mrieť; s. 214. v. 5: huslách, husliach; s. 216. v. 3: kľatba, kliatba; s. 217. v. 7: bľadá, bledá; v. 10: videť, vidieť; s. 220. v. 5: vsried, vstred; v. 6: sňah, sneh; v. 10: detvanským, detvianskym; s. 221. v. 2: v prsách, v prsiach; v. 3: vtedy, tedy; s. 222. v. 2: mre, mrie; v. 3: v štrngotu, v štrngote; v. 9: šlápete, šliapete; s. 226. v. 3, 4: v dušach, v dušiach; s. 228. v. 10: v pištoľach, v pištoliach; s. 229. v. 4: umreť, umrieť; s. 234. v. 2: s ním, ním; s. 237. v. 4: cudzé, cudzie; s. 239. v. 6: riastol, rástol; s. 240. v. 8: prsá, prsia; s. 241. v. 5: vystre, vystrie; s. 242. v. 5: nežli, ako; s. 244. v. 7: riastla, rástla; s. 246. v. 1: vrané, vranie.


Ako citovať toto dielo?

alebo


<- Späť na dielo




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.