ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

„M. V.“, 1908, č. 138, 15. (28.) júna, s. 4

(Od nášho dopisovateľa)

Uvedieme malý príklad, ako postupujú maďarské súdy voči Nemaďarom pri tlačových procesoch. Zažalujú článok. Ale ani prokurátor, ani predseda súdu vôbec nič nepovedia členom poroty o tomto článku a jeho obsahu, obmedzujú sa len na výrok, že autor je „pansláv“. Naskutku, ani sám Demostenes by mu nepomohol! Keď už raz písal po slovensky, to znamená, že poburoval proti maďarskej národnosti.

15. júna Národné noviny mali znova tlačový proces pred peštianskym súdom. Ako je známe, žandári na príkaz politickej vrchnosti zastrelili v Černovej 14 Slovákov. Andrej Obuch, spolupracovník Národných novín, napísal o tom článok pod titulom Vraždy. Rozoberá v ňom konanie slúžneho a katolíckych kňazov, ktorí chceli násilne vysvätiť kostol v Černovej. Predseda súdu kladie autorovi otázku: „V čom sa cítia Slováci utláčaní?“ Obuch odpovedá: „V mnohom, napríklad nemajú ani jednu strednú školu, lebo vláda zatvorila tie gymnáziá, ktoré zriadili zo svojich finančných prostriedkov. Avšak zákon 44 z roku 1868 ukladá vláde povinnosť postarať sa o stredné školy pre Slovákov, aby každý z nich mohol získať vzdelanie v materinskej reči, potrebné pre postup na univerzitu.“ Predseda: „Odkiaľ to viete?“ Obuch: „Zo zákona o rovnoprávnosti národností.“ Predseda: „Uveďte ten paragraf“. Obuch: „Naspamäť ho neviem, ale pozitívne viem, že sa o tom v zákone hovorí“. Predseda: „To nie je pravda! To ste si sám vymysleli, pomiešalo sa vám to v hlave“.

Aké hrozné vyšetrovanie! A zatiaľ v paragrafoch 17 a 26 zákona 44 z r. 1868 sa doslova ukladá vláde „postarať sa, aby na národnostných územiach každý mohol získať vzdelanie až po univerzitu: a dokonca aj na univerzite je vláda povinná zriadiť katedru slovenského jazyka a literatúry.“ Toto je úplný a jasný text doteraz platného zákona, z ktorého sa mimochodom, neuskutočnilo ani písmeno. Slováci v skutočnosti nemajú ani jednu strednú školu: na ich území sa v školách slovenčina vôbec nevyučuje. A predseda súdu obvinenému do očí popiera existenciu závažného základného zákona a vydáva ho tým pred členmi poroty za luhára, za frázistu! Či to nie je justičný zločin? Obucha naozaj odsúdili za nevinný obranný článok na 8 mesiacov väzenia a Národné noviny na 1200 korún pokuty za podnecovanie nepriateľstva voči Maďarom! A pritom v článku sa ani raz nevyskytlo slovo „Maďar“!

Cieľom vysokých peňažných pokút je materiálne zničiť slovenský orgán, ktorý duchovne víťazí svojou pravdou a vysokými mravnými kvalitami. Či naozaj dopustia, aby družina chrabrých bojovníkov a obrancov slovenského národa vyliala všetku krv v dôsledku vyčerpania materiálnych prostriedkov? Veď treba mať na pamäti, že Národné noviny majú pred sebou ešte niekoľko takýchto procesov.

V rakúskych vysokých školách pokračujú vzbury a študentské nepokoje, takže nakoniec sám cisár povedal ministrovi školstva Merchetovi: „Ukončite už tieto škandály! Veď aj vaši rektori sú pekná cháska!“

Historická a nacionalistická manifestácia, ktorá sa organizovala vo Viedni z príležitosti šesťdesiateho výročia panovania Františka Jozefa (ktoré pripadá na 2. decembra 1908), mala hojnú účasť a bola veľkolepá. Chýbali len Česi a Moravania, ktorí neprišli preto, lebo Viedeň nechcela dovoliť české predstavenie v divadle An der Wien. Konzervatívna časť českej publicistiky neschvaľuje túto demonštráciu, lebo cisár nezavinil tento brutálny postup Viedenčanov. Hovorí sa, že pre túto demonštráciu odstúpil od zámeru navštíviť v Prahe jubilejnú výstavu.^[67] Všetky ostatné národy Predlitavska sa zúčastnili v sprievode, medzi nimi aj Poliaci v ľudových krojoch, Dalmatínci, Slovinci, haličskí Rusi, hlavne Huclovia, Rumuni z Bukoviny a Maďari, Taliani, istrijskí Chorváti a iní. Boli tam aj čierni Nemci z Karlových Varov a Moravy. Od Čechov a Moravanov bolo počuť hlasné vyvolávanie „heil!“ Ale uhorskí Maďari tam neboli. Čas od r. 1848 do r. 1867 neuznávajú za obdobie vlády Františka Jozefa, lebo vtedy ešte nebol korunovaný za uhorského kráľa. Maďari si to môžu dovoliť: kráľ im je beztak priaznivo naklonený a urobí pre nich všetko. Kto do tej veci vnikne hlbšie zistí, že v Rakúsko-Uhorsku veľmi mnoho závisí od cisára. Celá ústava sa zakníše, ak niečo nedovolí. Nie je pravda, že kráľ u nás len kraľuje, ale vládnu ministri a snemovňa. Ak sa cisárovi zachce, vládne aj u nás. Ale zvyčajne sa mu to nechce, dáva vládam voľnú ruku s výnimkou armády a zahraničných vecí. Česi ešte nie sú natoľko silní, aby im bola cisárova priazeň ľahostajná. Preto si myslíme, že neprítomnosť Čechov na viedenských oslavách 12. júna bol politický omyl. Nemci ho veľmi dobre využili. Pravdepodobne aj na adresu Čechov sa vo vyšších sférach povedalo: „Pekná cháska!“

Pražská výstava doteraz nemala veľký úspech. Je utrakvistická (nemecko-česká), a to ani Čechov neoduševňuje, ani Nemcov nepriťahuje: Ťažko sa sedí na dvoch stoličkách. Máme nádej, že veci sa usporiadajú, ak tam prídu predstavitelia ostatných slovanských národov. Ale zatiaľ nepočuť, že by výstavu hojne navštevovali. Slovenské sympatie ešte nevošli do krvi, a najnovšia česká žurnalistika — ako aj literatúra — ešte nenašla správny tón. A tie orgány, ktoré ho našli, sú zahlušované dekadentským krikom separatistov a národných egoistov.

V-skij