Zlatý fond > Diela > Politické state a prejavy


E-mail (povinné):

Ľudovít Štúr:
Politické state a prejavy

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Mária Kunecová, Zuzana Babjaková, Simona Reseková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Lucia Olosová, Slavomír Danko, Miroslava Lendacká, Jana Kyseľová, Martin Hlinka.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 56 čitateľov

Ohlas o Slovenských národných novinách a Orlovi tatránskom

[1]

Pokloňte sa Tatry, Pánovi svojmu[2] a vyjasnite sa, bo on z výsosti svojej pohľadel na vaše rody, jemu verné, milostivo! Vyplnená je žiadosť ich vrúcna, obdarené sú tým, za čím dávno horeli: vychodiť budú noviny aj v ich reči materinskej!

Predtým málokto pomyslel na noviny slovenské, tým menej si ich kto zažiadal a nedávno zahoreli za nimi mnohí hlboko; predtým aj tí, ktorým na srdci ležal národ náš, nespomínali noviny a nedávno — bola to ich túžba najvrúcnejšia; predtým čo by sa aj hlas bol o novinách slovenských pustil, bol by predbehol národ náš ako pustinu a nedávno — stá a stá ozvali sa na hlas tento:[3] čo za zmena v živote našom! Kdekoľvek hlas ten rodom naším bežal, všade ho prijali ako svoj, zo všetkých strán vystrájali ho ako vlastný a žiadosť po novinách národných stala sa pospolitou. Predložila sa ona v týchto okolnostiach v hlbokej vrúcnosti ihneď miestu najvyššiemu, napomáhali a podopierali ju i tam stá a stá[4] a od toho času nebolo ani konca ani kraja dopytovaniam na noviny a novým, keď čas uchádzal, žiadostiam a prosbám: kde sa vzala v živote našom tá zmena, krajania? Obecný človek[5] stará sa len o dom a rodinu svoju, jeho zaujíma len dedina, okolie, kde žije, jemu je toto svet celý, čo tam za vidiekom leží,[6] čo sa tam stáva a robí, málo on na to dbá, alebo neprezerajú ta jeho oči, ale človek vzdelaný stará sa krem svojich najbližších aj o krajinu, vlasť, v ktorej žije, o národ, ku ktorému patrí, jeho zaujímajú všetky veci a príhody krajiny, vlasti, národa a krem toho doveduje sa aj on o tom, čo za medzami vlasti[7] sa prihadzuje, čo sa v svete, napospol v ľudstve, stáva, bo vie, že sa to všetko i jeho týka a naňho, jeho národ a vlasť tiež prv alebo neskôr pôsobiť bude. Národ, ktorý sa o ďalšie veci krem tých, čo sa pri ňom samom a v jeho okolí stávajú, nestará, je rovný obecnému človekovi, on tak ako tento nehlási sa ani k vlasti ani k svetu, zato ale ani od vlasti ani od sveta nemá uznania. Pri tom všetkom ale ešte najhoršie je to, že národ takýto sám v sebe je rozsypaný, sám o seba, ako národ, sa nestarajúci a je národ takrečeno len podľa tela a nie podľa ducha, ktorý len na svete živorí a ničím vyšším sa nezaoberá, práve ale preto napospol, a to slušne potupený. Akože sa ale národ takýto, ktorý o nič vyššie a väčšie sa nestará, sám o seba starať má? Národ zaleží z jednotlivých ľudí, keď ale títo o nič väčšie a vyššie nedbajú, akože o národ, ktorý je tiež celok väčší a vyšší, starosť mať môžu? Takémuto národu stojí napriek národ vyšší, ktorý za roveň vzdelanému človekovi nielen o každodenné svoje potreby, ale aj o potreby vyššie, duchovné, starosť má, za pospolité veci vlasti sa zaujíma a úhrnkom na všetko, čokoľvek sa v ľudstve robí, pozor dáva. Národ takýto predošlému napriek je sám v sebe spojený, má medzi inými národmi svoje zvláštne miesto a stojí, ako v cudzom svete, tak aj doma, vo vážnosti a keď o tamtom prvom všetko mlčí, o tomto ide hlas svetom. Dávni predkovia naši verili, že človekovi, keď sa narodí, vychodí na nebi hviezda a keď umiera, mu zhasína; to tiež môžeme povedať aj o národoch. Tamtomu prvému nevyšla ešte hviezda, alebo mu už zhasla; národ vyšší liskne sa nám ako hviezda medzi národmi inými.

Každý ľahko rozsúdi, k akým národom patrili sme my až do terajších skoro časov, ale čo za zmena stáva sa v živote našom, krajania? Vrúcnymi prosbami a spojenými hlasmi vyžiadali sme si od vlády našej najmilostivejšej noviny v reči materskej — čím sú ale noviny národom? Novinami berie národ účasť vo veciach pospolitých krajiny, vlasti, nimi sa dozvedá aj o všetkom tom, čo sa pamätihodného v svete, v ľudstve stáva a tak i vy osvedčili ste sa, že na pospolitých záležitostiach[8] vlasti našej tiež účasť brať a o všetkom, čo sa ľudstva týka, dozvedieť sa chcete, ukázali ste teda, že i vy po dlhej nedbanlivosti do vyššieho radu národov zastať si mienite. Šľachetná je táto vôľa vaša a vláda naša najmilostivejšia uznala ju za dobrú tým, že žiadosti tejto pospolitej zadosť urobila a nám noviny slovenské milostive povolila.

Noviny teda máme, ale koľké sa im do behu stavajú ťažkosti! Prekážky tieto sú rozličné a sú vonku a v nás samých. Vo vlasti našej, kde v novších časoch potreba opravovania[9] sa pocítila a táto čerstvejšie hýbanie spôsobila, čo do záležitostí pospolitých stvorili sa hlavne dve strany, jedna, ktorá potrebu opravovania neuznáva a tak pri starom ostávať, druhá, ktorá všetko od koreňa opravovať a tak všetko staršie s novým pozamieňať chce. Hlavná povinnosť novín je: záležitosti krajiny pospolité rozkladať, s dobrým svedomím to alebo iné obecenstvu svojmu porúčať,[10] pričom zdá sa: noviny k jednej alebo k druhej strane nachýliť a podľa zmyslu jednej strany alebo druhej o záležitostiach pospolitých rozprávať musia. Majúc na mysli, že staršie, ktoré raz svoju platnosť v živote stratilo a len na ťarchu je ľuďom, žiadnou silou zatrímať sa nedá,[11] ako zas z druhej strany dobre vediac, že sa len na staršom a doterajšom ďalej stavať a budovať môže a že aby holota a pustota nepovstala, nijako sa staršie len trhať a vospust sveta rúcať nesmie, majúc potom na mysli, že život národov prenáhliť sa nedá, ale keď sa má podariť, miernym krokom len ísť môže a že to, čo je lepšie, ako huba za noc nevyrastá, vyhneme sa v našich novinách obom krajnostiam a stojac pri dobrom staršom, budeme s radosťou vítať opravdivé opravy tam, kde ich nevyhnutne treba. Hlavne ale bude nám záležať na bezpečnosti osoby a majetnosti a tak aj na poriadnom domácom hospodárstve a prísnom posluhovaní spravodlivosti,[12] na silnej moci vykonávajúcej,[13] k tomuto všetkému potrebnej, na rozkvite dobremajúcnosti[14] v krajine, na zlepšovaní vyučovania ľudu, na jeho zmravňovaní, čím všetkým sa vlasť silí a rozkvit jej napomáha.

Druhá ťažkosť pri novinách našich sú boje doterajšie o reči a národnosť. Spolukrajania naši Maďari od pár časov ďaleko so svojou rečou a národnosťou pokročili, iné národy v krajine ďaleko za nimi z tohoto ohľadu ostali. Čo sa ale všade stáva, keď sa národy do väčšej činnosti, takrečeno do prúdu pustia, že sa o iné, do takej činnosti sa nemajúce, zavadia a ich do prúdu zachvátiť chcú, stalo sa aj tu. Dobre vidíme, že činnosť za povýšenie reči a národnosti maďarskej väčšie hýbanie vo vlasti našej spôsobila, uznávame právo i povinnosť Maďarov ako národa povýšiť a zvelebiť národnosť svoju a tešíme sa z ich pokroku a rozvíjania sa, ale nádeju máme, keď už národnosť ich na tak vysoký stupeň vystúpila a zákonmi na budúci čas za prednú vo vlasti našej sa poistila, že reči našej otcovskej tam, kde ju k čistoľudskému a meštianskemu vzdelávaniu[15] a uspokojeniu sa nevyhnutne potrebujeme, pokoj dajú. Nežiadame práva bez povinnosti: vernosť našu a poslušnosť vlasti uhorskej videli všetky stoletia, dosvedčujú ju hlasy predkov z minulosti, ukazujú polia bojov hrozných a túto vernosť skúsia ako predošlé, tak aj budúce veky. Majúc nádeju, že vlasť naša sa nám za všetko uznalosťou prv alebo neskôr odslúži a v duchu tom, ktorý vlasti tak svedčí ako láska matke, sa k nám ako aj predtým mať bude, na kriky jednotlivých proti reči našej otcovskej dbať nebudeme a sa v novinách našich do boja o národnosti nepustíme, ale starať sa budeme, nakoľko naše sily postačia, aby národ náš slovenský sa, ako treba a na ten spôsob, ako to zdravý rozum žiada, vzdelával a tak vždy spôsobnejší sa stával, užívať to, čo čas a vlasť naša dobrého nám podávajú.

Okrem týchto sú aj v nás samých ťažkosti, ktoré našim novinám prekážky do cesty kladú. Katolíci už oddávna píšu v našom, evanjelici v inom, takrečenom biblickom nárečí:[16] ktorou teda rečou majú byť naše noviny písané? Je toto jedna z najväčších ťažkostí pri novinách a vyznávame, že nás ona už oddávna trápila. Dlho sme o tomto premýšľali a všetky sem patriace okolnosti pilne považovali, rady slávnych našich mužov a dobrých priateľov vypočúvali i do pilného pováženia vzali, až naposledok majúc ohľad na to, že noviny slovenské písať chceme, ostali sme na tom, písať ich v našom vlastnom nárečí, v reči našej starootcovskej. Evanjelici sú tiež tak dobre, ako aj bratia naši katolíci, Slováci, prečo by oni teda sa od vlastného nárečia uťahovali a naň s radosťou pristať nemali? Takto sa aj tá veľká naša bieda, že kmeň neveľký na dve strany sa čo do reči rozpadávame a silu ťažkostí si tým sami robíme, keď sa zjednotíme v jednej reči, odstráni a náš vyšší život, ktorému aj u nás prišiel čas, sa nám dariť bude. Zblíži sa tým strana k strane a všetci na ten spôsob sa viacej nájdeme, bo je reč naša domáca a národná. Vezmúc ale našu slovenčinu k písaniu novín, nové sa nám napriek postavili ťažkosti: v ktorom podrečí,[17] keď sa ich u nás viacej nachodí, sa do písania pustiť máme? Túto otázku, ako každý vidí, sama reč rozsúdiť musela, t. j. keď sa raz ustanovilo písať po slovensky, musela sa vziať tá slovenčina, ktorá je najčistejšia, najvernejšia, najviac zavarovaná[18] a k písaniu najspôsobnejšia. Naše šťastie, že práve tá slovenčina, ktorá tieto vlastnosti má, je najrozšírenejšia, bo tak zaraz na počiatku najväčšiu čiastku Slovákov uspokojiť môcť budeme. Pravda, že všetci Slováci svoju reč za opravdivú slovenčinu držia a všetci by asnáď žiadali, aby sa po ich hovorení písalo, čo ale, ako každý vidí, byť nemôže a keď by sa aj robilo, s pravdou by sa nezrovnávalo, my by sme samých seba a svet klamali a do veľkého bludu by sme upadli. Písať sa teda musí v čistej slovenčine a my sa v nej zjednotiť máme. Žiadosť tá, ktorá, viem, od dosť mnohých Slovákov sa prednesie, aby každému z nich čo do reči sa zadosť urobilo, pochádza z toho, že my sme doteraz pospolitému životu nenavykli a pretože len každý seba vidí a seba pred očami má, že sme národ ešte len rozsypaný, v ničom neujednostajnený. Pre túto príčinu sme sa posiaľ ani na jednu spisovnú reč nezmohli, ale sme boli sem i tam, ako v inom tak aj v tomto, rozhádzaní a jeden ta, druhý inam sa klátil. Jestliže má dačo z nás byť, toto rozdrobenie prestať musí. Život pospolitý záleží zo zapierania sa jednotlivých ľudí, keď teda k vyššiemu životu sa vyšvihnúť a naše živorenie opustiť chceme, musíme aj my v živote našom ustupovať a každý popúšťať sa naučiť. V reči musia popustiť všetci tí, ktorí v dačom odchodnú majú reč od opravdivej slovenčiny. Ľudia ale, ktorí pri daktorých formách a daktorých slovách, im nevlastných, zastavovať sa budú, ukážu len svoju veľkú nevedomosť a chatrnosť.

Tuto nieto miesta dokazovať, že my v čistej slovenčine píšeme, ale dokážeme to v druhých spisoch a menovite v našej gramatike reči slovenskej,[19] ktorá onedlho na svetlo vyjde a z ktorej každý čistú reč našu ľahko sa bude môcť naučiť. Medzitým, kým gramatika nevyjde, prosíme, aby sa nám verilo, že je toto čistá reč naša. Písaním v našom nárečí staneme sa v našich novinách aj nášmu ľudu omnoho zrozumiteľnejší, ako keby sme inakšie písali. Pravdaže, i tuto sa nájde, čo docela každý človek ťažko zrozumie, alebo práve rozumieť nebude, ale to nezáleží len na reči, ale aj na veci. Keby sme chceli všade a vo všetkom každému, aj najobecnejšiemu človekovi, zrozumiteľnými byť, máločo viac by sme okrem poľného a domáceho hospodárstva písať mohli, bo ľud obecný sám málo o dačom druhom myslieva a preto aj vyššie veci, že k nim nie je pripravený, keď sa predkladajú, nerozumie. Národ, ktorý v náukách (scientia)[20] máločo dosiaľ v svojej reči vyviedol, ktorý pospolitého, vyššieho života nemal, nemá na predmety (objectum) tieto vyššie ani slov a preto, chtiac sa aj na to raz dať, musí si alebo tvorením alebo požičiavaním slov pomáhať a to my tiež urobiť musíme. Na naše šťastie je naša slovenčina veľmi bohatá, ktorej rozličné slová sa aj k vyjadreniu vecí vyšších dobre spotrebovať dajú, je potom taká, v ktorej sa slová ľahko tvoria a ľahko sú na pochop, máme tiež už mnoho prichystané, a ľahko nám dobré, zrozumiteľné slová od kmeňovcov požičať.[21] Ostatne sa budeme usilovať byť najzrozumiteľnejší a za zvláštnu povinnosť si budeme držať i veci vyššie spôsobom na pochop najľahším vykladať. Kde budeme prinútení užiť slová málo známe alebo celkom neznáme, vysvetlíme ich hneď v zátvorkách (in parenthesi).

Reč teda čistá slovenská bude v našich novinách v úžitku a jednej sa držať budeme i v samých novinách i v Orlovi,[22] medzitým do Orla piesne a spevy i v tom podrečí slovenskom, v ktorom sa doteraz písalo, kýmkoľvek sa opravdivá reč naša celkom nerozšíri, ako aj v tom, v ktorom evanjelici dosiaľ písali, od kmeňovcov našich, s ktorými vedno sme túto reč užívali, vďačne prijmeme.

I samé písmená (litterae) robia nám ešte pri našich novinách prekážky. Starší ľudia sú u nás na takrečené švabachské písmená naučení, ktorými naši starší spisovatelia svoje knihy vydávali, mladší zas radšej latinské písmená vidia, ako sú naše novšie knihy tlačené; tamtí švabachské, títo latinské si žiadajú. Berúc do ohľadu, že latinské písmená u nás už veľmi v novších časoch sa rozšírili, že od švabachských neveľmi odchodné sú a kto tieto číta, i tamtie ľahko prečíta, potom, že sú latinské od švabachských omnoho peknejšie a napospol v Európe užívané, noviny naše latinskými písmenami vydávať sme ustanovili. Medzitým keby väčšina drahého nášho budúceho obecenstva (publicum) tamtými písmenami, t. j. švabachskými, noviny si čítať žiadala, pristaneme aj na to za čas a politickú novín čiastku takými písmenami tlačiť dáme. V Orlovi sa len latinské zadržia. Z tohoto ale ohľadu prosíme všetkých tých pánov, ktorým na veci záleží, aby nám čím skôr žiadosti svojich krajov a okolí oznámili.

I tá ešte ťažkosť pri novinách našich nám nastáva, že národ náš so stavom terajším i dávnym národov a krajín málo je oboznámený a nové a nové príbehy a udalosti v národoch a v krajinách vždy sú s tým všetkým v tuhom spojení, takže bez dokonalejšej známosti predošlého a terajšieho stavu krajín a národov príbehy terajšie nedobre sa rozumieť dajú. Považujúc toto, pred seba sme si vzali články historické o rozličných národoch a najmä európskych, ktoré terajšie príbehy vysvetľovať a na veci v novinách vyložené vzťahovať sa budú, k novinám našim pridávať, aby sa tak čitateľom našich novín všetko sprítomnilo a oni všetko náležite pochopiť mohli.

Tieto a iné drobnejšie ťažkosti sme my úhrnkom všetky rozvážili a ich aj nášmu mnohovážnemu obecenstvu úprimne predkladáme. Čím väčšie sú ony a čím väčšia sila sa z našej strany k ich premoženiu vyhľadáva, tým viac, ako pevne veríme, budú tiež aj priatelia a milovníci tohoto nášho národného predsabrania[23] nám v premožení týchto prekážok pomáhať hľadieť a spolu s nami sa usilovať ich premáhať, pamätajúc na to, že naše noviny sú teraz jeden jediný najpríhodnejší nástroj, ktorým rodákov a krajanov našich vzdelávať, zo živorenia k vyššiemu životu privádzať a užitočné i potrebné známosti medzi nimi rozširovať môžeme. Spoliehajúc na túto pomoc, pristupujeme pri všetkých ťažkostiach k práci našej s dobrou nádejou.

Čo do usporiadania nášho časopisu, deliť sa on bude na dve hlavné čiastky, a to na vlastné Noviny, čiastku časopisu nášho politickú, a Orla Tatránskeho, prílohu Novín, čiastku ich hlavne historickú.

V samých novinách podávať budeme:

1. Namenovania[24] a povýšenia k úradom, ako v občianskej (civilis), tak aj vo vojenskej časti v krajine našej uhorskej a v zemiach pripojených.[25]

2. Články rozvažujúce,[26] keď ich treba bude, politického obsahu, hlavne z národného hospodárstva vzaté a krajiny našej sa týkajúce.

3. Dopisy a chýry domáce zo všetkých krajov vlasti našej uhorskej a zemí pripojených, najmä z našich strán slovenských, v ktorých rokovania stolíc a slobodných kráľovských miest,[27] ako tiež všetko, čo sa vážnejšieho a pamätihodnejšieho najmä na našich stranách stane, obecenstvu nášmu v článku pod menom „Denník domáci“ oznamovať budeme. Za týmto nasledovať budú chýry z iných dedičných zemí rakúskych.[28]

4. Chýry z cudzích krajín, najnovší beh vecí a pamätihodné prípadnosti,[29] ktoré sa v nich stali, v článku pod menom „Denník zahraničný“ oznamujúce.

5. Drobnejšie noviny, jednotlivé prípadnosti a nové nálezy,[30] na ktoromkoľvek poli oznamujúce a ohlásenia literárne najnovších kníh a diel slovenských, potom tiež ohlásenia nám od jednotlivých ľudí,[31] v svojich záležitostiach k oznámeniu poslané.

Orol Tatránsky bude poučenlivé so zábavnými vecami spojovať a obsahovať bude menovite

1. Z pekného umenia:

a) Piesne a spevy, skladané od jednotlivcov, a národné.

b) Povesti a rozprávky, písané v reči neviazanej, od vzdelancov zložené a od pospolitého ľudu vypravúvané, národné.

2. Z náuk:

a) Veci historické vlasti našej, národa nášho slovanského a aj iných národov sa týkajúce. Sem budú patriť aj tie články, ktoré veci v novinách spomenuté vysvetľovať a objasňovať budú. V článkoch historických rozprávavať budeme aj o starožitnostiach národov, najmä vlasti našej a národa nášho slovanského.

b) Veci štatistické, terajší stav rozličných národov a krajín, najmä vlasti našej a národa slovanského vykladajúce. Budú takéto články aj predmety (objectum) v novinách spomínané vysvetľovať.

c) Články s právom rozličných národov a najmä vlasti našej sa zaoberajúce.

d) Jazykospyt, najmä reč našu a reči príbuzné indoeurópske rozberajúci.

e) Články z prírodných náuk vzaté, prírodu z rozličných strán považujúce, jej tvory a úkazy vysvetľujúce.

3. Kritiku, ktorá na naše najnovšie diela slovenské bystré oko mať a ich posudzovať bude. Bez kritiky nemôže sa dobre dariť literatúra.

4. Obrazy zo života národov a najmä z národa nášho vzaté. Sem bude patriť aj opis krajov, miest a miestností pamätných, ako tiež aj cestopisy a dopisy z cudziny a hlavne z našich krajov, pamätnosti a život, najnovšie usilovania iných a hlavne našincov opisujúce.

5. Známosti o poľnom a domácom hospodárstve,[32] o jeho zdokonaľovaní a zlepšovaní, najnovšie vynálezy z tohoto ohľadu a s jakým sa úžitkom potrebujú ohlasujúce.

Noviny vychodiť budú každý týždeň dva razy, a to v utorok a piatok, vždy na väčšom polhárku a na čistotnom, peknom papieri. Orol vyjde každý druhý týždeň raz na celom hárku a tiež na peknom papieri. Predplatenie na polrok na Noviny s Orlom vedno robí:

Na mieste:[33] 3 zl. 12 gr.

S posielaním domov bez závinky:[34] 3 zl. 42 gr.

Na pošte so závinkou: 4 zl. 12 gr.

Predplatenie sa prijíma na všetkých cis. kr. poštách, pričom sa pp. predplatitelia srdečne prosia, aby sa každý na najbližšej pošte predplatil a svoje meno s poznamenaním tej pošty, skadiaľ noviny dostávať chce, zreteľne a jasne vyložil a tak úradu poštovému odovzdal. Na mieste predplatky skladajú sa v samej novinárni[35] slovenskej.

Predplatenie z iných dedičných rakúskych zemí a z cudziny prijíma c. k. vrchná dvorská poštová novín expedícia vo Viedni, kde sa okrem predplatku aj obyčajný tam plat od štempľu[36] zložiť musí.

Poštové úrady ako obyčajne pri zbieraní predplatkov každý jedenásty výtisk novín, keď predplatky na desať zobrali a vydavateľstvu poslali, dostávajú darom.

Pre prekážky, ktoré odstrániť v moci vydavateľstva nestálo, nezačnú tieto noviny s počiatkom červenca, ale len s počiatkom mesiaca klasňa (augusta) b. r. vychádzať, čísla ale i z Novín i z Orla, ktoré by na ten čas pripadali, sa vydajú a hneď na počiatku behu novín s druhými jedno po druhom sa porozposielajú. Že ale čas už i tak je krátky, prosia sa budúci pp. našich novín čitatelia o skoršie predplatenie, aby sa všetkých žiadostí zadosť urobilo a nikto bez novín nezostával.

Toľká a tak vrúcna bola žiadosť za noviny slovenské, slušne teda zavierať sa môže, že ich je aj potreba veľká a preto veľkú účastnosť obecenstva[37] v národnom tomto predsabraní očakávame. Z našej strany nič sa nevynechá, čo by novinám našim k dobrému poslúžilo a ich poučenlivými, zábavnými urobilo;[38] stane sa to iste nech len aj náležité prostriedky mať budeme držať noviny naše v dobrom stave. A budeme hľadieť ich aj vždy zdokonaľovať, keď nám väčší údel nášho obecenstva[39] to možným urobí. Nikto, kto len celkom nie je k hrude zemskej prirazený, kto len sám sebe nežije, nemôže byť bez novín; noviny spájajú každého s krajinou, vlasťou svojou a so svetom: a kto vzdelanejší, kto napospol bystrejší obísť sa môže bez známosti príbehov najnovších vo vlasti a vo svete? Kto sa zaobíde bez poznania potrieb a pokrokov vo vlasti? Na všetko naše noviny, čo len bude nášmu obecenstvu vedieť treba, pilný pozor obrátia; priatelia ľudu slovenského a znatelia potrieb jeho skoro všetci nám pomoc svoju prisľúbili, takže sa nazdávame, že nič, čo je pre nás potrebného a užitočného, v novinách nevystane. Dal by boh, aby nám ony dopomohli k tomu, čo žiadame, aby nám dopomohli k vyššej vzdelanosti, k ujednostajneniu sa a k uznalosti tej, ktorá za týmto nasleduje. Každý je zakladateľ svojho šťastia, tak aj my, kto ale neobráti naň všetku pilnosť a svedomitosť, kto sa neusiluje prácou, poriadnosťou, obeťami nadobudnúť si ho, nie je ho hodný a nepoznal, čo mu aj zakývalo, čas svoj!

V Prešporku 1845 dňa 15. lipňa (júna)

Ľudovít Štúr, správca a vydavateľ Národných Novín Slovenských



[1] Ohlas o Slovenskích Národňích Novinách a Orlovi Tatránskom. Je to vlastne propagačný štvorstránkový leták, ktorým Štúr oznamoval vychádzanie svojich novín a ich prílohy. Podpísaný je Ľudovítom Štúrom s dátumom v Bratislave 15. júna (lipňa) 1845.

[2] pokloňte sa Tatry, Pánovi svojmu — totiž panovníkovi (zvorilostná veta)

[3] stá a stá ozvali sa na hlas tento — totiž tí, ktorí si žiadali slovenské noviny. Štúr tu vystihuje skutočnosť.

[4] podopierali ju i tam stá a stá — rozumej svojimi podpismi, priloženými k Štúrovej žiadosti o povolenie novín. Medzi podpisovateľmi bolo i 148 zemanov z Turčianskej.

[5] obecný človek — obyčajný, priemerný

[6] čo tam za vidiekom leží — za chotárom jeho obce, po ktorý sa ešte dá dovidieť z dediny

[7] za medzami vlasti — za hranicami, v cudzine

[8] na pospolitých záležitostiach — verejných veciach

[9] potreba opravovania — opráv, reforiem

[10] obecenstvu svojmu porúčať — odporúčať

[11] žiadnou silou zatrímať sa nedá — udržať

[12] prísnom posluhovaní spravodlivosti — jej prisluhovaní

[13] na silnej moci vykonávajúcej — výkonnej

[14] na rozkvite dobremajúcnosti — blahobytu

[15] meštianskemu vzdelávaniu — občianskemu

[16] katolíci už oddávna píšu v našom, evanjelici v inom, takrečenom biblickom nárečí — rozumej v bernoláčtine a bibličtine, starej češtine. Nárečie je tu spisovná reč.

[17] v ktorom podrečí — rozumej nárečí

[18] najviac zavarovaná — zachovalá

[19] v našej gramatike reči slovenskej — je to Štúrova kniha Nauka reči slovenskej, vydaná r. 1846

[20] v náukách (scientia) — Štúr uvádza na prvom mieste slovenský odborný výraz a v zátvorkách ho vysvetľuje po latinsky pre tých, ktorí by mu nerozumeli. Niekde vysvetľuje podobným spôsobom ten istý výraz i vo dvoch rečiach, v latinčine a nemčine.

[21] slová od kmeňovcov požičať — totiž od iných Slovanov, tvoriacich spolu so Slovákmi a všetkými Slovanmi vôbec „kmene“ toho istého „národa“ (slovanského). Práve preto, že slovanské národy pokladá za kmene (podľa náhľadu aj Kollárovho), hovoriace „nárečiami“, musí Štúr slovenské nárečia, ako sme videli už vyššie, označovať za „podrečia“.

[22] i v Orlovi — rozumej Orlovi tatránskom, prílohe Slovenských národných novín

[23] nášho národného predsabrania — predsavzatia, úmyslu

[24] namenovania — vymenovania

[25] a v zemiach pripojených — Chorvátsko-Slavónsku, možno i Sedmohradsku, ktoré tvorilo vtedy osobitnú korunnú zem, samostatne spravovanú

[26] články rozvažujúce — úvahy

[27] rokovania stolíc a slobodných kráľovských miest — tvoriacich vlastné administratívne jednotky a nepodliehajúce stoliciam (župám)

[28] z iných dedičných zemí rakúskych — zo všetkých mimouhorských habsburských krajín

[29] pamätihodné prípadnosti — príbehy

[30] nové nálezy — vynálezy

[31] ohlásenia… od jednotlivých ľudí — súkromné oznámenia, neskoršie pomenované inzerátmi

[32] známosti o poľnom a domácom hospodárstve — čiže o domácnosti a spôsoboch hospodárenia v nej. (V protive k poľnohospodárstvu, ktoré sa podľa Štúra oddeľovalo od domácnosti, bolo ho treba celkom samostatne brať.)

[33] „Na mieste“ sa rozumie v Bratislave samej.

[34] bez závinky, so závinkou — bez obalu, s obalom

[35] v samej novinárni slovenskej — v redakcii (a súčasne i administrácii) novín v Bratislave

[36] plat od štempľu — (nem.) kolku. Noviny vtedy podliehali osobitnému novinovému kolku.

[37] veľkú účastnosť obecenstva — účasť

[38] poučenlivými… urobilo — poučnými

[39] väčší údel nášho obecenstva — väčšia jeho účasť





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.