E-mail (povinné):

Juraj Fándly:
Verše

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Slavomír Kancian, Andrea Jánošíková, Jaroslav Geňo, Michal Maga.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 42 čitateľov


 

— 1 —

Chválospev o Učeném slovenském tovarišstvu

Bár to, čo je dobré, samo sa chváli, predca spívám múdrých Slovákov chvály. Tehoto spevu sú tým víc hodnejší, čím medzi nami sú víc učenejší. Aj slovenské hlavy to zaslúžili, aby sa bobkovým vencom[1] slávili. * Raduj sa, plesaj, slovenský národe, Učené tovarišstvo výše ide, povyšuje sa dál tvé potešení, množí sa víc tvé literné umení. Z tlačených kníh vídať, že boh obdaril Slovákov múdrosťú, vtipom ozdobil, aby títo tebe knižky písali, aby tvé umení, chválu množili. Aby tvá sláva dávno zanedbaná na vyšší stupen bola povýšená, aby tvéj reči slovenská výmluvnosť[2] mala svú krásu aj dobropisebnosť.[3] Ne z inšéj, len z téj povážnéj príčiny stal nám dopredku vysoceučený mnohovelebný pán Anton Bernolák,[4] písma vudce, národu verný rodák. On volá: Mna nasledujte, Slováci, slovenskú reč a písmo milující, už máte dobropisebnosť zloženu, též vlastnoslovnosť[5] ode mňa spísanu. Zachovávajte ju, též dobromlúvnosť,[6] ukážte krásnu slovenskú vymluvnosť, nech sa každý odrekne reči českéj, též neznáméj slovutnosti[7] moravskéj! Na slovo Bernoláka hlavy zdvihli Slováci, aby své umení pozdvihli, aby svoj národ krásili písmámi a svu chválu rozmnožili knihámi, vystavili Tovarišstvo učené v Trnave, v hlavném stánku založené. Keď z neho chýr prešol na mnohé stránky, pridali sa k nemu pobočné stánky: nitránský, rovnánský, bánskobystrický, rožnavský, spišský, košický, jágerský. V týchto stánkoch včil Slováci pracujú, sve vtipy v knihách, v písmách osvicujú. Cudzím národom silu ukazujú, knižky píšu, aj penáze skládajú, do trnavského stánku posílajú. Po Tovarišstva zakladatelovéj chváli ide chvála Misárošovéj[8] práci. Pán dústojný, najvelebnejší bol s pobožným pérom najprospešnejší, ozdobil slávnu stolicu Trenčánsku modlácími knižkámi, též Nitránsku. Preto na príklad Ilava, Dubnica jeho predstavuje Slovákom za vudca. Vede cestu životom Tobiáša k nebesám po šlapajách Eliáša. Zaslúží též svoju chválu spívanu, ba na večnu památku vytlačenu, dobrotivý, pobožný nebohý pán, pán osvícení gróf Illežházi Ján.[9] Bol velmi pobožný, velký almužnár, rozdával hojno chudobe velký dar: mnoho sto knižek modlácích, též inších dal on vytlačiť pre Slovákov naších, svím poddaným zavázané rozdával, aby ích k pobožnosti podbudzoval, aby hledali prv dušné spasení své aj svojích vrchností oslávení, nežli by čuli zlé sveta učení, ktoré zdvihlo na nás vojnu, súžení. Nech jeho duch včil slavne ožárený jak hvezdy v nebi svítí ozdobený, nech je jeho duša večne tak jasná za pobožnosť jako dennica krásná. Knih dobrodinec takto chválen býva, knih spisovatel vatšú chválu mává, tehoto všecci múdrí chválá vždycky. Tak chválitebný u nás je naháčsky pán farár Juro Fándly, velmi pilný, od mnoho rokov v písmách zabavený. Jeho prácám každý velkú chválu dal, že nám užitečné knižky napísal. Je medzi nami jeho velká chvála, že vydal slovenského Kazatela prvného,[10] též Historiu Papánka zretedelnejšu.[11] Jeho je památka chválitebnejšá knižka hospodárská,[12] tá užitečná zábavka slovenská, s pilnú prácu v osmi stránkách písaná, o tom, čo je v poli, v dome, zložená. Fándly neželí utraty, ne zdraví, dává vatšu pomoc slovenskéj slávi. Pre nedostatek svoj vábí Slovákov k pomoci (tlačeňá), svojich rodákov posmeluje nás skrz své Oznámení; v jeho predmlúvách je mnohé znamení, že to Tovarišstvo je užitečné, cirkvi aj krajini velmi prospešné. Misároša, Fándlyho, Bernoláka práca nech pohne každého Slováka, aby jedenkaždý podla spúsobu dodával knižkám slovenským ozdobu. Ti tré zaslúžá obraze kamenné, na ních nech sú jejích ména písané k jejích večitéj památki a chváli, že slovenským knižkám základ dávali. Keď rozmýšlám práce Slovákov inších, vpravde uznám též aj ích chvály hodných. Chválí Manna spasitelná Benčiča,[13] evandélie, též hra Palkoviča.[14] Tento je knez, spolu pilný učitel múdrosti a Slovákov ochranitel. Velkouherčánský farár Valentini,[15] jemu v písmách skoro rovného neni, mnoho knižek nám obrátil, aj zložil, kto by ích videl, víru by priložil: sú užitečné, veselé, sú pekné, mravné, svetské, duchovné, kratochvílné; chýbá ím predplatitel, dobrodinec, milostivá cenzúra, múdrý sudec. Vyslúžený farár pán Augustini[16] s ročitýma káznámi dobre míní, do trnavskéj knihtlačárnej ich dodal, k novým slovenským pravidlám ich poddal. Zrelé ovoca nám pilný hospodár prajne odevzdal, své kázne — pekný dar, p. Adalbert Gazda;[17] kraju spasitela, už máme slovenského kazatela druhého, též vtipného veršovníka, chválim ho, horlivého reholníka. Pán dekan, farár thásarsky Ján Raici[18] hoden je chvály za počátek práci, kterú do cenzúry a knihtlačárnej poslal, ešče víc slúbil práce peknéj. Sú inší tovariši utajení tehoto Tovarišstva, kterých neni sú tu včil velké ména vyložené; v budúcém časi budú vyjevené. Od všeckých Uhrov velkú chválu získal náš Slovák, že uhersku knižku písal; bol pán Handerla[19] farár udvarnokský, který písal o včelách po uherský. Týchto mužov učených nasledujme, aj my ím velku čest, chválu dávajme, též našéj práce památku nechajme. Takto naších potomkov posmelujme, nech našé aj jejích knižky čítajú, nech v ních príklady a pravidla majú. Z dobrých knih národ čest, chválu dostává, že z nich v nem velké umení povstavá. Tým učeným mužom každý rozumný nech uvije bobkový venec krásný, aby ozdobil jejích múdru hlavu, nebo zaslúžili takúto slávu. Keď prendú jejích veku ostatné dni, nech je jejích duch v nebi oslávený; kde Duch múdrosti božéj svoj stánek má, tam nech on jejích prácám odplatu dá, keď budú odpočívať v Kristu Pánu. Vzáctné tých budú ména, jak v Libanu byvá vzáctné drahé drevo cedrové, že boli naší literní otcové. Tovarišstvo! Kto je čulý, kto živý, musí ti dať tento spev spravedlivý! Duchovenstvo, obratné po ti roky, od teba plynú umeňá potoky hlasné skrz rozum, učení, skrz čnosti, skrz lútosť, lásku, velké spanilosti! O, jak krajina po dobrém sa stele, keď tak kladeš znaky na jejém čele! Pojde duch katolickéj víri vyššej, lud sa k jejéj svetlu nakloní bližšej, svatých bleskov nabudú obyčaje, čo jej činiť bude kvitnúcé kraje. Ščastlivé si, Tovarišstvo učené, nech ťa dožijú potomci radostne! Tak mnohí žádajú, tak já vinšujem, preto tvích tovarišov vychvalujem. Pracuj pilno, stále po mnohé roky, nech boh posilní tvé učené kroky. Tvá práca jak rúža v Jericho kvitne. O, nech ešče vatšé umení svitne, nech vidíme víc múdrosti aj čnosti! Takto vinšujte, Slováci, z prajnosti, aj vy to, čo já, ze srdca žádajte, takto Učené tovarišstvo chválte, na jeho vládu, stálost pomohajte, s písmom, penázmi podporu mu dajte.



[1] bobkový — (náreč.) vavrínový. Toto úvodné šesťveršie zapĺňa dolnú časť titulného listu Chválospevu v orig. Na rube, nasledujúcej párnej stránke uvádza autor Pripomienku trnavského stánku, ktorá znie: Musel by to byť vo svojom predsavzatí veľmi zatvrdlivý alebo v literárnom umení veľmi ospanlivý Slovák, ktorý by sa na tieto príklady nepriklonil k nášmu slovenskému literárnemu umeniu k nášmu Učenému tovarišstvu — — Krajania! Ak vás preň nezískajú uverejnené listy alebo nasledujúce verše, ukazujú vám ta cestu Česi v ďalej vytlačených veršoch, kde pred svetom vychvaľujú svojich učencov. Z tohto ich textu rozoznajme, ako sa naša čistá slovenčina odlišuje od cudzej, nám neznámej českej alebo u nás nepoužívanej moravskej reči. — Fándly v III. diele Pilného hospodára (1800) po krátkom príhovore uverejňuje úryvky listov (od vyjdenia I. dielu, 1793, dostal „vyše 24 priateľských listov“) od vzdelaných priaznivcov Tovarišstva na 46 stranách. Za Chválospevom na Tovarišstvo uverejňuje Fándly (str. LXX — LXXII) verše Václava Melezýnka: Dar Novému roku slovautným, váženým panům vlastencům, jazyka českého milovnikům, panům Čechům výborným a vší pocty hodným. V rozsiahlej skladbe autor s chválou spomína Dobrovského, Pelcla, Procházku, Krameriusa atď.

[2] výmluvnosť — výslovnosť; hovorový úzus

[3] dobropisebnosť — pravopis, ortografia

[4] Anton Bernolák — (1762 — 1813) po úspešných štúdiách v Trnave, vo Viedni (dva roky) posledné tri roky v bratislavskom generálnom seminári medzi mladými vzdelancami z celého Slovenska využil na spracovanie svojho veľkého gramatického diela a dokončieval ho v blízkom Čeklísi (dnes Bernolákovo). Potom ako tajomník arcibiskupského vikariátu v Trnave (1791 — 1797) mal hlavnú zásluhu na založení a činnosti Slovenského učeného tovarišstva. Súbor Bernolákových prác vyšiel v záslužnej reedícii (lat. i slov. text) Juraja Pavelka: Gramatické dielo Antona Bernoláka, SAV 1964.

[5] vlastnoslovnosť — asi „slovpremeňeňí“, etymológia

[6] dobromlúvnosť — gramatika (správne čítať, rozprávať i písať)

[7] slovutnosť — výslovnosť, výrečnosť

[8] Misároš — Andrej Mésaroš (1741 — 1812), žilinský rodák, popredný bernolákovec, farár v Dubnici (1776 — 1803), potom kanonik v Nitre. Z nemčiny preložil a vydal (1797, 1799) Saithovu modlitebnú knižku — preto zmienka o „modlácích knižkách“. Podobne z nem. preložil knižku K. Latassa Dom svätých čili život Tobiášov (preto zmienka o Tobiášovi), ktorá za jeho života vyšla v troch vydaniach. Rešetka mu vydal kázne vo zväzku Kázne príhodné, vyšiel mu aj preklad Modlitby najznámejšie a najpeknejšie.

[9] gróf Illežházi Ján — Illésházy (umrel r. 1799), člen popredného šľachtického rodu, od r. 1766 dedič trenčianskeho, bánovského panstva atď. Priaznivo bol naklonený A. Mésarošovi. V roku jeho smrti vyšlo o ňom v Trnave päť drobných spiskov ako oslavné nekrológy.

[10] slovenského Kazatela prvného — Príhodné a svátečné kázne, dva zväzky (1795, 1796).

[11] Historiu Papánka zretedelnejšuCompendiata historia gentis Slavae (1793, Krátke dejiny slovanského národa), výber z Papánka, Sklenára a Maginovej Apológie

[12] knižka hospodárskaPilný domajší a poľný hospodár… I, II, (1792), III, IV (1800).

[13] Benčič — Anton (1745 — 1808), vištucký rodák, pôv. františkán, pôsobil na viacerých miestach, naposledy v Rožňave. Najznámejší je jeho preklad z maď. Manna spasitelná I — IV (1794, 1795).

[14] Palkovič — Juraj (1763 — 1835), chlievanský rodák, profesor teológie v Trnave, ostrihomský kanonik, veľký mecén slovenskej literatúry. Zrejme už v tom čase intenzívne pracoval na preklade biblie, ktorý vyšiel až v r. 1829 a 1832. Pre klerikov preložil z taliančiny biblické hry Metastasia pod názvom Pána opáta Metastasio Duchovné divadlo Trnava 1801; z lat. hru Daniel, veselá hra duchovná (vyšla až r. 1896) a Platónov dialóg Rozmluvání Alcibiades rečené zostalo v rukopise. Palkovičovou zásluhou a nákladom vyšiel tlačou Bernolákov Slovár (1825 — 1827) a dielo Jána Hollého.

[15] Valentini — Jozef, farár vo Veľkom Uhrovci, v zozname členov Tovarišstva (1794, 1795) uvedený ako spisovateľ

[16] Augustini — Štefan, trenčiansky rodák, v r. 1762 — 1764 farár v Tisovci, potom v hontianskej V. Suchej, v Šipiciach, farár v Prenčove atď. Umrel r. 1828 v Trnave.

[17] Adalbert Gazda — Vojtech (1741 — 1817), rodák z Vyš. Kubína, ako františkán pôsobil na viacerých miestach, priposledku v Pruskom, Beckove a ako gymnaziálny profesor v Žiline. Prvá jeho vytlačená práca dvojzväzkové Fructus maturi to jest Zrelé ovocá slova božeho… (Trnava 1796) obsahovala kázne; podobne dvojzväzková Hortus florum t. j. Záhrada kvetná… (1798, 1800) a Duodena Mariana to jest Dvanáctero kázaní… (Skalica 1798); šesťdielny cyklus pôstnych kázní mu vyšiel v r. 1799 a 1801.

[18] Ján Raici — Rajczy, od r. 1772 farár v Šarfii, v M. Topoľčanoch (1782 — 1789) a potom farár v Tesároch, od r. 1785 vicearchidiakon topoľčianskeho dištriktu, autor viacerých drobnejších prác. Umrel r. 1825.

[19] Handerla — Juraj, farár v Krajnom (1776 — 1782), potom v Udvornoku (Dvorníky) do r. 1794. Umrel v blízkom Hlohovci r. 1796. Vynikol ako úspešný včelár. V orig. Fándly pod čiarou (str. LXVIII) uvádza: Je užitočná a preto chválitebná včelárska uhorská knižka pod názvom Új-Mehész.




Juraj Fándly

– jeden z najaktívnejších členov prvej generácie bernolákovského hnutia, zakladajúci a popredný funkcionár Slovenského učeného tovarišstva, autor početných osvetových a ľudovýchovných prác, popularizátor poľnohospodárskych poznatkov, zdravovedy, národných dejín, básnik a stúpenec osvietenského jozefinizmu. Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.