ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

17/7 1879

Drahý braček!

Ty si na hrubom omyle s Tvojou kartou — že som nepísal, boli druhé príčiny. Za prvé bieda. S 60 zl. mesačne živoriť s famíliou, to utláča aj ducha, okrem toho sa moje pomery zmiatli polročným hlivením vo vojsku pri škandalóznej okupácii, takže musím mesačne odťahovať z platu na dlhy. K tomu sa teraz moja rodina zväčšila o jednu dcérku, a môžeš si predstaviť, že pod takýmito usloviami nekvitnú spanilo kvety, ba ani len bodliaky. Mňa opúšťa sebadôvera a nič sa mi nedarí. Teraz vyjde prvý diel väčšej básne „Ratmír“ v 7. čísle,^[28] na ktorej uvidíš, že už hasnem jako smradľavá lojová sviečka v dusnej krčme.

Ja som dúfal, že „Ilonu“ pokračovať budeš v Orle, ale jako vidím, nie. O jej vydaní na útraty tlačiarne sotva bude byť môcť reč, jako poznám tunajšie pomery typografické. Leží im veľa na sklade, tak sa nepúšťajú do nových podujatí. Potom panuje šlendrian v obecenstve i vo vydavateľstve. Knihy a časopisy sa nemíňajú. Okrem N[árodných] n[ovín], ktoré zostali potrebným chlebom, niet jednoho časopisu s poriadnym odberateľstvom. I náš Orol má iba 300!, píšem tristo čitateľov, medzi nimi 150 pol-cenných, a boh sám zná koľko darom-ných. Toto je lazarónska mizéria. Hlásnika^[29] predtým šikuvali na voze na poštu, teraz na fúriku. Ten sa ale ešte ta…

Černokň[ažník]^[30] je pustý duševne i hmotne — to sám vidíš. Nuž tak stojíme. Poznamenávam, že sú tieto dáta výplyvom mojej neohraničenej úprimnosti oproti Tebe, a tak Ťa prosím nikomu to nezdeľovať. Nuž či by sa pod takýmito pomermi mohlo dariť osobitnému vydaniu, a to ešte básní? Pepkin mnoho pokazil básnikom.^[31] Ja som myslel na vydanie drobnejších básničiek, ale ma Pietor, ktorý pozná náležito okolnosti, odradil. Posledné Tv[oje] básne som čítal — škoda, že je tá pokálová^[32] tak veľmi príležitostná — ale je ozaj krásna. Tak všetko striebrom a kovom razí. Bol som nedávno s p. seniorom^[33] na Vrútkach, kde mi hovoril, žes’ ožil v pravotárstve a že sa dobre cítiš. Trochu tej svobody mnoho robí.

Do jakéhosi „almanachu“^[34] ma vyzvali prispieť a dali mi sopliaci termín do posledného júna — vyzvanie som dostal dvadsiateho! Nie som tak márny vidieť sa na velíne.

Myslím, že dňa 6. aug[usta] dôjdeš sem.^[35] Bude tu veľa slov[enského] sveta. Potom sa pozhovárame od srdca. Nože príď, a pober tam súcich ľudí. Či máš Nár. noviny?

Nuž zbohom!

Tvoj oddaný S. Hurban

„Vít“ sa nikda nedokončí!