Zlatý fond > Diela > Listy Jána Francisciho 2


E-mail (povinné):

Ján Francisci:
Listy Jána Francisciho 2

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zdenko Podobný, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Dušan Kroliak, Ľubica Pšenková, Mária Hulvejová, Andrea Jánošíková, Andrej Slodičák, Jozef Benedikovič, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Jana Pálková, Monika Kralovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 40 čitateľov

Dodatok

Do 1. zväzku Listy Jána Francisciho 1 (Matica slovenská, 1990) — listy písané v češtine a v štúrovskom pravopise — patrí ešte Francisciho list Ľudovítovi Štúrovi:

Ľudovítovi Štúrovi

V B. Bystrici dňa 16/10 850

Braček zlatý!

Ty dávno znáš, že čižmár na naveky plané čižmy a krajčír tiež planý kabát, no a podľa toho si i to vysvetliť, že som ja veľmi nedbalý privátny dopisuvateľ od tých čias, čo musím hromady úradných listov písať.

Najskôr teda o novinách.[1537] Poznamenania Tvoje sú znamenité, ale i o jednotlivcoch.[1538] Nuž ale kedyže už začnete? My uvidíme, kde čo a ako budeme po organizácii úradov,[1539] preto o našich novinách len potom budeme hovoriť. Ja by som chcel v tom formáte, ako je Slovan,[1540] ale prosím Ťa, nože mi odpíš, či pre také[1541] polovičato politické noviny[1542] treba kaucia, či nie, a čo pritom za ceremónii zachovať sa musia?

Povesti[1543] sa dnes zajtrá budú tlačiť. Vozár mi má po tieto dni poslať jednu brožúru[1544] na tlačenia, celého obsahu neznám. Samko Hroboň tiež svoje práce.[1545] No ale len nech vieme, kde ako a čo budeme.

O Rárusovi[1546] píšeš, že sa dal za Nemca pri popise zapísať — to je nie pravda, lebo by ho tu, ani čo by chcel, za inšie ako za Slováka nezapísali. Tu sú aj Radvanskovci a čerti diabli za Slovákov popísaní, Maďarov od 250 nebude viac. Medzitým je pravda, že sa Rárus do Diensttabelli[1547] za Nemca zapísal s Gottčárom[1548] ešte v marci, z tej príčiny, aby keď Andreánsszky[1549] na panslavismus ustavične hrmel, ukázali, že i Nemci sú tuná v úrade, ja som sa ponečase s Gotčarom i povadil, ale bolo pozde. Náš starý je dobrý chlap, ale starý. Hovoríš, že nevieš, či ostane komisárom: akby nemal ostať, bolo by zle. Ak máš dáke slovo u Attemsa,[1550] Genstiusa[1551] a Hanricha,[1552] ako píšeš, urobže, čo môžeš za jeho udržania, lebo ak by ten mal padnúť, hovorím ja, ktorý znám i Rárusa i jeho položenia tuná, i jeho korespondencie s falešným maďarónsko-aristokraticko paterským jezuitským vplyvom priaznivým Andreánszkym, nestojí za prácu, žeby statočný človek a Slovák slúžil, ľudu by tým spôsobom svojich najuprimnejších priateľov od seba odhadzuvala a dala dúkaz toho, že Slovákov nechce mať v úrade. Rárusovi nemožno nič zlého dosvedčiť, ba ani mu len prikročiť nemôžu, tak je zabezpečený, nie síce prehnanou finesou, ale svojou statočnosťou a úradnou ochotou. Hovorím ešte raz: smutno by bolo s Rárusom, so slovenstvom a so statočnosťou, akby vláda nepriateľmi Rárusovými sa tak ďaleko dala zaviesť, žeby ho v úrade vládneho komisariátu nenehala.

V Turci, v Orave a v Liptove sú s komisármi a vúbec s úradom nespokojní. Žeby v záležitosti tejto boli hore repraesentovali, pochybujem, lebo rekursy podpisuvať je zabránené, ako budeš znať, keď si Ty k tomu bol príležitosťou v Bánovskej ochodzi.[1553] Ak chceš úraduvať, rekusuj, ja tu viacej nemám čo písať. Uraduvanie teraz je obeť jednotlivca pre štát, v ktorom uznania nemáme, urobená. Buď nie Ty, ale človek, o ktorom svet ani dobré ani zlé, slovom nič neznal, ak si v úrade, máš ustavične intrigy proti sebe. Ja to cítim v sebe, žeby vládny komisariát v slovenských stoliciach omnoho s väčším prospechom zastáť muohol a vedel ako mnohí z terajších komisárov. Ale by ma tí páni tamhor vysmiali, že sa opovažujem na to rekuruvať, preto si pritom len sekretetárstvo pri Rárusovi (ktorému som, in parenthesi sic dictum ad latus[1554] potrebný), ale ak mi to nedajú, za druhé sa im pekne poďakujem a poviem im zrovna, že im v takých okolnosťach nehodno slúžiť. Nach sa robí, čo chce, s kým a čímkoľvek, to je mne už všetko jedno; ale to je isté, že našej vláde, ak uznania svojím úprimným priateľom nezabezpečíš, nikto viacej nespomôže. Smutná vec, ale pravdivá.

Braček Lajko! Počujem, že náš Jožko[1555] i financiálne zle stojí: odpíš mi, či je to pravda, ale hneď, rozumie sa bez ďalšieho dopisuvania sa.

V Gemeri nové inkvizície vystrojujú proti Slovákom, všetko dobré, len ďalej, len ďalej! Veď vari ešte bude dáky kútik, kde si budeme môcť v pokoji na fajku zapáliť, a salva venia[1556] odprdnúť.

O ženbe mi píšeš. No, to je pekná história, že si aj Ty za hodnú uznal túto daromnicu pod pero vziať. Iba by mi to bolo treba, žeby som sa s dákou okatuľou zaškrtil. To je pravda, žeby sa niekedy i čertovi zapísal, a také okamženia bolo, keď som ten predošlý list písal.[1557] Braček, muselo by najskôr nebo prísť na svet, a potom by som sa dákemu anjelu, ak by sa našiel, už vari len zapísal. Medzitým čert nespí, ak sa mi ešte väčšmi svet zunuje, možno, že sa i čertovi, ale prisámbohu musí byť pekná a chutná a mať i šupákov, zverbujem;[1558] — ale potom musíte poviedať: bol, a viacej ho niet.

Marko[1559] je v Tisovci, seje, orie a poľuje. Niet lepší život nad ten!

Bacula[1560] je na Kokave. V Gemeri je dakoľko dobrých chlapcov, leže ich už vari tretí raz s inkvizíciami namietajú. Gemer mali organizuvať — a v tom prišol konkurz — nuž ho nehali tak. Marko písal za fiscalat pri polici(i).

Pozdrav všetkých patričných ľudí, a denique,[1561] ako povedujem, odpíš mi to, čo som sa Ťa spýtal.

Maj sa dobre!

Tvoj

J R[1562]

Ľudovítovi Štúrovi 16. 10. 1850

List uverejnil Rudolf Brtáň v zborníku Literárny archív 21 v roku 1984 na s. 134 — 136, ale bez edičných poznámok. Podľa Brtáňa list bol v pozostalosti J. M. Hurbana v Literárnom archíve PNP v Prahe, tam sa však teraz nenachádza. Podľa Brtáňovho prepisu list uverejnil aj Matula, Vladimír. Listy Ľudovíta Štúra IV. — dodatky. Bratislava, 1999, s. 130 — 132 a komentár k nemu na s. 253 — 255.

Text Francisciho listu zverejňujeme v odlišnom prepise od Brtáňa i Matulu — zhodným s prepisom a textovou úpravou Listov Jána Francisciho 1 (MS, 1990).

Pridŕžame sa Zásad pre vydávanie literárnych textov odtlačených v zborníku Literárny archív 1965, s. 206 — 207.

1. Texty prepisujeme podľa dnešnej pravopisnej normy, ale rešpektujeme ich lexikálne a syntaktické špecifickosti. Ponechávame bez úprav nárečové tvary.

2. Podľa dnešnej pravopisnej normy sme upravili písanie i — y, s — z, d, t, n, l — odstránili sme ich mäkčenie.

3. Ja, je, ju, uo prepisujeme na ia, ie, iu, ô.

4. Ja, je, ju na konci prídavných mien — nom. a akuz. sg. ja — á (národnja — národná), je — e (politickje — politické), uo — é (druhuo — druhé), gen. sg. a dat. sg. -jeho, -ího, -jemu, -ímu na -ého, -ému (celieho — celého, ktoriemu — ktorému).

5. Koncovku -u v gen. pl. mužského rodu píšeme -v (comissarou — komisárov), -u v slovesách 3. osoby sing. minulého času na -l (vedeu — vedel, slúžiu — slúžil).

6. Podľa dnešného úzu sme upravili písanie veľkých písmen.

7. Upravili sme písanie zložených slovných výrazov.

8. Upravili sme písanie cudzích slov — odstránili sme nenáležité zdvojenia spoluhlások a slová latinského pôvodu písané latinským pravopisom sme upravili (comissariát — komisariát, inquisitie — inkvizície, recursuj — rekurzuj).

9. Odstraňujeme nesprávnu kvantitu samohlások.

10. Francisciho interpunkciu prispôsobujeme dnešnej.

11. Zjednocujeme písanie niektorých výrazov — napr. v liste dvakrát použitý názov Gomor a raz názov Gemer — zjednotili sme na Gemer.



[1537] Ľ. Štúr s J. M. Hurbanom plánovali vydávať na prelome rokov 1849/1850 noviny, ale zámer držali v tajnosti. Pozri Matula, V. Listy Ľ. Štúra IV, Bratislava, 1999, s. 253.

[1538] Nevieme, o aké poznámky k osobnostiam ide. Matula sa domnieva, že boli napísané v neznámom liste Ľ. Štúra Franciscimu.

[1539] Reorganizácia štátnej správy oznámená v septembri 1850, ktorá vstúpila do platnosti od 1. januára 1851.

[1540] Havlíčkov časopis Slovan, ktorý vychádzal v knižnom formáte v Kutnej Hore.

[1541] Zlý prepis — chyba Francisciho, tajkie — také.

[1542] Francisciho snaha o vydávanie „polovičato politických novín“ — spojenie politických správ s beletristickými a náučnými

[1543] Plánované pokračovanie Slovenských povestí (Levoča, 1845) nevyšlo.

[1544] Vozárova „brochura“ — brožúra s názvom Hlas od Tatjer vyšla v B. Bystrici roku 1851

[1545] Rukopis S. B. Hroboňa nepoznáme.

[1546] Michal Rárus (1784 — 1862) — verejný činiteľ. Od roku 1849 kráľovský komisár, potom do roku 1853 župan Zvolenskej župy, v ktorej zaviedol slovenčinu ako úradný aj vyučovací jazyk. J. Francisci bol u neho od 2. januára 1850 do 21. júna 1853 stoličným expedítorom a tajomníkom.

[1547] osobný spis — služobná tabuľka (nem.).

[1548] Ján Gotčar (Gočar) (1823 — 1883) — stredoškolský profesor, od roku 1849 stoličný tajomník Michala Rárusa v B. Bystrici. Od roku 1856 riaditeľ gymnázia v Užhorode, neskôr radca a hlavný dozorca škôl v Oradei. Roku 1867 predčasne penzionovaný.

[1549] Alexander Andreánszky — hlavný župan Banskobystrického dištriktu

[1550] Henrich Attems — ministerský komisár Bratislavského vojenského dištriktu priaznivo naklonený Slovákom

[1551] Jozef Genstius — asi nesprávne prečítané slovo. Podľa V. Matulu ide pravdepodobne o Jozefa Gerstnera, generálmajora, veliteľa Bratislavského vojenského dištriktu.

[1552] František Hanrich (1800 — 1889) — hlavný prokurátor dištriktuálnej tabule v Bratislave, neskôr vládny komisár

[1553] okruh — okres. Nevieme, čo sa v ňom stalo.

[1554] Z lat. — v poslušnosti takpovediac pomocník

[1555] Jozef Miloslav Hurban bol suspendovaný z farárskeho úradu a bol vo veľkej finančnej tiesni.

[1556] Z lat. — s odpustením

[1557] List je neznámy.

[1558] Francisci sa oženil o dva roky — 27. apríla 1852 s Amáliou Kasanickou. Bola to dcéra komorského nadlesného v Banskej Bystrici.

[1559] Štefan Marko Daxner (1822 — 1892) bol po revolúcii v rokoch 1850 — 1859 zástupca štátneho komisára Gemerskej župy.

[1560] Michal Miloslav Bakuliny (1819 — 1892) — účasník revolúcie, jeden z trojice sokolov, odsúdený roku 1848. Bol učiteľom v Kokave nad Rimavicou.

[1561] Z lat. — napokon

[1562] Skratka podpisu — Janko Rimavský.

« predcházajúca kapitola    |    




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.