Zlatý fond > Diela > Historia posvätnej piesne slovenskej a historia kancionálu


E-mail (povinné):

Ján Mocko:
Historia posvätnej piesne slovenskej a historia kancionálu

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Zdenko Podobný, Daniel Winter, Eva Lužáková, Marián André, Katarína Tínesová, Andrea Jánošíková, Miroslava Lendacká, Patrícia Šimonovičová, Jaroslav Geňo, Michal Maga.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 45 čitateľov

Úvod

Národ slovenský za celé veky neobrátil pozornosť vzdelaného sveta na seba. Celý stredovek prešumel ponad jeho hlavu so svojou latinskou vzdelanosťou, ktorej on nerozumel a ktorá popri ňom šla svojou cestou, nepovšimnúc si ho a nerátajúc s ním. Mýlne by bolo následkovanie, že národ slovenský za celé tie veky hlivel, ako nejaká hmota, nemajúc sebavedomia. Trebárs bol i opusteným od mužov z neho sa vyšinuvších a trebárs na jeho ľubozvučnú národnú reč hľadeli len z vysoka, potupne a pohrdlivo, nazývajúc ju obecnou mluvou, — lingua vernacula —, žil svojím národným životom a plody tejto duchovnej práce zanechal vo svojích bájoch, povestiach, porekadlách a piesňach, ktoré vytvoriť mohol len národ svojským životom živší. Panovavšia latina nedotkla sa života samého ľudu, ale mu odnímala len jeho kvet: vzdelancov, mysliteľov. Títo z ľudu sa vyšinuvší mužovia boli pre národ ztratení, preto i tak pozde objavil sa svetu z opustenosti zákutia svojho.

Ale ač latinská reč celý vzdelaný svet podmanila a duchov mocnými obručmi svojimi svierala, v dobe reformačného hnutia musely tieto reťaze popustiť. Prvý silný úder utrpelo panstvo latiny vystúpením Husovým, ktorý horlil nie len za nápravu náboženskú, ale i za reč národa. Reformácia Husova mala za následok uvedenie reči českej do cirkve k dôležitým, vznešeným potrebám duchovným. Trebárs i pred Husom pestovala sa reč národnia v cirkvi, ako o tom svedčia piesne zpred Husovej doby pozostalé, ale s vystúpením jeho dialo sa to v svrchovanej miere. V povestnom válečníkovi českom, Žižkovi, máme príkladný vzor milovníka reči národnej a mstitela jej škodcov.

Nasledovníci Husovi pojednali sa časom s Rímom, upustiac v mnohom od zásad reformátora svojho a ponechajúc latinu čiastočne v jej dosavádnom práve, ale jeho praví stúpenci, Českí Bratia, za akých sa výlučne vydávali, podržali reč národniu v neukrátenej platnosti, vzdelajúc ju na výšku i dnes obdivovanú. Aký na príklad bohatý poklad nábožných piesní vyprýštil sa z Husovej reformácie, súdiť možno i z toho, že keď r. 1524 vyšiel vo Wittenbergu prvý kancionál, 8 piesní v sebe obsahujúci, že vtedy už mali Česi rozličných náboženských strán viac objemných kancionálov.

Keď už raz prišla reformácia na denní poriadok, neobmedzila sa na Česko a Moravu, ale prevalila sa i do nemeckej ríše, kde upútal mysle dr. Martin Luther. I Lutherova reformácia uviedla k platnosti reč národniu, trebárs nie tak výlučne jako Husova, podržiac latinu čiastočne pri bohoslužbe a výlučne na vysokých školách. Napriek tomu reformácia zadala smrteľnú ranu neobmedzenému panstvu latiny, lebo tu išlo o to, pravdy evanjelium svätého hlásať dosiaľ stranou stojacemu ľudu v jeho materinskej reči.

A tu už aspoň čiastka intelligencie národa, kňazia a učitelia, nemohli ďalej zaznávať reč ľudu, museli ju pestovať, aby mohla byť nosičom tak vznešených právd a potrieb národa. Ovšem i potom ešte zostala latina na trône, ale i tá ňou pohŕdaná lingua vernacula, nižším, nevzdelaným triedam prináležajúca reč, hlásila sa k svojmu právu.

To viedlo k počiatkom cirkevného písomníctva slovenského. U nás započala sa cirkevná spisba s cirkevným básnictvom, teda na tom poli, kde toho najmenšia bola potreba. Evanjelickým Slovákom, ktorí prijali českú reč za bohoslužebnú, stálo k službe hojnosť piesní českých a to jak bohoslužebných, tak i súkromným potrebám slúžiacich; mohli ich len upotrebiť. Ale spevumilovnosť Slovákov ani tu nedala sa zapreť. Oni k potrebám svojím, trebárs i mali hotový poklad českých piesní, hojne i sami skladali cirkevné piesne. Možno tvrdiť, že evanjelickí Slováci na literárnom poli vynikli svojou pomerne bohatou hymnologiou.

Málo je toho síce, čo sa u nás v XVI. století v bohoslužebnej reči tlačilo, a čo ostalo v rukopisoch, to ešte nenie dostatočne známe a prezkúmané; ale počiatky cirkevnej piesne sa už tu javia, len že chybuje na podrobnom bádaní. Sú u evanj. Slovákov až dosiaľ obľúbené niektoré piesne, ktoré spadajú do počiatku XVI. stoletia, a takých, ktoré sú slovenského pôvodu a spadajú do druhej polovica XVI. stoletia, napočítal som z Pribišovho katechismu 39. Už toto ukazuje na hojnú piesňotvornú činnosť na Slovensku.

Prvým známym slovenským spevcom je Ján Silvan[1] hlásavší reformáciou na svetlo privedené pravdy v Nitriansku.[2] On upotrebil k tomu cirkevné piesne, ktoré sám skladal a ktoré sú najspôsobnejším prostriedkom, prístupným učiniť čítať neznajúcemu ľudu hlásanú pravdu evanjeliumu. Protivníci vidiac jeho úspechy, oborili sa naňho. V takýchto protivenstvách složil pieseň: „Z hlubokosti volám k tobě“, na Žalm 130. a položil nad ňu tú vzácnu poznámku: „Písnička tato spívá se na tu nótu, jako o krále Ludvíka porážce a jest složena léta 1536 v mých velikých těžkostech a protivenstvích“.[3]

Boly to ťažkosti a protivenstvá s rozširovaním reformácie spojené a nepriateľmi robené. A keď i život jeho ohrožovaly, hľadal spásu v úteku do Čiech, kde novú vlasť našiel a v Klatovskom kraji, ako pisár Jana Popela z Lobkovíc život svoj r. 1572 dokonal. Rok pred smrťou svojou vydal v Prahe: „Písně nové na sedm žalmů kajících a na jiné žalmy“, za čím už nasledoval ďalší vývin cirkevnej piesne a vôbec spisby slovenskej, o čom však ďalej na svojom mieste prehovoríme.



[1] Viď obšírnejšie o Janovi Silvanovi. „Pojď za mnou“, v Lipt. Sv. Mikuláši, nákladom vydavateľského spolku Tranoscius, r. 1899 str. 7. a nasl.

[2] Martin Klanica: Fata aug. conf. ecclesiarum etc. Pestini. r. 1865 str. 139.

[3] Jaroslav Vlček: Dejiny literatúry slovenskej v Turč. Sv. Martine, r. 1890 str. 7.




Ján Mocko

— evanjelický kňaz, cirkevný a literárny historik Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.