Zlatý fond > Diela > Prechádzka po pekle


E-mail (povinné):

Stiahnite si Prechádzku po pekle ako e-knihu

iPadiTunes E-knihaMartinus

Anton Emanuel Timko:
Prechádzka po pekle

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová, Miroslava Lendacká, Jaroslav Geňo, Jana Pálková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 10 čitateľov

1. Premožený odpor

Zunavení dlhšou chôdzou, po viacdennom cestovaní konečne zastali sme na Výhorletskom pohorí, pred tak zvanou „zakliatou jaskyňou“ a položili sme sa na zem ku odpočinku.

Štefan Vrždialik, môj spoločník a sprievodník sotvy že složil so seba kapsu a vrchný kabát, vystrel sa na mäkký machom poprerastaný trávnik a odfukoval si z hlboka.

— Ale sme už konečne raz tu, u cieľa našej cesty! — riekol som ku Števovi, otvárajúc zátku zo sklenice, jejž obsahom sme sa potúžiť chceli.

— S tým poznamenaním, pane principálu — odvetil mi Števo, — že ja až dosiaľ nemám veľkú vôľu a chuť sprevádzať vás do podzemia: lebo vždy držím na pamäti to, že sa mi už raz na jednej podzemnej ceste, ktorú som s vami vykonal… sakramentsky zle povodilo.[1]

— Tentokráť sa ti ale, ujisťujem ťa, nič zlého nemá pridať! — posmeloval som sprievodcu môjho Števu, — bo tentokráť veľmi obozretne postupovať budeme, obozretnejšie než predtým v jaskyni pod Veprom.

— Ale ja som vždy tej mienky, že na človeka pod zemou vždy väčšie nebezpečenstvá striehnu, než na suchu, na vode a v povetrí, a z tade odôvodňuje sa moja nechuť a bojazlivosť, liezť opäť pod zem ako krtica…

— Prestaň už s tými námietkami: ja zodpovedný som za všetko i za tvoj bezpek.

— Ja vás, pane principálu, slepo poslúcham a všade nasledujem, ako verný pes svojho pána, hotový súc s vami i za vami skočiť do vody, do ohňa: ale tak myslím, táto moja slepá oddanosť môže mi byť napokon zle odmenená: lebo dotiaľ chodí krčah ku studni, kým sa nezabije.

— Kto všade s rozumom pokračuje a nenechá ho doma v škryni zatvorený, ten sa nemá čo báť zlého.

— Dobre, ale či rozum človeka nikdy neoklame?

— No, už prestaň! radšej si zapi a zajedz, zíde sa ti položiť niečo do brucha a ovlažiť hrtan.

— No už je darmo, ja bych si predsa radšej zapoloval v týchto prahorách na divú zverinu, k. p. na medveďa, ako liezol pod zemou pod zem cieľom výzkumu, — dohovoril Števo a chutnal si na to pohárom vína.

Po krátkom ešte dohovoru rieknem ku Števovi:

— My nakukneme teraz do tejto jaskyne, ktorú povesť — tradícia ľudu od nepamäti „zakliatou“ menuje, bájac si o nej to, že je ona „otvorom do samého pekla.“ Uvidíme, čo je s jaskyňou touto vo veci.



[1] Števom spomínanú cestu opísal p. pôvodca tejto rozpravy už predtým pod menom „Sedem dní pod zemou“, ktorá ale ešte dosiaľ tlačou nevyšla. Vydavateľ.




Anton Emanuel Timko

— spisovateľ, národovec, autor poviedok s historickou tématikou a fantastických cestopisov Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.