ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Jesto knihy, ktorých, ačkoľvek sú populárne, je vždy ešte málo. Taká je i táto, ktorú teraz predkladáme slovenským čitateľom a čitateľkám. Božena Němcová zanechala nám po sebe nesmrteľnú pamiatku, jej najslávnejšie dielo, dieťa jej velikej, ušľachtilej slavianskej duše, svoju „Babičku“. Babička je tak prostá, tak jednoduchá a pri tom tak milá a srdci nášmu taká blízka, že by sme ju chceli mať vždy pri sebe a že by sme ju chceli uviesť i tam, kde ešte nevnikla temer ani slovenská, nie to ešte česká kniha. Nie je ešte tak známa, tak ocenená, ako by mala byť. Sú ešte široké kraje, zapadlé kúty našej milej republiky, najmä ta ďalej na východ, kde je dobrá slovenská kniha zriedkavosťou. Tam, ale aj na iné strany Slovenska by sa mala zaniesť dobrá táto kniha, ktorá by budila, dojímala, potešovala a zabavila. Spolu i roznietila lásku ku ušľachtilej četbe — a túžbe po novom čítaní. — Babička je v Čechách tou najpopulárnejšou a najviac čítanou knihou. Je priamo nesmrteľná, je stará a predsa vždy svieža a živá. Jej reč je taká jednoduchá a predsa obsažná, lebo podáva v ľahúčkom rúchu nejednu životnú múdrosť. Pri čítaní tejto knihy máme dojem, že je písaná nie len neutuchajúcou láskou k predmetu a zvlášť k postave drahej starenky, ale že nám tu podáva časť samej seba; čiastku svojej vrelocítiacej, za všetko krásné nadšenej duše, svojho veľkého umu a nevšedného, samostatne súdiaceho ducha.

Preto je hodná, aby bola uvedená i do našich odľahlých dediniek — a aby bola ešte čítanejšia, prichodí síce v slovenskom rúchu, ale tak, akou bývala, pôvodná, rýdze slavianska. Ide s prívetom slovenským, ale nie strojeným, cudzím. Jej pôvabu a samobytnosti tento preklad nič neodobral. Kde len bolo možno, šetrila som pôvodinu, aby prišla k nám taká milá a vzácna, ako ju pred 70 rokami jej slávna autorka vypravila. — Usilovala som sa, nie len aby som zachovala takrečený odkaz duše najväčšej spisovateľky, ale keby bolo možné, vložila by som i môj neohraničený obdiv a lásku k jej dielu do toho, lebo je Božena Němcová mojím ideálom. Je to jedinečné dielo slávnej spisovateľky.

Písala ho s vrúcnosťou a vďačnou láskou, ktorú cítila k drahej starej mamičke ako sama tá milá, snivá Barunka, ktorú tu opisuje; písala ho v ťažkých, strádania plných dňoch svojho života, vtedy, keď jej vrelé, milujúce srdce krvácalo ešte nad ztratou svojho milého synáčka Hynka, keď i hmotne trpela nedostatkom, ba zápasila s biedou a duševne zronená bola chladnou ľahostajnosťou, neporozumením a nízkou nevďačnosťou.

Prijmite preto vďačne, drahí rodáci, túto knihu a venujte jej svoju pozornosť a priazeň, uveďte ju s láskou a porozumením do kruhov vašich známych, aby vykonala u nás svoje veľké a krásne poslanie.

Banská Bystrica, v novembri 1927

Terézia Vansová