ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Túto knižku som písal pre našich mladých kňazov, prešporských chovancov,^[1] ktorí v nej s chvályhodnou usilovnosťou na mnohých miestach opravili moje domáce nárečie podľa pravidiel nového pravopisu^[2] nášho slávneho slovenského národa, aby už konečne v tomto vzdelanom, osvietenom 18. storočí z hlbokej tmy na svetlo prenikli aj pravopis a správna výslovnosť^[3] (výrečnosť) tejto našej, medzi poprednými materinskými jazykmi vynikajúcej reči. Kto chce poznať zvyčajnú domácu, každodenne používanú výslovnosť slovenskej reči a pravopis čistej slovenčiny, nech si prečíta túto knižku, nájde v nej oboje. Ktorý Slovák chce patriť medzi správne rozprávajúcich učených ľudí, nech sa pridŕža slovenského pravopisu; ktorý mladý kňaz bude musieť kázať, a nevie kde, ten sa svojou správnou rečou ľahko potom prispôsobí rozprávaniu poslucháčov, medzi ktorých príde. Lebo ináč hovoríme okolo Trnavy, ináč ríkajú a mluvia za Bielymi horami,^[4] inak vravia na Orave, ináč hutoria v Šariši aj na Spiši a inak rozprávajú inde. V našej reči sa spĺňa porekadlo: Koľko krajov, toľko (nárečí) obyčajov. Teda kto predpíše pravidlá pravopisu a správnej výslovnosti toľkým krajom (a najmä jednoduchému ľudu bez národnej školy)?

Svojou knižkou som chcel pobaviť mladých kňazov, z ktorých ma jeden — pôvodne môj farník^[5] — povzbudil do písania. Viem, že sa nenarodil ten, čo by sa páčil všem. Niektorým sa bude azda páčiť môj zámer, iným možno forma rozhovoru, ktorú používam pri písaní, ostatným sa pozdá hoci len tento môj jazyk. Ostatným pripomínam, že som nepísal pre všetkých — iba pre záujemcov o slovenskú reč. Lebo rozličným ľuďom sa páčia rozličné veci a o guste, o chuti sa nám netreba dohadovať najmä s tými, čo sa nemôžu venovať svetskej kratochvíli, ale pri svojom častom a usilovnom štúdiu malú kratochvíľu (zábavku) nachádzajú len v knihách podľa príslovia: Interpone tuis interdum gaudia curis, ut possis animo quemuis suffere laborem — Pripusť niekedy aj radosti medzi starosti, aby si potom osviežený na duši, na tele konal každú prácu vesele. Vzdelaný človek nachádza vďaka svojej múdrej zvedavosti kratochvíľu v knihách a ich spisovateľov môže chváliť slovami: Omne tulit punctum, qui miscuit utile dulci, lectorem delectando pariterque monendo; aut simul et jucunda et idonea dicere vitae — Ten všetku chválu zaslúžil, kto knihu žartom i osohom naplnil, čitateľa obveseľujúc; alebo zároveň aj veselé aj životu osožiace veci rozprávajúc.