Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Jána Hollého


E-mail (povinné):

Ján Hollý:
Korešpondencia Jána Hollého

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 39 čitateľov


 

List 42. Jánovi Kollárovi

[615] (19. IX. 1834)

Najdražší praťelu, dvojctihodní Janku!

Za odeslané kňižki, obzlašť ale za tri zvazki Kroka[616] poňížeňe ďakujem a po prvej príležitosťi spatki odevzdať usilovať sa budem. Za Spevanki a ostatne prejme sa ze Svatopluka.[617]

Z Jejích Kazňí[618] od Jelinka sem ňišt nedostal; ale mne samemu poslali pred choleru[619] tri tuším ex. (o dvoch vím doista), za mój sem viplatil, Jelinek za svoj a Rešetkov zaplatit mal sám, že sa to z Valaskej školi tam odeslanej zrazí, tak sem ho počul hovoriť.

Za 2 ex. Slavi dcéri s kassi Svatopluka sa viplatit malo.[620] Jelinek a Rešetka každí za svój. O tomto sa lepšej presvedčíme, až ked listi prehlednem, včil pram nemam už kedi.

Za titul ďakujem, mňe tež napadlo tak Konštantino-Metodiada, ale sa mi to zdalo potvorné biť.[621] Cirilla a Metoda od p. Dobrovskeho v Praze 1823 nemam a prosil bich o požičaňí, čo bi ne tak k básňi, jako ku Životopisu poslúžilo.[622] Zešel bi sa asnad i ten mali českí spisek.[623] Ja sem mal pri rukach: Moravsku legendu od p. Dobrovskeho, legendu o Cirill. a M., jako tež o s. Klemensovi z breviara,[624] potom Timona,[625] listy Jana papeža,[626] Slavín,[627] Grammatiku staroslovanskej reči od Dobr., Collectanea de Svatopluko, Cyrillo et Methodio & &, odvšelikad pozbírane a pozapisovane,[628] p. Šafarika Historiu slov.[629]

Rozďíl medzi accusativem a instrumentalem sem zachoval, k. p. pravú ruku, accusativ, pravú rukú, dlhé ú na konci, instrumental.[630]

V Rovnem nemam nikoho znameho.[631] S p. Palkovičem už neňí ništ, nenakloní ho nikdo.[632]

Poručam sa už do predešleho pratelstva J. H.


[615] O origináli tohto listu pozri v úvodnej poznámke k listu 41. Aj tento list uverejnil J. Škultéty v SP XV, 1895, s. 497 — 498.

[616] Kollár požičal Hollému chýbajúce zväzky časopisu Krok, o ktoré ho Hollý žiadal (list 38, pozn. 27). Hollý mu ich potom vrátil s listom 44.

[617] Hollý poslal Kollárovi niekoľko exemplárov svojho Svatopluka (list 38) a žiadal ho o zaslanie Národných zpievaniek.

[618] Prvý zväzok Kollárových Nedělných, svátečných i příležitostných Kázní a Řečí vyšiel v Pešti v roku 1831 (druhý zväzok v Budíne až r. 1844). V tomto diele nie sú uvedení predplatitelia.

[619] Cholera zúrila v lete 1831.

[620] Hamuljak oznamoval Hollému v liste 37, že dal Kollárovi za Slávy dceru sedem exemplárov Svatopluka, a o tom istom písal aj v liste 40.

[621] Hollý sa pýtal Kollára na mienku, ako má nazvať svoj epos o Cyrilovi a Metodovi (list 38). Nie je jasné, kto vlastne rozhodol o definitívnom názve tohto diela.

[622] Cyrill und Method der Slawen Apostel. Ein historisch-kritischer Versuch von Joseph Dobrowsky. Praha 1823.

[623] Kollár zrejme radil Hollému Vypsání života svatých dvou bratří, biskupů a apoštolů Crhy a Strachoty, ktoré vyšlo „Prací Jozefa Mirovita Krále“ (1789 — 1841), kat. farára, u J. H. Pospíšila v Hradci Králové v roku 1825. Knižka vyšla v rozsahu 72 strán malého formátu, pričom druhú polovicu z nej zaberali pripojené modlitby a piesne k týmto svätcom. V tom istom roku vydal Aloys Škarnitzl v Olomouci aj nemecky písanú knižočku Františka Xav. Richtera (1783 — 1855), bibliotekára, s názvom Cyrill und Method, der Slaven Apostel und Mährens Schutzheilige (80 strán).

[624] O Klimentovi Rímskom sa v kňazskom breviári na deň 23. novembra spomína legenda, podľa ktorej cisár Traján Klimenta najprv vypovedal na Cherson a potom mu rozkázal uviazať na krk kotvu a hodiť do mora. Túto legendu zaznačil Hollý vo vysvetlivkách k Cirillo-Metodiade, pričom si doplnil dátum Klimentovej smrti rokom 102 a odchylne od breviára, podľa ktorého Klimentove pozostatky boli prenesené z Chersonu do Ríma za pápeža Mikuláša I., uviedol, že tieto pozostatky priniesol (Dielo IV, s. 137) do Ríma Konštantín (Cyril) „za pápeža Adriána“. Táto zmena bola správna, lebo hoci Konštantína a Metoda pozval do Ríma pápež Mikuláš I., v Ríme túto moravskú misiu vítal nový pápež Hadrián II., keďže Mikuláš I. medzitým umrel.

[625] Samuel Timon (1675 — 1736) — historik slovenského pôvodu, príslušník jezuitskej rehole, označený „za tvorcu prvej feudálnej koncepcie slovenských dejín“, vo svojom diele Imago antiquae Hungariae (Obraz starého Uhorska, Košice 1733, 1766, Trnava 1735, Viedeň 1754, 1762) podal dejiny Slovenska až po sv. Štefana. (J. Tibenský, J. Papánek — J. Sklenár, obrancovia slovenskej národnosti v XVIII. storočí, Martin 1958, s. 37 n.) Hollý cituje Timonovo dielo vo svojej Cirillo-Metodiade (1835, s. 134; Dielo IV, s. 132), a to jeho košické vydanie z r. 1733.

[626] Ján VIII. († 16. decembra 882) bol zvolený za pápeža 14. decembra 872. Jeho listy si mohol Hollý povypisovať z diela Stephana Salagia De statu ecclesiae Pannonicae (Päťkostolie 1780), a to zo IV. zväzku, kde sa citujú listy Jána VIII. Svätoplukovi (s. 421 — 422 a 424 — 428), Metodovi (s. 423 — 424 a 428 — 429), Ľudovítovi Nemeckému (s. 439 — 440) a Karolmanovi (s. 440 — 441).

[627] Z Dobrovského časopisu Slavín (Slawin, Botschaft aus Böhmen an alle slawischen Völker oder Beiträge zur Kenntnis der slawischen Literatur nach allen Mundarten) vyšiel iba jeden ročník (1806 — 1807). Dobrovský ho venoval všetkým slavistickým odborom a informoval v ňom o literatúre jednotlivých slovanských národov. Hollý našiel v ňom cyrilo-metodejskú problematiku, zprávy o knihách i materiál k svojmu Bájosloviu.

[628] Tieto Výpisky (Collectanea) o Svätoplukovi i Cyrilovi a Metodovi si pozbieral sám Hollý z rozličných prameňov ako podklad pre svoje eposy. K nim mu prispel aj Juraj Palkovič vlastnou zbierkou (pozri list 27).

[629] T. j. Šafárikove Geschichte der Slawischen Sprache und Literatur (list 13).

[630] Táto poznámka sa vzťahuje na Kollárov návrh Hollému, aby používal v inštr. žen. rodu jedn. čísla ou, a nie ú (rukou — rukú). Pozri o tom Hollého zmienku v liste 43.

[631] Kollár asi hľadal v Rovnom (bývalom stánku Slovenského učeného tovarišstva) predplatiteľov na Národnié zpievanky, no v zozname predplatiteľov na ne niet nikoho z Rovného.

[632] Ťažko rozhodnúť, o ktorého Palkoviča išlo. Možno, že o bratislavského profesora, ale najpravdepodobnejšie je, že narážka sa vzťahuje práve na kanonika Palkoviča, ktorý sa asi zdráhal podujať na vydanie Hollého Cirillo-Metodiady.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.