Zlatý fond > Diela > Listy Jána Francisciho 2


E-mail (povinné):

Ján Francisci:
Listy Jána Francisciho 2

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zdenko Podobný, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Dušan Kroliak, Ľubica Pšenková, Mária Hulvejová, Andrea Jánošíková, Andrej Slodičák, Jozef Benedikovič, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Jana Pálková, Monika Kralovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 40 čitateľov

1861

List 6. Pavlovi Dobšinskému [33]

V Budíne dňa 5/2 861

Braček Paľko!

Posielam Ti predplatenia na Sokola 9 zl., t. j. deväť zlatých, a buď tak dobrý tri výtisky pod nasledujúcimi adresami posielať sem do Budína:[34]

1. Seine Hochwohlgeb. den Herrn Adolf Ritter von Dobránsky König. Ung. Stathalterei Rath.

2. Seine Hochwürde den Herrn Johann von Gottschár abt, und Schulrath.

3. Herrn Johann Francisci Festung Nr. 30.

Adresy môžeš síce i po slovensky napísať, ale len v tom zmysle, ako som poznačil.

Krem toho Ti posielam 2 zl. na Povesti slovenskie[35] pre mňa, ale mi ich len potom pošli, keď všetkých šesť zväzkov vynde.

Ja čakám každý deň prepustenie z úradu,[36] — lebo som už disponibilitu dostal — a potom, ako si sa z „Národných listov“[37] už asnáď i doznal, zadám prosbu o povolenia k vydávaniu slovenských politických novín.[38]

Zbohom Tvoj J. Fr.

List 7. Pavlovi Dobšinského [39]

V Budíne dňa 21. 2. 861

Braček Paľko!

Povolenie na politické slov. noviny[40] obdržím, prosím Ťa o čím skoršie oznámenie mi, či ich program, budeš tak dobrý, so Sokolom rozposlať,[41] a jestli áno, koľko výtiskov Ti poslať mám.

Spolu Ťa prosím o dopisuvateľstvo, čo sa politických správ dotýče, zo Štiavnice. Zaopatri mi dopisovateľa i v Krupine, a ak len môžeš, na čom mi veľmi mnoho záleží, z Hontianskej stolice, lebo tam a v Novohrade pri stolici žiadneho nemám. Kde môžeš, účinkuj za to, žeby moje noviny obce držali. Mácsay[42] ma v tomto ohľadu predbehol, a jest sa čoho obávať, že svojimi novinami pomúti verejnú mienku na Slovensku.

Dopisuvatelia by museli byť celkom spoľahliví, t. j. správy ich celkom spoľahlivé, aby som sa skrze jejich zdeľuvanie ani ja, ani vec nekompromituvala.

Ak by si číslo Sokola skôr vydal, ako program dostaneš, buď tak dobrý krátke upozornenie uverejniť, že ako sa hodnoverne dozveduješ moje politické noviny pod názvom „Pešťbudínske vedomosti“ okolo 15. — 19. marca dva razy do týždňa vychádzať začnú, a že sa ich program po tieto dni rozpošle — na čo sa národovci slovenskí a obce slovenské upozorňujú atď.

Zbohom Tvoj J. Fr.

List 8. Pavlovi Dobšinskému [43]

V Budíne dňa 1. marca 861

Braček Paľko!

Nedávno som Ťa poprosil mi oznámiť, či program mojich novín[44] so Sokolom rozpošleš, a jestli áno, koľko výtiskov potrebuješ: poneváč mi ale odpoveď nedochodí, a ja z jednej strany myslím, že prosbu tú neodoprieš, z druhej strany ale ďalej odkladať nemôžem, nuž Ti posielam 500 výtiskov s tou prosbou, aby si ich s najbližším číslom Sokola rozposlal, a za rozšírenie novín mojich čo len môžeš urobil, čo tým potrebnejšie je, čím väčšmi sa za rozšírenie „Priateľa ľudu“ agituje. K Priateľovi ľudu, prosím Ťa, zachovávaj tú politiku, že ho neurazíš, tak sa menej zlého dá od neho očakávať. Je to všelijaká bieda s tým Priateľom ľudu — a to hlavné, že dajedni z našich koripheov[45] posledních 10 rokov s nim držia, sám pánboh zná z akej politiky.

No zbohom Tvoj J. Fr.

Dnes som dostal Tvoj list, nuž Ti 450 exempl. posielam. To som si i ja myslel, že je štiavnická tlačiareň[46] nie pre beletristický časopis, aký sa v týchto časiech vyhotoviť má.

Za Pesne[47] sa neboj od námestníctva.

Zbohom Fr.

List 9. Pavlovi Dobšinskému [48]

V Budíne 7. 5. 861

Braček Paľko!

Brožúry[49] som dostal, a trebárs som ich už i predtým mal, Ti predsa ďakujem za lásku — lebo som ich mohol i nemať. Uverejním z nich ovšem, čo najviac, ale mi doteraz málo priestoru bolo. A či Vy tam znáte brožúru: „Die Ideen der Gaubbesnstigens von J. P. (eine Zeitfrage) Agram 1861.“[50]

Tú tiež zdelím čo skôr, ale by ste si ju mohli dať doniesť.

Chlapcom Vašim ďakujem, že sa rozpomenuli na mňa. Ďakovanie som nepotreboval; ale to pre chlapcov samých dobrý účinok má, keď o sebe a svojich často myslia.

Tvoje strachy[51] boli daromné. Kriky sa robia, aby sa probovalo, či sa dakto dá odstrašiť. Teraz to nejde už, žeby pre pletky človeka prenasledovali — a prenasledujú len dovtedy, kým im človek tiež zuby neukáže. Len naveky treba vyhrážať so súdom a článkami do nemeckých alebo cudzozemských novín.

Kubániho[52] by som potrebúval, ale mu ani grajciarom pomôcť nemôžem. A druhé slovenské noviny, ale ich redakcie tu tiež nie.

Počujem, že sa i Bohuš Nosák[53] sem stroji — ku komu neznám, ale pri redakciách, ktoré by pomoc síce všetky potrebovali, podpory nájsť nemôže.

Rob, čo len môžeš za rozširovanie Vedomostí[54] i v okolí svojom, i kde dopisuješ. Pre Teba samého Ti zdeľujem, že ak takto ostane, Vedomosti sa udržať nemôžu. Je to posmech, naši ľudia sa i predplatiť na slov. noviny boja. Keby čosi také boli ako za posledných 10 rokov, kde sa hýbať nemohli a vlastne ani netreba, lebo pasívne držanie bolo politikou domácou — by sa nedivil; ale teraz, kde sa len ač možné najsilnejšieho a najrozšírenejšieho hýbania výsledok očakávať môže, kde sa okamženie premeškať nesmie, je mi vec nepochopiteľná. Či Slováci natoľko zmŕtveli, že ani pochopiť neznajú, kedy a ako majú za svoj život pracovať? 3 milióny! a toľké strachúňstvo. Teraz sa nás Horváti v časopisectvu, v kongregáciách stoličných, na sneme a všade zaujímajú, Srbi, Rumuni a Rusíni svoje záujmy s našimi za solidárne a nerozlučiteľné uznávajú a verejne vyhlasujú! — a my, bože, odpusť hriechy!

Zbohom Fr.

List 10. Gustávovi Zechenterovi [55]

P. T. P. Dr. Gustáv Zechenter v Brezne

Posielame Vám spisu prostonárodnieho „Rozhovor o Memorandum národa slovenského“[56] prítomne 150 výtiskov, s tou srdečnou prosbou, aby ste ich i pre vážnosť samej veci, i z toho ohľadu, čím skôr rozpredať a čím najrozsiahlejšie rozšíriť ráčil, žeby spis zaležaním sa v terajších neistých časiech na cene a účinku nestratil.

Cena výtisku je 20 kr. r. č.

Zásilka táto určená je pre brezňanský vidiek až po Sv. Ondrej[57] dolu, prosíme Vás snažne, aby ste všetkých národovcov dostatočnou zásobou zaopatriť ráčil.

S odprosením, že sme pre nedostatok prostriedkov zásilku nefrankovali, splnomocňujeme Vás 20% alebo každý piaty výtisk k zapraveniu svojich útrat a ustávania, alebo k rozdaniu bezplatnému upotrebiť, a poneváč ste nám 13 zl. 50 kr. na spis tento zaslali, tedy len 10 zl. 50 kr. očakávame, o ktorých čím skoršie nefrankované poslanie pod adresou: „Redakcii P. B. V. v Budíne (ofen)“ prosíme.

Nemecké brožúrky[58] pripojené rozdajte komu chcete a komu sa Vám zazdú.

V Budíne 12. okt. 861.

JFrancisci

List 11. Jánovi Drahotínovi Makovickému [59]

V Budíne dňa 23. X. 861

Brat môj drahý!

Potešilo ma veľmi osvedčenie[60] predstavenstva mikulášskych a vrbických obcí; a trebárs by sa v tom spôsobe ako je k ničomu potrebovať nedalo, ba preto skôr „súkromne“ sa ani len uverejniť nedá, predsa mi je milé, že znám kde sa potom obrátiť, ak by bolo treba. Medzitým dá Boh, že nebude treba.

V Brezne sa nová vojna viedla[61] minulého týždňa, v ktorej naši obdržali pole a mešťanosta sa vyslovil, že tamto nepoctivé uzavretie nepodpíše. Naši ešte ďalej chceli v nasledujúcich dňoch boj viesť, kýmkoľvek by sa na dobrú stránku nesklonil, ale som správy o výsledku ešte nedostal. Keď vec bude už na jasnom, vo Vedomosťach spomienku urobiť nepremeškám.

U Námestnej rady záležitosti Matice preťahujú, ako len môžu. Najskôr cirkulovali štatúty medzi referentmi za 5 týždňov, a teraz ich máme dostať naspak a to a ono premeniť. I o tom urobím zmienku verejne.

Ináč tak zvláštneho nemáme tu nič.

Spomínalo sa, aby sa proti návrhu o naukozdelnej reči[62] na gymnáziách kat. vyslanstvo poslalo do Viedne, ale ako počujem, ten návrh poslali naspak, nuž vyslanstvo poslať netreba. I to sa navrhovalo, že by sa veľké vyslanstvo poslalo ku kráľovi. Ale mi správy došli z podajedných krajov, že by sa také vyslanstvo v terajších okolnostiach sotva dalo vystrojiť, lebo by ľudí nebolo preň. Niektorí pripomínali, že by sa nové národné zhromaždenie zahájiť muselo, poneváč martinské sa proti Viedni vyslovilo. Čo sa pre pozdné počasie sotva stať môže. Mne sa politika zdá byť pre nás najprimeranejšia: na ten čas od nikoho nič neprosiť, lebo príde provisorium a to, čo príde, ak sa len dá k nášmu dobrému vykoristiť. A ak vláda dačo pre nás sama od seba urobí, to prijať tak, ako i Srbi Vojvodinu prijmú.

Medzitým by mi milé bolo zvedieť čím skorej, ako v tomto predmete Liptáci zmýšľajú, či by sa tam ľudia našli a síce zo všetkých vrstiev a menovite ktorí, čo by boli odhodlaní v čas potreby ísť do Viedne.[63] Vedieť mi to dobre bude, lebo neznáme, čo nás ešte zájde.

Samkovi Pálkovi[64] sme nedávno poslali 300 výtiskov Rozhovoru o memorandum po pošte. Buďte tak dobrý, hľaďte tak účinkovať, aby sa čím skôr rozpredali a ja peniaze za ne dostal, lebo mi mnoho peňazí v tom leží — vytlačilo sa 5 000 — a peniaze zas potrebujem i pre Vedomosti, kde mi asi 500 predplatiteľov odbudlo, i pre Sv. Martiniádu.[65] Pre túto posledniu hľaďte podobne čím najviac predplatiteľov zohnať, aby sa tisk mohol zaplatiť. Ja pritom len tlač a výpredaj obstarávam a výnos bude Sládkovičov,[66] chcel by mu tých 500 dukátov pozbierať, ktoré Coch[67] tomu básnikovi v Martine sľúbil, ktorý najlepšiu pieseň na Martin napíše.

Akože sa má náš drahý Hodža?[68] Ráčte mu moje srdečné poľutovanie nad neduživosťou jeho a pozdravenie skázať. Pozdravte mi i všetkých bratov.

Akože účinkovali články vo Vedomostiach i v Liptove?[69] Ak ešte bude zhromaždenie stoličné, takže dohromady všetky sily a nový neústupný nával, čo by priam zuby pustiť trebalo. Musí sa dokázať, že Slovák si zná rešpekt vynútiť. Ako si to Romani, ktorých sa Maďari boja, urobili.

Ak tento list Janka Matušku[70] ešte tam zastihne, povedzte mu, žeby mi bukovovskú nôtu od Piťu[71] nezabudnul.

No Boh Vás opatruj a posilňuj pre boje, ktoré sa tak slávne započali.

Zbohom Váš J. F.

List 12. Gustávovi Zechenterovi [72]

V Budíne dňa 13. 11. 861

Braček Janko[73] alebo Gustík[74] ktorý ste doma!

O veci veľmi vážnej Vám idem písať, s ktorou veľmi opatrne naložte a mlčte, kým treba.

1. decembra sa má zísť vyslanectvo vo Viedni,[75] ktoré má žiadať od jeho Jasnosti Okolie s národnou administráciou. K tomuto kroku sme teraz prinútení a i oprávnení. Bude to žiadať na základe a vo forme vo verejnom práve uhorskom zakorenených privilégií, akými majú všetky mestá, dištrikty atď. svoju existenciu dokázať. Ide teda o to, aby ta vyslanci prišli[76] z rozličných krajov a stavov, ak len možno samostatní. Veľavážna vec je tá pritom, že s vyslanstvom pôjde biskup Moyses,[77] ktorý sa teraz tu baví. Vystrojte teda stade z mesta a vidieku koho môžete, a poučte ma o výsledku zavčasu.

O Rozhovore[78] Vám toľko mám odpovedať, že ak ste peniaze, čo ste sem poslali, na to zhromaždili, aby sa zdarma alebo lacnejšie mohla knižtička rozdávať, nuž ju môže za 10 kr. predávať. S tým si urobte, jako len chcete — a nám len 10 zl. 50 kr. pošlite. A že tá zásilka nielen pre mesto, ale pre celý vidiek určená.

Jankov list[79] o Matici som dostal, ale nečítal.

Zbohom bračekovci, len robte, čo môžte a odpíšte mi čím skôr.

Váš Fr.

List 13. Jánovi Drahotínovi Makovickému [80]

V Budíne dňa 19. 11. 861

Brat môj drahý!

Včera som písal p. Matúškovi, pre lepšiu istotu ale, aby jestliby sa tamten list stratil, Liptov bez hesla neostal, píšem i Vám. Popredku Vás ale upozorňujem, aby ste opatrne naložili a s vecou pred časom pred svet nevystúpili.

Vyslanstvo sa má 1. decembra vo Viedni zísť, povedie ho biskup Moyses. Už je teda tu možnosť dôstojné vyslanstvo vystrojiť. Pošlite teda nielen p. Hýroša a Graichmana,[81] ale i viacej. Keby ste mohli z mešťanstva, by bolo veľmi dobre, a vôbec zo všetkých stavov. Prosbopis[82] sa síce už hotuje, ale definitívne ho len vyslanec vyhotoví. Ja prosím i biskupa spišského[83] o účasť. Ak môžete a času bude, účinkujte i na Oravu,[84] aby stade niekto prišiel. Tu som Jankovi Kmeťovi[85] písal. Keby zo zemianstva dakto prišiel, dobre by bolo.

V divadelných predstaveniach pokračujte len ďalej.[86] Ak potrebujete kusy, obráťte sa do Brezna, tam ako Ferienčík[87] hovorí, od neho poprekladaných mnoho jesto i s odpísanými úlohami. Nezadlho dostane na vypísaný ohlas[88] kus v troch jednaniach o Martine a protestoch. Ak Vám kr. komisár dovolí, tu že ho predstavte — dobre bude účinkovať. Ak by ale niektoré miesta dopustiť nechcel, zmiernite ich.

Ešte Vám to musím podotknúť, že pozitívne vieme, že otázka národnosti vo Viedni ešte rozhodnutá neni.

P. Guothovi[89] prosím zdeľte, že od Hurbana dostane 500 výtiskov Rozhovoru.

Martiniáda[90] sa tohoto týždňa dotlačí a potom sa bude viazať, čo sa skoro stane.

Hodžovi vyslovte moju radosť nad jeho uzdravením s tým dodatkom, že mu s Martiniádou pošlem 1 kus časopisu (Deň)[91] i stichotvorenia Chomiakova.[92]

Boh Vám len pomáhaj vo všetkom, čo započnete. Keď Vám v jednom spôsobe nebude možno, probujte druhý a len sa hýbte naveky, zvlášte si urobte úlohou povedomie národné v ľudu vzbudzovať a národný život v ňom rozširovať.

Zbohom Váš J. F.

List 14. Pavlovi Dobšinskému [93]

V Budíne dňa 16. 12. 861

Braček Paľko!

Náš nebohý Ľudovít Štúr[94] zanechal u krajčíra Horníka[95] v Prešporku konto na 212 zl. 22 kr. v striebre. Horník tie peniaze požadoval od Janka Štúra,[96] Janko ale ich zaplatiť, trebárs chcel, nemohol. Obrátil sa teda Janko ku mne, aby vyhľadal dáky prostriedok česť Ľudovítovu zachovať. Ja som najskôr myslel na zbierku: ale mi tu napadlo, že tých titulov taxandi[97] už i tak mnoho, a že krem toho podľa porekadla najlepšie kone najviac šibeme. Prišla mi potom Tvoja zbierka na pomník[98] na myseľ; a poneváč česť Ľudovítovu zachovať je najvďačnejší pomník preňho, hovoril som i predtým, i teraz vo Viedni s našincami, ktorých jedna myseľ je tá, aby sa táto dlžoba zo zbierky na pomník zapravila. Prosím Ťa teda, aby si tie peniaze zo zbierky spomenutému Štefanu Horníkovi, krajčírskemu majstrovi v Prešporku, čím skôr odoslal, mne o tom príležitostne poručil a v počtách to na spôsob česť Ľudovíta šetriaci spomenul.

Pozdarv všetkých našincov a napíš mi dačo, zvlášte do feuilletona.

Zbohom Tvoj Fr.


[33] Pavlovi Dobšinskému 5. 2. 1861. ALU SNK, sign. M 14 B 3. Rkp., orig., 2 s.

[34] Oznamuje zmenu adresy všetkých troch predplatiteľov. Jeho predchádzajúca adresa bola v Oradei.

[35] Súbor slovenských rozprávok zostavil Pavol Dobšinský spolu s A. H. Škultétym v rokoch 1858 — 1861 a vydali ich v 6 zošitoch pod názvom Slovenské povesti.

[36] Na základe Októbrového diplomu (20. október 1860) bola absolútna moc v Uhorsku zrušená a zavedená krajinská ústava. Prebudovávala sa štátna správa. Následkom toho úradníci boli daní buď do disponibility (prepustili ich, mohli s nimi voľne nakladať — disponovať), alebo ich penzionovali. Na začiatku januára prešiel do disponibility aj Ján Francisci.

[37] Najvýznamnejší český denník. Založil ho a viedol Julius Grégr (1827 — 1907). Vychádzali v rokoch 1861 — 1941. Nezistili sme, v ktorom čísle priniesli spomenutú správu.

[38] Ide o Pešťbudínske vedomosti, noviny pre politiku a literatúru, ktoré od 19. marca 1861 v Budapešti dvakrát týždenne vydával Ján Francisci.

[39] Pavlovi Dobšinskému 21. 2. 1861. ALU SNK, sign. M 14 B 3. List má 2 rkp. s.

[40] Pešťbudínske vedomosti.

[41] Odberateľom časopisu Sokol poslať samostatne vytlačený „program Pešťbudínskych vedomostí“.

[42] Lukáč Máčaj (Mácsay) (1817 — 1881) ako zodpovedný redaktor a vydavateľ za spoluredakcie Michala Máčaja (1825 — 1877) od 20. februára 1861 vydávali v Budapešti týždenník Priateľ ľudu, slovenský politický týždenník. Propagovali v ňom ideu jednorečového Uhorska. V januári 1868 zanikol, resp. zlúčil sa s Bobulovými Slovenskými novinami.

[43] Pavlovi Dobšinskému 1. 3. 1861. ALU SNK, sign. M 14 B 3. Rkp., orig. 2 s.

[44] Pešťbudínske vedomosti.

[45] správne koryfeji — významné osobnosti, čelní predstavitelia

[46] Tlačiareň Fraňa Lorbera (zomrel po roku 1871) v Banskej Štiavnici, v ktorej tlačili časopisy Cyrill a Method (1850 — 1851), Sokol (1860 — 1861), osvetovú a popularizačnú literatúru (napr. Hattalovu Gramatiku, 1850; Reussovu Květnu Slovenska, 1853), tlačili v nej i učebnice.

[47] Ide asi o vydanie Slovenských povestí.

[48] Pavlovi Dobšinskému 7. 5. 1861. ALU v Martine, sign. M 14 B 3. Rkp., orig. 3 s.

[49] Nevieme, aké brožúry mu poslal.

[50] Ďakuje za príspevok do Pešťbudinskych vedomostí neuvedeného prispievateľa „Z“ odtlačený v č. 14 3. mája 1861 v časti Dopisy „Štiavnica d. 20. dubňa 1861“.

[51] Strach z politického prenasledovania vrchnosti za vydávanie časopisu Sokol.

[52] Ľudovít Kubáni (1830 — 1869) — básnik a prozaik. Po revolúcii 1848/49 bol úradníkom na rôznych miestach Gemera (Zlatno, Jelšava, Rimavské Brezovo, Rimavská Sobota, Batka). Po páde bachovho absolutizmu stratil miesto, žil v núdzi. Uchádzal sa o miesto redaktora Pešťbudínskych vedomostí. Keď ho J. Francisci pre nedostatok financií nemohol prijať, po čase sa stal slúžnym v Rimavskom Brezove a v Rožňave.

[53] Bohuš Nosák Nezabudov (1818 — 1877) — spisovateľ a prekladateľ. V rokoch 1845 — 1848 redaktor Slovenských národných novín a Orla tatranskeho v Bratislave. Po revolúcii 1848/49 úradník v Gemeri (aktuar, notár, slúžny), v Ratkovej, Revúcej, Rožňave, Dlhej Vsi a Muráni. V uvedenom období bol služnym na Muráni (1860 — 1867).

[54] Pešťbudínske vedomosti vydávané od marca 1861 J. Francscim.

[55] Gustávovi Zechenterovi 12. 10. 1861. ALU SNK, sign. 24 A 53 Rkp, orig. 1 s. Na 2 s. sú rkp. poznámky Kuzmány dal 1 zl. 10, Janko Čajka 1 zl. 10, Gelleca 50 x. a 3.

[56] „Rozhovor o Memorandum národa slovenského“ — populárna brožúrka neuvedeného autora objasňujúca hlavne myšlienky Memoranda v Martine. Švabachom ju vytlačila Tlačiareň kráľovskej uhorskej univerzity v Budapešti v októbri 1861. Oznámenie o jej vydaní uverejnil J. Francisci v Pešťbudínskych vedomostiach I, v č. 62, 18. októbra 1861. To znamená, že ju G. Zechenterovi poslal ihneď po vytlačení ešte pred uverejnením oznamu.

[57] Svätý Ondrej — dedina v býv. Zvolenskej župe, teraz súčasť Brusna

[58] Ide o jedenásťstránkovú brožúru „Beleuchtung des Gesetzentwurfes des ungarischen Unterhaus Komitees zur Nationalitatenfrage“ (Objasnenie návrhu zákona povereníctva uhorského domu poslancov v otázke národnosti). Oznam o jej vydaní je v PbV spolu s Rozhovorom o Memorandum. Obsah nemeckej brožúry v slovenčine odtlačili v PbV v číslach 62 a 63 dňa 18. a 22. októbra 1861.

[59] Jánovi Drahotínovi Makovickému 23. 10. 1861. ALU SNK, sign. A 351 Rkp., orig. 4 s.

[60] Ide o osvedčenie predstavenstva obce Vrbický Hušták vo veci sídla Matice slovenskej, že prijímajú MS do svojej obce, ktoré na pol strane obalu z písanky poslali J. Franciscimu.

[61] Rokovalo sa o prijatí sídla Matice slovenskej v Brezne. Dňa 28. 8. 1861 Obecná rada v Brezne súhlasila s usídlením MS v ich obci a oznámila to aj Miestodržiteľskej rade v Pešti. Dňa 3. októbra sa Obecná rada v Brezne uzniesla revidovať svoje uznesenie z 28. 8. 1861. Dňa 6. októbra 37 jej členov proti jednému odmietlo sídlo MS. S rozhodnutím vznikla v Brezne nespokojnosť a verejný protest proti uzneseniu zo 6. októbra. Dňa 18. októbra pri prerokovávaní verejného protestu vznikol na zasadnutí neporiadok a mešťanosta rozpustil zasadnutie. Dňa 23. októbra 1861 Obecná rada Brezna tajným hlasovaním odmietla verejný protest proti uzneseniu zo 6. októbra — t. j. neposkytla Matici slovenskej miesto pre účinkovanie. Pozri výpisy zo zápisníc obecnej rady v Brezne uložené v Archíve MS vo fonde MS v rokoch 1863 — 1875, č. 8 — 14. Podrobnejšie Winkler, T., Eliáš, M. a kol. Matica slovenská, Dejiny a prítomnosť, Martin MS, 2003, s. 41 — 43.

[62] Podrobnú informáciu o uvedenej záležitosti zverejnili PbV I, v č. 55 a 56, 24. 9. a 27. 9. 1861 v článku „Uzavretie povereníctva náuk z ohľadu náukosdelnej reči na r.k. gymnásiach“. Stanoviská jednotlivých gymnázií sú v ďalších číslach PbV.

[63] Zamýšľané vyslanectvo k cisárovi s požiadavkami Slovákov. Uskutočnilo sa v decembri 1861. V decembri 1861 sa vo Viedni zišlo 52 predstaviteľov Slovákov, z ktorých 12. decembra prijal cisár ôsmich. Pod vedením Štefana Moysesa mu deputácia odovzdala tzv. Viedenské memorandum slovenské — Prosbopis Slovákov a Návrh na privilegiálnu listinu na zriadenie a organizáciu osobitného slovenského dištriktu či Okolia. V deputácii boli dvaja zástupcovia Liptova a Oravy.

[64] Samuel Pálka — mešťan v Liptovskom Mikuláši

[65] Sládkovič, A. Svätomartiniáda. Budapešť, 1861. Je to národný epos — básnická oslava memorandového zhromaždenia v Martine.

[66] Andrej Sládkovič — autor Svätomartiniády

[67] Ctiboh Zoch, pôvodne Timoteus Cochius (1815 — 1865) — národný buditeľ a evanjelický kňaz

[68] Michal Miloslav Hodža (1811 — 1870) — v rokoch l837 — 1862 ev. farár v L. Mikuláši. Pre chorobu sa nemohol zúčastniť ani na memorandovom zhromaždení v Martine.

[69] Ohlas na národnouvedomovacie a národnoobranné články v PbV — Memorandum, protimemorandovské útoky, slovenčina v školách a pod.

[70] Janko Matuška (1821 — 1877) — spisovateľ, od roku 1851 úradník v štátnej službe — vládny adjunkt v Trstenej, expeditor a správca kancelárie župnej sedrie

[71] Jozef Piťo (nar. v rokoch 1791 — 1800, zomrel roku 1886) — známy hudobník, cigánsky primáš, účastník mnohých slovenských národných podujatí. Pozri Majerčiak, V. Čestný slovenský hudec Jožko Piťo. In Literátnomuzejný letopis 19, 1985, s. 17 — 62.

[72] Gustávovi Zechenterovi 13. 11. 1861. ALU SNK, sign. 24 A 53 Rkp., orig. 1 s., priložená obálka adresovaná na Gustáva Zechentera do Brezna zapečatená pečatným voskom a odtlačkom pečate JF.

[73] Ján Čipka (Čipkay) (1823 — 1902) — advokát, slúžny a statkár v Brezne. Člen národných spolkov — študentských spolkov, Tatrína, člen Stáleho národného výboru zvoleného na memorandovom zhromaždení a člen deputácie k cisárovi v decembri 1861.

[74] Gustáv Zechenter Laskomerský — adresát listu

[75] Deputácia Slovákov nesúca memorandové požiadavky panovníkovi. Pôvodne mala byt veľká — 52-členná. Panovník však 12. decembra 1861 prijal len osemčlennú. Pozri Z prameňov národa. Na pamiatku 125. výročia vzniku Memoranda slovenského národa z roku 1861. Zostavil M. Eliáš, Martin, MS, 1988.

[76] 34-člennú deputáciu tvorili zástupcovia všetkých krajov.

[77] Na čele deputácie k cisárovi bol Štefan Moyses (1797 — 1869), banskobystrický biskup, prvý predseda Matice slovenskej. O jeho zásluhách o Memorandum pozri Eliáš, M. Štefan Moyses a Viedenské memorandum slovenské. In Z prameňov národa, Martin, MS, 1988, s. 53 — 57.

[78] Rozhovor o Memorandum národa slovenského — populárna brožúra z roku 1861.

[79] Spomenutý list Jana Čipku nepoznáme, nezachoval sa.

[80] Jánovi Drahotínovi Makovickému 19. 11. 1861. ALU SNK, sign. A 351 Rkp., orig. 2 s.

[81] Jakub Grajchman (1822 — 1897) — učiteľ a spisovateľ. Pôsobil ako stoličný notár, súdny adjunkt a radca stoličného súdu. Dlho pôsobil v Liptove v Hybiach, Liptovskom Mikuláši a Liptovskom Hrádku. V deputácii sa nezúčastnil.

[82] Upravené martinské Memorandum s názvom Prosbopis Slovákov. Okrem toho deputácia odovzdala Návrh na privilegiálnu listinu na zriadenie a organizáciu osobitného slovenského dištriktu či Okolia — a Moyses aj osobný list panovníkovi o ochranu proti maďarizácii v školách a v úradoch. Texty sú odtlačené v publikácii Z prameňov národa. Zost. M. Eliáš. Martin, MS, 1988.

[83] Ladislav Zábojský (1793 — 1870) — od 1850 spišský biskup. V deputácii sa nezúčastnil.

[84] Z Oravy sa vo Viedni zúčastnil Maximilián Hudec, splnomocnený zástupca ev. a. v. duchovenstva Oravského seniorátu.

[85] Ján Jaroslav Kmeť (1823 — 1871) — ev. kňaz, pôsobil v Liptove a na Orave. Z Liptova sa v deputácii zúčastnili Daniel Bachát a Štefan Hýroš.

[86] Ochotnícke divadlo malo v Liptovskom Mikuláši dlhú a dobrú tradíciu.

[87] Mikuláš Štefan Ferienčík (1825 — 1881) — novinár a spisovateľ. Napísal štrnásť divadelných hier, z ktorých knižne vyšla len jedna. V dramatickom súbehu v L. Mikuláši získala roku 1861 jeho veselohra Pravda predsa zvíťazí prvé miesto.

[88] Išlo o dramatický súbeh a veselohra Pravda predsa zvíťazí, ktorá zvíťazila v porote, ale u obecenstva nemala úspech.

[89] Jonáš Bohumil Guoth (1811 — 1888) — lekár, zberateľ ľudových piesní, zakladateľ prvej Slovenskej lekárskej spoločnosti (1833), pokladník spolku Tatrín

[90] Sládkovič, A. Svätomartiniáda. Budapešť, 1861.

[91] Ruský časopis Deň, ktorý vydával I. S. Aksakov.

[92] Alexej Stepanovič Chomiakov (1804 — 1860) — spisovateľ, historik a filozof, popredný predstaviteľ a ideológ ruského slavianofilstva. Nevieme, ktorú jeho knihu mu Francisci poslal.

[93] Pavlovi Dobšinskému 16. 12. 1861. ALU SNK, sign. M 14 B 3. Rkp., orig. 2 s.

[94] Ľudovít Štúr (1815 — 1856) — novinár, politik

[95] Štefan Horník, nar. 7. júla 1816 v Radiši-Žitnej pri Uhrovci — Ako 23-ročný sa vyučil za krajčíra a roku 1846 si otvoril krajčírsku dielňu v Bratislave. Šil obleky pre štúrovcov, často aj bez peňazí a udržiaval styky s predstaviteľmi slovenského národného hnutia. Keď sa oženil a mal dcéru, za krstných rodičov pozval Ľ. Štúra so sestrou Karolínou. Po čase ochorel, operovali ho na obe oči, upadol do biedy. V rokoch 1862 — 1866 sa v listoch dožaduje pomoci od Hurbana, Čendekoviča a iných. Napísal Cestopis Štefana Horníka, ktorý je uverejnený v knihe Púť po otčine. Tatran 1981, pripravil M. Eliáš.

[96] Janko Štúr (1827 — 1905) — najmladší brat Ľ. Štúra

[97] z lat. — vyčíslenie, súpis

[98] Zbierku na pomník Ľ. Štúra ohlásil a organizoval Pavol Dobšinský v časopise Sokol. Mená niektorých darcov uverejnili aj Pešťbudínske vedomosti I, 1861. Podľa vyúčtovania P. Dobšinského, uverejneného v PbV II, č. 13 zo 14. februára 1862, do 31. decembra 1861 aj s úrokmi sa zozbieralo 1 116 zl. 35 gr. r. č., k tomu jeden zlatý dukát a jeden rubeľ.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.