Zlatý fond > Diela > Milovať do konca


E-mail (povinné):

Rudolf Dilong:
Milovať do konca

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Nina Dvorská, Lucia Muráriková, Martin Hlinka.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 44 čitateľov

Listy tichým ľuďom

1

Hrozí nám zlá doba? Zem je zviera. Ale slnko naďalej ostane nad nami.

*

Oproti mne letí mastodont. Pozor, i ja mám kosti. Raz ich tu nájdu, s kúskom slnka na mne.

*

Roky a storočia ozvú sa po nás. Žili sme v nich, plod i potom sa vytisne von.

*

Vrstvy usadlín vo vrchoch dodnes sa držia z potopy. Vidíte, ako dobre sú nakŕmené naše prahory.

*

Nájdu sa vykopávky, staré črepy hrncov, ako sa do nich díva hladná lebka.

*

Do zeme sa dostanú všetci, mocnári i slabosi. Pod zemou sa už nehnevajú na seba.

*

Človek nemá sa cítiť malým, pretože svet je veľký. More je veľké a malé ryby sú šťastné. Čím väčšie je, tým viac slobody.

*

No ľudia musia bojovať za slobodu. Koláče nerastú na strome, treba ich doma robiť.

*

Pozor na tých, čo zavýjajú naokolo. Vlk je vždy vlkom. Keby mu pastier grajciar hodil, on si radšej vezme ovcu.

*

Divosi chodia za nami od prvého dňa Kaina. Nedávajú to, čo Boh dáva.

*

Chmáry vždy iné chcú, nie to, čo my. Stvoriteľ, s nebom chodíš za nami.

*

Noe videl slnko vychádzať. Mal mnoho stáda, vyslovil ho na celú zem, pre jeho kostry.

*

Tá zver z čias Noema v kostiach netrápi sa, kedy sa narodila, kde žila. Nič sa jej neušlo z diaľok.

*

My od diaľok rajských rúbeme sa o svoje miesto. Boh pri stvorení vyslovil človeka tak: obrábať budeš zem.

*

Tichým ľuďom nemôže hroziť zlá doba. Keď sme tichí v Bohu.

*

Nevedel nikto z nás v prvý deň po narodení, čo robí. A Boh vedel všetko: človek svieti.

*

I v ďalekej dobe budú svietiť tiché deti. Poprosia hviezdou o nebo.

*

Blankyt sa nepoddá. Každý raz bol morom, z našich konárov.

*

Raz pri odhalených rumoch nájdu na nás o taký kvetný závit viac.

*

A tá hladná lebka v storočiach i pod zemou plávala s vlnami Božími.

2

Oči nám svietia dohora. Anjelom sme sa nevyhli, s nami stolujú. Svetla je o to viac.

*

Chceme mať nebešťanov na hostine. Nech si pochutnajú na našich zázvorníkoch, na našej zemeguli.

*

A Pán Boh im povie: mám na zemi i takých, čo trpia, ticho mi otvárajte.

*

Nebuchnite dvermi. Víno by sa rozlialo na stole a nik by ho nedal naspäť do pohára.

*

A nevieme, čo by sa stalo so zlatou vázou. Je našou priateľkou.

*

Zlato sa doluje v zemi, treba byť pod zemou, dať tme bozk, ako dávame ovociu v záhrade.

*

Strom je náš, aj nie je. Ani jedno jablko druhý raz neopadne.

*

Zvodca hovorí nám o zvodnom svete pod jabloňou: toto všetko ti dám, keď budeš plakať. A plače sa pre nič.

*

Kde je tvoje srdce, tam je tvoj poklad. Povieme v nebi to, čo sa tu nedá povedať.

*

Vieme to. A jednak nemáme kedy ani sadnúť si k obedu.

*

Keď zatvoríme peňaženku, myslíme si, že utíchne. Len chudobný človek má sa kedy najesť.

*

Na hostine neba ľud Boží už si nespomenie, že trpel. Plač neostal v ňom. V kúte opretá je harfa Dávidova.

*

Izba neba je bez hraníc. Nemá štyroch tmavých rohov.

*

Nebojí sa nebešťan, že je sám. Všetku vôňu lúk má so sebou.

*

Keď raz Boh stvoril kvety, nikdy nie sú smutné. Všetky sú tak stvorené.

*

A človek je ešte krajšie stvorený. Má Božiu podobu.

*

Je obrazom Boha. Len ho treba zo zeme zdvihnúť a dať do modlitbovej knižky.

*

A Kristus je tu ďalej, potichy.

*

Nie sme pri ňom cudzincami, stolujeme spolu.

3

Svet je dobre uprataný od stvorenia. Kalvária je tam, kde ju Stvoriteľ dal, i Jeruzalem s Turícami.

*

Výšiny — to hvizd zdola. Máme sa rozhviezdiť, i v pocestnom plášti, i v súžení.

*

Ak by sme sa dostali pre nič za mreže, chyťme sa ruky Božej lásky.

*

Väzenia netreba váľať. Poodnášame ich v svojich ranách. Pán s nami! Aj s duchom tvojím!

*

Niet bôľu čierneho. Je biely. Zem chcela kotúľať slzy a vsiakli do nej.

*

Nezvesili sme hlavu. Niet umieráčka na narodeniny svätých.

*

Srdce je nerozbitý pohár, nedopitá bolesť. Sú tu naše zložené ruky.

*

Tí, čo sú na slobode, sú aj tam, kde niet slobody. Kleričkovia v Ríme si poplačú pri mojom Otčenáši.

*

Nikdy nie sú pri cudzom stole. Čože, decko, nevidíš matku v dome? Neboj sa, aj tak som matkou.

*

Potichy povieš svoje meno ľuďom na našej roli. Oráč nie je z inej oblohy.

*

No nebezpečný pažravec vezme ti roľu. A utne každú ruku, ktorá sa modlí.

*

Na vrchoch nestrpí vatru. Nedovolí ju zapáliť. To aj očami dá sa vidieť.

*

Rodinu stratíme, chalupu, všetko. Jób sa vždy prizná k majetku večnosti.

*

Tam sa dá kraľovať. Ale na zemi i Kráľ niesol sa na osliatku do hlavného mesta.

*

My nevyrúbeme hory ľudstva, čo kričia: ukrižuj ho! A tu vydržali i naši otcovia.

*

Vyspievali v kostole jeden voz zbožia. Za brehom večnosti sú pre nás darom.

*

To sa dialo od roka do roka. Medzi dvomi Vianocami sa všetko dialo.

*

Syn Boží z Kalvárie bol nám darom. Ten vrch bol dobre uprataný od stvorenia sveta.

*

Hľa, dobýva sa i dnes Vesmír. Jeho výprava nemá pušného prachu.

*

Čierna je Golgota pre vládu temnôt. Veronika nemala čierny ručník.

4

Chudobný človek má zvláštne plecia. Veľké. No v hrobe ho nebudú tlačiť.

*

Dnes sa dukáty z čias Jánošíka nerozdávajú priehrštím. Zdravasky áno.

*

Odtrhneme si z červánkov raňajšej zory a dáme do vázy. Budú nám horieť až po cmiter.

*

Pochovajú nás priatelia. Chudobný ich má mnoho.

*

Videli sme, že otčinu smrť nepokosí. Peľ z kvetov nevie odísť. Prídu včely.

*

Pocestnému človeku prídu do cesty anjeli, ktorých nevidí. Dobre vytuší, že z počasia neba majú kepienok.

*

To, čo nás čaká, je plameň Božích dlaní. Dom, keď je i na rozpadnutie, prijme slnko.

*

Tak vo vyrúbanej hore zdvihneme poranenú jahodu. Dívajú sa kamene na kamene, ľudia na ľudí.

*

Rozbehnutí svetom nemáme slabé nohy. Za hltom vody upachtené decko pribehne vždy k domu.

*

Ty možno cestou utrpíš rany. Záleží, aký furman ťa vezie. Keď blahoslavení trpia, to nesmie bolieť.

*

Harmonika nemlčí, keď je pri nej, kto vie hrať.

*

Evanjelium je chlieb Boží. Každý vie čítať. Vezmite a jedzte.

*

Aj víno v Káne. Podávajte si ho, je ho plná svadba. Berte a pite.

*

Láska Božia je priepasť. Z rúk do rúk ide lano Všemohúceho. Chyťte sa ho. Keď neviete ako, my sme tu.

*

Kľaknúť si, prosiť za previnilcov. Rozšíriť nebo obrátenými hriešnikmi. Bože, ty to kážeš.

*

Keď ste utekali z domu, od Boha ste neutiekli. Boh je večný.

*

Pre 40 rokov púšte je čas odpustiť všetkým. Chudobní z domu do domu to robia.

*

Boh dýchol na prach zeme. Tak nás tu položil. Ten prach najprv miloval, od brehov až po brehy mora.

*

Kto nezbohatne, má najradšej túto čiaru na mape.

5

Chlieb každý položí k svojmu menu. Všetci máme domov. Na hostinu nosíme ticho.

*

Sme obrátení tvárou k sebe. Na tejto posvätnej pôde nie je kvietok chrbtom ku kvietku.

*

Pútnik sa modlil, idúc cez hory. Vo vrecúšku mu ostala suchá kôrka. Nemal ho deravé.

*

Po uliciach chodí nedeľa. Vojde do kostola na mihnutie oka i vo všedný deň.

*

Slnko nejde do zahraničia. Je pri svojom chlebe.

*

Keby nám ostala z 12 košov jedna omrvinka, treba ju rozdať. Je príležitosť klasiť sa.

*

Zem je veľká pre krst. Zvony majú srdce, veža nie je im malá. Ide čas lásky.

*

Zima už prešla, hovorí biblická Pieseň piesní. Oči nemajú polená snehu pod nohami.

*

Majú čistý pohľad. Tak čisto pozerá Boh na zem. Tak má stretnúť človek človeka.

*

Boh nepríde ani raz k cudzím. Nemá ich nikde. Aj kamienok je mu pobrežím.

*

Pre príchod Boží máme spev. Pre spev musíme mať pieseň, aj dobrý hlas. Stvoriteľa živíme akoby mala byť večná jar.

*

A do jari vždy príde veľký týždeň, s Golgotou. A dolu Jordánom plávajú kryhy našej zeme.

*

A povieme ti, Bože, že i ten kríž je z neba, čo si nám ho dal k menu.

*

Chceli sme vidieť tvoju slobodu. Máme povybíjané obloky. Kvety našich záhrad plačú po všetkých potokoch.

*

Človek by človeka okradol i o posledný chlp, nie o kríž, nie o vrásky tváre.

*

Berieme všetko ako pohár vody. Je to pohár z neba. Vietor sa môže ruvať o suché stromy, nie o nás.

*

Nesadajme na vyschnutý peň. Tam sa nám nik nepomkne. Havran, čo tade letí, nepozerá nám do očú.

*

Všetko, čím ťa Pán Boh priodeje, prijmi potichy.

*

Máš chlieb k svojmu menu. Prežehnaj sa a povedz Pán Boh zaplať!

6

Najprv stvoril Boh svetlo a pre svetlo človeka. Kde ho položiť? A položil ho do svojej podoby. Boh nechcel ani jamu, ani popol.

*

Dvaja boli pri stvorení, Boh a človek. Človek povedal: Sme. Taký máme pohľad na svoj pôvod.

*

A dostali sme sa i na opačnú stranu. Stvoriteľ volá na nás: ľudia, čo robíte? Keď sú vojny, keď pred nabitou flintou ozve sa nám: Pokoj vám!

*

Do kláskov na roli sa strieľa. Kto ich bude kosiť?

*

Vinič nezletí na chodník, kade chodíme. Vieme to, keď príde do pohára.

*

Píšťalka pastiera píska k nebu. Kým tu dolu vietor naháňa ôstie do zrna, aby ho zahlušil.

*

Koho vidíme niesť hoboj, sme istí, že vie na nej hrať.

*

Svätí nemlčia v sochách. Celý svoj život vyrozprávali ľudstvu. Kvitli.

*

Nebom je nám aj zem chmúravá. Ale so zvonicami.

*

Kristus povedal apoštolom: budú vás prenasledovať. Aj keď ušli z Olivovej záhrady, bol istý, že ich má.

*

Proroctvá Božie nie sú falošné. Pokazili by hodiny vekov.

*

Boh je i pri hodinách, čo zle išli. Cudzoložnica, kde pozeráš? Nemám kameňov. Kde to plačeš, Magdaléna? Na moje nohy? Áno, prišiel som.

*

More svoje perly skrýva. Dôvody lásky má Boh.

*

Vtáčky od vyhnanstva z raja spevom sa modlia. Myslíš, že sú potrestané? Spievaj.

*

Kde je tvoje srdce, tam je tvoj poklad. Keď je v podošvách, už sú zodraté.

*

Boháč myslí, že všetko má. A keď letí do jamy, nemá krídla.

*

Divá zver má hrozné spáry. Vieš, Bože, čo nám dá. No nielen dá, ani neutíchne.

*

My trpieť vieme. Nám nič nezaškrípe v modlitbe. Tyrani nad ňou nevládnu.

*

Ak sme slabší, Boh to vie dobre. Narodil sa i zomrel medzi nami slabými.

*

Pokolenia tu žili z byľky na byľku. A Vykupiteľ sám sa dal zlomiť na kríži ako byľka.

7

Boh nám dal moc konať zázraky. Ticho, dobré duše, viete to robiť.

*

Odpúšťajte, ústa nepozlátené. Aj čo len rosou pery, voňajúcou slnkom, i mne i tebe.

*

Neutekaj so svojím darom hneď do kostola. Udobri sa, s kým sa hneváš.

*

Ak ťa niekto uderí po jednom líci, pobozkaj aj druhú ruku.

*

Keď uvidíš takého, čo mu zima, ak máš plášť v skrini, nový, ešte neobnosený, daj ho.

*

A zastavíš sa pri takom, čo svinské pomyje chlípe. Oznámiš mu, aby šiel domov.

*

Mýtnik Zachej, čo doteraz len okrádal a zdieral každého, prijme tvoju návštevu. Povie ti: ostaň, teraz idem rozdávať.

*

Miluj aj nepriateľov, keď chceš mať nad sebou slnko a dážď, ako ho oni majú.

*

Ľavá ruka o almužne pravej ruky nemá vedieť. Nekrič.

*

Majetky tohto sveta nezhromažďuj, keď si von z neba. Nebuď pokrmom moľov a hrdze.

*

Nestaraj sa, čo budeš jesť a piť, čím sa šatiť. Na zemi asi už vymreli vtáčky a ľalie?

*

Máš robotu s brvnom a smietkou v oku. Nechaj brvno brvnom, to sa ťažko ťahá z oka von.

*

Sú dve cesty, široká a úzka. Do neba? Nie. So slzou sa vraciaš, ak si sa oškrel na tej úzkej.

*

Dobrý strom nesie dobré ovocie, zlý zlé. Ako vyťať ten zlý, keď je sekera vyštrbená?

*

Plniť vôľu Božiu, či nestačí povedať dva razy to „Pane“?

*

Z neba počuť hlas: keď ste len dvaja v mojom raji, ja som pod vaším stromom.

*

V búrke na mori Boh sám sa nebál proti dvanástim. Všetci sa báli.

*

Petrovi hneď pri večeri povedal: Peter, ty si skala, čo to robíš v tme na dvore? A Peter vyšiel z dvora a plakal.

*

Plakať nad hriechami, to je peniaz s nápisom o Bohu. To sú ruky pre úrodu.

*

Všetko toto sú zázraky. Máme od Boha moc konať ich.

8

Život je more. Nik sa neutopí, kto zomrie za Boha. Nezaniknite, zvonia.

*

Boh hľadí od lode k lodi. Opretý o vlny, nemôže padnúť. Veď Kristus chodil po vode, keď už žil Herodes i Pilát.

*

Pracujeme za kráľovstvo Božie, za jeho oheň. Do tohto plameňa darmo zatínať mečom.

*

Škovran spieva do brázdy. Na roli zrnko nepochovali. Brázdu páli.

*

Láska je väčšie brvno ako my. Mravček vie o ňom. Neprivalí ho, nezomiera.

*

Máme domov i tam, kde cisár Nero má namierený automat, kričí: stoj! A ty nestojíš.

*

Nezotnú ťa. Odkiaľ si, kvietok? Odtiaľ, kde Boh hľadí z chalupy do chalupy.

*

Ale veď ti vzali chalupu. A aréna je nič? Tam, kde už levy ručia? To je môj Boží dom.

*

Keď vládnuca zem je „Ukrižuj ho“, v hymnách katakomb nie je náš prehratý boj.

*

Nebudú vychádzať z podzemia bojazliví kresťania. Neplakali, zvony tak sa hýbali.

*

Tak išla sláva storočí. Niesla svoje kvietky. Vo váze hrdlo klinčeka nekrvácalo.

*

Bože, hľadíš na nás na každom mori. Do tvojich očí siahli sme ako do sväteničky.

*

Ruky tvoje sú ako rieky. Všade ich vystieraš k svojim oceánom. Vieme, ako vyvierajú. Hľadíme ta.

*

Ježiša sa raz pýtali: Pane, kde bývaš? Tí v Betleheme neprišli sa dívať, kde býva.

*

No Dieťa nebálo sa toho, že tak býva. To vtáča z neba dobre zletelo na zem, rovno do ríše nemluvniatok.

*

Bola to ríša soldatesky z Jeruzalema. Dvetisíc rokov sa vracia. A je chrám.

*

Prežehnali nás krížom pri krste a zbierame kvapôčky z Golgoty.

*

Zbierame klince pri hostine. Nie sú tri, je ich dvanásť košov.

*

Tak sme pred oltárom Božím v modlitbovej knižke. S hlasom organa.

*

Boh znie veľmi vysoko. Stvoriteľ nás pritiahne na nitke lásky. Má silné nitky.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.