Janko Kráľ:
Pán v tŕní

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Robert Zvonár, Gabriela Matejová, Martin Droppa, Viera Studeničová, Peter Krško, Janka Kršková, Pavol Tóth, Renata Klímová, Michal Greguška, Martina Červenková, Andrea Minichová, Jozef Sedláček.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 206 čitateľov


 

Pán v tŕní– romantická balada Janka Kráľa, prvýkrát publikovaná v prílohe Slovenských národných novín Orol tatránskyv roku 1846. Jej prvý koncept je súčasťou rukopisu Výlomky z Jánošíka.

Romantický charakter balady podporuje množstvo nepriamych náznakov, nedopovedanosť, na základe čoho vzniká typická atmosféra tajomnosti. Táto charakteristika baladu významne odlišuje od didaktických balád predchádzajúcich období, ktoré slúžili ako „výstražné príklady“ napr. u Bohuslava Tablica. Na druhej strane však má balada pomerne tradičnú sujetovú schému: previnenie a následný trest: Pán pri návrate z poľovačky zbadá krvavé stopy svojho zločinu a upadne do silného afektu, zmeneného stavu vedomia, keď ho hrôza z vraždy i ozveny hlasov, ktoré počuje, prinútia vystreliť. Krv sa objavuje aj na jeho odeve a on, zmätený zo situácie, uteká domov. Kontrapunktom romanticky ladenej balady je rozhovor matky s dcérou, ktorý predstavuje akési racionalistické dopovedanie, odhalenie princípu spravodlivosti v baladickom príbehu: Pán vo svojom šialenstve vybehol do noci, zaplietol sa do tŕnia a tam bezmocný kričí a narieka.

Baladu Janka Kráľa možno chápať ako tragickú udalosť znázornenú na lyrickom priestore, ale zároveň aj ako baladický prepis ľudovej povesti. Námet je básnikovi východiskom pre vykreslenie človeka, ktorý niečo hľadá, objavuje, neuspokojuje sa so zaužívanými normami, aktivizuje sa proti konvenciám či zlu. Tragickosť pritom nie je determinovaná len riadením tajomných živlov alebo osudovosti, ale je obsiahnutá v samotnej psychike človeka, v nerovnom boji človeka proti nepreniknuteľným prekážkam, resp. v porušení morálnych pravidiel. Baladickosť u Kráľa však nespočíva len v sujete, ale je prítomná v navodení baladickej atmosféry, v deskripciách, digresiách i funkčnom využití prírodnej symboliky a obraznosti.

Literatúra

JAKOBSON, Roman: Gramatická štruktúra veršov Janka kráľa. In: Slovenská literatúra, roč. 14, 1967, s. 67 – 78.

KLÁTIK, Zlatko: Typ Kráľovej balady. In: Slovenská literatúra, roč. 21, 1974, s. 342 – 355.

KRAUS, Cyril: Slovenská romantická balada.Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1966.

BRTÁŇ, Rudolf: Janko Kráľ a ľudová tradícia. In: Literárny archív 5. Martin : Matica slovenská, 1968, s. 147 – 187.

ČEPAN, Oskár: Janko Kráľ a romantický mesianizmus. In: Janko Kráľ. Zborník statí. Zostavil S. Šmatlák. Bratislava, 1976.

ČEPAN, Oskár: Kráľov slovanský princíp. In: Slovenská literatúra, 1991, č. 3, s. 169 – 193.

VÁROSSOVÁ, Elena: Historicko-filozofické a sociálno-politické náhľady J. M. Hurbana a Janka Kráľa. In: Prehľad dejín slovenskej filozofie. Bratislava, 1965.

Autor: Ústav slovenskej literatúry SAV

Tento text možno použiť len na študijné účely. Viac informácii





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.