ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2419 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Jána Hollého

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Ján Hollý:
Korešpondencia Jána Hollého

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

čitateľov

List 15. Jurajovi Palkovičovi

^[253] (29. IX. 1827)

Veľkomožní pane, pane mňe najlaskavejší!

Ustavila sa tu táto Eva s Pobeďíma, nebudem-li čo pánu veľkomožnému písať, že ide za sinem do Peštu. Já aľe mislel sem nebit nepríležitím a k darebnéj zábavce v mnohích prácách ustavične postavenéj J. Velkomožnosťi, však poňeváč povedala, že sa jéj pítávajú, prinesla-ľi list, tak teda sem sa osmelil tíchto pár rádkov napísat. Toto leto dal sem sa na tažkú a veľkú prácu slovenské epos anebo epopéju skládat, tak jako je Virgiliova Eneida, aspon na tu módu a nótu, a to pod ménem tímto: Svatopluk, hrďinská báseň. Obetoval sem ju a pripísal pánu velkomožnemu^[254] tak, jako ku príkladu Statius Thebaidu Domicianovi císarovi,^[255] Valerius Flaccus Argonauticon Vespazianovi^[256] anebo Ubertinus Carrara Columbus Carmen Epicum Emin. et Reverendissimo Principi Benedicto Pamphilio^[257] &. Do včilka mám tri spevi. Pomáli budem dál pokračovat. Poslúžila bi mňe k tomu geographia Filipa Cluvera de antiqua Germania, avšak len de Bavaria a spojenich tenkrat s nú krajnach: Koritanoch, Krajnskem, Štirskem a Pannonii, jake mesta tenkrát sa tam nachádzali^[258] &. Ze Slovára nebohého Bernoláka že uš pátí ďíl davno višel, ja však s ňeho posavád nemám len dva prvné ďíli: to je za bída, a aňi nevím, dostanem-li vac ti tri ostatne. Asnad uš aj to Repertorium pána velkomožneho višlo.^[259] Počul sem, že P. Adalbert umrel.^[260] Ostatne tuto je psota, zbožá málo. Ja sám mosím len jačmenní chléb jest, nebo reži od semena nezostane aňi zrnka.^[261] A kde, s čoho človek vezme potrební grajcar, ked ne ze zboža? Ale čo p. boh doložil na človeka, nesme trpezlivo.

A tak sa uš hlboko porúčam a zostavam

Jejích Velkomožnéj Milosťi najpoňíž. služeb. J. H. vr., f. m.

V M-cách^[262] dna 29. mesáca žárí 1827. Velmi na náhle.

^[253]Originál listu je v ASSV. Na druhej strane listu sú tieto Palkovičove latinské poznámky o odpovedi na Hollého list:

„Rp. 11. Oct. Lexici Bernol. circa finem mensis currentis aderunt Tyrnaviae in assecurationem secretarii Rudnánszky.

2° remisi mscr. Evang. S. Joannis ex Codice seminarii descriptum, item historiam bohemicorum bibliorum per Nowotni editam.

3° Circa Svatoplugi carmen, praevie legendum Katancsicsii Geographiam adcolar. Istri, & Geographiam Ptolomaei, biographiam item Svatoplugi per 23 annos regni ejus.“ (Preklad: „Odpovedal som 11. októbra. Bernolákove Slováre budú asi koncom tohto mesiaca v Trnave podľa uistenia tajomníka Rudňanského. 2. Vrátil som rukopis Evanjelia sv. Jána, odpísaný z kódexu seminára, ako aj Novotného dejiny českých biblií. 3. Ohľadne básne o Svätoplukovi treba vopred prečítať Katančićovu geografiu obyvateľov Dunaja a geografiu Ptolemaiovu, ako aj Svätoplukov životopis za jeho dvadsaťtriročnej vlády.“)

Jozef Rudňanský (Rudnyánszky; 1788 — 1859) — trnavský rodák, bol až do r. 1832 tajomníkom vikariátu v Ostrihome. V r. 1845 nastúpil miesto biskupa v Banskej Bystrici, ale po revolúcii ho zbavili miesta a zavreli. (Memoria basilicae Strigoniensis 1856, s. 187; Schematismus historicus dioecesis Neosoliensis, B. Bystrica, s. 36 — 41.)

Matija Petar Katančić (1750 — 1825) — chorvátsky básnik a historik, bol profesorom v Budíne, kde sa asi aj osobne poznal s Palkovičom, lebo prekladal bibliu do chorvátčiny. Jeho Stará geografia podunajských obyvateľov (Istri adcolarum geographia vetus) vyšla v Budíne 1826 — 1827.

Claudius Ptolemaios († ok. r. 178) — grécky zemepisec a astronóm, bol autorom diela De geographia v ôsmich knihách.

Svätopluk I. — veľkomoravský panovník, vládol v r. 871 — 894.

^[254]Hollého Svatopluk, „víťazská báseň ve dvanásťi spevoch“, vyšiel v Trnave v r. 1833 „nákladem istého literaturi slovenskéj milovňíka“. Básnik skutočne venoval túto skladbu Palkovičovi, svojmu vydavateľovi, a to hneď na jej začiatku po naznačenom obsahu a po vzývaní Umky. Hollý, pravda, neoznačuje Palkoviča priamo jeho menom, no chváli svojho mecéna, ktorý je „najvatšá rozkoš, najvatšá národu slávo“, a odporúča mu svoje dielo:

Pod svoju též, jak iné dosaváď si brával ochotní, Jestľibi zaslúžil, premilostňe ho ochranu vezmi; Bi všeckím ze Tvéj pozavítal prízňe Slovákom.

^[255]Publius Papinius Statius († ok. r. 95) — rímsky epik, zložil báseň Thebais v dvanástich knihách a venoval ju despotickému cisárovi Titovi Flaviovi Domitianovi (81 — 96). Statia zaradil Dante do svojho Očistca ako tajného kresťana. (I. M. Tronskij, Dějiny antické literatury II, Praha 1956, s. 257 — 260.)

^[256]Gaius Valerius Flaccus († ok. 90) — rímsky básnik, zložil na základe gréckej tradície epos Argonauticon, venovaný cisárovi Titovi Flaviovi Vespasianovi (69 — 79).

^[257]Ubertinus Carrara (1642 — 1716) — taliansky jezuita, napodobil Vergiliovu Eneidu v epickej básni Columbus o dvanástich spevoch (Rím 1715), v ktorej ospieval objavenie nového sveta. Vyšla vo viacerých vydaniach. Carrara ju venoval Benedictovi Pamfilimu (1653 — 1730), rímskemu kardinálovi. (C. Sommervogel, Bibliotheque de la Compagnie de Jésus II, Paríž 1891, s. 772 — 773; Allgemeines Historisches Lexicon III, Lipsko 1731, s. 217; exemplár tohto diela je napr. v pražskej knižnici na Strahove.)

^[258]Philipp Cluver (1580 — 1622) — nemecký historik, vydal v r. 1616 dielo Germaniae antiquae libri tres (Tri knihy o starej Germánii), ku ktorému pripojil dodatok o Vindelicii (krajina medzi Alpami, Rýnom, Dunajom a Innom) a Noriku (rímska provincia medzi Dunajom, Drávou, Innom a Viedenským lesom). — De Bavaria = O Bavorsku.

^[259]Repertorium (= Ukazovateľ, index) tvorilo šiesty, posledný zväzok Bernolákovho Slovára. Vyšlo v r. 1827. Spracoval ho Juraj Palkovič.

^[260]P. Adalbert — Vojtech Šimko (pozri list 5, pozn. 16), ktorý umrel v Trnave 2. septembra 1827.

^[261]T. j. urodí sa len toľko, koľko sa zasialo.

^[262]V Maduňicách.

« predcházajúca kapitola | nasledujúca kapitola »