ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V Pesti Napló zo dňa 22. októbra čítame medzi iným toto: „Národné noviny uverejňujú, že Edo Horn písal list podpredsedovi Slovenskej Matice, Viliamovi Paulíny-Tóthovi, v ktorom sa on osvedčuje, že je on odhodlaný obranca všetkých národnostných rovnoprávností, preto sa Horn odporúča čitateľom tohto časopisu, sťa taký muž, pri ktorom vystúpiť má národná slovenská strana proti Ordódymu, aby vyvolený bol za poslanca v Novom Meste.“ Vidno z tohoto, dokladá redakcia, že pán Horn to drží: si superos… Teraz už aspoň vieme, kto riadi pánu Hornovi fakľady, o ktorých toľké reklamy čítame medzi telegramami Horna.

Malý to článok, a predsa z neho mnoho, veľmi mnoho vyčítať môžeme. Divné to, že Pesti Napló stotožňuje Maticu, Paulinyho a Horna, ba čo viac predpokladá, že Matica ako Matica, Pauliny ako podpredseda Matice, a národná slovenská strana ako taká, demonštruje pri Hornovi a jemu fakľady riadi. To je zlomyslené miešanie ústavov, osôb, ideí a politických stránok. Bolo to písané storáz, že Matica, sťa ústav vzdelávania slovenskej mluvy a národnej vedy nič nemá s politikou, nič nemá s jestvujúcimi stránkami politickými. Nikto by to tak dosvedčiť nevedel ako práve Pesti Napló ako medzník panujúcej stránky a vlády. Kde doberá pravica väčšinu? Kto dáva Deákistom najmohutnejší kontingent? Maďari, Rumuni či Srbi? Ach nie! Ale Slovač, ktorá aj pri macošskej láske podáva bratskú ruku tým, ktorí ju často s nevoľou odstrkujú.

A či snáď je Pesti Napló tej mienky, že všetci tí, ktorí hlasovali a hlasujú za pravičiarov, zatracujú Maticu, to stredisko národnej kultúry, zapierajú svoju národnosť, v ktorej sa zrodili, odprisahajú otca, matku a vrhnú sa do náručia odrodilstva? Nie, veru nie! A jestli by to žiadal Pesti Napló et consortes, ľahko obráti Slovač front a konsoliduje sa v jednu národnú stránku. Opakujeme, že Matica nemá sa stotožňovať s politickými stránkami, bo čo by písal Pesti Napló, keby sme trvdili, že Maďarská akadémia podporuje túto alebo druhú stránku, že ona je nástrojom pravičiarskym alebo ľavičiarskym. Nie je ale na mieste privádzať Maticu do solidarity s osobami. Pretože je p. Pauliny prívržencom národnej opozície, nenasleduje to, že celý národný ústav nemá šľachetnejšieho účelu, ako podporovať pri voľbách mužov ako Horn. Komu prišlo na um obviňovať maďarskú akadémiu z toho, že ona, poneváč, gr. Lónyai je jej predsedom, ktorému iste ešte väčšmi v záujme leží svoju stranu mohutne podporovať, ako Paulinymu opozíciu, že ona reku zaujíma sa výlučne za politických prívržencov predsedov, ich ciele podporuje, fakľády riadi a znižuje sa za stredisko kortešovania. Veru by bol spokojný Pesti Napló, keby kto z tohoto stanoviska napadol akadémiu. Nuž ale murína myť a našich neprajníkov kapacitovať, jedno je. Zdelil to svojim časom, keď mu po srsti bolo aj Pesti napló, že náčelníci slovenskej národnej strany uzniesli sa na tom, neklásť váhu pri voľbách na politické strany, ale na priaznivosť národnej rovnoprávnosti. Je to opätovná denunciácia hore aj dole, takmer prstom ukazovať: hľa to sú matičné tendencie!

Nechceme šíriť reči, a odporúčame všetkým, ktorí napádajú Maticu a jej náčelníkov číslo 41. Vasárnapi Ujságu, kde článok pod názvom „Donner Otto“ toto tvrdí: „Keď počiatkom tohoto storočia Rusi fínsky národ odtrhli od Švédska, s ktorým takmer za tisíc rokov spojený bol, Fíni spočiatku zúfali nad svojím politickým postavením. Za tisíc rokov žili spolu s nadnárodom (főnemzet) švédskym; zaštítení boli takými politickými výhodami, ktoré boli veľmi podobné onému pomeru, v ktorom chorvátsky národ k nadnárodu (?) maďarskému stojí. Ich nezávislosť zabezpečená bola samostatným krajinským snemom; ich náboženstvo je to isté, čo Švédov; šľachta, ba i zámožnejšie meštiactvo natoľko boli oddané švédskemu duchu, že si až mená švédčili, slovom oni úplne zmierení boli so osudom tak, že si lepšieho postavenia ani myslieť nemohli. Tieto boli príčiny, že sa Fíni hrozili odtrhnutia sa od Švédska a pripojenia sa k Rusom.

Ruská vláda ale vo svojom vlastnom záujme chtiac si ich radšej získať ako odcudziť, vynasnažovala sa všetkými možnými výhodami a koncesiami ich k sebe privábiť, a s týmto, na počet síce malým, ale na pevnom základe všeobecnej vzdelanosti stojacim národom sa spojiť. Fíni tieto priaznivé okolnosti rozumne vykoristiť vedeli, takže im to odtrhnutie od Švédska nielen neškodilo, ba osožilo. Cárska vláda sa nedotkla ich ústavov a zákonov, ba ich slávnostne potvrdila. Tie čiastky Fínska, ktoré už drievnejšie od Švédska odtrhla bola, pripojila zase ku Fínsku a krajinu takto zaokrúhlenú nazvala „Veľkokňazstvom Fínskym“, ktorý názov sa aj v úplnejšom címere cára „Vše-Rosii“ nachádza. Konečne všetky tieto výhody i tým dovŕšila, že sa horlive zaujala o rozvoj fínskeho jazyka a národnosti, ktorú Švédi vždy zahatiť hľadeli. Takže gr. Nikolaj Rumjanzov, državný kancelár ruský to bol, ktorý sa postaral o nákladky najprvšieho väčšieho slovníka fínskeho, následkom čoho tohoto duchom vzdelaného muža za zakladateľa fínskej písomnosti považovať možno.“

Zo srdca by sme privolali na slávu tým pánom, ktorí by miesto osočovania nasledovali šľachetný príklad Nikolaja Rumjanzova, a vôbec pokračovanie ruskej vlády naproti Fínom. Dobre stojíme za to, že pri spravodlivosti nám príslúženej, nemala by vládna strana oddanejších a vernejších prívržencov nad Slovákov.