Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského II


E-mail (povinné):

Svetozár Hurban Vajanský:
Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského II

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Nina Dvorská, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Jana Pálková, Zuzana Berešíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 35 čitateľov

1904

List 194. Matúš Dula S. H. Vajanskému

Milý priateľu!

Zase tedy piješ trpký nápoj nám súdenej svobody… Prím môj srdečný pozdrav a ubezpečenie, že sme v duchu často s Tebou i že je našou vrelou túžbou, aby si aj toto pokušenie — úfame sa poslednie — bez väčšieho úrazu prekonal.

Mne veľmi, veľmi ľúto, že som sa od Teba ani neodobral. 26., 27. m. m. bol som v B. Bystrici. Vzdor tomu neni ani snáď treba vystatovať sa s tým, že som Tvojej ceste — žehnal.

V celej veci je najbôľnejšie to, že obete skrze nás donášané — nebudia žiadnu ozvenu v srdciach tých, ktorým žertvujeme. Počínam pochybovať, že by národ náš akýmkoľvek spôsobom bolo možné vyburcovať z jeho letargie. Venuješ mu svoj pot, svoju osobnú svobodu, zdravie, život a on — sťaby sa ho to ani netýkalo, sťaby si v tom nejaký pôžitok nachodil!

Či máš tam nejakú spoločnosť?[1452] Ako si krátiš dlhé noci? Budeš na niečom pracovať?[1453]

Dá-li p. Boh zdravie, prídem Ťa okolo 22-ho t. m. kuknúť.[1454]

U nás nič nového. Ida[1455] pred chvíľou bola u nás — sa už jak tak uspokojila. Je zdravá.

Na silvestrovskom večierku bol som len do poldvanástej. Obecenstva bolo dosť, ale nepozoroval som, že by nálada bola dáka zvláštna bývala, a aranžmá[1456] bolo veru mizerné. Nie div, keď to všetko Ondriško[1457] obstaráva!

Končím so želaním, aby sa tento zle pre Teba započatý rok — v svojich ďalších 5/6-nách doniesol Ti hojnú náhradu aj za zlú prvú šestinu.

Aj žena moja[1458] a deti moje nateraz všetci doma sa nachodiaci: Oľga,[1459] Vilo,[1460] Igor,[1461] Viera[1462] zasielajú Ti svoje pozdravy.

Pán Boh Ťa opatruj a chráň od všetkého zlého!

Tvoj priateľ Matúš

V T. Sv. Martine 2/I 1904

(SAPL)

List 195. S. H. Vajanský Ide Hurbanovej

2. 1. 1904

Drahá duša!

Tvoj list od 31. som dostal, žaluješ sa, že nemáš odo mňa správy — ja som písal hneď 30. Máš odo mňa dva listy v ruke,[1463] tento tretí dostaneš. Dnes prišiel šiesty väzeň, Ladislav Hartmayer,[1464] rodák zo Šopronu, lodný kapitán, pod ním slúži Laco Jurkovič,[1465] ženu má z Bytče, pozná blízky orient, hovorí jazykami a nielen volapükom.[1466] Adresuj len tak, jako si adresovala, práve to je dobre. Vlado[1467] ešte nepísal, čo som vedel a očakával, veď má groše. Dostal som asi 15 listov a karát.[1468]

Dnes som si prvý raz dal čiernu kávu a veľmi chutila. Na obed som mal rostovanú pečienku a jakýsi sladký „múčnik“, jako Česi píšu. Už som v noci menej kašľal, ale nátka je tu permanentná: kúrenie je primitívne, raz horúco a raz vychladne. Už som vžitý v tie väzenské malichernosti; už sa i ja jaším, keď zazvonia, zaujíma mňa, kam ide sluha atď. Včera som našiel na chodníku 4 živé čierne húsenice! To je tuším znak zlej, mĺkvej zimy. Vozduch tu nenie najlepší, obloky idú na chodbu len a nie do svobodného.

Žalúdok sa mi popráva, dnes som z(j)edol celý kost, len večer nejem. Jestli tak ďalej, nebudem brať večeru, načo darmo platiť. Kost je tu dosť drahý, ale dobrý, hriech by bol žalovať sa. Tedy v tom ohľade sa neboj. Po obede je rajčula od 3 3 — 3 4. Kávu čiernu nebudem piť každý deň, i tak tu život vysoko vychodí, dva razy tak jako v Segedíne, no žije sa lepšie.

Zajtra, 3-ho, začnem novelu[1469] — ale je tu menej času než v B. Bystrici. Hostia (kolegovia) miešajú, nesprostím sa.

Kúpil som si flanel (10 kr.) na čistenie topánok, lebo by mi ich tu skazili kefou. Čvíkoty neposielaj, sľúbil mi Štarke,[1470] že pošle. Poslať môže sa čokoľvek, len nie šnaps, revolvery, kanóny a vojenské lode. Ani dynamitové bomby neprepustia, zato šunku a preswuršt[1471] áno. Súdoček vína (k. pr. Jurkoviča)[1472] by prijali, dali do sklepu a mne po 1 litre vymeriavali, abych nemusel kupovať.

Pozdravuj mamu, Kostovcov[1473] atď.

Tvoj Sveto

(SAPL)

List 196. S. H. Vajanský Ide Hurbanovej

Vacov 7-meho/I. 1904. Večer 8-ho pôjde.[1474]

Drahá duša!

Dostal som list[1475] s kartami: madame Witte[1476] píše, že v januári príde do Martina, no mňa tedy nenájde. Gorlovu(?)[1477] bych odpovedal, ale neviem, či bude dlho v Paríži, pošlem predsa kartu na jeho parížsku adresu, ktorú udal. Písal mi Kosta[1478] o martinských novosťach. Veronika[1479] hrá medzi nimi rolu! Ľaľa, jaká osoba! Celé mesto bolo plné! Oh, Kocúrkovo! Na večeru som mal zapraženú polievku a dve jablká.

Serviety donesiem domov, jako som ich priniesol — naša kostoška posiela sama všetko, uterák tiež erárny užívam; podušky sa dobre zišli.

Deň ide tak. Ráno o šiestej príde strážmajster[1480] a odomkne — čo obyčajne nepočujem. O 7-mej príde rab zakúriť, otvorí elektriku nad posteľou a stene pri každom polienku. Vstanem, dlho trvá, než prinesie šaty a topánky, vodu… Umývam sa, obliekam, idem kŕmiť vrabcov… Lež uprace izbu, zametie, je 9 a vtedy nás volajú na prechádzku, tá trvá do 10-tej. Začínam niečo robiť… príde pošta, sotva som hotový, príde strážnik, čo chcem z mesta. Lež to pozapisuje… Tužibuď je jedenásť. O pol dvanástej príde strážnik prikryť, o 12. donesie obed. Po obede sa trafí šach — no keď i nie, do 3 3 málo vykonáš. Odtedy je prechádzka do 3 4 a už sa tmí. Svetlo príde len okolo 5-tej, lebo vtedy otvoria elektrický prúd. Čítaš niečo — o 6-tej, príde večera, po večeri po chodbe malý špacír — a o 7-mej ťa zamknú. Píšeš listy, je 8 hneď a teraz treba niečo robiť… Raz ide, raz nejde! Keď nejde, čítaš … Tužibuď je jedenásť. Dosiaľ som o tejto hodine liezol do postele, preložil lampu k posteli a čítal. Prečítal som dosť hodne,[1481] ale nie báječno, jako som si myslel. Pol litra s vodou mi trvá do 10-tej; kúrim pravidelne jednu viržinku a fajočku. Cez deň len po káve jednu cigarku. Kašeľ som stratil i nádchu už nemám. Mnohí sa ponosujú, že nemôžu jesť.

A to je všetko. Je tu všetko udalosť: keď zazvonia u dvier, všetko sa jaší, udalosť je, keď svetlo prihrčí na drótoch, keď divé husi letia svojim pekným V kŕdľom ponad väzenie, čo sa každý deň stáva. Škultéty[1482] mi ešte nepísal, ani Vlado z Pazovy.[1483]

Čo robí Žül?[1484] Nepríde za mnou? A Vieročka,[1485] ročka, Máňa,[1486] malá kaňa a Zorka,[1487] malá bosorka, a Oľa,[1488] prepelička z poľa? Rudo[1489] hrdúsi, tre fúzy, do suda brúsi? A Viera,[1490] či sa nerozprestiera?

No už som toho natáral na dva furmanské vozy, z kozy, kde mi ešte 53 dní hrozí, pomôžte „Bozi“, jako hovoria Čecháci v prósy!

Zbohom

Váš Svetozár

Vladovi[1491] som písal, aby sa neopovážil prísť, škoda každého haliera, každého dňa!!

H.

(SAPL)

List 197. Mária Lacková S. H. Vajanskému

Blahorodý Pane!

Tak som sa tešila Vášmu lístku, čo hneď prišiel až z Vacova.[1492] Často myslím na Vás. Bola by som Vám rada už prú písala. Keď teraz máte času dosť a dosť čítať i listy, ktoré by Vás inokedy nudili. Ale bola som chorá a mysliac, že Vám listy otvárajú, nechcelo sa mi voľákosi do toho; aby i mňa nezavolali oddýchnuť si od prác a starostí každodenných. Veď tak sa zdá, že im to radosť robí, mať tam vždy aspoň jednoho. Aspoň jednu izbu by mali vždy mať rezervovanú pre panslávov.

Ako sa cítite? Nenesiete veľmi ťažko samotu väzenia? Musí to byť predsa len voľačo strašného. Vedia tí veľmi dobre, čo robia. Myslia si, uvidíme, kto to dlhšie vydrží, či Vy dať sa trápiť, či my trápiť Vás. A koľko súženia, trápenia narobia statočným ľuďom. Prenasledovania, pravoty podávajú si ruky. Veselovský,[1493] Markovičovci,[1494] Valášek[1495] atď. Chudák Valášek, rok je pre tak telesne slabieho človeka moc. Či to ozaj vydrží?

A predsa, pri toľkých námahách, zdivočilosti, aký mali úspech. A ja neverím, žeby nás cele umorili. A neveria, nedúfajú to už iste ani oni sami. A ešte preto chytajú sa každieho možnieho prostriedku. Ako čoby chceli všetko, všetko probuvať, kým sa ešte dá.

Čítate tam maďarské noviny? Keby som vedela, že Vám dôjdu, bola by som Vám pár zaujímavých článkov poslala. Teraz od 12-ho januára doniesol Pesti Napló článok[1496] — teší sa, až sa hory zelenajú, — myšlienke, vlastne vraj už návrhu.

Napádajú sa zase, ako obyčajne, národnostné ústavy, banky atď. Aby sa vraj týchto podkopnej práci protičelilo, majú, a že vraj aj chcú, všetky maďarské kasína založiť základinu, z ktorej dávali by pôžičky bezúročné, vlastencom na národnostných vidiekoch. Pôžičku mal by dlžník za 20 rokov splácať v 5 % rátach. Pekná myšlienka! Veď keď už chcú maďarizovať, nech aspoň siahnu i do svojich vrecák! O to, že by nenašli dosť vlastencov, ktorí peniaze vďačne vezmú, báť sa nemusia. Nuž načo tajiť, škodiť nám budú zase i s týmto veľmi. Ale Boh dobrý, pomáhal a pomôže i ďalej. Veď nás nestvoril preto, aby nás dal tak sfúknuť z povrchu zeme. Že by to ale vlasti boli ku prospechu tieto boje? A máme tu v krajine i bez toho a zvlášte teraz toľko, ale toľko toho hnisu, bied všelijakých. Tak mi to predchodí, ako keby chceli maďarskú verejnú mienku, ktorá sa už tiež začína nepokojiť nad terajším stavom vecí v krajine; dráždením proti národnostiam priviesť na druhie myšlienky. Ukážu jej hneď strašiaka národnostnieho.

My sme teraz aj v politickom ohľade na „celulóze“ moc utratili. Prejdením tej dielne do rúk židovských[1497] stratili ste okres. To by bola bývala Vaša sila pri voľbách. Dielňa tak veľká bola by bývala faktorom, s ktorým by sa bolo muselo a mohlo rátať. Škoda.

Odpusťte, že som sa tak rozpísala. Ale dobre mi padne porozprávať sa o tom, o čom tak často myslievam.

Srdečne Vás pozdravuje Vaša ctiteľka

M. Lacková

Lipt.-Sv.-Mikuláš 14/I 1904

(SAPL)

List 198. S. H. Vajanský Jozefovi Škultétymu

Vacov 14. 1. 1904

Drahý Jožko!

N. N.[1498] chodia správne na tretí deň. Čo to odpovedá Am.[1499] tomu plagiátorovi ružomberskému? Nerozumel som tomu. I žena čosi spomína,[1500] jakési nové, večne staré východky toho lumpa. Nuž jestli je niečo, odpíš mi, jestli to nemá zmyslu, rob, čo chceš… Čože robíte? Nečujem už žiadnej novinky! Jako sa človek vžije do pomerov, už ma i to interesuje, čo martinské prasiatko zakvikne. Lásky trvajú?

Tvoj Svetozár

(AMS)

List 199. Matúš Dula S. H. Vajanskému

Milý priateľu!

20. t. m. som z domu odcestoval a dnes som sa vrátil — bez toho, žeby som Teba bol na tento čas navštívil, ačkoľvek tá návšteva bola druhým bodom môjho programu.[1501]

Vybral som sa totiž na okružnú cestu Trnava, Vacov a, bude-li možno, Nitra.

Dal som sa ale v Trnave prehovoriť, aby som kvôli pohodlnejšiemu spojeniu stadiaľ najprú do Nitry išiel, tam ale mi Veselovský, Fajnor[1502] nedali do toho času pokoja, až som celý čas, s ktorým som mohol disponovať — medzi nimi zabil. Ostatne — snáď aj tak dobre. I sám som vycítil, až druhí zbadali, že V-ského moja nečakaná prítomnosť nielen milo prekvapila, ale aj obodrila; z druhej strany mal som príležitosť presvedčiť sa na vlastné oči, že náš slov. ľud aspoň v nitrianskej, prešporskej skutočne sa začína prebúdzať.

Pravota Veselovského[1503] počína mať taký priebeh — že jej aranžérovia sotva budú hrdí na svoje vavríny.

Na stereotypné otázky prezidenta súdu: ako prijal ľud kandidatúru V-ského, aké následky mali jeho kandidačné reči! i svedkovia obžaloby aj žalovaného odpovedali: že ho ľud čo kandidáta slov. nár. strany s oduševnením vítal, tomu výrazu dával, že si on už prú svojich ľudí mal posielať na snem — pred tým pokorní teraz učiteľov, notárov, slúžnych, sudcov, vôbec úradníkov za svojich, ním platených sluhov považuje, neváha žiadať, aby mu predvolania v jeho reči boli doručované, jeho deti v svojej slov. materinskej reči boli vyučované.

A asi 40-50 roľníci zo samej Nitry a najbližšieho okolia, ktorí pojednávania navštevujú — prisviedčajú, že veru by to všade tak malo byť a že svedčno by bolo poriadok s tými urobiť, čo žalujú a súdiť chcú ľudí za dobro národa pracujúcich.

Skoro na neuverenie — pri ináč poddajnej povahe nášho ľudu.

A obžaloba — mierna. Chce perzekvovať,[1504] vyšetruje: či ozaj kandidát hovoril o jeho Velič. cisárovi, a nie kráľovi, či sa strana opovážila slov. národnou ľudovou stranou menovať, či ozaj kandidát sľuboval na tom nástojiť, aby sa mládež slovenčine vyučovala, správa slov. viedla…

Fero,[1505] Števo,[1506] naši svedkovia i umne, i rázne vystupujú — ačkoľvek obžalobník púšťa na posledných sprchu otázok, len ten účel majúcich, aby ich skonfundoval — a im nejakú protimluvu dokázal. —

Jedným slovom: myslím, že sa ani prvá inštancia neodváži Fera posúdiť[1507] a v každom prípade — je blamáž celkom istá.

Keď som tak dlho preč bol, rozumie sa, nemám žiadnych tunajších novinôk. Iste si už počul, že Janko Kunaj[1508] prechorel na svadbe v Necpaliech. Dostal zapálenie pľúc.

V M.[1509] som bol aj so Žulom.[1510]

Odosielajúc Ti svoj i svojich pozdravy, zostal som

Tvoj Matúš

23/I 1904

(SAPL)

List 200. Jozef Škultéty S. H. Vajanskému

Drahý Svetozár!

Ja veru nerád bývam vo väzení, ale po tieto dni bolo by mi tam lepšie ako doma. Ďuro[1511] bol v Nitre; ale malo sa ísť do Kubína, preto Ďuro po dvoch dňoch vrátil sa domov (duril ho vraj i Černokňažník[1512]). Nuž keď ráno našiel som ho v redakcii, čo myslíš, čo mi rozprával? Hneď tretie alebo štvrté slovo jeho bolo: Hodža. „Hodža mi veľmi pomohol“.[1513] — „Aký Hodža?“, pýtam sa ho s odpornosťou. — „Milan“, odpovedá on a začne vykladať, že ten stenografoval a večer potom jemu diktoval. „Hodža mi pomohol“. Večer bol som u Ivankov,[1514] tam to ešte s väčšou dôležitosťou vykladal. „Hodža — — — Hodža“.

Nasledujúceho dňa (v sobotu) prišiel zas z Trnavy Dula.[1515] Pýtal som sa ho, ako privyká Ivanka?[1516] „Dobre. Znamenite. Už má šesť záležitostí. A zo šiestich štyri dostal skrze Slov. týždenník.[1517] Chodia k nemu ľudia takto: Čítali sme v Sl. T.,[1518] že sú oni náš“. Rozumie sa, Matúš[1519] k tomu dával i komentár. Ja málo chodím po meste, ale do večera počul som ho tri razy tak deklamovať. V nedeľu nevidel som ho celý deň, no včera bolo Pavla — — bol som ja zase biedny.

Keby som sa bol mohol vyhovoriť, vyvadiť sa s ním, bolo by mi ľahšie; ale k tomu nenašiel som si spôsobu.

Hnusný Malýpetr[1520] vydáva v Prahe „Československú stráž“[1521] — v nej svinstvá.

Sl. přehled[1522] komisne nabrýzgal Vergunovi[1523] a ten na to mlčí v svojom poslednom čísle, ako by sa nič nebolo stalo.

Novoje[1524] zase nechodí. Lichard[1525] vykonal oslovstvo (po lanskej skúsenosti!), že zase cestou poštovej direkcie predplatil.

Teraz aspoň toľkoto. Budúcne budem azda predsa lepšej vôle.

Zbohom!

Tvoj oddaný J. Š.

26. I. 1904

(SAPL)

List 201. S. H. Vajanský Jozefovi Škultétymu

Vacov 28. 1. 1904

Drahý Jožko!

Po Tvojom včerajšom liste chcel som ti písať rozmrzenú egegiu(?)[1526] nad duráctvom i duláctvom,[1527] ale pred obedom prišli P.,[1528] prečítal som kdečo, a teraz už nejdem tak písať. Tvoje znosenie[1529] toho canaillu[1530] je základné a malo by oči otvoriť… Ale čo tam po duráctvach, do mňa jakoby ohňa nalial, zakiaľ máme čo len jedného svedka pravdy, ona nezahynie! Ja som už na čistom: Praha je naším nešťastím a malo by sa to otvorene raz povedať. Chystám sa. Raz im dočista rozrezať obrus na stole, lebo to už dotýka sa hlbokého pekla, čo vyčíňajú a jaké podlé monštrá[1531] nám posielajú na hrdlo. A masarykizmus[1532] má účinok; predstav si, ani dušička neprihlásila sa sem ku mne; čo je nie malichernosť pri mojej dosť širokej popularite v Č.[1533] Je to tiež medziiným, keď i nie dôkaz, ale jasný symptóm. Či už len roky a roky majú vyzvať nejaký hlas? Hriech je podporovať pražských žiakov, ale v hriechu trčia po uši: i Števko[1534] dal všetky štip. pražským lumpom.

Číslo by si mal poslať na isté miesta podštrichnuté (Vl. Karl.[1535] atď.), lebo tí páni len to čítajú, čo sa im podá na presentirtelleri.[1536] Že Verg. neodvetil — nedivím sa, on je slabý pán v borbe a má tiež trochu tej dekadencie v tele.

Ostatne domácim lumpom temer škoda odpovedať, ale treba namáhať sa skutkami ich zdeptať jako starý z Belehradu! Veď sú tam také veci, jako v prvom diele Fausta,[1537] epea plerocuta, fliegende Worte[1538] jako o človeku; „ak sa pristrojí a láskou odeje — Transparent je Boh!“ Alebo nado všetko človek bez kmentu pravdy: „Kolmá hlísta“, to je geniálno, silno, pravdivo povedané. Bolo by napísať článok pod záhlavím „Kolmé hlísty“, t. j. opísať tých trpaslíkov, ktorí sú hlísty len s tým rozdielom, že kolmo chodia. A tá pieseň Dušanova![1539] „Či sú to oblaky?“

Jestli tu duláctvo nepríde s povinnoju golovoju,[1540] tedy je ono nie „kolmá hlísta“, ale „šankerovým jedom a slizinou všetkých triperov napustený jed, ktorý hnije, smrdí a puchrie jako staleté bahno, plné hnusných jašteríc, salamandrov a hadov“. Suma všakového šufláctva, miešaného s hlúposťou a podlosťou. Toto sú väčšie hriechy než obyčajné smrteľnícke neduhy: smilstvo, orabovanie sirôt, sprznenie v opilosti dievčaťa, okrádanie dedičov, úžera chudoby — to sú hriechy na plemeni, oppugnovanom a perichytovanom[1541] zo všetkých strán, to sú zločiny preplneného brucha, zločiny na duchu, bruchom páchané.

No ale starík[1542] ma potešil — myslím, každého by mal. Ale u nás bez ohlasu prejde i lýra Orfeja, i hrom Jeremiáša, i múdrosť a božská dokonalosť Homéra. Našim iba Machara![1543] Hlupáci! To majú inakších v Nemecku, práve jeden zomrel, čo vydal zbierku pod názvom „Brutalitäten!“[1544] V jednej básni autor na vlastnú, umierajúcu matku opre neviestku, a tam tlačiac úbohú, zomierajúcu, vykonáva koitus, počúvajúc posledné vzdychy umierajúcej, miešané s chlipným zverským jajkaním kurvy, ležiacej na už chladnúcej žene. To je „akadémia“, to je Machar úbohý pančiar so svojou „Magdalénou“!

Mnoho som teraz čítal Čechova:[1545] uňho ničoho nevychodí, aspoň v dlhších prácach, a tých je málo. Pritiahne, zaujme, je talent, ale rezultáty sú jakési pro nihilo.[1546] Človek na konci nevie, prečo toľko adultera,[1547] toľko klamania, čo chce s tým? Karhať a či chváliť. Ani vernosť v tom nenie, lebo nedá sa mysleť, aby nebolo v knihách ním opisovaných ani jednej ženy, čo by nebola metresou iného a iných. Pravda, teraz je ťažko byť zaujímavým bez lomenia toho šiesteho prikázania. Mne sa už zunovalo sedenie gründlich.[1548] Duchovne je tu člov. viac zabitý než v kóteru[1549] B. Bystrickom. Ohavná pohodlnosť bez svobody je jako marazmus. Dušu kyptí. Počal som novelku, mám pekný námet, neviem, či dokončím. Deň je rozfrancovaný, večer sadneš k listu a je 1 10-tej, jako teraz! A ešte musím písať žene. Ver-never, nemám času vyčistiť si nové topánky, ktoré nechcem dať sluhom, aby mi ich nepokazili šuvixom. Môj sluha je Rumun, hovoriaci po srbsky[1550] — nuž ani slavianskeho zvuku nepostrádam. Poslední ct. kolegovia, čo už ušli, volajú sa Landsfelder a Hofer![1551] A tak to ide po celý čas. Drahý je tu život, kebych to bol vedel, bol bych šiel na štátne trovy. Takt(o) 3 zl. na deň mi je málo, no asi tak jedno s druhým. Pravda, dobre fajčím, čo mi je tu úľavou a potešením.

A čo robí Bohdanka,[1552] jako sa zberá na cestu? A čo špata?[1553] Nedávno sa mi o nej snívalo, že mala chvostík až po päty, ale blond, jako moja Viera.

Nuž už som toho napísal na zapavúzny hlbocký voz.

Zbohom Tvoj Svetozár

(AMS)

List 202. S. H. Vajanský Ide Hurbanovej

Vacov 13. februára 1904 (46. deň)

Drahá duša!

Teraz už veľa listov nečakaj, oddal som sa do novely a chcel bych asi dokončiť tu. Listy ma vytrhujú! Vo dne je tak roztrhaný čas, toľko hlúpeho nepokoja, že dve hodiny jedno po druhej nemáš k pokojnej práci. Večer napíšeš zo dva listy a je 1 10., človek utrápený, nesvieži. Včera (12.) som pracoval do 3-tej, ale to zas potom cítiš na druhý deň.

Čo len lamentuješ. Boh pomôže, jako dosiaľ. Vlado kvitoval 10 korún. Iného ničoho tu nemám. Ani sviežich väzňov niet. S Várkonyim[1554] sa rád rozprávam, to je vážny muž. Navštíviť ma nebol nik.

Máme dosť dobré časy, ráno trochu mrzne, deň sa dĺži i jaro ide. Divé husi už tiahnu od juhu. No kúrime statne.

Bol bych rád, kebych niečo nového stvoril. Počalo to ísť, asnáď Boh pomôže. Keby len toľkej autorskej muky pri tom nebolo.

Pozdravuje všetkých

Tvoj Svetozár

(SAPL)

List 203. Jozef Škultéty S. H. Vajanskému

[1555]

Drahý Svetozár!

Najmä od stredy chcel som Ti písať každý deň, ale v úplnom zmysle slova nevládal som. Môžeš si predstaviť, čo je so mnou, keď vieš, že mňa i Čigorinov[1556] boj znepokojí. (Ale i Teba mohlo to inde zastihnúť!) Takého dňa, ako táto streda, nemal som ešte v živote. (Celkom ako Suvorin[1557] starý.) Sedel u mňa Štefanovič, ale ani on, so svojou vierou ani Kriváň, nemohol podopreť moje obavy a pochybnosti. A vo štvrtok už i on hovoril radšej o biedach svojho ústavu![1558] Ale — veď to bude ešte dobre. Či by si sa bol nazdal, že v svojom živote budeš čítať ešte od meravého Prokofieva taký opis?![1559] A študentstvo piterskej univerzity!!

Naša Hana[1560] chce Ti odpísať každý lepší telegram Libiškov[1561] — tak ho vraj prvej dostaneš ako v novinách.

Čísla 10023 Vremeni neposlal som Ti len preto, že bolo akési prázdne. (Dostávame dva exempláre.)

Tie kabinády a babkiády,[1562] to je veru na zaplakanie. Viac šťastia by sme zaslúžili. Bez takých potvor mohli by sme byť.

Kúpavaš sa? Ako od počiatku, tak spomíname Ťa dosiaľ. Predvčerom mali sme kotlovinu (ružomberskú, odtiaľ v surovom stave poslanú), spomínali sme Ťa i pri tej. Čas je, pravda, mizerný — mokro, prechádzky kazené.

My máme dcéru, včera večer narodenú; Bohdana,[1563] chvalabohu je zdravá.

Pán Boh nám pomáhaj!

Tvoj oddaný J. Š.

15/II. 1904

NB. „Sl. přehledu“ mi už neposielajú; neznám, ako mi nadávajú.

Matúš[1564] mi od tých čias akosi vyhýba. A ja okrem toho, čo som Tebe napísal, nikomu ani slova som nepovedal. Pravdepodobne vycítil, že sa previnil.

Na proces Povážskych[1565] ide Ďuro.[1566]

(SAPL)

List 204. S. H. Vajanský Jozefovi Škultétymu

Vacov 16. 2. 1904 (49. deň)

Drahý Jožko!

Konečne dobrá správa! Blahoželám rodičom i dcére! Tedy dievča. No príde, dá Boh, i syn, keď ste už raz obnovili rodičovské starosti i radosti. Bár by priniesla do rodiny jasno — to vedia dcéry.

Prežil som i ja suvorinovské a jožkovské dni,[1567] a to na škodoradostných očiach vražích,[1568] len že pri mne neopovážil sa nik dať hlasný výraz nehlasnej radosti. A kuťáláncoš[1569] pri všetkej svojej podlosti nebárs fanatizoval jubilovať. Teraz, keď sa pomaly zužujú ohromné víťazstvá,[1570] sú sami radi, že sa nechvastali, a chodia ku mne s „povinnoju“.[1571] H. B. mňa potešilo![1572] Mrzí ma dementi Vašej francúzskej depeše — no to už ináč nejde. Špatinkinu kartu som dostal a ďakujem. Do denníka[1573] svojho (vediem ho prísne) napísal som: „Nikdy som nemal dôvery do morských obrov. Milióny a milióny stoja — a sú na obrtlíku 5-minútovej nehody. Nevyslovil som toho, lebo nerád píšem, čomu skutočne nerozumiem, ale môj cit neklamal, tuším. Mne morské ohavy voči podvodným mínam, torpédam prichodia jako panciere, prilby škorce (dľa Halleho:[1574] Beinschienen χνημιδ) u stredovekého rytierstva. Ešte i kone boli opancierované! Prišiel pušný prach — všetko vandrovalo do múzeí. Tak i s miliónovými bronenoscami.[1575] Pôjdu do starého železa. A mnoho menších, zručnejších príde na ich miesto. Zahynie torpédom, nenie taká škoda ani na lodi, ani na mužstve“.

Nuž neviem, či dobre admirálujem, peší admirál. Človek sa v samote teší, ako sa vie. No i desať bronenoscov je hodné to, čo čítam o duchu národnom. Nič tak nerozptýlilo moje obavy, hnevy, jedy, vredy, ako ukázalo sa, že žije, žije duch… Už teraz pobili horšieho vraha, než sú Japonci, vraha a hada na vlastných prsiach.[1576] Že sa vrahovia tešia, to je nič. Keby na n. plemä prišli drakóni, jedovaté jašterice, miliardy hadov a húseníc, hnusné, slizké salamandre, i s tými by sympatizovali, ich milovali a im íljenovali.[1577] A mrzký „Čas“ s kýmže drží?[1578] S konštitúciou žltotvarou? A peštiansky pankhart?[1579] A Tremes?[1580]

Môžeš si mysleť, jaké som mal chvíle! Ty sa môžeš aspoň vyhovoriť so Štefkom[1581] a inými, ale ja som sa len zavrel (chodí mi kuťaláncoš už o pol 8-mej ráno, rikkancsok[1582] chodia pred bránu priamo od pešt. rýchlovlaku) a čítal a dumal! „Kde sa podeje drevo, keď doňho klinec vbijú?“, premýšľal Ivan Ivanič Durak. „Rozíde sa!“, odvetil si sám sebe. I ja som si povedal: rozíde sa, rozíde!!

A duracká filozofia ma trochu ukojila. Naozaj, Prokofiov, suchá duša hofmajsterská sa rozpálila a druhí tiež povedali pár pekných slov, na čele Suvorin! Teraz by sa takým ťažko zomieralo na posteli! Najviac ma potešili kijevskí štud., hodne skazení ukrajinčinou a židovskými dengami.[1583] Hľa — minonosec![1584] Ale je to za satira histórie a zvlášte diplomacie.

Dnes dostal som list od Andreánskeho,[1585] segedínskeho ročného kolegu, že ma navštívi. List veľmi milý, len na adresu napísal: huncút: H. S. V. allomfogoly és javíthatlan panszláv agitátor Urnak, tisztelettel és szeretlek Vacott.[1586] Sľubuje, že čosi zreže zo starej 10-ročnej dlžoby. Hreší ma, že derem štátne zámky a kľúče… Vôbec, milý list z jeho stanoviska.

Rov. z Ptsbgu[1587] ma už tromi listami a jedným dlhým drahým kábelom prosí o prácu z väzenia. Mám pod rukou novelku, iného nič. Možno, keď mi tak nevypáli, jako sa v Európe sluší, pošlem mu ju. Už veľmi boľno-silno prosí.

Ty máš jedno nové dievča a mne sa plodia v novele dvojičky, sestry blížence,[1588] s ktorými sa ihračkám teraz každý večer. Hlavná mužská figúra je Daniel Chlebík (prototyp k nej je asi Belko),[1589] zakladateľ „konsorciuma na výrobu slov. surovín“, ktorý perse[1590] ostatné personáže novely obalbíruje[1591] do kože a prinesie o všetky konsorciálne podiely. On zničí i jedno z blíženiec — vyjde mi slov. šuft[1592] kapitálny… Tendencie nebude v novele, budú veci čisto spoločenské, samá beletria, ľudské cnosti a hriechy. Štyri kapitoly (malé) mám už v purume,[1593] (môj starý zlozvyk, že bez časti v purume neviem ďalej!). Novelka bude asi taká jako „Mier duše“[1594] lebo iné, čo vyšli v jednom čísle, ale za to nestojím, že sa neroztiahne na duplovanú veľkosť… Neviem, jaké to bude, ale predsa, tuším, také, že by to bolo škoda trhať. Ale jako hovoria, je to embryo,[1595] lenže u mňa je práve to najväčšia robota, najväčšie šťastie: zmôcť sa na sperma, na embryo.

Jestli mi zostane groš, chcel bych domov na Viedeň, pozreť chlapca[1596] a rozhladeť sa za deň-dva po šírom svete. Pest sa mi hn.[1597] Z Ameriky som dostal krásny list od Kozu,[1598] ktorý mi píše, že bol o m.[1599] väzení článok v Denníku![1600] Ja o tom ničoho neviem. Vy ste to dostali? Snáď Milo Pietor.[1601]

Kúpem sa každý štvrtok, pravda, vaňa bez sprchy — je to bieda. Predsa lepšie než nič.

Bohdanku vítam z Ríma,[1602] či bola i v chráme Petra,[1603] videla Sixtínsku kapelu,[1604] Rafaelove fresky[1605] „in aedibus Vaticanis?“[1606]

A Spatička čo robí? Kázal som jej, aby Ti nedala pokoja jako dojedlivá mucha pre H. Bp., ale, tuším, netreba, tys’ tak dobrý i bez jej bzučania držať môj intelekt nad vodou kuťaláncošskou.

Svetozár Hurban Vajanský

O Čechovu[1607] som si utvoril mienku nie bárs vysokú. Za Turg.[1608] zatúžiš, keď ho čítaš! Čech je bľachový, jakýsi hladný a črtá sa jeho hodnota.

Dnes prišiel na 11 dní od Hazánku[1609] umelecký a divadelný kritik: Kacian.[1610] Vyzerá inteligentne. O mne vedel.

Ad novelam:[1611] Veď mi vytýkali, že každého Slov. maľujem krásnym a každého protivníka šuftom. Teraz uvidia takého slovenského šufta, Čičikova,[1612] jakého ešte nebolo!

V.

Kartu mi poslal i Zoch modriansky.[1613] Celkom taký hluchý nenie náš svet, predsa som dosiaľ dostal do 140 listov a kariet.

V.

(AMS)

List 205. S. H. Vajanský Ide Hurbanovej

Vacov 24. februára 1904 d. 57.

Drahá duša!

Už mi je hodne clivo, dlhý je to čas, len ľudia, ktorí len o tom vedia, čo ich samých bolí, nevedia to pochopiť. Hlásil som sa, že je to priveľa sedeť 62 dní, keď je človek odsúdený na 2 mesiace…, ale darmo. Ich rátanie je iné, a predsa je pozitívna matematická pravda, že január + február (ktoré celé vysedím) sú dva mesiace pred Bohom i ľuďmi — všakáno. Na dva som posúdený… Ale zavolali a posadili i 30. a 31. decembra, tedy o dva dni vyše súdu…

Nuž, ale čo porobíš. Taká je väzenská teória a matematika. Jestli vystačím s grošmi, tedy v pondelok 29. februára o 6-tej hodine ráno vypustený, pôjdem na rýchlovlak (Pešť — Viedeň) okolo Galandy a Prešporku do Viedne, kde budem asi o 2-hej hodine poobede.

Jestli nebudem môcť pozreť Vlada,[1614] tedy 29. o 12-tej, tuším, som už v Novom Meste u Vás s rýchlikom.

Ale istotu Vám ešte odpíšem. V prvom páde by som prišiel do N. Mesta 2-ho a 3-ho som sa sľúbil do Martina. Tedy sa tak chystaj, aby si od 2. počnúc bola hotová na cestu.

Dnes večer v posteli budem čítať prvú časť Rudimentovej Jungferrede![1615]

Tedy o jedného obrancu viac… Blahoželám

Tvoj Svetozár

(SAPL)

List 206. S. H. Vajanský Jozefovi Škultétymu

Vacov 25. febr. 1894[1616]

Drahý Jožko!

Ďakujem za Novoe. Je to nielen z jednoho ohľadu dobré, že chodí. Treba raz odhodiť každé žené.[1617] Poneváč ma duláctvo mrzí celé dva mesiace, chcel som Ti voždy podať do rúk dokument, ktorý môžeš upotrebiť rovno jemu do tváre. Mám od Milana Ivanku list z Trnavy 6. II. 1904 kde stojí:

„Ako vieš, od 15-ho januára mám tu svoju kanceláriu. Klienti už pomaly chodia, čo mám Veselovskému čo ďakovať. On mi je na dobrej pomoci. (Len aby som ho neprechválil…“ atď.).

Bolo by dobre potreť pod nos hodžákovskému haraburdákovi.[1618] Preto to vypisujem na druhej strane ešte raz.

Bohdanku pozdravujem, Špatičku bozkávam

Tvoj verný Svetozár

Ivanka mi z Trnavy píše od 6. II. 1904:

„Ako vieš, od 15-ho januára mám tu svoju kanceláriu. Klienti už pomaly chodia, čo mám Veselovskému čo ďakovať. On mi je na dobrej pomoci (Len aby som ho neprechválil)“.[1619]

Ja som mu písal dlhý list s radami a pokynami, vystríhal ho pred dišputami s nimi atď…

Ešte mi neodpovedal a už sotva bude sem.

Vacov 25. februára 1904

Tvoj Svetozár

(AMS)

List 207. S. H. Vajanský Prokopovi Grégrovi

T. S. M. 13. 4. 1904

Drahý priateľ!

Známo Vám bude, že nejaký Votický (pseud.)[1620] v plátku „Český Lloyd“[1621] napadol naše inštitúty, napadol ich skutočné chyby a hriechy, ale nie cieľom liečenia, ale cieľom zahubenia a zničenia práve teraz, keď sa ide všetko naprávať. Ostatne je tam i mnoho lží.

Mne je jasno, že nápad ide od strany masarykovcov[1622] a tunajších ich prívržencov…[1623] Bolo by mi milé vedeť pôvod. Že má v tom prsty istý Anton Bielek,[1624] z banky „Tatry“ odstránený slabý úradník (odstránený pre nespoľahlivosť peňažnú), to viem a to ma ani neinteresuje. Bielek je odbavený, z Čiech dostával peniaze, ktoré ale potrovil a plátok svoj[1625] zahubil. Vôbec je to „mauvais sujet“ in optima forma,[1626] vyd(i)erač, hotový za peniaze všetko urobiť. Slúžil i Masarykovi, i Kálalovi, i všetkým priatelíčkom, ktorí nás tu zabíjajú, denuncinujú a kazia.

Z Prahy vieme, že s článkami „Česk. Lloydu“ chodil istý Slovák[1627] po redakciách denníkov, ale tie mu to neprijali. Nuž myslím, že bol i u Vás, a bolo by mi vítané, kebych mohol zvedeť, kto to bol. Prišli by sme na stopu masarykovcom a mohli sa obrániť proti zákerníckym nápadom.

Vôbec, Vám bolo by ľahko prezvedieť sa o proveniencii paličských článkov v „Česk. Lloyde“. Nemohli by ste mi to urobiť kvôli a prezvedeť sa? O mojej diskrétnosti ste iste popredku presvedčený!

Váš oddaný Svetozár Hurban Vajanský

(AMS)

List 208. Frida Schellenbergová S. H. Vajenskému

Preklad.

Weimar 13. júna 1904

Kaiserin-Auguststr. 21

Veľavážený pane,

Myslíte si, pravdaže, že som na Vás a Vám daný sľub už dávno zabudla. Ale nie je tomu tak a ako vidíte, posielam Vám predbežne len čiastku sľúbeného. To ostatné bude nasledovať, pretože mám v úmysle obrazy dať vyfotografovať.

Mám veľkú olejomaľbu môjho starého otca,[1628] jej kópia visí na evanjelickej fare v Pešti, potom menšiu olejomaľbu z mladších rokov, čo tvorí pendant k olejomaľbe mojej starej matky Friederiky, rod. Schmidtovej, ďalej veľmi peknú oceľovú rytinu, je to podľa starého spôsobu na skle maľovaný profil. Fotografia s jeho vlastným podpisom (Ján Kolár 1822), sádrová busta vyhotovená od Melnického[1629] r. 1852, ktorá z profilu veľmi pripomína posmrtnú medailu, list z albumu venovaný Friederike Kollárovej[1630] s kaderou Kollára, obraz zobrazujúci faru a viac tomu podobných vecí máme v pozostalosti.

Možno, že sa raz dostanete do Weimaru a budeme môcť s radosťou privítať u nás krajana nášho drahého starého otca a ja by som Vám potom rada všetko ukázala (čo by Vás mohlo zaujímať).

Ešte stále spomínam na krásne dni strávené v zlatej Prahe, ktoré boli pre mňa krásnym sviatkom; zostanú pre mňa nezabudnuteľné a teším sa, že pozostatky nášho starého otca sú u toho národa, ktorý ho tak miluje a si ho tak váži.[1631]

Posledný večer u „Čierneho koňa“ bol veľmi srdečný. Mnoho som spomínala na zlaté detské časy, keď nám naša milovaná matka veľa rozprávala o svojej vlasti a o milom starom otcovi[1632] a cítila som sa medzi Vami ako doma. Aj sestre[1633] som mnoho rozprávala o tom a mali by sme chuť vyhľadať rodisko môjho starého otca, žiaľ, leží to veľmi z cesty.

Mohla by som Vás na koniec poprosiť o Váš obraz? Aj moju sestru by veľmi zaujímalo spoznať Vás. Neznámej Vašej pani manželke odovzdajte prosím pozdravy a Vás zdravím srdečne a zostávam

S plnou úctou

Frida Schellenbergová.

Obraz môjho zomretého brata[1634] bude ešte nasledovať.

Súčasne Vám posielam 2 zbierky básní môjho otca.[1635]

(SAPL)

List 209. Ladislav Konček S. H. Vajanskému

Horný Almáš 29. júla 1904

Vysokoctený blahorodý Pane!

Čítajúc Vaše články v Nár. novinách[1636] o českých realistoch a ich vodcovi Masarykovi, ktorí svojím kozmopolitizmom umŕtvujú lásku k svojeti, dal som Vám za pravdu, lebo som ich účinky videl na jednom našom slovenskom mladíkovi študujúcom v Prahe. Že ale profesora Masaryka i český evanjelický časopis „Ev. cirkevník“[1637] často spomína s hlbokou úctou a takmer s vychvaľovaním, chcel som ohľadom Masaryka a stanoviska Evanjelického cirkevníka jasne vidieť, a preto vystrihol som z Nár. novín to, čo v nich najnovšie o Masarykovi bolo napísané,[1638] a poslal som to redaktorovi Cirkevníka, p. Ferdinandovi Hrejsovi,[1639] prosiac ho o vysvetlenie. Na čo mi on v tu pripojenom liste[1640] odpovedá, ktorý Vám posielam, by ste ráčili vidieť, ako v Česku rozliční ľudia o Masarykovi zmýšľajú.

S hlbokou úctou značím sa

Ladislav Konček

(SAPL)

List 210. S. H. Vajanský Prokopovi Grégrovi

Turčiansky Sv. Martin 6/8 1904

Drahý priateľ!

Váš referát o Sv.-mart. zhromaždení[1641] je plný chýb a nezmyslov, ale to by ušlo, ale prečo len tá zášť proti nám? „Martinský smer“[1642] je hotová hlúposť, takého niet, je smer národno-slovenský a viac nič! Druhého niet. Že zopár bláznov poslal nám sem Herben[1643] a Masaryk, ktorí nás hanobia a opľúvajú — sú to všetko indivíduá morálne klesnuté, schátralé, bezcharakterné — to neznamená smer. Či sme sa my kedy prehrešili proti Vám, mladočechom, N. listom? Nikdy, a vy sadnete na lep jakémusi referentovi, nemajúcemu pochopu o našich dielach. Prečo nás nenávidíte toľmä? Naše slávnosti sú len spontánne, my ich nereklamujeme ani literou, nikoho nepozývame okrem členov spolkov, lebo valné hromady sa musia zadržať dľa zákona.

Referent i spomína živelné pohromy,[1644] ale predsa doloží, že náš smer utratil obecenstvo!! Je to hrozné, je v tom zášť — a my tu stojíme voči ohromnej sile protivníka, v rukách vlády, nás zotreť chcejúcej!! A to je pomoc, keď na nás dáte spílať? Keď nás s pomocou Vašich realistických kujonov zotrú, nebude nikoho, vec naša klesne do sna a mlčania.

Keď nám už neviete pomáhať, lebo nechcete, aspoň natoľko by ste mali zášť mierniť, aby ste o nás neklebetili jako „Čas“ a „Naša doba“.[1645] Jaký to mohol byť lump alebo nezrelý chlapec, čo Vám referoval o klesaní „martinského smeru“. Keď čo klesá, tedy klesá národ celý, my ho bránime, my ho duchovne napomáhame. A Vy do nás strieľate.

Prosím Vás, čo Vám príde o nás, dajte pod lupu, veď je to hrozné!! Čo by ste povedali, keby sme my citovali z „Času“ klebety a invenktívy o Vás a Vašej strane?

Chvály nežiadame, ale toto fumigovanie našich dejateľov (O. Ameťa!)[1646] je špatné. Toto má byť Andrej Kmeť, predseda muzeálnej spol.

Zbohom, drahý brat, a nevezmite slová moje za zlé

Svetozár

(LANM)

List 211. S. H. Vajanský Janovi Ottovi

Turčiansky Sv. Martin 10. 8. 1904

Čo som mohol, opatril som a posielam Vám. Tu pripojené podobizne sú od Pavla Socháňa,[1647] loco…[1648] Prosím mu za to niečo udeliť, lebo je akurátny. Jes(t)li nepotrebujete, pošlite to nazad.

I. Elena Šoltészová,[1649] predsedníčka „Živeny“ ženského spolku, kde som tajomníkom.

II. Andrej Kmeť[1650] (+) predseda „Muzeálnej slovenskej spoločnosti“ v T. S. M.

III. Pavel Mudroň[1651] (Ottov Nauč. slovník), predseda Slovenskej národnej centrálnej rady v T. S. M.

Pán Gašparík[1652] Vám poslal „Múzeum“ atď.

Prosím Vás o odpoveď!

Svetozár Hurban Vajanský

(LANM)

List 212. Oszkar Asbóth S. H. Vajanskému

Kis Disznód n. p. N. d. 23. aug. 1904

Drahý priateľu!

Veľmi som sa potešil Vašemu milému listu[1653] a veru som sa i naučil čomu z neho, napr. hneď z prvého slova dozvedel som sa, že priateľ, s ktorým sme strávili veľa veselých hodín, oslovuje

„Vaše Vysokoblahorodie!“

Na toto môžem Vám, priateľ môj drahý, len odpovedať výrazom, ktorý som tiež od Vás počúval, keď ste boli dobrej vôle:

„Tisíc klaníc“.

Až vidím, treba mi skutočne ešte dôkladný „Nachkur“[1654] v slovenskom hovore, a prídem si k Vám na ten „Kur“, kým len zmôžem. Veď Vaša je reč tak bohatá, tak silná a čerstvá, keď čítam diela slovenských majstrov štýlu — istého Vajanského, Hviezdoslava, Sládkoviča, Kukučína — alebo slovenské povesti, piesne a keď sám hovorím alebo píšem, cítim tak živo, že sám som žobrák, že som tak málo doniesol domov z tohoto veľkého pokladu. Áno, prídem zas, lebo som chorý, ťažko chorý dušou, keď to cítim a túžim po l(i)eku. Ale keď je Váš jazyk taký sakramentsky fíny,[1655] zložený organizm, ani nediv, že človek nemôže (sa) mu naučiť! Veď Czambel,[1656] ten veľký zákonodateľ, hovorí, že človek nesmie povedať: „Vybral sa na poľovačku“, lebo sa nemôže vedeť, či „Polovník, či snáď honec? a „jasnosť a zreteľnosť osnovy nado všetko!“ (V. Rukoväť str. 187 sl.).[1657] O sancta simplicitas![1658] Ale bez žartu, chcelo by sa mi čím skôr navštíviť Vás znovu a zahĺbiť sa do slovenčiny tak, aby som Vás prinútil k výjavu:

Vie viac ako halušky jesť!,

lebo že viem halušky jesť, to musíte ako statočný človek priznať.

Vo Vašom poetickom liste zarmútili ma tri slová: „Zorka[1659] nám ochorela“, z ktorých som vyčítal celé more starostí, nepokojných nocí a dní — len sa úfam, že to prešlo rýchle a že tá veselá, zlatá malá už je zase celkom zdravá!

Či čítam po slovensky? Áno, čítam dosť pilne: Slov. pohľady XX. ročník, prostonárodné slov. povesti, slov. piesne, „Detvan“-a a okrem toho vedecké diela o Vašej reči. Včera večerom som čítal krásne „Vohľady“ v „Detvane“,[1660] dnes dočítam tú báseň. Vaše Nálady a výhľady[1661] a Škultétyho „Ján Kollár“[1662] (v Slov. pohľadoch 1904 zošit 5) som s živým záujmom prečítal a pritom pamätal na Vás. Ale veru hovoriť nehovorím tu po slovensky, len raz som mal príležitosť v Sibíne zhovárať sa s pánom Koričanským[1663] a jeho paňou; bojím sa, že zabúdam jazyk, a kým prídem do Pešti, budem hľadať slovenskú spoločnosť.

Zaujímavý článok p. Škultétyho o menách som dostal a hneď prečítal;[1664] ale neviem, kam mám zaň ďakovať.

Pozdravte milosťpaniu a nezabuďte

Vašeho úprimného „Vysokoblahorodia“ Asbóth

(SAPL)

List 213. Milan Mitrovský S. H. Vajanskému

Viedeň 1904 5. Nov.

Báťuško!

Ráčte láskave prijať môjho Makarta[1665] a nesúdiť prísne. Naučil som sa pri tejto práci krásne tajnosti a zachytil smer, ktorým pôjdu moje budúce samostatné práce.

Som Váš v hlbokej úcte

oddaný Milan Mitrovský

(SAPL)

List 214. Milan Ivanka S. H. Vajanskému

Trnava 11. XII. 1904[1666]

Drahý Báťuška!

Keď sa preklad „Otcov a detí“[1667] chýli ku koncu, nemôžem sa Ti znovu nepoďakovať za neoceniteľné prepracovanie mojej práce.[1668] Tým vrúcnejšie a úprimnejšie, že ju mimo mňa nik neocení, lebo nik o nej nevie. Ja, ktorý som svoj preklad vari najpozornejšie čítal, vidím, koľkú prácu si vykonal s opravovaním prekladu. A ak sa komu preklad páči, bude to pre mňa nezaslúžená literárna sláva.

Ja som Ti poslal preklad ako decko neučesanô, zašmúľanô, otrhanô a Ty si ho i umyl, i vlásky pričesal, i odel do skvostných šiat. Slovom — malá je moja zásluha na tom teraz ozaj peknom preklade.

K prekladu mám ešte len jednu poznámku: našiel som totiž tri vážnejšie tlačové chyby, ktoré sú na pripojenom lístku, pod tlač, cieľom opravenia vyznačené. Daj ich na konci knižočky vytlačiť,[1669] ak to za potrebné držíš.

Ináče sa mám, chvalabohu, dobre. Opisovať Ti to ani nejdem, že prečo, — sám sa domyslíš.

I kancelária[1670] sa dvíha. Mám vždy lepšie a lepšie výhľady do budúcnosti.

Na Veľkú noc — hádam — prídem i so ženou[1671] do Martina na návštevu.

Ďakujem Ti ešte raz za veľkú trpezlivosť a drahocennú prácu pri korigovaní môjho prekladu a s vrelým pozdravom zostávam Tvoj

úprimný ctiteľ Milan Ivanka

(SAPL)


[1452] V tom čase boli Vajanského spoluväzňami dr. Lehne, František Schwerdtner a Pelczeder. Z nich si najlepšie rozumel so Schwerdtnerom, stoličným úradníkom z Oravy.

[1453] Vo vacovskom väzení pracoval Svetozár Hurban na novele Blížence, ktorá vyšla pôvodne v Amerike pod názvom Daňo Chlebík.

[1454] Dulova návšteva vo vacovskom väzení sa neuskutočnila. Pozri o tom jeho zdôvodnenie v liste č. 199.

[1455] T. j. Vajanského manželka Ida Hurbanová.

[1456] aranžmá (fr. aranžmán) — úprava, usporiadanie niečoho

[1457] T. j. Andrej Halaša.

[1458] Vilma Dulová (1856 — 1908) — manželka Matúša Dulu, dcéra Viliama Paulinyho Tótha

[1459] Oľga Dulová (1874 — 1943) — dcéra Matúša Dulu, neskôr sa vydala za Petra Makovického mladšieho v Ružomberku

[1460] Viliam Dula (1877 — 1904) — syn Matúša Dulu, študoval právo, zomrel pomerne mladý na otravu krvi

[1461] Igor Dula (1878 — 1949) — ženský lekár, syn Matúša Dulu, neskôr po r. 1918 vysoký administratívny úradník (župan v Martine a vo Zvolene, hlavný mestský notár v Košiciach, viceprezident v Bratislave)

[1462] Viera Dulová (1881 — 1952) — dcéra Matúša Dulu. Vydala sa neskôr za dr. Jána Zátureckého (1875 — 1936), zubného lekára v Trnave. Udaj láskavo poskytol dr. Pavel Halaša.

[1463] Išlo o Vajanského listy Ide Hurbanovej z 30. 12. 1903 a 31. 12. 1903. Prvý z listov uverejňujeme pod č. 193.

[1464] Ladislav Hartmayer — námorný kapitán, rodák zo Šoprone, Vajanského spoluväzeň

[1465] Ladislav Jurkovič (1870 — 1952) — inšpektor paroplavebnej spoločnosti

[1466] volapük — jeden z umelých jazykov, vcelku nerozšírený. Tu ironická narážka na maďarčinu ako medzinárodný dorozumievací jazyk

[1467] Vlado Hurban (1883 — 1949) — Vajanského syn, v tom čase poslucháč techniky vo Viedni

[1468] Medziiným mu do väzenia písali: Jozef Škultéty, Sekerka, dr. Petrikovich s rodinou, A. D. Svoboda, Schmidtovci, Samo Gavora Janov, Emília Boorová, Peter Bella Horal a ďalší.

[1469] Svetozár Hurban skutočne začal novelu Daňo Chlebík a v Lístkovom denníku si zaznamenával tvorivé problémy vynorujúce sa v súvise s touto prácou. Na Slovensku vyšla novela v Sobraných dielach v XII. zv. pod názvom Blížence. (Tlačou Kníhtlačiarsko-nakladateľského spolku, Martin, 1913.)

[1470] Pavel Štarke (1838 — 1912) — cukrár v Martine

[1471] preswurst (z nem.) — tlačenka

[1472] Vladimír Jurkovič (1865 — 1943) — evanjelický farár-senior v Modre-Kráľovej

[1473] T. j. rodinu brata Konštantína Hurbana (1858 — 1922), u ktorého dožívala svoj život Vajanského matka Anna Hurbanová (1824 — 1905)

[1474] V ľavom rohu listu poznámka Vajanského: List na Teba, Nr. 9.

[1475] Išlo o list Idy Hurbanovej zo 4. 1. 1904

[1476] madame Witte — madame (z franc.) pani. Elizaveta Ivanovna de Witte, riaditeľka ženského gymnázia v Kijeve navštívila Martin viac ráz, napr. r. 1903, 1907, 1909. Spomenutý lístok sa zachoval v rodinnom archíve Márie Lackovej v Liptovskom Mikuláši.

[1477] Valentin Alexandrovič Gorlov (—?—) navštívil 30. 8. 1901 Martin. Vtedy sa s ním Svetozár Hurban osobne zoznámil a asi udržiavali aj listové styky. Z ich vzájomnej korešpondencie sa nám nepodarilo nič objaviť. V spomenutom čase cestoval Gorlov do Paríža, preto tá obava o adresu.

[1478] List Konštantína Hurbana sa nám nepodarilo nájsť.

[1479] Nepodarilo sa zistiť o koho ide, ani zmysel narážky nám nie je jasný.

[1480] T. j. strážmajster Rácz.

[1481] Svetozár Hurban čítal vo vacovskom väzení Zobrané spisy Antona Pavloviča Čechova a dojmy z prečítaného zaznamenával do Lístkového denníka.

[1482] Jozef Škultéty písal Vajanskému až 14. 1. 1904.

[1483] T. j. brat Vladimír Hurban (1850 — 1914), evanjelický farár v Starej Pazovej.

[1484] Žül — dr. Július Markovič (1860 — 1913) — lekár v Novom Meste n/Váhom, brat Vajanského zaťa dr. Rudolfa Markoviča, advokáta v Novom Meste n/Váhom

[1485] Viera Markovičová (1899 — 1945) — najstaršia vnučka Svetozára Hurbana

[1486] Mária Markovičová (*1901) — vnučka Vajanského, žije dodnes v Liptovskom Mikuláši, kam sa vydala za inž. Jána Lacku. U nej v opatere sa zachovala väčšina rukopisnej pozostalosti a najmä listového materiálu po starých rodičoch.

[1487] Zorka Markovičová, vydatá Stuchlá (*1903) — vnučka Svetozára Hurbana, žije v Modre

[1488] Oľga Markovičová, vydatá Števonková (1902 — 1966) — vnučka Svetozára Hurbana

[1489] T. j. Rudolf Markovič JUDr. (1866 — 1934) — advokát v Novom Meste n/Váhom, manžel najstaršej Vajanského dcéry Viery

[1490] Viera Hurbanová, vydatá Markovičová (1876 — 1946) — dcéra Vajanského, mávala časté pôrody. Tu žartovná narážka na túto skutočnosť.

[1491] Vlado Hurban v tom čase študoval vo Viedni.

[1492] List Vajanského Lackovej, písaný z vacovského väzenia, sa nepodarilo zatiaľ nájsť.

[1493] Franko Veselovský (1845 — 1917) — advokát v Trnave, predseda Trnavskej a vidieckej ľudovej banky, slovenský politik, v tomto čase krajinský vyslanec senického okresu, bol obžalovaný za poburovanie proti maďarskej národnosti. Súd sa konal v Nitre v čase od 20. — 28. januára 1904; Kráľovská súdna stolica v Nitre Veselovského oslobodila. (Pozri Národné noviny z 29. januára 1904, č. 13.) Po apelácii štátneho zástupcu kráľovská tabuľa v Bratislave ho odsúdila 21. mája 1904 na jeden rok štátneho väzenia a 1000 korún súdnych trov. Pozri aj článok Pravota Franka Veselovského v Národných novinách z 21. mája 1904 (č. 63).

[1494] JUDr. Rudolf Markovič, MUDr. Július Markovič a senior Ľudovít Čulík boli obžalovaní z poburovania proti maďarskej národnosti, ktorého sa mali dopustiť vo volebných prejavoch v Bzinciach a Lubinej. Kráľovská tabuľa v Bratislave oslobodila všetkých. Pozri o tom v článku Nitriansky politický proces odtlačenom v Národných novinách z 19. februára 1903 (č. 23).

[1495] Ján Valášek (1849 — 1932) — advokát na Myjave, politik, v tom čase vyslanec na uhorskom sneme bol obžalovaný za poburovanie proti maďarskej národnosti a odsúdený na tri mesiace štátneho väzenia a 1000 korún pokuty (Národné noviny zo 7. januára 1904, č. 3). Neskôr mu podobne ako Veselovskému, zvýšila kráľovská súdna stolica v Bratislave trest na jednoročné väzenie a 1000 korún pokuty (Národné noviny z 21. januára 1904, č. 63).

[1496] Pesti Napló — politický maďarský denník vychádzal od 9. marca 1850 v Budapešti. Založil ho Ferenc Császár, od r. 1901 ho redigovali Kornell Abrányi a József Surányi. V Pesti Napló z 12. januára 1904 vyšiel článok: A végvidéki Magyarországért (V záujme Maďarov na okrajoch krajiny), v ktorom sa skutočne navrhovalo, aby maďarské kasína poskytovali bezúročné pôžičky úradníkom v národnostne miešaných okresoch, resp. v nemaďarských okresoch.

[1497] Národné noviny z 9. januára 1904 (č. 4) priniesli Oznámenie, podľa ktorého valné zhromaždenie celulózky, účastinárskej spoločnosti v Martine, uzavrelo likvidáciu spoločnosti. Lacková v liste naráža na túto skutočnosť.

[1498] N. N. — Národné noviny

[1499] Ambro Pietor odpovedal Vavrovi Šrobárovi v Listárni Národných novín XXXV (1904), č. 4. Text odpovede znel: „Pán dr. V. Šrobár v R.: Na Vaše vyzvanie nemám čo odpovedať, lebo ja som ten článok nepísal, ani tam nestojí, že by to malo byť odvetou na Váš článok. Prečítajte si, napr. čo je napísané v č. 6 ,H-u‘ na str. 191 — 192.“

A. Pietor, red.

Vajanský naráža na túto noticku — odpoveď.

[1500] Ida Hurbanová v liste z 10. 1. 1894 spomenula kritické nápady v Hlase.

[1501] Matúš Dula prisľúbil návštevu do vacovského väzenia Vajanskému v liste z 2. 1. 1904 (list č. 194).

[1502] Pozri Menoslov… č. 21.

[1503] O priebehu Veselovského procesu priniesli Národné noviny článok Nitriansky proces (XXXV, 1904, č. 12). Obvinenie proti Veselovskému vyvracali na súde i svedkovia z ľudu, ako richtár Valluch a roľník Vološka. (Pozri článok Zase panslavizmus, Národné noviny XXXV, 1904, č. 14.) Dula naráža v liste práve na tieto skutočnosti.

[1504] perzekvovať (z lat.) — prenasledovať, stíhať

[1505] Fero = František Veselovský

[1506] Števo = Štefan Fajnor

[1507] Kráľovská súdna stolica v Nitre naozaj Veselovského oslobodila, ale kráľovská tabuľa v Bratislave po apelácii žalobcu posúdila Veselovského na jeden rok štátneho väzenia a 1000 korún pokuty.

[1508] Janko Kunaj — martinský občan, pokladník Tatra banky

[1509] M — asi Nové Mesto n/Váhom

[1510] Žul — dr. Július Markovič. (V Martine tak volali mestského notára Júliusa Zátureckého, no s týmto Vajanský neudržiaval blízke priateľské vzťahy. Možno teda predpokladať, že ho Dula informuje o bližších rodinných príslušníkoch.)

[1511] T. j. Ďuro Čajda.

[1512] Černokňažník — Humoristicko-satirický časopis. Vychádzal ako mesačník v Martine v r. 1876 — 1910. V jeho redakcii sa vystriedali Štefan Pinka (Gustáv Zechenter) a Ďuro Čajda, ktorý ho redigoval od r. 1879 až do zaniknutia.

[1513] Ďuro Čajda bol v Nitre ako spravodaj Národných novín na súdnom procese Veselovského. Pomoc Milana Hodžu spočívala v tom, že stenografoval záznam z procesu a prediktoval ho Ďurovi Čajdovi pre Národné noviny.

[1514] Tobiáš Ivanka bol hostinský v Martine.

[1515] Pozri list č. 199 (aj Menoslov… č. 18).

[1516] Milan Ivanka (1876 — 1950) — syn Tobiáša Ivanku, v tom čase bol advokátom v Trnave

[1517] Slovenský týždenník vychádzal v r. 1903 — 1918 v Budapešti (pokračoval aj po r. 1918). Zodpovednými redaktormi boli: Milan Hodža, Dušan Porubský, Milan Lichard a Jozef Šimko. Roku 1904 ho v buržoázno-demokratickom duchu redigoval Milan Hodža.

[1518] Sl. T. = Slovenský týždenník

[1519] Matúš Dula.

[1520] Jan Malypetr (1873 — 1947) — český buržoázny politik a neskôr jeden z predákov agrárnej strany

[1521] Československá stráž vychádzala v Prahe od r. 1904.

[1522] Slovanský přehled založil r. 1898 český spisovateľ Adolf Černý (1864 až 1919) a sám časopis aj redigoval v r. 1898 — 1914.

[1523] Dimitrij Nikolajevič Vergun (1871 — ?) — ruský filológ, v r. 1907 — 1917 redaktor časopisu Novoje Vremja, od r. 1921 rektor univerzity v Rige, v r. 1924 — 1927 profesor Komenského ústavu v Prahe. Tu narážka na spor, ktorý vznikol medzi časopisom Slavianskij Vjek a Slovanským přehledem. Slavianskij Vjek (1904, č. 70) vytýkal Slovanskému přehledu: „ukrajinský separatizmus“ a Slovanský přehled reagoval na to odmietavými výpadmi dr. Černého. K celej tejto polemike zaujal stanovisko aj Jozef Škultéty v stati Slovanský přehled, ktorá vyšla v Slovenských pohľadoch XXIV (1904), č. 1, s. 70 — 75.

[1524] Novoje = Novoje Vremja — reakčný ruský denník vychádzajúci v Petrohrade v r. 1868 — 1917. Od r. 1876 časopis redigoval Alexej Sergejevič Suvorin (1834 — 1912). Časopis zanikol 28. októbra 1917. Redakcia Národných novín čerpala z tohto ruského časopisu mnohé informačné správy.

[1525] Milan Lichard (1853 — 1935) — syn Daniela Licharda, inžinier, správca Kníhtlačiarskeho-účastinárskeho spolku v Martine, nakoniec redaktor úradných novín v Užhorode

[1526] egegia (v liste chyba, správne má byť elégia) — žalospev

[1527] Narážka na propagovanie zásluh Milana Hodžu pri získavaní klientely pre advokátsku kanceláriu Milana Ivanku v Trnave.

[1528] P = Slovenské pohľady

[1529] Vajanský myslí Škultétyho článok Slovenské časopisy (Slovenské pohľady XXIV, 1904, č. 1, s. 75 — 76). V článku spomína procesy proti Národným novinám, Černokňažníku, Považským novinám a hlavne odsudzujúco kriticky píše o Slovenskom týždenníku, s čím Svetozár Hurban súhlasil. („V ňom ozýva sa čudná, nelogická, neodôvodnená žaloba, že v martinských slovenských vydaniach je zamlčovaný. Ako to? Vo dve strany chcel by mať chválu? Jemu záleží na tom, aby sa páčil pražskému ,Času‘. Tým stratil nároky na naše uznanie.“)

[1530] canaille (franc.) — zberba, bagáž, svorka, banda

[1531] monštrá (z lat.) — netvory

[1532] Narážka na realistické hnutie, vedené Masarykom a na jeho vplyv v českom verejnom živote i na slovenskú univerzitnú mládež študujúcu v Prahe.

[1533] v Č. = v Čechách

[1534] Števko = Miloš Štefanovič. Rozdeľoval štyri štipendiá Dionýza Štúra po 200 korún. Spolučlenmi kuratória boli Franko Veselovský, advokát v Trnave a Jozef Dérer, advokát v Malackách (Národné noviny XXXIV, 1903, č. 154).

[1535] Vl. Karl. = Vladimír Karlovič Sabler (1845 — ?) — ruský cirkevný dejateľ, spisovateľ, docent na Moskovskej univerzite od r. 1872, od r. 1896 senátor a nakoniec nadprokuror Sv. Synody. (Pozri článok Nový nadprodukor Sv. Synody, Národné noviny XLII, 1911, č. 59.)

[1536] presentirtelleri (z nem. — der Präsentierteller) — na tácni, na podnose

[1537] Básnická skladba Johanna Wolfganga Goetheho Faust vyšla v r. 1808 (diel I.), 1832 (II. diel). Tu asi narážka na tvorivú a poznávaciu silu človeka, na jej možnosti i obmedzenia.

[1538] epea plerocuta, fliegende Worte (lat.-gr.-nem.) — slová lietavé, lietajúce slová

[1539] Narážka na báseň Jozefa Podhradského Kúštik z komickej tragédie v Rimavskej Sobote, ktorá vychádzala v Slovenských pohľadoch na r. 1904, a to na str. 55 — 67, 128 — 138, 172 — 182. Spomenutá pieseň Dušana Viesta, ktorá začína veršom Či sú to oblaky? A či divé húsky? bola súčasťou tejto Podhradského básne a vyšla na s. 65.

[1540] s povinnoju golovoju (z rus.) — s patričnou úctou

[1541] t. j. zastrašovanom a odstrkovanom

[1542] starík = Jozef Podhradský

[1543] Jozef Svatopluk Machar (1864 — 1942) — český básnik. Tu narážka na Listáreň Slovenského týždenníka z 19. septembra 1903, kde sa v odkazoch mladým autorom písalo: „Odporúčame Vám čítať Machara, miesto básnickej akadémie“. (Jeho veršovaný román Magdaléna vyšiel r. 1894.)

[1544] Zbierka noviel Brutalitäten (Násilnosti) vyšla r. 1885. Jej autorom bol Hermann Conradi.

[1545] Vajanský podľa všetkého čítal prvé desaťzväzkové vydanie Zobraných spisov Antona Pavloviča Čechova, ktoré vyšlo v r. 1899 — 1901 vo vydavateľstve A. F. Marksa. Svetozár Hurban prečítal asi všetkých desať zväzkov. V Lístkovom denníku komentoval tieto práce: Moja žizň, Duel, Tri goda, Ariadna, Raskaz neizviestnego čelovieka, Bieda, Poprugynica, Babie carstvo, V ovrag, Rotschildova skripka, Jonič, Dama s sobačkoj, Vragi, Step, Prišibejev, Agafia, Voloďja, Nešťastie, Vieročka, Mužiki, Aniuta, Skučnaja istorija, O ľubvi, Čeloviek v futrale, drámu Ivanov a iné. Pozri o tom bližšie Pavol Petrus, Vajanský a Čechov, Slovenská literatúra IX (1962), s. 288 — 303.

[1546] pro nihilo (lat.) — za nič, o ničom, na nič

[1547] adulter (z franc. adultere) — cudzoložstvo

[1548] gründlich (nem.) — základne

[1549] v kóteru — vo väzení, v zatvorení

[1550] Vajanského sluhom vo vacovskom väzení bol pravoslávny Rumun Ďuro, ktorý bol odsúdený za vraždu svojho švagra, neskôr ho nahradil sluha Pap.

[1551] Landsfelder, Vajanského spoluväzeň, bol 22-ročný žid. Hofer bol gazdovský praktikant od Komárna. Svetozár Hurban sa s ním rozprával po slovensky. (Pozri: Lístkový denník… s. 62.)

[1552] Bohdana Škultéty čakala vtedy druhé dieťa. Dcéra Ľudmila sa jej narodila 14. 2. 1904.

[1553] Tak v intímnom rozhovore oslovovali prvorodenú Škultétyho dcéru Annu Škultétyovú (1893 — žije v Martine).

[1554] Štefan Várkonyi (1852 — 1916) bol pôvodne sociálnym demokratom, ale neskôr šiel cestou roľníckeho socializmu. Hlásal potrebu rozparcelovania majetkov nad 100 ha. Získal si značnú popularitu medzi maloroľníckym ľudom a bezzemkami. Várkonyi bol za túto svoju činnosť odsúdený na 2 mesiace väzenia. Do vacovskej väznice nastúpil 6. februára 1904. Vajanský sa s ním spriatelil, hoci navzájom často polemizovali.

[1555] Na prvej strane poznámka Vajanského: Zodp. 16/2 1904. Vacov.

[1556] Michail Ivanovič Čigorin (1850 — 1908) — slávny ruský majster šachu na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia

[1557] Alexej Sergejevič Suvorin (1834 — 1912) — ruský žurnalista, redaktor časopisu Novoje Vremja. Tu narážka na vypuknutie rusko-japonskej vojny.

[1558] Miloš Štefanovič bol riaditeľom Tatra banky od r. 1903 až do smrti.

[1559] Vasilij Alexejevič Prokofjev (—?—) — redaktor časopisu Novoje Vremja. Článok sa nám nepodarilo identifikovať, týkal sa asi nálad v ruskej spoločnosti na začiatku vypuknutia rusko-japonskej vojny.

[1560] Hana — Anna Škultétyová

[1561] František Libíček — český žurnalista

[1562] Franko Kabina bol za článok v Hlase ľudu, namierený proti nariadeniam ministra Vlassitsa, podľa ktorých sa má zaviesť maďarčina do ľudových škôl ako vyučovací jazyk, odsúdený na päť mesiacov väzenia a 200 korún pokuty (čl. Tlačová pravota, Národné noviny zo 6. februára 1904, č. 17). Juraj Babka, redaktor hospodárskeho časopisu Obzor bol za článok Vstúp v boj, vstúp život (januárové číslo Obzoru v r. 1902) odsúdený v Bratislave na tri dni štátneho väzenia a 20 korún pokuty (čl. Tlačová pravota „Obzora“, Národné noviny XXXV, 1904, č. 19, 20). V liste sa naráža na zbabelé správanie sa Juraja Babku pri súde, ktorý zdôrazňoval, že ako učiteľ „tri predmety vyučuje v maďarskej reči“, že je členom „štyroch maďarských hospodárskych spolkov“ a na dôvažok dodal, že „noviny Obzor podžupanom odporúčané boli na štátnu subvenciu“. Tento postoj kriticky komentoval aj Slovenský týždenník z 12. februára 1904 (č. 7) v článku Tlačová pravota „Obzoru“.

[1563] Narážka na zdravie Bohdany Škultétyovej po pôrode.

[1564] Matúš = Matúš Dula. O príčinách spomenutej skutočnosti pozri bližšie v liste č. 200.

[1565] Proces Považských novín sa konal 15. februára 1904 v Bratislave. Odsúdený bol redaktor Igor Hrušovský na tri dni štátneho väzenia a 40 korún pokuty.

[1566] Národné noviny priniesli, pravdepodobne od Ďura Čajdu, obsiahlu správu o procese Považských novín (čl. Tlačová pravota Považských novín, Národné noviny XXXV, 1904, č. 23 a 24).

[1567] T. j. ťažké dni v čase neúspechov ruských vojsk v boji s Japoncami.

[1568] Vajanský myslí skutočnosť, že bôľne dni, ktoré prežíval počas porážok ruských vojsk na rusko-japonskom fronte, bol medzi maďarskými väzňami a nie medzi svojimi.

[1569] Narážka na maďarský časopis Budapesti Hírlap, vychádzajúci od r. 1881 v Budapešti nákladom 25 000 výtlačkov denne. Bol to poloúradný denník konzervatívnej orientácie. V rusko-japonskej vojne zaujímal projaponské stanovisko. Napr. v rubrike A háború (Vojna), priniesol Budapesti Hirlap XXIV (1904), č. 43 správu o potopení dvoch pancierových ruských lodí Varjaga a Korejca.

[1570] Vajanský naráža na zničenie dvoch japonských plukov pri Port Arture. Správu o tom priniesol Budapesti Hírlap z 11. februára 1904 (č. 42), ako aj Národné noviny z 13. februára 1904 (č. 21).

[1571] s povinnoju (rus.) — s patričnou úctou

[1572] H. B. = Novoje Vremia. Z tohto časopisu preberali Národné noviny správy o rusko-japonskej vojne. Vajanský naráža na spomenutú, pre neho radostnú správu o tom, že ruské vojská zničili pri vyloďovaní blízko Port Arturu dva japonské pluky.

[1573] Denník mal názov: Lístkový denník Svetozára Hurbana Vajanského — Vacovské väzenie. Od 30. decembra 1903-roku po 29. február 1904-roku, 62 dní. Motto: Pro privata notitia. Pozri o ňom bližšie v mojej štúdii: Lístkový denník S. H. Vajanského, Slovenská literatúra IX (1962), s. 231 — 239.

[1574] Basil Hall (1788 — 1844) — anglický námorný kapitán a autor viacerých prác o námornej plavbe. Beinschienen (z nem. die Beinschiene) — doska, tu vo význame ochranný štít, ϰημιδ (gr.) — železná holienka; časť rytierskeho brnenia.

[1575] bronenosci (z rus.) — obrnenci, krížniky

[1576] Vajanský naráža na ruskú revolúciu r. 1905.

[1577] éljenovali (z maď. éljen) — doslova nech žije, tu vo význame oslavovali

[1578] Čas XVIII (1904) prinášal celý seriál článkov k rusko-japonskej vojne, napr.: Rusko-japonská válka (č. 39), Několik číslic k branné moci na dalekém východě (č. 12, 13), Rusko-japonská válka (č. 40) atď. V poslednom zo spomenutých článkov sa písalo: „Nepotřebujeme snad dodávat, že my jako Slované doufáme a věříme ve vítězství ruských zbraní“.

[1579] Narážka na časopis Slovenský týždenník, ktorý v tom čase redigoval Milan Hodža. Časopis vychádzal v Pešť-budíne. Vo vojne rusko-japonskej zaujímal proruské stanovisko. Napr. v Slovenskom týždenníku II (1904), č. 8 sa v nepodpísanom úvodníku Vojna medziiným písalo: „A keď mierny postup ruský narazil tam ďaleko na kanóny — nuž teda, v mene božom kanóny! A keď vysadnú nepriatelia na pevninu a zvedie sa válka zblízka, tvárou v tvár, s najdokonalejšou zbraňou, z nejž sťa krúpy prší smrť, — inu Slovan, keď treba, za pokrok svoj i život musí položiť“.

[1580] Vajanský tu myslí na postoj Milana Hodžu k rusko-japonskej vojne. Ako redaktor Slovenského týždenníka zaujímal Milan Hodža proruské stanovisko.

[1581] Štefkom = Milošom Štefanovičom

[1582] rikkancsok (z maď.) — predavači novín, kolportéri

[1583] Narážka na ukrajinské študentské hnutie s protiruským zameraním.

[1584] Minonosec (z rus.) — torpédoborec, torpédový čln

[1585] Eugen Andreánsky bol Vajanského spoluväzňom v Segedíne r. 1893, preto tá humorná adresa.

[1586] spr. huncút: H. S. V. államfogoly és javíthatatlan panszláv agitátor Úrnak, tisztelettel és szeretettel Vácott (maď.) — huncútovi H. S. V. štátnemu väzňovi a nenapraviteľnému panslavistickému agitátorovi s úctou a láskou k Vacovu

[1587] T. j. Peter V. Rovnianek z Pittsburgu (pozri Menoslov… č. 93).

[1588] Išlo o sestry blížence, Elenu a Kornéliu Vydrínovú. Popri Daňovi Chlebíkovi to boli ústredné postavy z novely Blížence.

[1589] Belko — t. j. Anton Bielek(?)

[1590] perse (maď.) — pravdaže

[1591] obalbíruje — oberie o všetko

[1592] šuft (z nem.) — vyvrheľ, ničomník

[1593] v purume (z lat.) — v čistopise

[1594] Novela Mier duše vyšla pôvodne v Slovenských pohľadoch I. (1881) na s. 343 až 374. Novela Blížence bola oveľa rozsiahlejšia. Vyšla samostatne v XII. zväzku Sobraného diela Svetozára Hurbana Vajanského, Turčiansky Sv. Martin 1913, na 333 stranách.

[1595] embryo (gréc.) — zárodok mnohobunkových organizmov v prvom období vývoja, tu vo význame zárodok diela

[1596] T. j. syna Vlada Hurbana, študujúceho vo Viedni.

[1597] hn. — hnusí

[1598] List sa nám nepodarilo nájsť.

[1599] O. m. — o mojom

[1600] Narážka na článok, ktorý vyšiel v americkom časopise Slovenský denník. Pre neprístupnosť časopisu údaj zostal nepreverený.

[1601] Miloš Pietor (1876 — 1914) — syn Ambra Pietra, účtovník Sporiteľne, od r. 1906 redaktor časopisu Národný hlásnik

[1602] Narážka na pôrod Bohdany Škultétyovej (14. februára 1904 sa jej narodila dcéra Ľudmila).

[1603] Slávny chrám sv. Petra v Ríme, ktorého prvým architektom bol slávny taliansky maliar a architekt Raffael. Tu všade humorná narážka na materinské bolesti pri pôrode.

[1604] Sixtínská kaplnka v Ríme bola vybudovaná v r. 1473 — 1481 Giovanim de Dolci pre pápeža Sixta IV. Vajanský naráža na Raffaelove kartony pre koberce Sixtínskej kaplnky vo Vatikáne zobrazujúce výjavy zo skutkov apoštolských.

[1605] Raffaello Santi Raffael (1483 — 1520) — vynikajúci taliansky maliar a architekt. Svojimi freskami vyzdobil v r. 1508 — 1511 vo Vatikáne siene Stanze della Segnatura (Na strope: Teológia, Filozofia, Poézia, Právo; na stenách: Dišputa, Aténska škola, Parnas a Sudcovské ctnosti).

[1606] in aedibus Vaticanis (lat.) — v budovách vatikánskych

[1607] Vajanský čítal zobrané spisy Antona Pavloviča Čechova a mal voči jeho tvorbe vážne výhrady. Pozri o tom bližšie Pavol Petrus, Vajanský a Čechov, Slovenská literatúra IX (1962), s. 288 — 303.

[1608] Turg. — Ivan Sergejevič Turgenev (1818 — 1883), ruský spisovateľ, ktorého dielo podnetne pôsobilo na Vajanského prozaickú tvorbu. Pozri o tom v monografii Andreja Červeňáka, Vajanský a Turgenev, Bratislava, SAV, 1968.

[1609] Hazánk — maďarský politický denník, vychádzajúci v Pešti v r. 1893 — 1905. Redaktori boli: István Bernát, Károly Baross, Dezső Jancsó a v spomenutom období Barna Buday.

[1610] Géza Kacziány (1856 — 1939) — maďarský a nemecký spisovateľ, prekladateľ, presbyteriálny farár, navštívil Ameriku i Anglicko, autor vojenských románov (A nagy manőver — Veľké manévre a iných) i literárnoestetických štúdií

[1611] ad novelam (z lat.) — k novele

[1612] Narážka na satirický typ z Gogoľovho románu Mŕtve duše. Vajanský chcel vytvoriť podobný typ zo slovenských pomerov v postave Daňa Chlebíka z novely Blížence.

[1613] T. j. Pavel Zoch (1850 — 1907) — farár a senior v Jasenovej a potom od r. 1896 v Modre.

[1614] T. j. Novoje Vremia.

[1615] Rudimentovej Jungferrede — t. j. obhajobnej reči dr. Rudolfa Markoviča v tlačovom procese Považských novín. Jeho obhajobná reč vyšla v Národných novinách XXXV (1904), č. 25, 26 a 27.

[1616] Dátovanie v liste je mylné. Správne má byť 25. febr. 1904.

[1617] žené (z franc.) — gené — znepokojený

[1618] T. j. Matúšovi Dulovi.

[1619] Vajanský vypísal na osobitný list ešte raz úryvok z Ivankovho listu, aby ho Škultéty mohol použiť ako argument proti tvrdeniam Dulovým o pomoci M. Hodžu pri advokátskej praxi Milana Ivanku.

[1620] Nepodarilo sa nám zistiť, kto sa za pseudonymom Votický skrýval. S jeho článkami polemizovali v Národných novinách XXXV (1904) dr. Miloš Štefanovič (č. 45), Pavel Mudroň (č. 46), dr. Ján Vanovič (č. 46) a dr. Július Markovič (č. 48).

[1621] Český Lloyd — odborný český časopis vychádzajúci od r. 1884 v Prahe

[1622] Vajanský naráža na prívržencov realistickej politiky T. G. Masaryka.

[1623] T. j. hlasistov.

[1624] Anton Bielek (1857 — 1911) — slovenský prozaik; od r. 1890 správca Salvovej tlačiarne v Ružomberku, od r. 1891 administrátor Národných novín, v r. 1897 — 1903 redaktor Ľudových novín a do r. 1904 úradník Tatry banky v Martine, v r. 1904 — 1906 redaktor Katolíckych novín. Po výpovedi zo zamestnania a po rozporoch so Salvom i s martinskými kruhmi „naháňaný finančnými záväzkami“, vysťahúva sa do Ameriky, kde sa stáva redaktorom Slováka v Amerike.

[1625] Ľudové noviny začali vychádzať r. 1897 ako mesačník, roku 1903 vychádzali tri razy do týždňa. Jozef Škultéty obvinil Antona Bielka, že prijal od Československej jednoty peniaze na časopis, aby vystupoval „proti slovenčine ako literárnemu jazyku“. Ľudové noviny zanikli r. 1903. (Pozri článok Jozefa Škultétyho, Intrigy proti slovenčine. Národné noviny XLII, 1911, č. 33.)

[1626] „mauvais sujet“ in optima forma (z franc.-lat.) — zlý námet v najlepšej forme, tu sa myslí na Antona Bielka

[1627] Nepodarilo sa zistiť o koho išlo.

[1628] Spomenutá kópia olejomaľby podobizne Jána Kollára sa dodnes zachovala na evanjelickej fare v Budapešti, kde sa nachádzajú aj ďalšie kollárovské materiály, ktoré opatruje nateraz Jozef Podhradský.

[1629] František Melnický (1822 — 1876) — český sochár

[1630] Friederika Kollárová, rodená Schmidtová, bola od r. 1835 manželkou Jána Kollára.

[1631] Ján Kollár bol pôvodne pochovaný vo Viedni a odtiaľ boli prevezené jeho pozostatky do Prahy 15. mája 1904. Pozri článok: Prevezenie ostatkov Jána Kollára, Národné noviny XXXV (1904), č. 62.

[1632] t. j. Jánovi Kollárovi

[1633] Ide o druhú vnučku Jána Kollára, sestru Fridy Schellenbergovej (1870 až 1933) Ľudmilu Schellenbergovú (1865 — 1929).

[1634] Brat Fridy Schellenbergovej Ján Schellenberg zomrel 31. 1. 1901.

[1635] Išlo o nemeckého básnika Ernesta Viktora Schellenberga (1827 — 1896), otca Fridy Schellenbergovej.

[1636] Išlo asi o Vajanského články Vznik súčasného úpadku I. — II., odtlačené v Národných novinách XXXV (1904), č. 86 a 87.

[1637] Evanjelický cirkevník, redigoval v r. 1903 — 1919 Ferdinand Hrejsa. Išlo o časopis venovaný otázkam evanjelickej cirkvi.

[1638] V článku Vznik súčasneho úpadku II. (Národné noviny XXXV, 1904, č. 87) sa o Masarykovi písalo: „U hlúpej masy polovzdelancov a zlých študentov na čas imponujú takíto piadimužíci, krčiaci zo seba malinkých Nietzscheovcov, imponujú tieto karikatúry a la Masaryk, ktorý sa chytá za fráčok dekadentského filozofa, ale naučil sa od neho iba ako smrká, ako odkašliava a odpľúva. A čo potom o karikatúrach opičiacich sa po tejto mizernej karikatúre“.

[1639] Ferdinand Hrejsa (1867 — 1953) — český profesor cirkevných dejín v Prahe na evanjelickej teologickej fakulte, redaktor časopisov Evanjelický cirkevník (1903 — 1919) a Pravda (1903 — 1904), cirkevný spisovateľ

[1640] Hrejsov list z 18. 7. 1904 kladne oceňujúci Masarykovu činnosť sa zachoval v súkromnom archíve Márie Lackovej v Liptovskom Mikuláši. V liste, ktorý nepublikujeme, sa medziiným písalo: „Že by prof. Masaryk slovenské evanj. studující činil lhostejnými k národu a náboženství je nesprávné a nemožné. Pravda je, že studující mládež… když přijde na universitu, ocitne se v boji víry a vědy a pravidelne ztrácí — náboženské vědomí. Ale to i bez prof. Mas(aryka)“…

[1641] Vajanský naráža na „původní dopis“ Z Turč. Sv. Martina, ktorý odtlačili Národní listy z 5. augusta 1904 (č. 215). Článok je písaný česky, jeho autorom bol pravdepodobne Karel Kálal. V ňom sa konštatovalo kriticky: „Od té doby však, co klesá směr, zastupovaný martinskými národovci, pozbývají i tyto sjezdy svého všenárodního významu a počet hostu rok za rokem klesá…“ atď.

[1642] Martinský smer — t. j. smer ako ho reprezentovala Národná strana a jej orgán Národné noviny

[1643] O niečo neskôr v článku Prorok Masaryk (Národné noviny XXXV, 1904, č. 115) nazval nepodpísaný pisateľ Jana Herbena „duchovným paholkom, otrokom Masarykovým“. Tu narážka na hlasistov, ktorých považovali za odchovancov Masaryka a Herbena, ktorý v tom čase redigoval promasarykovsky orientovaný Čas, kde prispievali i príslušníci tejto skupiny.

[1644] Narážka na požiar v Martine, ktorý spomína referent Národních listov.

[1645] Čas a Naše doba boli časopisy promasarykovskej orientácie, často kritizujúce koncepciu politickej praxe martinských národniarskych kruhov. Napr. v Čase na r. 1904 v článku Slovenské časopisy (č. 46) sa doslova písalo: „Nemožno přece Času souhlasiti s katastrofální politikou Národných novin, když nesouhlasí s katastrofální politikou Národních listů, nemožno přece souhlasiti s těmi poměry a s těmi ideami, které zavádí Martin“ atď. Vajanský naráža na tento typ článkov v spomenutých časopisoch.

[1646] Referent Národních listov v časti dopisu, kde referuje o zasadnutí Muzeálnej slovenskej spoločnosti, najprv spomína, že „dvorana Národního domu zela ještě prázdnotou“ o 9-tej, a že schôdza mohla byť „zahájena předsedou katolíckym farářem O. Ametem“ až o pol 10-tej… Vajanský naráža na túto skomoleninu mena Andreja Kmeťa a vyvodzuje z toho záver o referentovej neznalosti slovenských pomerov.

[1647] Pavel Socháň (1862 — 1941) — slovenský maliar, fotograf, spisovateľ a národopisec vydával v tom čase fotografické podobizne slovenských spisovateľov a politikov

[1648] loco (lat.) — v mieste, tu

[1649] Pozri Menoslov… č. 70.

[1650] Pozri Menoslov… č. 54.

[1651] Portrét Pavla Mudroňa (o ňom bližšie pozri Menoslov… č. 78) vyšiel v Ottovom naučnom slovníku na str. 839. Jeho autorom bol Jaroslav Vlček.

[1652] Jozef Gašparík (1861 — 1931) — najprv pracoval u Karola Salvu, od r. 1895 si založil v Martine knižný a papiernický obchod a o tri roky neskôr si zriadil aj vlastnú tlačiareň

[1653] Vajanského listy Oszkárovi Asbóthovi sa nám zatiaľ nepodarilo nájsť. Podľa informácií pracovníkov Slovanského ústavu na budapeštianskej univerzite, rodina po Asbóthovej smrti, z obavy pred prenasledovaním, asi rukopisnú pozostalosť zničila.

[1654] Nachkur (z nem.) — dodatočná liečba, tu vo význame dodatočné zdokonalenie

[1655] fíny (z maď. hovor.) — jemný

[1656] Samo Czambel (1856 — 1909) — slovenský jazykovedec, v tom čase člen tlačového a prekladateľského odboru v uhorskom ministerskom prezídiu v Budapešti

[1657] Czambelova Rukoväť spisovnej reči slovenskej vyšla v Martine r. 1902. Asbóth ju preto tak dôkladne študoval, že ju potreboval k prednáškam na budapeštianskej univerzite. Túto jeho činnosť zaznamenali s veľkým porozumením aj Národné noviny z 15. septembra 1904 (č. 111), ktoré písali: „Profesor dr. Oskar Asbóth ohlásil na pešťbudínskej univerzite kolegiume ,Slovenská tvaroveda‘ (Tót alaktan), týždenne dve hodiny. Ako prvé kolégium, čo týka sa slovenčiny, s radosťou ho pozdravujeme a upozorňujeme naň všetkých vedychtivých našincov v Pešťbudíne“.

[1658] O sancta simpilicitas (lat.) — Ó svätá prostota!

[1659] Zorka Markovičová — v tom čase jednoročná vnučka Svetozára Hurbana (narodila sa 26. septembra 1903)

[1660] Básnická skladba Andreja Sládkoviča Detvan vznikla v r. 1845/1846, ale knižne vyšla až v piatom ročníku Nitry r. 1853. Vohľady sú štvrtým spevom skladby (Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady a Lapačka). Asbóth čítal pravdepodobne túto skladbu z neskorších vydaní.

[1661] Vajanského Nálady a výhľady vychádzali pôvodne v Národných novinách XXVIII (1897) na pokračovanie, a to v č.: I.-261, II.-262, III.-263, IV.-264, V.-265, VI.-266, 267, VII.-268, VIII.-269, IX.-270, X.-271, XI.-272, 273, XII.-274. Asbóth čítal asi zo samostatného knižného vydania, ktoré vyšlo pod názvom: Nálady a výhľady. Pokus znázorniť terajší slovenský myšlienkový svet s rozpomienkami na minulosť. (Odtisk z „Národných novín“.) Turč. Sv. Martin 1897. Tlačou a nákladom Kníhtlačiarsko-účastinárskeho spolku, M. 8°, s. 71.

[1662] Išlo o stať Jozefa Škultétyho Ján Kollár, ktorá vyšla v Slovenských pohľadoch na r. 1904 (č. 5, s. 346 — 356), Škultéty v nej komentoval jednak prácu Jána Jakubca Ján Kollár… (1904) a jednak prejavy Františka Pastrnka, Jozefa Herolda a Michala Bodického, povedané pri kollárovských slávnostiach v Prahe.

[1663] Gustáv Koričanský (1886 — 1947) — úradník Slovenskej banky v Sibíne, kultúrny pracovník

[1664] Škultétyho článok Miestne mená a história (pôvodne to bola prednáška na valnom zhromaždení Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Martine 3. augusta 1904) vychádzal na pokračovanie v Národných novinách XXXV (1904), č. 96 — 97. Škultéty tu nastolil otázku pôvodnosti slovanského osídlenia a miestopisných názvov. Polemizoval s maďarskými historikmi, napr. Jánom Karácsonyim, ktorý považoval Hájniky a Rybáre za preklad z maďarských mien Ardó a Halászi. Svoju vedeckú úvahu zakončuje myšlienkou: „Mená nielen miest, dedín našich, ale i hôr, vôd, dolín, strání, honov, studničiek, atď. atď. sú našimi historickými pamiatkami, našim najvlastnejším duchovným majetkom národným“.

[1665] O spomenutom obraze-kópii priniesli noticku od V. (Vajanského?) aj Národné noviny XXXV (1904), č. 134 pod názvom Kopia Hans Makartovej Julie a Romea. V nej sa uvádzalo: „Dľa originálu chráneného vo viedenskom umelecko-historickom múzeu (predtým Belvedere), náš rodák Milan Mitrovský s veľkou vyše polročnou pilnosťou previedol kopiu Makartovho slávneho diela ,Julia v hrobke‘«. Vystavená v salóne dr. Jána Petrikoviča.“

[1666] Tlačená hlavička: Milan Ivanka, advokát v Trnave Dolná-hrubá ulica č.19.

[1667] Ivankov preklad Turgenevovho románu Otcovia a deti vyšiel v Martine tlačou Kníhtlačiarsko-účastinárskeho spolku r. 1904 (Románová bibliotéka roč. 2, zoš. 7). V románe vyšiel aj Vajanského Doslov na s. 339 až 359.

[1668] Miera Vajanského prepracovania Ivankovho prekladu Turgenevovho románu Otcovia a deti doteraz nebola literárnou vedou zhodnotená.

[1669] Spomenuté tri chyby (errata) boli vytlačené na konci knihy. Išlo o nasledujúce opravy: na s. 214 v ôsmom riadku zhora vypadlo slovo poznamenal… na s. 303 v siedmom riadku zdola malo stáť namiesto Bazarov Arkadij; na s. 306 v treťom riadku zhora mala vypadnúť časť slova vaná.

[1670] Advokátsku kanceláriu si otvoril Milan Ivanka v Trnave.

[1671] Manželkou Milana Ivanku bola Elena Ivanková, rodená Kutlíková (1871 až 1941). Sobáš mali 30. novembra 1904 (Národné noviny XXXV, 1904, č. 141). V Martine mal Milan Ivanka rodičov (pozri pozn. č. 4 k listu č. 200) a tu bola vydatá aj jeho sestra Mária Ivanková za Milošom Pietrom (1876 — 1914), účtovníkom Sporiteľne a redaktorom. Mladomanželia Ivankovci sa teda chystali navštíviť rodičov a švagrovcov.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.