ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

„M. V.“, 1908, č. 46, 24. februára (8. marca), s. 3

(Od nášho dopisovateľa)

Zo strachu pred všeobecným volebným právom, ktoré by časom mohlo podkopať vládu maďarskej kliky v Uhorsku, vláda zaviedla v sneme „revíziu rokovacieho poriadku“ v tom smere, aby predseda snemu mal v ňom takmer zvrchované práva. V diskusiách k tomuto návrhu zákona sa gróf Andrássy a gróf Apponyi otvorene priznali, že nový rokovací poriadok je nevyhnutný pre zachovanie maďarskej hegemónie nad uhorskými národnosťami a pre skrotenie národnostných poslancov, keby sa ich veľa dostalo do snemu. Maďarskú opozíciu proti tejto revízii, ktorá vyšla z radov tzv. disidentov v strane nezávislých (Holló a iní), netreba brať vážne: Stačilo, aby im gróf Andrássy a gróf Apponyi pohrozili demisiou, a opozícia sa hneď dala na ústup, takže ostali len poslanci nemaďarských národností, ktorí sú sami osebe slabí na to, aby zabránili rozhodnutiu snemu. Nový rokovací poriadok obmedzujúci slobodu prejavu bude uzákonený, a pod jeho záštitou aj volebná reforma bude taká, akou ju chcú vidieť členovia vládnúcej kliky. V dôsledku toho vláda spodiny, útlak nemaďarských národov, teror a kruté prenasledovanie duchovného hnutia Slovákov, Rumunov a Srbov budú pokračovať. Našich ochlokiatických tyranov^[5] neprivedú k rozumu ani chorvátske voľby do snemu, pri ktorých bývalá maďarská národná strana utrpela skoro úplný krach, takže barón Rauch uviedol do snemu len troch svojich mamelukov — unionistov. Celé Chorvátsko sa ako jeden muž pustilo do boja proti maďarstvu; peštianske noviny už apelujú na vládu, aby vtrhla s vojskom do Chorvátska, zrušila ústavu, rozpustila snem a pomaďarčila všetky ustanovizne a školy.

Procesy proti slovenským a rumunským novinám bez prestávky pokračujú; hlavný orgán Slovákov „Národné noviny“ mal pred týždňom dva ďalšie súdne procesy (celkove ich je už 10!).

A predsa veríme, že Wekerle, Kossuth a Apponyi stoja na vratkých nohách a hocikedy môžu spadnúť. Možno aj preto tak štípu, ako muchy pred mrazom.

V Pešti aj v iných uhorských mestách je veľká demoralizácia. Odhalili sa podvody Kardossovej rodiny (olim Kohn), ktorá v Pešti vlastnila banky, založené na podfuku — mal v tom ruky aj Kossuth, ktorý odporúčal Arpáda Kardossa za kandidáta vo voľbách do snemu v Belue ako protikandidáta rumunského vlastenca Ladislava Lukácsa. Bol z toho veľký škandál, ale veď ho voľajako ututlajú. V Subotici (Bácska) takéto podvody robil Jakub Füredi (olim Schlesinger), za pomoci veľkých pánov. Nastal bankrot, pri ktorom mnoho chudobných ľudí stratilo svoje posledné úspory. Ale to nie sú výnimočné javy: jeden bankový úradník v Pešti mi povedal, že takých ustanovizní, ako je banka Kardossa a Fürediho, sú v Maďarsku celé stovky. Ak doteraz neskrachovali, môžu za to ďakovať len podpore zo strany vysokých štátnych úradníkov, ktorí v nich uložili svoje zmenky, t. j. dostali úplatok.

Voľby do českého snemu sa už skoro skončili. Vo vidieckej kúrii zvíťazili agrárnici, v mestách sa mladočesi spomedzi českých strán držali veľmi dobre a získali 21 mandátov. Keď Nemci zbadali rozkol medzi českými voličmi, postavili svojich kandidátov v samej Prahe a získali toľko hlasov, že aj v pražskom Starom aj v Novom Meste bude nové hlasovanie. Takzvaní realisti^[6] utrpeli úplnú porážku: uškodili, pravda, národným stranám, ale aj sami sa zosmiešnili (získali celkove len niekoľko hlasov).

Dr. Karel Kramář zvíťazil vo vidieckej kúrii.^[7] A to je dobre, lebo je to čestný politik, vzdelaný človek, horlivý vlastenec, ktorý sa pozerá na udalosti nielen zo stavovského ale aj z vyššieho hľadiska, ako to vidíme u neveľmi známych agrárnikov.

Česi teraz oplakávajú svojho najmilšieho básnika Svatopluka Čecha, ktorý zomrel 25. februára ako 62-ročný. Bola to čestná a úprimná duša, dobrý Slovan a naozajstný Čech (nomen-omen).^[8] Prikláňal sa k západoeurópskej dekadencii. Niekedy na jeho jasných, celkove prekrásnych dielach badať ľahký nádych plytkého nemeckého liberalizmu a bezobsažného humanizmu. Ale on sa tohto nádychu usiloval zbaviť v oblasti dejín (Václav z Michalovic, Dagmar, Adamiti atď.), alebo krotkej satiry a fantázie (Výlety pána Broučka na měsíc atď). Jeho najväčšia poéma „Slávia“ vyjadruje skutočne celoslovanské úsilie tohto českého básnika. Svatopluk Čech neraz cestoval po Rusku a vrelo ho ospieval, ako sa to na dobrého Slovana patrí.

V-skij