ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ó koľko jarí prebehlo tu koľko vánkov kvetných koľko lúčin vialo slnku na počesť lež kto vypovie koľko potu vylialo sa v zmar Nádeje jasné prinášala mnohá jar nádeje márne sivé volky hajs gazdu vám bičom poháňa otrokár Opierali sa smutne v temä hôr nebesá slnkom znavené ostával popol šedej jesene jablká mali kyslú chuť bo lupne kvetov májových opadali skôr A jak sa menil času tvar generácie mreli na stráni kamenistej vždy zastal nový hospodár znoj hyzdil jeho tvár však v duši nádej vrela viere veľkej skladal dar Kedy už príde nová jar I smial sa nad tým otrokár ešte sa smial smiechom šibeničným hoci ho dusil omam z krvi stúpajúcich pár A keď sa pominuli hrôzy chmár z ľútosti z pokorenia a utrpení mnohých zrodil sa azda nový človek konečne azda nový človek pamätlivý ktorý spozná že prišla nová jar