Zlatý fond > Diela > Prostonárodnie hádky


E-mail (povinné):

Michal Chrástek:
Prostonárodnie hádky

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Monika Kralovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 37 čitateľov

I. Prostonárodnie hádky či hádanky. Sostavil a sosbieral: Pavel Dobšinský

1. Skalkami chlieb drví, a metličkou do studničky zametá? — Ústa.

2. Medzi dvoma vrchma biely brav leží? — Múka na koryte.

3. Piati bratia vždy pod strechou čušia a vždy sú mokrí; druhí piati jejích bratia vždy vonku behajú a predsa sú vždy suchí? — Prsty priadkyné.

4. Prišla štvornožka ku trojnožke, prevrhla trojnožku; prišla na to dvojnožka, bila štvornožku, že prevrhla trojnožku? — Mačka, rajnica (pánvica), žena.

5. Visí visí visúnik, pod ním behá behúnik, keď behúnik odpadne, behúnik ho uchmatne? — Jablko na jabloni a ošípaná pod ňou.

6. Hora hučí, baran bľačí a kôň ťahá? — Husle.

7. Nemá duše ani tela, a každý deň k Bohu volá? — Zvon.

8. Leze leze po železe, najde dierku do nej vleze? — Kľúč.

9. Šum šumí, hrm hrmí: — a predsa sňah padá? — Mlyn.

10. Čtyria bratia na veky sa doháňajú a nikda sa nedohonia? — Kolesá na voze.

11. Nerodí sa, nekrstí sa, a predsa spasené býva? — Tráva.

12. Menšie je od kopyta a zodvihne kylu žita? — Nácesta.

13. Pannou v hore, babou v dome; hlavu dole, nohy hore; po izbe beháva, pod lavicou spáva? — Metla z brezy.

14. Stojí tľaponoha bez chvosta jednorohá; prišla ku nej dvojnoha nohou ju pristúpila, za roh lapila: a tu do nej sekom sek štekom štek!? — Trlica.

15. Beží beží, nezaleží; nemá vôz ani sane, predsa nikda neustane? — Čas.

16. Dvanásť bratov jeden pri druhom, žiaden na kraji? — Špice v kolese.

17. Okrúhlo na okrúhlo; pohladí, posladí; dlhé do ruky, fuk do diery? — Ťapša (bľach), koláč, lopata.

18. Dolu stojí, dve má nohy; hore stojí, dva má rohy; na rohy si naberá, a človek naň pozerá: keď na rohy naberie, človek mu ho požerie? — Vydličky. (Hádajú pri stole, a zahádač v ruke držiac vidličky dvojnačky najprv dolu, potom hore postaví, naberie si jedla a sje.)

19. Ražeň z mäsa, a na ňom zlaté prasä? — Prsteň.

20. Do kostola nechodila a spasená predsa bola? — Lúka.

21. Sedí pán na streše, fajčí si a nekreše? — Komín.

22. Čo bolo, nebude, keď jablčko jiesť bude?[1]Nevesta.

23. I jablčko jiesť bude i hriato piť bude i čo bolo bude? — Stará dievka.

24. My máme také stromy, čo v zime, v lete, nikda po celom svete lísťa z ních neopadá? — Maľované stromy.

25. Bez bylia, bez kvetu, a slúži celému svetu? — Alebo: Nemá koreňa ani kvetu, a predsa slúži celému svetu? — Soľ.

26. Pridaj, menšie je; odním, väčšie je? — Diera.

27. Som bez mäsa, bez krve; nosím mäso a krev; mocný som ako lev a znám cestu, po ktorej žiaden neprejde? — Koráb, loď.

28. Vidíš ho, nezdvihneš ho; nevidíš ho, zdvihneš ho? — Hvizdák (t. j. červivý lieskovec).

29. Vševidúci Bôh nikda ho nevidel ani neuvidí, pápež vída ho len zriedka, kráľ častejšie, sedliak každý deň? — Sebe rovného.

30. Zahádam ti hádku, na pol lakťa krátku; vieš ju, zješ ju, neuhádneš ju? — Klbáska.

31. Po hlave ma bijú, pod kamene dajú; cez vodu a oheň prejdem; nožmi ma režú — a predsa celý svet živím? — Chlieb.

32. Osem skáče, čtyry kláče, dva tlkáče a dva pomrdkáče? — Dva bijúci sa barani (nohy, rohy, čelá, chvosty).

33. Hlávka je vždy v súši, a letnička jej mokne? — Snopka v streche.

34. Mám takého vola, čo sám si staju spraví, všetek sa do staje vmestí, len rohy mu von trčia? — Nebožiec.

35. Kým som živá bola, ako mŕtva, tak som nechodila; po smrti po živom chodím a živých nosím? — Jedla na plť zrobená.

36. Dávno som hotová, a každý deň ma poprávajú; bohatí i chudobní rádi ma majú, a predsa nik nerád býva dlho na mne? — Posteľ.

37. Opýtal sa čuchan čvrkana: či je doma hopcup? — Myš, cvrček, mačka.

38. Medzi dvoma horama bije baran rohama? — Srdce vo zvone.

39. Otec doma sedí, syn po svete chodí, z múdrych ľudí bláznov robí? — Vínový kmen, víno.

40. Tenšie je od vretenice a vyššie než väža? — Dážď.

41. Krivé nohy, veľké brucho; malý pištek, veľké ucho? — Rajnica.

42. Od prvého do desiateho češ, od desiateho do šestnásteho strež, a v šesťnástom ďakuj tomu, kto ti ho odnesie z domu? — Dievčä.

43. Ukúsil otec psa, zapuchla stupka ako noha, aby ste dali orech ako smoly — čo to? — Tak pýtal syn u susedov v strachu a náhlosti smoly na ukúsanú, zapuchnutú nohu otcovú.

44. Kým som živá, živých chovám; keď som mrtvá, mrtvých nosím a od živých nosená bývam? — Jedla na máry zrobená.

45. Veliký dom, bez gruntu som; prišiel lístok nepísaný doň, — povedz mi, čo som? — Voda a v nej list zo stromu.

46. Po hore sa túlalo, šilo, bodalo; i tam sa najedlo i domov donieslo? — Jež.

47. Bielym kvitne, zeleným odvisne, červeným odpadne. — Jablko.

48. Dobre som tam nezkapal od divu? súsed mi ukázal na myš živú (Zahádač drží pri tom mačku na lône)? — Mačka.

49. Kto ho zbáči, nah ho potlačí; kto ho chce chovať, musí sa varovať. Dávaj mu hlúpo, i to len skúpo. Ak mu dáš masť, bude rasť; ked narastie, bude krasť, bude zbíjať, mečom okol hlavy zvíjať; i z domu ťa vypere i všetko ti pred očima požere? — Oheň.

50. Matka ma porodila; ale zas na to porodil som ja matku? — Ľad.

51. Nežije, a predsa chodí a človeka dobre vodí? — Hodiny.

52. Ide jeden híč, nesie plnú kapsu bíč; ej hiču, hiču, daj mi jednu biču; veď ti ja ju dám, keď sa nadudám? — Lyžičiar a lyžica.

53. Kým je živé, ani vidieť ho nechceme; keď je mrtvo, aj prsty si od neho lížeme? — Prasä.

54. Malô je, čierno je, ostrô je, na chodníku hopsa! (t. j. bosý vyskočí pred ním)? — Trn.

55. Na dreve stojí, Boha sa bojí; kričí, volá z hora do dola; ľudí budí, — a nik sa neohlási? — Kazateľ.

56. Čtyry oči, šesť nôh; dve papule, jeden chvost? — Jazdec.

57. V dubovom kri mocný piják? — Pálenô v sude.

58. Večer zadrdaj a ráno oddrdaj? — Okenica.

59. Menšie od myši, a viac má oblokov ako dom biskupov? — Náprstok.

60. Môj gazda má dve ruky, dvanásť žien, šesťdesiat synov a šesťdesiat dcér? — Hodiny, minuty, sekundy.

61. Bol jeden dom a gazda v ňom; uletel dom obločkom von, zostal gazda v ňom? — Voda a ryba v saku.

62. Kýho čerta robíš pod tou traslenicou? Tajde ti hundala s drganicou! Zavolaj sebe psíka, vezmi si holopútníka, nah ti vráti hundadala drganicu? — Čo robiš pod tou kolibou? Tajde ti vlk s ovcou. Zavolaj psa, sadni na koňa, odním ovcu.

63. Bez klobúka pod perom, s ostrohami bosí; dolu nohou boritáš, nohavíc nenosí? — Kohút.

64. Keď sa otec tamto smeje, a tam matka slzy leje: panna diera v také časy sedmorakej krásy pásy oblieka si? — Dúha.

65. Ďaleko som po svete, nikde nechodievam, beznohý na chrbáte korytá nosievam. A zase som dvojnohý, chodím z hora dola; lež ma svet nenávidí, že neoriem polia; sám sebe som veľký pán, kaštiel oddelený mám, bez paripy ostrohy, červený dolomán? — To more, a ten More (t. j. cigáň).

66. Čtyry figy, dve hadvigy; v každej fige po hadvige? — Svíjadlá na priadzu.

67. Nemkiňa tichá ráda sa pichá; keď do nej vstrčí, hneď ona zvrčí? — Dbenka (zbelka, mútovník).

68. Po šírom sa mori točí, ani mak sa nezamočí; hvízda a píšťalky nemá, počuje ho i pušť nemá? — Veter.

69. Medzi všemi sama som najväčia panna: zahrám akú rozkážete, veselú či smutnú chcete; každý len mňa vyzerá, kto sa ku nám poberá? — Väža.

70. Z kovu som ja, predsa horím, keď s mojím kmotrom hovorím? — Ocielka a kremen.

71. Išiel sedliak z trhu a mal sebou vlka, kozu a hlavu kapusty; na prievoze pres Váh smel len jedno z ních odrazu previezť. Ako jich popreváža, aby mu ani vlk kozu ani koza kapustu nesjedla? — Najprv prevezie kozu (kapustu s vlkom na prvom brehu nahajúc) na druhý breh, potom vlka a kozu vezme nazpät na prvý breh; po tretie preváža sa s kapustou k vlkovi a po čtvrté navráti sa zase pre kozu.

72. Jeden oheň, a dvoma troma komínmi dym ide? — Fajka a fajčenie.

73. Nemám konca ani kraja, čo ma budú hľadať dvaja? — Tanier, Okrúžeľ.

74. Keď ma mlatci v rukách majú, do kola si so mňou nôťa; keď naopak oči ma čítajú, pri mne pekári sa potia? — Cep. Pec.

75. Kto ju robí, nechce ju; kto ju káže robiť, nepotrebuje ju; kto ju potrebuje, nevie o nej? — Umrlčia truhla.

76. V povetrí letí, nie je vták; železo nosí, nie je kováč? — Guľa vystrelená.

77. Čtyry rohy, žiadne nohy; chodí to, stojí to; hádaj, čo je to? — Dvere.

78. Brucho drevenné, črevá slamenné, zuby železné? — Sečkárska truhla.

79. Sedí pani v okne, sukienka jej mokne; prišiel k nej býk, on do nej mik! a ona mu pšš pšš!? — Šiška (krapňa) v mastí a vidličky.



[1] Hádky č. 22 a 23 rozumej poťahom na svadobné obyčaje, dľa nichž neveste privezenej do domu mladoženicha dávajú jablko jiesť a hriatoho (páleného s mädom) okoštuvať. — Dievka mimo obyčaja tohto tiež účastná súc svadby jie jablká, môže piť i hriato; ale ostane len dievkou. — P. D.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.