Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Jána Hollého


E-mail (povinné):

Ján Hollý:
Korešpondencia Jána Hollého

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 39 čitateľov


 

List 5. Jurajovi Palkovičovi

[55] (12. VII. 1823)

Velkomožní pane, pane mňe najlaskavejší!

Poňeváč táto Éva pobeďimská do Ostrihoma idúc sa tu v Maduňicach ustavila a pítala sa mňa, nebudem-li volačo Jejích Velkomožnosťi písať, nechcevší tak dobrú príležitost zameškat, za darovanú mňe Grammatiku p. Dobrovského staroslovenskéj reči, jaké len najvatšé v stave sem, vzdávám poďekováňí. Je to velmi víborna a učena kňiha. Medzi Čechami sú dobré hlavi; maju uš českú fiziku,[56] logiku (umňicu).[57] Loňejšého roku p. Vojtech Sedláček, z rádu premonštrátského, kanovníckého kláštera teplanského kňaz, na visokích školách pražskích filozofie doktor, na ustavu filozofickém plzenském čistéj matematiki, téš reči a literaturi greckéj i českéj verejní rádní professor,[58] vidal: „O srovnálosti katolického náboženství s rozumem.[59] Dle nemeckého u príležitosti leta 1817 slavené stoleté památky reformacy (od F. Darupa, faráre sedenhorštského blíž Münstru)[60] sepsaného a roku 1820 vidaného spisu v Plzni. — Vidal teš teho pominutého roku: „Základové merictví čili Geometrye. Kňiha táto je ovšem znameňitá. Všecki slova, všecki figúre su po českí vislovené, tak že ňišt latinského aneb greckého sa v ňej nenachádzá. Poslal s néj volakolko eksemplárov na visoké školi petrovské[61] po kňížaťi Volkonském,[62] ale ti samé dostali sa do ruk Aleksandra císara, ze zejďeňá veronského pres Čechi, pres Plzeň naspátki do Rus sa navracujícého.[63] Pan Sedláček aj ódu českú ke cťi jeho zložil,[64] kterú on aj čítal, a na to dal si ho pred seba povolat, s ňím uš ňemeckí, uš ruskí, na literaturu česku sa dotazujíc, sa rozpraval; v posled velku uctivost mu preukáža,[65] velmi drahí prsťen briliantoví mu daroval.[66]

Tak Češi, ale čo mi Slováci? Tento tídeň v pondelí prišel ke mňe Jelínek mladí (starí nedavno umrel),[67] prišel Jelinek aj s patrem Adalbertem Šimkem, franciškárem,[68] a to nápoki. Prinesli Umeňí veršovské na dve strani rozďelené od tehož p. Adalberta, abich ja ho kritizoval: že bi ho skrz prenumeraciu[69] vitlačili. Ťažká je toto vec posudzovat iného spise, abi sa mu neublížilo a pravda povedaná spolu bola; poňevač ale sem to na seba vzal, tak teda Jím po některém časi moje míňeňí a úsudek o tom v odpoveďi vijavím. Do včilka sem prečítal stranku prvnú[70] a do druhéj kde tu nakúkel a poznal sem, že toto celé Umění veršovské ništ iného neňí a ňišt iného v sebe neobsaha, nežli: Institutiones poeticae in usum gymnasiorum regni Hungariae et adnexarum provinciarum, Budae, Typis Regiae universitatis Hungaricae 1807. Josephi Grigely, philosophiae doctoris ac in Regio archigymn. Budensi II. human. scholae profes. et senior. na slovenskú reč obrácené.[71] Ňišt iného, pravím, v sebe neobsahá, nežli p. Grigelya učeňí pre žákov šestéj školi do slovenskích veršov, a to nepekních, kulhavích, neporadních a neokrúchaních, ano aj chibních, prenesené. Prozodie sa pridržá Bajzovej, a tak teda zléj, ačkolvek vedel a čítal „Ňečo atd.“, kde chibi prozodie téjto sa vijavujú, zavrhujú a ona svetlíma dúvodí prebádaná a zňivečená je. Abich ale mnohé iné ňedostatki mlčáňím pominul, toto jedno nech je dost: že sám svoju vlastnú prozodiu nedrží a nezachovává, že sám podla pravidel, které iním dává, nepokračuje. Sám majster chibuje. Svojím vlastním mečem sa poráža. A tak celé toto Umeňí veršov. Slovákom ne ke chvále, ale k hanbe na ten spósob prednesene slúžit bude.[72]

Ja včil Virgiliovu Eneidu uš desátí ráz začínám popravovat, strúhat, pilovat a hladit, abi tím dokonálejšé bolo preložeňí toto,[73] neb sa držím tích slov Horácovích k Pizonom:

„Vos, o Pompilius sanguis, carmen reprehendite, quod non Multa dies et multa litura coërcuit, atque Perfectum decies non castigavit ad unguem.“[74]

Pastírki Virgiliove, Homerovej Iliadi spev prvňí, Tirteove Písňe vojanské, volačo z Ovídia a sedemnást Od Horácovích mohlo bi sa uš dat vitlačit,[75] ale na tolko ňemóžem nazbírat peňazí, bár sa dost usilujem: preto že sú zlé čase a místo toto psotné.[76]

Velmi žádostiví sem volačo len počut, čo sa ze stranki preložeňá biblie slovenskéj podla cirkevného snemu prešporského naríďeného koná. Prekláda-li ju kdo? a kdo je to? aneb snad všecka táto vec vischne?[77] Sám Jírík[78] sa mňa pítal: „Deje-li se v tom neco?“

Jednu ešče žádost a velmi poňíženú prosbu k Jejích Velkomožnosti bich mal; než to žádost velka! — Ale poneváč presvedčení sem, že Jejích Velkomožnost velmi ráda iním v jejích usilováňách napomocná bívá, toto mňa osmeluje, abich ju pokorňe a vrúcňe predložil: Kebi mi ráčili (bude-li len možná vec) teho polského slovára od Lindi vidaného[79] na ňekterí čas požičat a po tejto žeňe odeslat. Ona bi mi ho bezpečňe a spravedlive odevzdala. Čo kebi sa stalo, tak bich bol rád, že bich asnad s kože viskočil. A tak sa uš do predešlej prízňe a skusenéj láski hlboce poručajíc, zostavam

Jejích Velkomožnosti najpoňížeňejší sluha Jan Holly v. r., far. madun.

V Madunicách 1823 dna 12. červenca.[80]


[55] Fotokópia tohto listu je v LAMS. Na konci listu si Palkovič urobil latinský záznam: „Resolvi sumtus pro impressione Odar. Horatii & Eclogar. Virgilii.“ (Preklad: „Zaplatil som náklad za vytlačenie Horatiových Ód a Vergiliových Eklog.“) Táto poznámka sa vzťahuje na financovanie Hollého zbierky prekladov z antických autorov Rozličné básňe hrďinské, elegiacké a lirické, ktorá vyšla r. 1824 u Jelínka v Trnave „Nákladem istého literaturi slovenskéj milovňíka“, čiže kanonika Palkoviča.

[56] V r. 1822 vyšla knižka J. V. Sedláčka Základové meřictví čili geometrie a až r. 1825 prvý diel jeho fyziky (Základové přírodnictví aneb fyziky a matematiky potažené neboli smíšené).

[57] Český básnik a kat. vlastenecký kňaz Antonín Marek (1785 — 1877) vydal r. 1820 knihu Logika nebo Umnice, poznačenú jeho úsiliami o českú filozofickú terminológiu, čo sa Hollému, ako vidieť, páčilo.

[58] Josef Vojtěch Sedláček (1785 — 1836) — člen premonštrátskej rehole v Teplej pri Mariánskych Lázňach, bol od r. 1810 profesorom matematiky a gréčtiny v Plzni a od r. 1816 prednášal na tamojšom filozofickom ústave aj češtinu. V r. 1816 bol promovaný na doktora filozofie. (E. Felix, Dva buditelé, Plzeň 1936; V. Spěváček, Plzeňský vlastenec, Plzeň 1958).

[59] Zámerne uvádzame celý názov tejto knižky: O srovnalosti katolického náboženství s rozumem. Dle německého, u příležitosti léta 1817 slavené stoleté památky reformacy (od F. Darupa, faráře sedenhorštského blíž Münstru) sepsaného, a roku 1820 vydaného spisu nyní zčeštil a vydal Jozef Vojtěch Sedláček, řádu kanovnického premonštrátského na Teple kněz, na universi pražské filozofie doktor, na ustavu filozofickém plzenském matematiky, pak řečtiny a češtiny veřejný řádný professor. V Plzni 1822, písmem a nákladem Leopolda Raynera. Celá knižka je písaná z katolíckeho hľadiska a zameraná proti protestantom.

[60] Bližšie dáta o F. Darupovi sme nezistili; ani farský úrad v Sendenhorste pri Münsteri nám na písomný dotaz v tejto veci neposlal odpoveď.

[61] Roz. na vysoké školy v Petrohrade.

[62] Piotr Michajlovič Volkonskij (1776 — 1852) — významná osobnosť z kruhu cára Alexandra I., pomohol r. 1801 Alexandrovi na trón. (BSE.)

[63] Alexander I. (1777 — 1825) — ruský cár v r. 1801 — 1825, zastavil sa v januári 1823 v Plzni na svojej ceste z kongresu Svätej aliancie, ktorý sa koncom r. 1822 konal vo Verone.

[64] Sedláčkova báseň s názvom Hymnus na Jeho Majestátnost Alexandra Iho, cysaře a samovládce všech Rusů… u příležitosti jeho slavné přítomnosti v Plzni dne 3tího ledna 1823 vyšla ako samostatná tlač (jej fotokópiu nám láskavo poslala SVK v Plzni). V nej sa Alexander oslavuje ako „Agamemnon naších časů“, ktorý „neoslechl ztrýzněného lidstva hlasu, a vzal je pod svou mocnou obranu“. Báseň je aj chválorečou na Svätú alianciu a jej hlavných predstaviteľov (Alexander, Wilhelm a František).

[65] Roz. preukážuc.

[66] Kde sa Hollý dozvedel o obdarovaní Sedláčka briliantovým prsteňom, nezistili sme; obdarovanie sa spomína v článku o Sedláčkovi v ČČM X, 1836, 1, s. 66 — 67 (pozri tiež RSN).

[67] Václav Jelínek (1737 — 1823) — pražský rodák, založil si v Trnave ako bývalý typograf univerzitnej tlačiarne a čestný občan trnavský okolo r. 1789 vlastnú tlačiareň. Umrel 17. júna 1823. Po jeho smrti prevzal tlačiareň jeho syn Ján Krstiteľ Jelínek (1780 — 1841), ktorý ju viedol až do svojej smrti. (Sborník LVO SSV II, 1, s. 27 — 28; J. Repčák, Prehľad dejín kníhtlače na Slovensku, 1948, s. 103 — 104; matriky v AMT; K počiatkom slovenského národného obrodenia, Bratislava 1964, s. 209.)

[68] Vojtech (Adalbert) Šimko (1759 — 1827) — pôvodom z Kňažíc (dnes Žitavany), pri Zlatých Moravciach, bol františkánskym pátrom na viacerých miestach Slovenska. Umrel v Trnave. Je známy ako plodný barokový básnik. Jeho Uměňí veršovské nevyšlo tlačou a nie je nateraz známy ani jeho rukopis. (C. Lepáček, Vojtech Šimko, spisovateľ Bernolákovej školy, Martin 1942, s. 118 — 119).

[69] Roz. na predplatenie, subskripciu.

[70] Roz. prvý diel.

[71] Jozef Grigely (1760 — 1813) — rodák z oravských Hámrov (dnes zatopená osada), bol doktorom filozofie a profesorom gymnázia v Prievidzi, Kalocsi, Zvolene a Budíne. Písal latinské básne a školské učebnice, ktoré vychádzali vo viacerých vydaniach. (I. Kotvan, Bibliografia bernolákovcov, Martin, 1957, s. 125 — 128.) Jeho latinská učebnica poetiky (Základy poetiky pre gymnáziá uhorského kráľovstva a pripojených krajín, Budín, tlačou Kráľovskej uhorskej univerzity 1807 od Jozefa Grigelya, doktora filozofie a profesora a seniora II. humanitnej triedy na kráľovskom hlavnom gymnáziu) mala tiež viac vydaní.

[72] Hollého posudok Šimkovho rukopisu nepoznáme.

[73] Hollého preklad Eneidy vyšiel knižne v Trnave r. 1828 (Virgiliova Eneida. Preložená od Jana Hollého. Nákladem istého literaturi slovenskéj milovňíka, vitlačená u Jána Krsť. Jeľinka).

[74] Citát z druhej knihy Horatiových Listov (Sermones), a to z tzv. tretieho listu k Pizonom (v. 291 — 294), ktorý sa nazýva aj De arte poetica (O básnickom umení). Preklad v próze: „Ó, vy pokolenie Pompiliovo, zavrhnite báseň, ktorú nejeden deň a nejedno pretieranie nepoopravovalo a desaťkrát nepovyhládzalo až do úplnej bezchybnosti.“

[75] Pozri úvodnú pozn. k tomuto listu. — Hollého Rozličné básně (1824) obsahovali: autorove výklady o prozódii, preklady desiatich Vergiliových Selaniek, jednej Theokritovej Selanky, prvého spevu Homérovej Iliady, dvoch listov z Ovidiových Heroíd, štyroch Tyrtaiových Piesní vojenských a sedemnástich Horatiových Ód.

[76] Ako vidno ďalej z tejto korešpondencie, Hollý žil na madunickej fare v skutočnej biede.

[77] Je až nepochopiteľné, prečo Palkovič tak dlho tajil pred Hollým, že prekladá bibliu do bernolákovčiny.

[78] Jiří Palkovič (pozri predošlý list).

[79] Samuel Bogumil Linde (1771 — 1847) — organizátor poľských kultúrnych inštitúcií, vydal vo Varšave v r. 1807 — 1814 veľký šesťzväzkový Słownik języka polskiego.

[80] V pôvodine: Cerwenca

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.