ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Do 1. zväzku Listy Jána Francisciho 1 (Matica slovenská, 1990) — listy písané v češtine a v štúrovskom pravopise — patrí ešte Francisciho list Ľudovítovi Štúrovi:

Ľudovítovi Štúrovi

V B. Bystrici dňa 16/10 850

Braček zlatý!

Ty dávno znáš, že čižmár na naveky plané čižmy a krajčír tiež planý kabát, no a podľa toho si i to vysvetliť, že som ja veľmi nedbalý privátny dopisuvateľ od tých čias, čo musím hromady úradných listov písať.

Najskôr teda o novinách.^[1537] Poznamenania Tvoje sú znamenité, ale i o jednotlivcoch.^[1538] Nuž ale kedyže už začnete? My uvidíme, kde čo a ako budeme po organizácii úradov,^[1539] preto o našich novinách len potom budeme hovoriť. Ja by som chcel v tom formáte, ako je Slovan,^[1540] ale prosím Ťa, nože mi odpíš, či pre také^[1541] polovičato politické noviny^[1542] treba kaucia, či nie, a čo pritom za ceremónii zachovať sa musia?

Povesti^[1543] sa dnes zajtrá budú tlačiť. Vozár mi má po tieto dni poslať jednu brožúru^[1544] na tlačenia, celého obsahu neznám. Samko Hroboň tiež svoje práce.^[1545] No ale len nech vieme, kde ako a čo budeme.

O Rárusovi^[1546] píšeš, že sa dal za Nemca pri popise zapísať — to je nie pravda, lebo by ho tu, ani čo by chcel, za inšie ako za Slováka nezapísali. Tu sú aj Radvanskovci a čerti diabli za Slovákov popísaní, Maďarov od 250 nebude viac. Medzitým je pravda, že sa Rárus do Diensttabelli^[1547] za Nemca zapísal s Gottčárom^[1548] ešte v marci, z tej príčiny, aby keď Andreánsszky^[1549] na panslavismus ustavične hrmel, ukázali, že i Nemci sú tuná v úrade, ja som sa ponečase s Gotčarom i povadil, ale bolo pozde. Náš starý je dobrý chlap, ale starý. Hovoríš, že nevieš, či ostane komisárom: akby nemal ostať, bolo by zle. Ak máš dáke slovo u Attemsa,^[1550] Genstiusa^[1551] a Hanricha,^[1552] ako píšeš, urobže, čo môžeš za jeho udržania, lebo ak by ten mal padnúť, hovorím ja, ktorý znám i Rárusa i jeho položenia tuná, i jeho korespondencie s falešným maďarónsko-aristokraticko paterským jezuitským vplyvom priaznivým Andreánszkym, nestojí za prácu, žeby statočný človek a Slovák slúžil, ľudu by tým spôsobom svojich najuprimnejších priateľov od seba odhadzuvala a dala dúkaz toho, že Slovákov nechce mať v úrade. Rárusovi nemožno nič zlého dosvedčiť, ba ani mu len prikročiť nemôžu, tak je zabezpečený, nie síce prehnanou finesou, ale svojou statočnosťou a úradnou ochotou. Hovorím ešte raz: smutno by bolo s Rárusom, so slovenstvom a so statočnosťou, akby vláda nepriateľmi Rárusovými sa tak ďaleko dala zaviesť, žeby ho v úrade vládneho komisariátu nenehala.

V Turci, v Orave a v Liptove sú s komisármi a vúbec s úradom nespokojní. Žeby v záležitosti tejto boli hore repraesentovali, pochybujem, lebo rekursy podpisuvať je zabránené, ako budeš znať, keď si Ty k tomu bol príležitosťou v Bánovskej ochodzi.^[1553] Ak chceš úraduvať, rekusuj, ja tu viacej nemám čo písať. Uraduvanie teraz je obeť jednotlivca pre štát, v ktorom uznania nemáme, urobená. Buď nie Ty, ale človek, o ktorom svet ani dobré ani zlé, slovom nič neznal, ak si v úrade, máš ustavične intrigy proti sebe. Ja to cítim v sebe, žeby vládny komisariát v slovenských stoliciach omnoho s väčším prospechom zastáť muohol a vedel ako mnohí z terajších komisárov. Ale by ma tí páni tamhor vysmiali, že sa opovažujem na to rekuruvať, preto si pritom len sekretetárstvo pri Rárusovi (ktorému som, in parenthesi sic dictum ad latus^[1554] potrebný), ale ak mi to nedajú, za druhé sa im pekne poďakujem a poviem im zrovna, že im v takých okolnosťach nehodno slúžiť. Nach sa robí, čo chce, s kým a čímkoľvek, to je mne už všetko jedno; ale to je isté, že našej vláde, ak uznania svojím úprimným priateľom nezabezpečíš, nikto viacej nespomôže. Smutná vec, ale pravdivá.

Braček Lajko! Počujem, že náš Jožko^[1555] i financiálne zle stojí: odpíš mi, či je to pravda, ale hneď, rozumie sa bez ďalšieho dopisuvania sa.

V Gemeri nové inkvizície vystrojujú proti Slovákom, všetko dobré, len ďalej, len ďalej! Veď vari ešte bude dáky kútik, kde si budeme môcť v pokoji na fajku zapáliť, a salva venia^[1556] odprdnúť.

O ženbe mi píšeš. No, to je pekná história, že si aj Ty za hodnú uznal túto daromnicu pod pero vziať. Iba by mi to bolo treba, žeby som sa s dákou okatuľou zaškrtil. To je pravda, žeby sa niekedy i čertovi zapísal, a také okamženia bolo, keď som ten predošlý list písal.^[1557] Braček, muselo by najskôr nebo prísť na svet, a potom by som sa dákemu anjelu, ak by sa našiel, už vari len zapísal. Medzitým čert nespí, ak sa mi ešte väčšmi svet zunuje, možno, že sa i čertovi, ale prisámbohu musí byť pekná a chutná a mať i šupákov, zverbujem;^[1558] — ale potom musíte poviedať: bol, a viacej ho niet.

Marko^[1559] je v Tisovci, seje, orie a poľuje. Niet lepší život nad ten!

Bacula^[1560] je na Kokave. V Gemeri je dakoľko dobrých chlapcov, leže ich už vari tretí raz s inkvizíciami namietajú. Gemer mali organizuvať — a v tom prišol konkurz — nuž ho nehali tak. Marko písal za fiscalat pri polici(i).

Pozdrav všetkých patričných ľudí, a denique,^[1561] ako povedujem, odpíš mi to, čo som sa Ťa spýtal.

Maj sa dobre!

Tvoj

J R^[1562]

Ľudovítovi Štúrovi 16. 10. 1850

List uverejnil Rudolf Brtáň v zborníku Literárny archív 21 v roku 1984 na s. 134 — 136, ale bez edičných poznámok. Podľa Brtáňa list bol v pozostalosti J. M. Hurbana v Literárnom archíve PNP v Prahe, tam sa však teraz nenachádza. Podľa Brtáňovho prepisu list uverejnil aj Matula, Vladimír. Listy Ľudovíta Štúra IV. — dodatky. Bratislava, 1999, s. 130 — 132 a komentár k nemu na s. 253 — 255.

Text Francisciho listu zverejňujeme v odlišnom prepise od Brtáňa i Matulu — zhodným s prepisom a textovou úpravou Listov Jána Francisciho 1 (MS, 1990).

Pridŕžame sa Zásad pre vydávanie literárnych textov odtlačených v zborníku Literárny archív 1965, s. 206 — 207.

1. Texty prepisujeme podľa dnešnej pravopisnej normy, ale rešpektujeme ich lexikálne a syntaktické špecifickosti. Ponechávame bez úprav nárečové tvary.

2. Podľa dnešnej pravopisnej normy sme upravili písanie i — y, s — z, d, t, n, l — odstránili sme ich mäkčenie.

3. Ja, je, ju, uo prepisujeme na ia, ie, iu, ô.

4. Ja, je, ju na konci prídavných mien — nom. a akuz. sg. ja — á (národnja — národná), je — e (politickje — politické), uo — é (druhuo — druhé), gen. sg. a dat. sg. -jeho, -ího, -jemu, -ímu na -ého, -ému (celieho — celého, ktoriemu — ktorému).

5. Koncovku -u v gen. pl. mužského rodu píšeme -v (comissarou — komisárov), -u v slovesách 3. osoby sing. minulého času na -l (vedeu — vedel, slúžiu — slúžil).

6. Podľa dnešného úzu sme upravili písanie veľkých písmen.

7. Upravili sme písanie zložených slovných výrazov.

8. Upravili sme písanie cudzích slov — odstránili sme nenáležité zdvojenia spoluhlások a slová latinského pôvodu písané latinským pravopisom sme upravili (comissariát — komisariát, inquisitie — inkvizície, recursuj — rekurzuj).

9. Odstraňujeme nesprávnu kvantitu samohlások.

10. Francisciho interpunkciu prispôsobujeme dnešnej.

11. Zjednocujeme písanie niektorých výrazov — napr. v liste dvakrát použitý názov Gomor a raz názov Gemer — zjednotili sme na Gemer.