ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Pod vysokou Tatrou tisíc vojska stojí, k bitke sa osudnej reťaze zlomiť strojí, Nad nimi hnevu prestreli sa oblaky, slabých sú tamtých ramená, bez ohňa zraky. Bo k boju presvedčenie len silu dáva, kde to, tam isté víťazstvo, tam je sláva. Kde za vec najväčšiu zápal je horúci, zo smrti statočnej teší sa žijúci, bo vie, že ho smrť slávy večnej nezbaví a že mu vlasť pomník na hrobe vystaví. Kde sa ak’ červík človek v prachu točí, kde len za plat márny v besnú bitku skočí, kde ho len prísnosť slova k státiu primusí,^[89] tam šťastie uletí, tam sa jemu zhnusí. „Nože, bratia, hore sa, zhoďme milióny, bo len na kostiach jejich víťazstva sú tróny.“ Zástavy červené v povetrí plávajú, tie k víťazstvu vedú, silu dodávajú. Cez rady tisícov pesnička zaznieva, tú k posile svojej každý vojak spieva. Slnko sa zastrelo v najhustšom oblaku, zastrelo sa už zapálenému zraku, delá do radov záhubu posielajú, v grúňoch sa večných ich hromy ozývajú, rady najprvších v krvi sa už zvalili, „To nič!“ — na ich miesto druhí poskočili. „Nože, bratia, hore sa, víťazstvo nám dané, vašou ono smrťou nám z neba je poslané.“ Mnoho dobrých chlapcov meč ostrý zabije, chlap sa nebojí, on len v slobode žije. Vojská sú v zápase, tuho sa objali, jak boa^[90] lva tisne, tak sa postískali, jak more o skalu vreštiac sa trieska, tak sa vojsko vlní, tak aj ono vrieska. Krv v potoku tečie, tí sa nepustili, bár aj kosy smrti mnohých pokazili, zas sa tuho držia a pustiť sa boja — ba neboja, ale zaškrtiť sa stroja. „Nože, bratia, hore sa, vlasť my zadržíme, slobodu si žiadanú smrťou vystavíme.“ Hrozný útok ostatný, v ňom je tá sláva, za ktorú tak mnohý svoj život vydáva, hrozná to bitka, v nej si meče brnkajú, žíznívým ostrím ľuďom krky hľadajú. Hlavy dol lietajú, krv si hustšie beží, nejeden synáčik porúbaný leží — nepriateľ už mizne, pomaly uteká, za ním sa už mnoho železníkov^[91] vzteká. Sláva synov slobody vysoko skvetá a hanba tyranov po svetoch si lieta. „Nože, bratia, hore sa, naša je tá sláva! Čuj, jak radostne tisíc ju hrdiel zvoláva!“ (r. 1846)