Zlatý fond > Diela > State o svetovej literatúre 2


E-mail (povinné):

Svetozár Hurban Vajanský:
State o svetovej literatúre 2

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Karol Šefranko, Ivana Černecká, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Mária Hulvejová, Zuzana Rybárová, Lucia Jedla, Stanislav Sojka, Marek Danko.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 117 čitateľov

Fiodor Michajlovič Dostojevskij

[409]

Dňa 10. februára minulo tridsať rokov od smrti F. M. Dostojevského. Dostojevskij zaujíma veľké priestranstvo v ruskej literatúre, takže mohutnými ramenami odtíska i takých veľkých pisateľov, ako Turgeneva a Leva Tolstého. Umrel nedosiahnuc ani šesťdesiat liet od rodu, umrel na počiatku slávy a všesvetového uznania. Jubileum Puškina r. 1880 až bolo akoby jeho korunovaním. Bolo to v čas jeho titanskej borby s mátohou anarchizmu, v čas jeho priľnutia k národnej i nábožensko-pozitívnej idei. Počal byť hlavným stĺpom petrohradského Slavianskeho obščestva. Nebol sám; s ním bojovali: Pisemskij,[410] Leskov, Aksakov, Katkov, no on bol medzi nimi ako Kriváň nad Tatrami. Ešte i Lev Tolstoj po smrti Dostojevského písal, že stratil v ňom mravnú oporu, Tolstoj, u ktorého samoľúbie narástlo do obrovských rozmerov. Na puškinovskom jubileu vyšlo, kto bol hlavou ruskej literatúry. Svojou slávnou rečou v Moskve Dostojevskij pokoril i svojich protivníkov, ako Turgeneva: on sklonil pred ním svoju šedivú hlavu. Chladný a umiernený Strachov píše: „Všetci počali počúvať tak, akoby do tých čias ničoho neboli počuli o Puškinovi. Dosiaľ sa mi marí, ako nad ohromnou masou poslucháčov zvučí hlas, plný citu: ,Uzmier sa, hrdý človek! Pracuj, nečinný človek!‘ (Smiris, gordyj čelovek! Potrudis, prazdnyj čelovek!) Nadšenie po reči bolo nepochopiteľné, nepredstaviteľné pre toho, kto nebol prítomný. Masa videla človeka, ktorý sám bol plný entuziasmu a počula slovo, dôstojné oduševniť sa, ona vzbúrila sa citmi nadzemskými.“

Znamenití spisovatelia hrnuli sa k nemu. Aksakov osvedčil, že po reči Dostojevského on neni hoden hovoriť a jeho reč vystala. Slavianofili i západníci nosili ho na ramenách. „Hľa, čo znamená geniálna reč, ona všetko rozriešila!“ povedal Ivan Aksakov.

Na európske literatúry mal Dostojevskij najväčší vliv z ruských spisovateľov. Knut Hamsun a Hauptmann hrdo menujú sa jeho učeníkmi. Meňšikov píše, že nech požije Dostojevskij ešte pätnásť-dvadsať rokov, nebolo by bývalo revolúcie[411] z roku 1905. Jeho mohutný hlas len ešte počal vnikať do más — a tu prišla predčasná smrť.


[409] „Národnie noviny“ 1911, č. 20.

Pôvodný titul článku: F. M. Dostojevský

[410] Pisemskij — Pisemskij, A. F. (1819 — 1898), ruský románopisec

[411] nebolo by bývalo revolúcie — Vajanský nesprávne preceňoval vplyv osobnosti v dejinách; a ostatne vplyv Dostojevského sa v skutočnosti prejavil len v niektorých kruhoch inteligencie.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.