E-mail (povinné):

Pavel Kokeš-Kýčerský:
Pozdravy

Dielo digitalizoval(i) Silvia Harcsová, Martin Hlinka, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Jana Pálková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 37 čitateľov

Pozdrav Hviezdoslavovi

Zaletel bych s pozdravom v ďaleké tie strany do Oravy — ale mi krídelenko bráni. Vôle dosť, aj ochoty srdečného citu. Nepreletím dlhú púť mlhou pozakrytú. Predsa však ta musím ísť s mojím slabým vrancom — bárs sa iste usmejú naším contre dansom. Neučený na sedlo, neviem, „ká to sprava“, ani odkiaľ vysadnúť, sprava a či zľava. Darmo! „Len sa dobre drž a ulap sa hrivy!“ (iste — kričia — aby som nespáchal verš krivý). Aj on sa mi uškerí blahosklonným smiechom: „Ký to drusa cvála hen takým čudným spechom?“ Alebo i prehodí: „Sancta simplicitas!“ Alebo snáď v radosti: „Ľaľa, Maťo Kytas!“ Darmo všetko! Ja sa chvel vrelou túžbou v duši uvidieť vás ešte raz krásnom na „Podvrší“, zažiť slastí tvorenia vášho, chlipnúť zdroja, — túžby po vás prelestné tým sa upokoja. Upokoja?! Sotva ver’; nové v duši skrsnú, počúvať vás budú vše, nikdy neuhasnú! — Ach, len aspoň na chvíľku vládať piesne letom, obsypať vás, zahrnúť poézie kvetom. Neraz zdá sa, múza že usmeje sa iste… darmo striasam, padá len požltnuté lístie. Často vidím kvietok tak v duši svietiť blízko, ale dostať? Pod nohou „mizne stanovisko“. — Vráťme sa však, vranko môj, veď tam, kde sme boli dávno svieti kol hlavy žiara aureoly. Tam ten „pavúk“ v čas „žatvy“ snuje aureolu, ona hádže svetla jas na tú našu hoľu, svieti svetlom ligotným v šíre diaľne svety, „Hájnikova žena“, hľa, striasa biele kvety, Bútora tam s Čútorom pomerený vcelku, tu zas „chlapci v košieľkach s hrncom na hrdielku“. Ešte ver’ i „pán štátny“ prišiel k svetlu kuknúť, chcel by hádam „onô“ — jas, jedným dychom sfúknuť. Tuto, hľa, zas koniari divým chvatom spešia, svetlu sa tí — jak vatre známej v hore — tešia. Koľko ich je! Celý húf beží sprava, zľava „maliniarok“ s kvetami: venčiť Hviezdoslava. Hviezdy tiež tu pospolu pejú v hlasnom chóre… * Tu svit, tu zvuk, tôňa, blesk, krás tu celé more. Čo tu pridať? V kráse a jase všetko tenie. Čo tu značí, načo je moje pozdravenie!? No je ono kvietkom tiež, duše mojej je hlas, „z tej duše“ — tak ako Vy — „pozdravujem“ ja Vás.




Pavel Kokeš-Kýčerský

— básnik orientujúci sa na prírodné a vidiecke motívy Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.