Zlatý fond > Diela > Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského II


E-mail (povinné):

Svetozár Hurban Vajanský:
Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského II

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Nina Dvorská, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Jana Pálková, Zuzana Berešíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 35 čitateľov

1892

List 12. Ľudovít Mičátek S. H. Vajanskému

Petrohrad d. 15. febr. 92

Velectený Pane!

Na vzácny a k tomu prvý list Váš[98] som mienil odpovedať čím skôr, ale mi nedal ten Labyrint sveta.[99] Až teraz, po návrate z toržestvenného sobránija,[100] kam som ostatne len temer ku koncu stihnul príjsť, chytám sa za pero, abych sa Vám poďakoval za milú rozpomienku na Angiportum Barbatum a či na Usačóv Pereúlok;[101] spolu i za úprimnú odvetu na môj projekt. Schiller hovorí: stolz lob’ ich mir den Spanier,[102] a ja: schlicht (a či s Luterom[103] „schlecht“) und ehrlich lob ich mir den Slovaken[104] a zvlášte jeho koryfejov. Aspoň človek vie, „na čom je“ „worum er ist“,[105] a vie spolu, čo a jako ďalej. Ráčite mať viac než pochybnosť, či by sa mal slovník[106] Slovákmi podvrhnúť slovu kritiky, lebo hovoríte, že i sám uznám, že je to už, už veľmi nelovka.[107] A ja hriešny hereticus[108] a schismaticus[109] tvrdím, že by to bolo vzdor 10 x 10 obščestvám[110] veľmi lovko „dummodo“ (nehovorím s Jezuitmi „nemo sciat“/ale dummodo) mihi aperias nostrae Nationales Novitates vel etiam aliae Ephemeridis akiqot columnas, in quibus linguae russicae studium osis communicem vel 40 particulas ad legendum.[111] A či bez slovensko-zemanskej latinčiny: vedľa slovníka je potrebná chreslomatia.[112] Najlepšie by bolo podať hu v novinách abonirovaných.[113] Za mesiac by mala časť, a to snáď hodná časť obecenstva asi 5 — 6, jak už nie 12 chrestomatií. V protivnom páde si žiadame die graue Theorie,[114] a „obščeslavjánskij jazýk“[115] bude jazykom erudítorum,[116] ale nič viac.

Nechcem túto otázku ďalej ventilovať, lebo som počul zo Slovenska veci, ktoré sú môjmu plánu neprajné. Ostatne poprobujem vozbudiť môj plán inou cestou.

Mýlite sa, jak myslíte, že tu mám egoistické ciele, t. j. že „moja Chrestomatija“ bude spať do „Sv. Vida“. Ja nemám hotovú, ba ani vlastne len začatú žiadnu chrestomatiu. Nasledovne som nie Cicero[117] pro domo sua.[118] Chcel som pomôcť veci. Vami ale a ešte niektorými z našich som dišpenzovaný od tejto práce, čo mi je zo stanoviska egoizmu nanajvýš milé, lebo nemám kedy sedieť bezcieľno za podobnými neúradnými prácami.

Čo ráčite písať o honoráre,[119] to je veľmi žiaducné. Škoda, že to nebolo hneď vymienené pred 2 roky. Aj teraz ovšem prehovorím a mám nádeju, že sa koľko-toľko rozštedria; len to je pritom zle, že vraj hrozí rozpredaju slovníka mnoho a mnoho prekážok,[120] ba vraj bude v nebezpečenstve i sama jeho existencia. A takáto história veru neanimuje.[121] Či aj mne niekto z oponentov mojej Sv. Mart. zasilji(?) infracturus sit aliquot talitra neo-ne, a či lepšie po lat.: accepturus-ne sim aliquot frčkas, hand satis scio, etsidicere ausim,[122] že má nejaký ’αριδτρ otščelkám posvojemu[123] αριστα za ktorý trud i ja budem prinútený jemu prepodnesti niekoľko ščelčkovídnych[124] pilúl v káčestve гонорара.[125] Ceterum censeo exemplaria justo tempore Pragam mittenda esse,[126] jako by som to tuto P-vy[127] povedal i vo včerajšom sobránii de capo.[128] Reku: nezabuďte to povedať, vraj, nezabudne. Ostatné som písal osv(e) p. Fr.[129]

A teraz mi dovoľte jednu a či vlastne tri prosby. Odobrujete môj, jakoby, humor a želáte mi ho na mnógaja léta.[130] Veľké Vám zato „Cпасибо“, ale mi aj hneď dokážte, že mi ten humor naozaj kaziť nechcete a želanie že bolo úprimné. Mal som kedysi v milom Slovensku istú pasiu kupovať „jarmočné“ maličkým priateľom a priateľkám. Vaše či slečinky a či kavalíri sú tuším ešte tiež len maličkí alebo maličké a tie ani takú cudziu figúru, jako som ja, neodsúdia za medového kohúta s abecedou v lapke. Ergo[131] urobte mi to kvôli a dajte si im na jarmoku vybrať, čo sa komu z nich páčiť bude. Ale! jestli sa mýlim? a moja konjekturálna(?) matrika ma klame? vtedy contraho vela,[132] a volám vo vsju Ivánovskuju: pas! pas! pas![133] lebo čo som už aj „stáryj vójin“,[134] predsa na podóbnuju prodérzosť[135] by mi „dúchu nechvatálo“,[136] jako mi z druhej stránky chvatájet,[137] značiť sa

Vaším ctiteľom L. Mičátek

Jak voľaktorý z tých Vašich maličkých justiciárov a či justiciárok[138] bude na mňa v pretenzii za to, že posielam každému po „5“, teda porovnu, vezmite ma láskavo pod ochranu a povedzte, že tomu „ďáde“[139] z Petrohradu nevidno, ktorý je z nich najviac: pájinka al. čačanký.

(SAPL)

List 13. S. H. Vajanský Konstantinovi Jakovlevičovi Grotovi

Preklad:

Turčiansky Svätý Martin 24/2 1892

Drahý Konstantin Jakovlevič!

Mám tu česť odpovedať Vám na Váš list,[140] že u nás, žiaľbohu, o Perwolfovi[141] nič v tlači nevyšlo — poznáme ho ako vedca, jedného z mála Čechov, ktorý správne chápal slovanskú vec a mal rád Rusko — a nič viac. Osobne sa priznávam, málo som čítal z jeho diel… Ruské knihy sú nám už veľmi neprístupné a starosti o vlastnú duchovnú biedu nám sotva dovolia prenikať do podrobností. Jeho smrť sme v „Nár. novinách“ oznamovali krátkym nekrológom — niekoľko tlačených riadkov.[142] Česi písali viac.

Čítal som, že „Slavianskoje Obozrenije“[143] už vyšlo, ale my sme ho ešte nedostali.

Vašej drahej manželke,[144] u ktorej som bol hosťom, sa klaniam

Váš Svetozár Hurban Vajanský

(AAN SSSR)

List 14. Peter Rovnianek S. H. Vajanskému

Pittsburg Pa, 16. marca 1892[145]

Blahorodnému pánu Svetozárovi Hurbanovi Vajanskému

Turč. Sv. Martin

Blahorodný pane!

Viem, že snáď nepríležitým budem s mojimi riadkami, pritom všetkom neostýcham zaklopať na dverách Vašich v nádeji, že slovo moje predsa bude uslyšané.

Známo Vám, že Národný Slovenský Spolok[146] odbýva dňa 23. mája svoje výročné valné zhromaždenie. Z príležitosti tejto vydáme výročné číslo Am. Slov. Novín[147] a žiadal bych Vás úctive, keby ste do toho čísla čím-tým prispel.

Ďalej známo Vám, že zamýšľa Nár. Slov. Spolok vydať na rok 1893 kalendár.[148] I pre tento prvý čisto slovenský vážnejší podnik prosil bych o aký-taký, či už básnický, a či prozaický príspevok.[149]

V nádeji, že pokornou mojou prosbou neopovrhnete, ktorú nielen ja, ale v mene tisícich Vašich ctiteľov v Amerike na Vás upravujem,

s rodáckym pozdravom a hlbokou úctou

som Váš oddaný P. V. Rovnianek

(AMS)

List 15. S. H. Vajanský Josefovi Karáskovi

[150]

Blahorodný Pane![151] Poslal som Vám želané „Slov. pohľady“ poštou, ktoré ste iste obdržali, boli rekomando. Prosím Vás úprimne, ráčte postarať sa o likvidáciu za posielku mne patriacich 20 zl.; slovenský spisovateľ — viete — neoplýva. Odpusťte, že Vás unujem s prosbou!

Váš oddaný Svetozár Hurban Vajanský

Turčiansky Sv. Martin 8/4

Thurócz-Szent-Márton

(Ungarn)

(LANM)

List 16. S. H. Vajanský Jánovi Vansovi

Turč. Sv. Martin 15/4 92.

Velebný Pane!

Ideme vydať neveľkú brožúrku „Pohrab Štefana M. Daxnera“[152] a k tomu potrebujeme bez protimluvy Vašu kázeň![153] Ráčte nám ju poslať obratom pošty; brožúru vydá Francisci,[154] zredigujem ju ja.[155] Prosím Vás teda urobiť nám to čím skôr, aby dojem tak vážneho pohrabu, toľko znamenitých zjavov neprešiel jako vietor ponad Hradovú. Ja opíšem vnešnú stránku pohrabu; Nuž ale pán brat s obratom pošty, vec treba skoro kuť!

S výrazom mojej úcty — mamičke Terézii[156] bozkávam ruku

Váš Svetozár Hurban

(AMS)

List 17. Anton Semionovič Budilovič S. H. Vajanskému

Preklad:

Drahý Svetozár Josifovič!

Ďakujem Vám za doposlanie dokončenia článku.[157] Bol najvyšší čas, ako vravia Nemci, keďže IV. knihou ukončuje sa prvý diel, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné článok ukončiť, preto som bol taký netrpezlivý a neustále som Vás súril. Veľmi dobre ste to napísali, so všetkým s Vami súhlasím a osobne s uspokojením som preložil článok, ktorý som potom prediktoval žene. Ona sa stala prvou čitateľkou Vášho článku.

Za listy Vám budem povďačný,[158] ale ony už tak neponáhľajú ako článok. Do aprílového zväzku mám už dosť materiálov. Vaše listy prosím do májového čísla, ktoré sa začne sádzať začiatkom nášho mája.

Prosím Vás i o ďalšie spolupracovníctvo, napr. na tému Západoslovanské slavianofilstvo (Slováci, z časti Česi, Srbi, Dobriansky;[159] O básnickej činnosti Hviezdoslava[160] alebo Vrchlického;[161] o rozvíjaní ideí Štúra[162] atď, atď. O Vašom otcovi,[163] o Petöfim,[164] o Sládkovičovi.[165]

Sám by som začlenil i obšírnejší nekrológ Daxnerov podaný na pozadí spoločenských udalostí jeho čias.[166]

Konečne, Vy sám lepšie viete ako ja o čom teraz treba hovoriť i písať pre slovanské, ale najmä ruské publikum.

Môj úprimný pozdrav všetkým známym v Sv. Martine.[167] Pevne stískam Vašu priateľskú ruku.

Úprimne Vám oddaný A. Budilovič

Varš. 19/26 IV

SAPL)

LIST 18. S. H. Vajanský Ide Hurbanovej

Bucarest 8/5 1892[168]

Drahá Ida!

Cesta bola dobrá a milá. Išli Emil Stodola,[169] mať Joža Stod.,[170] žena Ľudmila, rod. Bauer,[171] Fábry,[172] Capko.[173] Do Hatvanu, II. tr. z Hatvanu do Solnoku, kde sme sa zišli s Jozefom Stodolom a Aurelom Stodolom,[174] prof. techn. v Zürichu. Potom sme išli do I. triedy, ktorá má spací vagón i reštauráciu. Obeden magnifik[175] — tu ti posielam rechnung[176] pre dvoch, pre mňa a Emila. Je veľký, ale to stálo zato, je to už höchste und ausgesucht üppige![177] Letíš jako strela pomedzi poliami a vrchami a pritom sedíš pohodlne a obeduješ jako v reštaurácii I. triedy vo Viedni. Z kellnera hlavného vylúpil sa Slovák od Moderdorfu!![178] Tak sme prišli na večer 4 (hod.) do Predealu, kde chceli našim dámam konfiškovať nové šaty, no vyšli z toho tak, že za nové topánky p. Stodolovej (matky) zaplatili 4 franky pokuty. Potom už Romaniou… až o 9 1/2 večer sme dorazili do B. Tu nás čakali ekvipáže. Šli sme do Polonich,[179] kde bola večera. Ja, Capko a Zlatovôčka (Fábry) sme boli podržaní na byt. Ja s Capkom spal som vo Vincovej izbe, Fábry so starým. Všetko jednoducho a elegantne. Žiaden prepych, ale vzduch, svetlo a pohodlnosť. Šli sme skoro spať (o 11 1/2). Ráno sme šli (hosti) do kúpeľa. Kúpeľ nebárs dobrý, ale tá špina železničná zišla. Po kúpeli sme boli v „Atheneum“, je to rumunský „Dom“ Conzerthal[180] a tak ďalej, — stavisko splendídne[181] — ale nichts dran.[182] Potom sme šli na pohár piva s Capkom (1 pola 2 deci stojí 30 centimov), potom na veľký obed do Polonich. On má ešte tri dcéry a syna juristu, tichého fajn šuhaja. Po obede sme sa vyviezli (ja, Aurel, Stodola Jozef, Fábry) na tunajšie korzo (chaussée),[183] kde sme videli celý tunajší nóbl svet. Ohromný luxus, ruské kone, ruskí izvoščíci,[184] vôbec tu je už poloruský život, lenže báječne luxuriózny. Videli sme kráľa i Kronprinza,[185] bulh. ministra Tončeva[186] (bývalého) atď. Ekvipáže také, že ich nemá Viedeň ani zďaleka. Potom sme išli do predmestia do ľudovej krčmy, kde sme jedli rumunské wuršty (carnac) na ulici, sediac na trotoári! To Ti bolo ohromne originálne. Vína dobré, rumunské. Večer veľká večera, o 11. spať. Na tretí deň v nedeľu sme išli do pravoslávneho chrámu „Biserica Balasa Domnitze“,[187] kde sme počuli rumunskú omšu. Namiesto „Gospodi pomiluj“[188] spievajú „Dómnu miluješte“.[189] Ináč: pracht! Gold und vieles schöne.[190] Potom na Mitropoliu (tam chrámy, snemovňa atď.) a do Múzeuma, kde bolo málo „interesantného“, starina je čisto slaviansko-cyrilská, všetky knihy a rukopisy sú písané cyrilikou. Tak i nápisy, náhrobníky. Potom na obed a po obede píšem toto. O 7-mej sa zídeme a o 8. sobáš![191] Tu ma majú zjesť od miloty a som teraz hlavnou osobou… Stodola je rád, len ma časom objíma, že som prišiel. Zajtra pôjdem na Moicu (ich statok).[192] Kedy prídem, ešte neviem, lebo sa mám staviť v Kronstadte[193] v Sedmohradsku. Keď som už tu, chcem sa zhovárať i s ľuďmi.

Bozkáva všetkých Tvoj Sveto

(SAPL)

List 19. Ján Bežo S. H. Vajanskému

Priateľ môj vysokoctený!

Pripojene posielam Ti najnovší, práve spod tlače vyšlý dvojzošit mojej „Knižnice“,[194] ktorý obsahuje zábavný cestopisný náčrtok od Timku[195] pod menom „Výlet do Ázie“.[196]

Poneváč „Knižnica“ moja už viac ráz v Martine nepriaznivo posúdená bola,[197] čo, myslím, stalo sa len preto, že očakávate i od tejto, aby prinášala práce v každom ohľade podarené, bezchybné, práce literárnej ceny; z tej príčiny dovolil som si podať Tebe maličké objasnenie veci.

Dôkladné práce, ktoré by mohli mať i literárnu cenu, ja v „Knižnici“ podávať nemôžem, a síce z tej jednoduchej príčiny, že mi tie nik zadarmo nenapíše a „Knižnica“ moja dosiaľ sotvaj bola v stave zaokryť si výdaň len za papier — konečne ale nenie to pri tomto podniku ani mojím hlavným cieľom.

Že však pri všetkej tej nepriazni — rozumiem už i martinskú kritiku — vo vydávaní „Knižnice“ predsa pokračujem a aj pokračovať mienim, z toho vidieť môže každý len to, že ide mi o niečo iné než o hmotný zisk alebo chválu.

Cieľom mojej „Knižnice“ je hoc aj jednoduchým, obecným, no mravným, poučlivým, národne vzdelávacím a prebudzujúcim zábavným čítaním pomáhať vytískať dosiaľ najviac rozšírenú jarmočnú literatúru kadejakých meluzín alebo krvavých románov, ktorá nielen nevzdeláva, city nezošľachťuje, národné povedomie nebudí, ale práve zrovna ohlupuje alebo dobré city a mravy ľudu ešte jedom svojím nakazuje.

Keď budeš mať pri vážnych prácach Tvojich vystávajúcu chvíľočku, venuj ju, prosím Ťa, prítomnej knižočke.[198] Keď ju celú prečítaš, úfam, že ju neodsúdiš, ale povieš, že opisy i v takejto forme konať môžu dobrú službu, ba užitočnú národnú misiu, zvlášte u pospolitého ľudu nášho, ktorý veru ešte ani zďaleka nedospel k čítaniu vážnejších literárnych spisov a diel.

Poneváč nová slovenská kniha je, žiaľbohu, skoro bielym havranom, z tej príčiny mojím zdaním nemala by sa hneď každá odsudzovať už preto, že prehliadnuto v nej niektoré y, mäkčeň alebo užito nejakého provincializmu alebo práve germanizmu. —

Odpusti, ak nadužil som niečo obšírnejším listom týmto Tvojho drahého času; chcel som sa ale trochu požalovať u Teba, ktorý, zdá sa mi, súdiš i o tomto podniku mojom nepredpojato a správne, ako dokázal si to i pri posúdení XI. a XII. zošitu „Knižnice“ v 28. čísle N. N. m. r. Vďaka, srdečná vďaka Ti za to.

S tým prijmi srdečný pozdrav od Tvojho úprimného priateľa a ctiteľa Bežu

V Senici 3. júla 1892.

(SAPL)

List 20. Jaroslav Koutecký S. H. Vajanskému

[199]

Přemilý příteli!

V posledním — či nyní před posledním čísle Nár. Novin byl o Hodoňsku feuilleton psaný od B. (snad Blaho?)[200] v němž bylo mnoho věcí svědčících o neznalosti poměrů.

To by mne ale nealterovalo, kdy by se tam nebyl(o) vyskytlo nesmyslné tvrzení, že mezi městá majíci úplně německé zastupitelství atď patří Strážnice.[201]

Strážnice právě vlastně jediná má od dávna ryze české zastupitelstvo,[202] jest asi tak nejryzejším slováckým městem a právě letos při posledních volbách zvoleni byli nad to i pokročilejší lidé do zastupitelství ve (kterém) jsem usilovně sám pracoval.

Bylo by tedy — jelikoš naši páni velmi těžko nesou pohanu Strážnice — vhodným, aby se několika řádky učinila oprava[203] v ten smysl, jak jsem vyše naznačil. —

A nyní k nám: Jak se máš pořáde? Jak Ďura[204] a ostatní známí?

Zda vzpomínáte na bandu Hodoninsko-Strážnickou?

Myslím, že málo, jinak by asi bylo sotva možno, aby Ďurko neposýlal mi svého „Černého“[205] a pan Svetozar „Pohlady“; — také bychom dodnes nečekali márně na fotografii z Dubové zahrady; — pak slíbené Vaše atd. (Abych Vás donútil — zasýlam prozatím svoji, žena prý nepošle dříve, až se bude moci revanšovat! — ).

My jsme výstavu slávně dodrželi.[206] Cipkovci[207] byli často tam. Také u mne již byli a my v Holiči. Neopomeň vyříditi rukypolíbení Tvé milostivé paní chotí i slečne „Věře“[208] — které můžeš svěrit, že ji ještě pořad „područičkou“ miluju — pak porúčení a rukypolíbení p. Dulů,[209] Mudroňů,[210] Kohůtovců,[211] Bulů[212] a všech známých, zvláště pp. „Pietora,[213] Čajdy,[214] Pauliny[215] atď“.

Buď tak laskav opatři mně text k písním Franciscim vydaných[216] a pošli mi jej i s onou dávno očekávanou podobiznou na dobírku. Nezapomeň také na Pohledy i Černokněžníka.

Od mé paní mám vyříditi „srdečné“ zdravy a poručení, a dámam dosud neznámým totéž.

Zajtra jedu do Uh. Hradiště na sjezd národopisný.[217]

Ač nejsem sanquinickým přece jako „tentokráte“ čekám brzkou odpověď a líbám Tě přeúpřimně Tvůj Jaroš

18 15/10 92 v České Hanácké Strážnici.

Čajda ať pošle svůj… Budu se mu revanžovať. Jeřáb[218] se pomstil na výstavě. Nelíbila se mu!

(AMS)

List 21. Jaroslav Věšín S. H. Vajanskému

Milý tatínku!

Teda zas jednou několik slovíček. Poněvádž už nějaký čas postrádám v Nár. Novinách Tvoji chifru[219] obávám se, žes snad chorý aneb, že Tě dali „do šuplíka“ pro známy znamenitý článek.[220] I prvé i druhé by bylo trochu nepríjemné.

U mne není nic zvláštního, nového. Asi pred 14 dny sem přijel z Čech, kde sem byl u Schwarzenbergů[221] na polovačkách. Mimo to sem konkuroval na 16. lunet pro sporiteľnu v Prahe, a čert to chtěl mít — dostal sem to na cyklus „Slovanský svět“,[222] který tedy s pomocí boží začnu. Bude to velké dření, ale budu to malovat s chutí. Protože je 16 obrazů (figury v životní velikosti) a termín velmi krátký, jen 8. měsíců, žádám Aleše — aby do kompanie se mnou vešel. Myslím, že bude rád — a doufám, že se v myšlenkách a provedení zároveň doplníme.

Že to budou vlastně samí Slováci — to je jisté. No sem rád, že zas mohu naši věci trochu času věnovati — neb člověk je vlastne mizerný Tvor, když nemá pytel peněz a musí robit čo publikum chce (obyčejne hloupe). Když dá pánbu zdraví a věc šťastně dopadne, tak Ti pošlu celý ten cyklus v reprodukcích.

Tak to je s kumštu. Nyní něco z famílie.

Nelly[223] je zdráva chvála bohu a „rajtluje“ zrovna zajačka kdežto malý Jarka[224] řve bibí, bibí, bibí, — myslí chudák, že má zajík bolest, když krvaví.

Máme zde od leta švagrovou Martu[225] a tak jest v domě veselejší ruch. Že se tyto dny švagrova Reži[226] vydává to snad Vám Aňa[227] psala. My do Prahy nejdem na svatby neb to v nynější zimný čas s dětmi nejde.

Pan Hanula[228] je tu na akademii kde je žákem Prof. Hackela[229] a prý pilně pracuje. Úprka[230] jel včera do Paríže, dostal stipendium od Fanderlíka[231] zo N. Hradíště (asi 1000 fl.). Byl u mne a nič se mu nelíbilo (ani v Mníchove ani u mně). Je pán pyšný jaksi a „parížan“ no snad že zase během času zkrotí až uvidí, že i v Paríži učenci z neba nepadají. Co teda vy něco robíte? Co Tvá milá paní,[232] sl. Viera,[233] Olga[234] a kmoter Vlada?[235] Všechny Vás líbáme a tešíme se na brzký list Váš

Tvůj Jaroslav

18 19/11 92.

Ten článek resp. prednáška Čerňanskýho[236] je výborná.

(SAPL)

List 22. Ivan Slavici S. H. Vajanskému

Preklad.

Milý priateľ.

Lichotí mi, že muž, ktorého medzi slovenskými vlastencami v obnovenom boji za práva a spravodlivosť ako prvého poctili tlačovým procesom,[237] patrí do kruhu mojich priateľov, a to tým viac, že som presvedčený o tom, že ho ešte čaká najväčšia pocta, t. j. odsúdenie.

Skúsil som to niekoľkokrát, no za nevinného ma vyhlásili iba raz; vtedy odsúdenie by bolo bývalo potupou, keďže všetci porotci pochádzali z kruhu mojich nemeckých spoluobčanov. Pod vplyvom tohto oslobodenia preložili celú porotu z nemeckého do maďarského mesta, kde potom, na moje zadosťučinenie, všetkých predvedených aj vlastenecky obvinili.

So zadosťučinením hovorím, že nič by mojej vlasti nemohlo viac osožiť, ako dokázanie úplného nedostatku zmyslu pre pravdu, poriadok a spravodlivosť u našich maďarských spoluobčanov.

Boj sa vedie, aby sa celému svetu dokázalo, že tu u nás je pokojné spolunažívanie a zdravý vývin len vtedy možný, keď sa Maďari, ktorí nemajú zmyslu pre pravdu, poriadok a spravodlivosť, udržia na uzde a postupne prinútia, aby boli súci chápať európskeho ducha. Bude ešte možné dosiahnuť spoločným úsilím Monarchie potrebnú silu prinútiť Maďarov konať v rámci poriadku a spravodlivosti, a to nielen vo vlastnom uhorskom štáte. Nie je to vôbec možné ani v jednotnej Monarchii a v dohľadnom čase nedá sa v to ani dúfať.

Ak zostane Monarchia slabou, akou je dnes, budú zodpovední všetci tí, ktorí jej nedovolili zosilnieť.

Myslelo sa, že Maďari, ktorí sa vidia byť plní sily, podporovaní aj Židmi, mohli by pomaly byť našimi učiteľmi; no dnes je jasné každému rozumnému politikovi, že učiteľom druhých nebude ten, kto nedokázal naučiť seba nič.

Táto neschopnosť Maďarov sa jasne ukázala v ten deň, keď sa postavili pred sudcov, ktorí súdia vo vlastnej veci, obhajobe nerozumejú, prisahajú pred Bohom a svetom, že sú spravodliví, a predsa sa nehanbia odsúdiť.

Svet stojí pred obráteným poriadkom vecí a na lavici obžalovaných sedí muž, ktorý sa opováži zastať zákonitého poriadku.

A preto vpred s veselou mysľou!

Pozdravujem Vás srdečne a želám Vám veľa dôstojných nasledovateľov!

Váš úprimný priateľ Ivan Slavici[238]

Bukurešť, 3. dec. 1892

(SAPL)

List 23. Gustáv Augustiny S. H. Vajanskému

Vysokoctený!

Viete bezpochyby, že od dakoľko dní meškajú tu Dr. Rác,[239] Dr. Lukáč[240] a Dr. Coroján,[241] tento posledný obhajca Lukáčov v Debrecíne. Lukáča znám už z minulého leta, dva razy som bol vtedy s ním hovoril. Teraz som bol sa mu predstaviť; poneváč je ale ustavične plno ľudstva u neho, mohol som s ním a Corojánom len asi 10 minút hovoriť. Práve v ten istý deň prišiel bol Pester Lloyd[242] s Vaším Hochverathsprocessom;[243] rozumie sa, že rozprava naša krátka mala hlavne toto za predmet. Prvá otázka oboch bola, v akej reči sa budete hájiť. Ja bez obalu vyslovil som svoju mienku, že najskorej v slovenskej. Naložili mi Vám písať a prosiť, aby ste sa iste v slovenčine hájil,[244] aby sa tak solidarita v boji dodržala a tým dôležitosť a výsledok vzájomného pokračovania zväčšila.

Zo svojho vlastného popudu Vám v tejto veci písať, bol by som najmenej rečeno za neskromnosť držal; vyzvaný však Lukáčom k tomu, dúfam, že ani riadky moje z tohoto stanoviska považovať nebudete.

Asi pred 10 dní bol som u Gregora Bratiana,[245] predsedu Ligy; zažiadal ma o Vašu správnu adresu, chystal sa Vám písať. Stalo sa?

Keď sa Brote(?)[246] zo svojich ciest (aj od… ) bol vrátil, prišiel i sem a vyslovil Bratiánovi žiadosť, že by pri Tribúne[247] potreboval človeka, ktorý by rumunsky a slavianske reči znal. Bratiany po odchode Broteho mne nabídzal, prijal som. Prišla bola aj odpoveď od Broteho, že ma prijímajú; Bratianu i ja sme mysleli, že by sa to malo hneď stať, odpoveď však došla, že len od 1-ho januára starého štýlu. Na to nastalo inkvirovanie[248] Tribúny a trvá, ako snáď viete, až dosiaľ.

Keby vec bola úplne istá, ja bych odtiaľto už 15-ho dec. st. št. odišiel a do nastúpenia v Tribúne v Mikuláši a v Martine čas strávil.

Nedržali by ste záhodné, Brote — mu dakoľko riadkov o mne napísať?[249] Že bych potom aj pre „Národnie“ mohol viac posielať, niet ani pochyby.

So srdečným pozdravom na všetkých značím sa Vám ako úprimný a oddaný ctiteľ G. Augustiny

Bukurešť, 4. Decem[bra] 1892.

(SAPL)

List 24. S. H. Vajanský Vladimírovi Ivanovičovi Lamanskému

Preklad:

Turč. Sv. Martin 20/12 1892

Drahý Vladimír Ivanovič!

Hľa, ako pozde. Ale prosím Vás, ja som sa včera vrátil z Bratislavy, ako odsúdenec do jednoročného väzenia.[250] To boli ťažké časy! Dobre sme sa držali! Všetko sme povedali našim nepriateľom, Mudroň,[251] Štefanovič[252] boli mojimi obhajcami a aj sám som sa energicky obhajoval,[253] nič sme neskrývali, vystupovali sme ako kresťania v prvých storočiach. Ale o tom sa dozviete z Národných novín.[254]

Nepriateľstvo je obrovské. Celé mesto je rozbúrené. Proces za nebývalého teroru. My sme traja… dr. Štefanovič povedal výborný prejav, nikdy to u nás nebolo… Všetci vraveli, že máme pravdu, ale ja som bol súdený ako syn Hurbana — pôvodcu udalostí z r. 1848.[255] Ťažko si môžte predstaviť, čo je to súd nad Hurbanom! Čert to zober! Na jeden rok musím ísť do väzenia — ale národ mňa má za to rád. A možno môj ťažký údel bude národu na osoh! A v tom je podstata veci.

Viere Vladimirovne[256] zasielam sľúbenú fotografiu… Moja manželka ďakuje za čaj! Som unavený. Sedemnásť hodín som sedel na lavici obžalovaných. O tri-štyri týždne budem sedieť v Segedíne[257] ako väzeň maďarskej slobody.

Za všetko, čo som od Vás dostal, za Vašu lásku, za Vaše pohostinstvo Vám, Vašej milej manželke, Vašim synom, Vašim dcéram srdečne ďakujem!

Nech Vám to pán Boh nezabudne!

Svetozár Hurban štátny väzeň z Uhorska

(AAN SSSR)


[98] List sa nepodarilo nájsť.

[99] Labyrint světa a ráj srdce — spis Jána Amosa Komenského (1592 — 1670), ktorý vznikol r. 1623 (knižne vyšiel v Lešne r. 1631). Tu ide o prenesený význam, t. j. o rôzne životné neodkladné povinnosti a starosti.

[100] Toržestvennoje sobranije (rus.) — slávnostné zhromaždenie. V uvedenom kontexte narážka na slávnostné zhromaždenie Petrohradského slovanského dobročinného spolku.

[101] Angiportum Barbatum (lat.) — pôvodne úzke ulice starých Rimanov, v prenesenom význame staré úzke uličky. Usačov Pereulok — jedna z bočných uličiek v starom Petrohrade.

[102] Stolz lob’ ich mir den Spanier (nem.) — Pyšne si pochvaľujem Španiela.

[103] Martin Luther (1483 — 1546) — nemecký teológ, profesor univerzity vo Wittenbergu, predstaviteľ reformácie, zakladateľ evanjelickej cirkvi podľa augsburského vyznania

[104] schlicht (a či s Lutherom „schlecht“) und erlich lob ich mir Slovaken (nem.-slov.) — prosto (a či s Lutherom „zle“) a čestne chválim si Slovákov. Mičátek tu vlastne ironicky naráža na nepochopenie vlastného úsilia (podobne ako svojho času Martin Luther) zo strany časti spolurodákov.

[105] worum er ist (nem.) — prečo je

[106] Narážka na problém lektorovania rukopisu Mičátkovej práce Karmannyj rusko-slovackij slovar — Vačkový rusko-slovenský slovník, ktorý zaslal Kníhtlačiarskemu účastinárskemu spolku v Martine.

[107] nelovko (rus.) — neobratne, v prenesenom význame nepríjemne, trápne

[108] hereticus (gr.) — kacír

[109] schismaticus (gr.) — rozvratník, odštiepenec, odpadlík od viery

[110] obščestvo (rus.) — spoločnosť. V danom prípade narážka na mnohé ťažkosti spojené s vydávaním prác, a to jednak v spojitosti s Petrohradským slovanským dobročinným spolkom a jednak s Kníhtlačiarskym účastinárskym spolkom v Martine.

[111] „dummodo“ (nehovorím s Jezuitmi „nemo sciat“) ale — dummodo mihi aperias nostrae Nationales Novitates vel etiam aliae Ephemeridis aliquot columnas, in quibus linguae russicae studium osis communicem vel 40 particulas ad legendum (lat.-slov.) — „len nech; (nehovorím s Jezuitmi „nech nikto nevie“) ale — zatiaľ čo by si mi sprístupnil naše Národné noviny alebo v inom denníku niekoľko stĺpcov, v ktorých štúdium jazyka ruského podať by sa malo v kocke alebo v 40 lekciách na čítanie

[112] Chrestomatija samostatne nevyšla. Mičátek do pripravovanej knižnej publikácie Karmannyj russko-slovenskij slovar — Vačkový rusko-slovenský slovník (Turčiansky Sv. Martin, Kníhtlačiarsko-účastinársky spolok 1892) pripojil aj Kratkuju grammatiku russkago jazyka (Krátku mluvnicu ruského jazyka). Priaznivú recenziu o knihe priniesli Národné noviny XXIII (1892), č. 81.

[113] abonirovaných (z franc.) — predplatených

[114] die graue Theorie (nem.) — šedivá teória. Ide o časť verša z Goetheho Fausta. Celý verš znie: grau ist alle Theorie, doch grün des Lebens Goldner Baum — šedivá je každá teória, ale zelený je žitia zlatý strom.

[115] Tu narážka na dielo Obščeslavianskij jazyk v riadu drugich obščich jazykov drevnej i novoj Evropy. Sočinenje Antona Budiloviča. Tom I., II., Varšava 1892 (Všeslaviansky jazyk v rade iných všeobecných jazykov starej a novej Európy. Spísal Anton Budilovič.) Priaznivú recenziu priniesli Slovenské pohľady XII (1892), 123 — 128. V práci sa okrem iného uvádzalo: „Príjmuc ruský jazyk dobrovoľne, ako ľudia slobodní a nie ako rabi, Slaviani západní a južní budú mať úplnú možnosť sami určiť hranice všeobecného jazyka vo vedeckej i beletristickej literatúre, jeho upotrebenia v štáte i škole“ (127). Mičátek s takýmto výkladom chápania ruštiny ako všeslovanského jazyka nesúhlasil a v liste vyslovil voči nemu kritickú výhradu.

[116] jazykom erudítorum (slov.-lat.) — doslova jazykom vzdelancov

[117] Marcus Tullius Cicero (106 — 43 pr. n. l.) — najslávnejší rímsky rečník. Tu narážka vo význame „nie prorok medzi svojimi“, nie výtečník medzi svojimi.

[118] pro domo sua (lat.) — vo vlastnom záujme, v danom kontexte vo význame pre svojich

[119] Vajanského list, v ktorom sa dotýkal honoráru, sme zatiaľ neobjavili.

[120] Asi narážka na kultúmo-politickú situáciu v Uhorsku a na prenasledovanie národností. Bola pravdepodobne obava, či rusko-slovenský slovník nebude v oku uhorským úradom a nevyvolá represívne opatrenia.

[121] neanimuje (z lat.) — nepridá na chuti, na dobrej vôli

[122] infracturus sit aliquot talitra neo-ne, a či lepšie po lat(insky): accepturus — ne sim aliquot frčkas, hand satis scio, etsi dicere ausim (lat.-slov.) — vlámalo by sa niekoľko… ani nie, a či lepšie po lat(insky): prijalo by sa — aby som nebol viac ráz frčkas, ani dosť neviem, či by som smel povedať

[123] αριδτρ (gr.) — vznešený; obščelkaet po svojemu (rus.) — doslova pootĺka po svojom, v prenesenom význame sa vysmieva svojím spôsobom; αριτα (gr.) — vznešená

[124] ščelkovidnych (rus.) — zreteľne žieravých

[125] gonorara (rus.) — honoráru

[126] Caeterum censeo exeplaria justo tempore Pragam mittenda esse (lat.) — Ináč myslím, že exempláre treba vo vhodnom čase poslať do Prahy.

[127] P-vy — asi Alexejovi Leonidovičovi Petrovovi (1859 — 1932) — ruskému slavistovi, ktorý r. 1889 navštívil Martin a s Vajanským udržiaval osobné i listové styky. Mičátek tu asi naráža na Petrovovu neochotu zaangažovať sa na vydaní slovníka v Petrohrade i v Martine.

[128] de capo (spr. da capo, tal.) — od začiatku

[129] t. j. Jánovi Franciscimu (1822 — 1905) — v tom čase predsedovi Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Martine, kde mal vyjsť Mičátkov slovník

[130] na mnogaja ljeta (rus.) — pôvodne pravoslávny spev so želaním dlhého života a šťastia, neskôr želanie s uvedeným významom

[131] Ergo (lat.) — teda, preto, nuž

[132] contraho vela (lat.) — sťahujem plachty, v prenesenom význame som na konci

[133] na vsju Ivanovskuju: pas! pas! pas! (rus.-franc.) — do celej Ivanovskej: nehrám! nehrám! nehrám!

[134] stáryj vojin (rus.) — starý vojak, v prenesenom význame skúsený človek

[135] podobnuju prodérzosť (rus.) — podobnú opovážlivosť

[136] ducha nechvatálo (rus.) — nemal by som dosť odvahy

[137] chvatajet (rus.) — stačí, mám dosť

[138] justiciárov a či justiciárok — vtipná narážka na deti Svetozára Hurbana, ktorý bol pôvodne advokátom

[139] ďáde (rus.) — ujcovi, strýcovi

[140] Grotov list Vajanskému sa nepodarilo nájsť. Je dosť možné, že Svetozár Hurban tento list spálil, ako to urobil aj s časťou iných listov ruských autorov v čase prvej svetovej vojny, keď mal obavy z internovania.

[141] Josef Perwolf (1841 — 1892) — český slavista, od r. 1871 profesor etnografie na Varšavskej univerzite

[142] Nekrológ o Josefovi Perwolfovi priniesli Národné noviny XXIII (1892), č. 3. Nekrológ bol skutočne stručný. Doslova znel:„ † Josef Perwolf, známy slavista, spisovateľ český i ruský, riadny profesor univerzity vo Varšave. Zomrel dňa 9. t. m. (t. j. v januári, pozn. P.). Jeho posledné veľké dielo „Славяне и Славяне и взаимные ихъ связивзаимные ихъ связи“ vyšlo dosiaľ len čiastočne tlačou. Perwolf sa narodil roku 1841 v Čechách.“

[143] Slavianskoje Obozrenije — Historicko-literárny a politický časopis. Ako mesačník vychádzal za redakcie Antona Semionoviča Budiloviča v Petrohrade od r. 1892. Do Martina časopis dochádzal. Napr. v katalógu Škultétyho knižnice zostavenom Petrom Libom a Michalom Kováčom sa uvádza pod č. 1755.

[144] Manželkou Konstantina Jakovleviča Grota (1853 — 1934), ruského slavistu, profesora na Varšavskej univerzite bola Natalia Petrovna, rod. Semenova.

[145] Na záhlaví listu ozdobná hlavička Národného slovenského spolku v Pittsburgu.

[146] Národný slovenský spolok bol organizáciou Slovákov v USA. Jeho prvým predsedom sa stal Peter V. Rovnianek, redaktor v Pittsburgu. Spolok vznikol 15. februára 1890 v Pittsburgu. Heslom spolku bolo sloboda — rovnosť — bratstvo. Išlo v podstate o organizáciu slovenských vysťahovalcov v zameraní demokratickom, pokrokovom.

[147] Slávnostné číslo Amerických Slovenských novín skutočne vyšlo. Či Svetozár Hurban do neho prispel, nepodarilo sa pre neprístupnosť časopisu preveriť.

[148] Národný kalendár pre rímsko a grécko katolíkov na obyčajný rok 1893. Vydal Národný slovenský spolok. Redaktor Peter V. Rovnianek. Číslo 1. podielových kníh. Pittsburg, Pa. Tlačou Amerikansko-slovenských novín.

[149] Do Rovniankovho Národného kalendára… Svetozár Hurban ničím neprispel.

[150] Wohlgeboren Herrn Josef Karásek, Bibliothekar des slavischen Seminars, Wien, I. Universität Slavisches Seminar

Veľavážený pán Josef Karásek, knihovník Slovanského semináru, Viedeň, I. Univerzitný Slovanský seminár

[151] Josef Karásek — Pozri Menoslov… č. 53

[152] Vyjdenie knižočky Pohrab Štefana Marka Daxnera nezaznamenali ani Národné noviny, ani Riznerova Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900.

[153] Pohreb Štefana Marka Daxnera bol 13. apríla 1892 o 4. hodine popoludní v Tisovci. Pohrebné reči mali Ján Vansa, farár z Píly a Michal Bodický farár z Pondelka. Ján Vansa Vajanského žiadosti vyhovel. Dosvedčuje to Terézia Vansová v práci Ján Vansa. Život a práca verného sluhu Pánovho. (Biografické črty). Nákladom kníhkupeckého a vydavateľského úč. spolku Tranoscius v Liptovskom Sv. Mikuláši 1938, s. 300.

[154] Ján Francisci bol v tom čase predsedom Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Martine. Preto ho spomína Vajanský ako vydavateľa.

[155] Vajanského zámer s knižným vydaním sa podľa všetkého nerealizoval

[156] t. j. Terézii Vansovej — Pozri Menoslov… č. 127.

[157] Ide o štúdiu Graf Lev Nikolajevič Tolstoj kak chudožnik i mudrec, Slavianskoje obozrenije I (1892), I. t., 188 — 200, 525 — 543

[158] V Slavianskom obozreniji uverejnil Svetozár Hurban viacero článkov, napr. Iz Turčanskogo Sv. Martina (I, 3, 122 — 129), Českij dramaturg Ladislav Stroupežnický (nekrológ), tamže, 193 — 195

[159] Adolf Ivanovič Dobrianskij (1817 — 1901) — ukrajinský politik a národný buditeľ. Ako prívrženec slavianofilov udržiaval priateľské styky so Slovákmi. Vajanský o ňom do Slavianskeho obozrenija, podľa našich doterajších zistení, nepísal.

[160] V Slavianskom obozreniji vyšla správa o vydaní I. zv. Zobraných spisov Pavla Országha Hviezdoslava (1892, tom. II., 487), ale nie od Svetozára Hurbana.

[161] Svetozár Hurban o Vrchlického literárnej činnosti do Slavianskeho obozrenija nepísal. Vyšiel tu článok o Vrchlickom Psyché a satyr od B-a, v júlovom čísle (1892, s. 2 — 20).

[162] Vajanský o Ľudovítovi Štúrovi do Slavianskeho obozrenija nepísal. Vyšiel tu však článok Antona Semionoviča Budiloviča, Jan Kollar a zapadnoje slavjanofiľstvo (Slavianskoje obozrenije 1894, s. 1 — 14), v ktorom ruský slavista analyzuje i vzťahy medzi Ľudovítom Štúrom a Danilevským a medzi ich výkladom slovanskej otázky.

[163] Slavianskoje obozrenije (Tom III., 153) prinieslo správu o odhalení pomníka Jozefa Miloslava Hurbana, a to pravdepodobne od Vajanského.

[164] Vajanský o Šándorovi Petöfim do Slavianskeho obozrenija nepísal

[165] Vajanský o Andrejovi Sládkovičovi do Slavianskeho obozrenija, podľa našich doterajších zistení, nepísal.

[166] Štefan Marko Daxner (1823 — 1892) — advokát, gemerský podžupan. Š. M. Daxner zomrel 11. apríla 1892, preto Budilovič spomínal nekrológ. Či do Slavianskeho obozrenija napísal Svetozár Hurban nekrológ o Štefanovi Markovi Daxnerovi, ťažko dnes zistiť, no nekrológ vyšiel (1892, tom II., 221).

[167] Anton Semionovič Budilovič navštívil Martin predtým i potom (1901, 1907), preto ten pozdrav známym.

[168] Záhlavie listu: Grand hôtel Continental. V ľavom rohu fotografia spomenutého hotelu.

[169] Pozri Menoslov… č. 111

[170] Jozef Stodola (1856 — 1938) — otec dramatika a lekára MUDr. Ivana Stodolu. Matkou Jozefa Stodolu bola Anna Stodolová rodená Kováčová.

[171] Ľudmila Stodolová, rodená Bauerová (1861 — 1948) — manželka Jozefa Stodolu. Informácie nám láskavo poskytol MUDr. Ivan Stodola.

[172] Jozef Fábry (1858 — 1928) — obchodník v Turčianskom Sv. Martine

[173] Jozef Capko (1852 — 1915) — obchodník rodom z Kláštora, švagor obchodníka Gabriela Poloniho z Bukurešti, ktorého dcéra Vincencia sa vydala za Emila Stodolu. Na tejto svadbe bol Svetozár Hurban ako svedok.

[174] Aurel Stodola PhDr., Ing. (1859 — 1942) bol od. r. 1892 profesorom na technike v Zürichu. Zaoberal sa hlavne štúdiom termodynamiky, teóriou a stavbou parných turbín.

[175] Obeden magnifik (nem.-lat.) — slávnostné obedy

[176] rechnung (nem. die Rechnung) — účet

[177] höchste und angesucht üppige (nem.) — najvyššie a hľadane najhojnejšie

[178] Moderdorf — dnešná Modranka pri Trnave

[179] Gabriel Poloni (1837 — 1909) — obchodník v Bukurešti. Za manželku mal Johannu, dcéru Jána Capku.

[180] Conzerthal (z nem. die Konzerthalle) — koncertná sieň

[181] splendídne (z angl.) — skvelé, nádherné

[182] nichts dran (nem.) — nič na tom

[183] chaussé (franc.) — trieda

[184] izvožčik (rus.) — pohonič, drožkár

[185] Kronprinz (z nem. der Kronzprinz) — korunný princ. Od r. 1881 bol kráľom Rumunska Karol Hohenzollern. Korunným princom bol Ferdinand I. (Hohenzollern), ktorý sa stal kráľom Rumunska až od r. 1914.

[186] Dimitar Tončev (—?—) — koncom storočia minister financií v bulharskej vláde. Pozri v kolektívnej práci История на Бъгария. Том втори. Държавно издачество Наука и изкуство. София 1955, C. 126.

[187] Biserica Balasa Domnitzei — Kostol vznešenej pani Balašovej

[188] Gospodi pomiluj — Pane, zmiluj sa. Ide o začiatok staroslovienskej modlitby.

[189] Domnu miluješte (správne: Domnul milueşte) — Zmiluj sa, Pane!

[190] Pracht! Gold und vieles schöne (nem.) — Nádhera! Zlato a veľa pekného.

[191] Išlo o sobáš Emila Stodolu s Vincenciou Poloni, dcérou Gabriela Poloniho. Sobáš bol 8. mája 1892 v Bukurešti. (Pozri oznam v rubrike Verejná hovorňa, Národné noviny XXIII, 1892, č. 50.)

[192] Gabriel Poloni mal majetok v Negoešti

[193] Kronstadt (nem.) — označenie miesta Brašova v Sedmohradsku (v dnešnom Rumunsku)

[194] t. j. 17. — 18. zošit Knižnice zábavného a užitočného čítania, ktoré vydával a redigoval v Senici Ján Bežo (1842 — 1905)

[195] Anton Emanuel Timko (1843 — 1903) — učiteľ v Trhanovej (Podkriváň), slovenský prozaik

[196] Timkova práca Výlet do Ázie za vlasteneckým účelom, Voľný cestopisný náčrtok, vyšla ako 17. — 18. zošit spomenutej Knižnice zábavného a užitočného čítania. Oznam o vydaní priniesli Národné noviny XXIII (1892), č. 77.

[197] Napr. v Národných novinách XXI (1890), č. 100 nepodpísaný autor v článku Knižnica zábavného a poučného čítania písal o prvom zväzku tejto edície (bola ním rozprávka „z obecného života“ Sirota, ktorú spracoval podľa J. M. B. Ján Bežo) veľmi kriticky… „nemôžeme mlčaním pominúť, že tomuto prvému zošitu chybí jedna z podstatných stránok dobrého, príjemného čítania: čistota reči a slohu. Tak ako v tejto rozprávke, Slováci ani nehovoria, ani nepíšu… A čo počne si čitateľ s tou ohromnou masou pravopisných a tlačových chýb.“

[198] V(ajanský) skutočne uverejnil stručnú a vcelku kladnú recenziu v Národných novinách XXIII (1892), č. 78. V nej sa okrem iného uvádzalo: „V naše zlé časy, keď slovenská knižka je zriedkavým zjavom, vítaná nám je brožúrka Timkova. Pán vydavateľ zaslúži veru všestrannú podporu. Lacnota robí knižku všeobecne prístupnou — len keby bolo predávačov! Pán Timko je pravý polyhistor, on je valne načítaný a podáva nám vedomosti svoje v úhľadnej forme. Ujmime sa knižky! Prosím vydavateľa o 10 exemplárov, možno nájdem nasledovníkov.“

[199] Tlačená hlavička listu: JUDr. Jaroslav Koutecký, advokát ve Strážnici.

[200] V Národných novinách XXIII (1892), č. 118 vyšiel fejton P. B. Reflexie z Hodonína.

[201] V Reflexiách z Hodonína, Národné noviny XXIII (1892), č. 118 autor P. B. (Dr. Pavol Blaho (1867 — 1927), slovenský lekár, politik hlasistickej orientácie) o Hodoňsku a Strážnici písal: „Isté je, že i Hodonín patrí do počtu tých moravských miest, v ktorých židovsko-nemecký živel len cestou umelou a násilím prichádza k panstvu a majorizuje faktické väčšiny české; tak oblažený bol donedávna Prostějov, Uhorské Hradiště a takými mestami sú ešte Lipník, Strážnice a mnohé iné“. Proti tomuto tvrdeniu Koutecký v liste protestoval.

[202] O nemeckom zastupiteľstve sa v spomínanom fejtóne Reflexie z Hodonína nepísalo priamo v súvislosti so Strážnicou, ale z kontextu to nepriamo vyplývalo („Prostějov, táto metropola bohatej Hanej, len minulého roku oslobodil sa po dlhom boji spod panstva a rabstva židovsko-nemeckého. Hodonín bol a je ešte aj dnes tvrdý oriešok, kapitál židovsko-nemecký je tam veľmi silný…“).

[203] Svetozár Hurban nevyhovel žiadosti Kouteckého a Národné noviny opravu nepriniesli

[204] t. j. Ďuro Čajda

[205] Černého — rozumej Černokňažníka

[206] Išlo o Uměleckú, průmyslovú a národopisnú výstavu v Hodoníně v čase od 11. septembra do 2. októbra 1892 v Besedním Domě Občanské záložny. Svetozár Hurban sa zúčastnil slávnostného otvorenia výstavy 11. septembra 1892. (Pozri dopis Ferka Urbánka z Hodonína v Národných novinách XXIII, 1892, č. 108 a 109.)

[207] Cipkovci z Holiča — rodina JUDr. Štefana Cipku (1858 — 1913), advokáta v Holiči

[208] t. j. najstaršej dcére Vajanského Viere Hurbanovej, ktorá v tom čase mala už 17 rokov

[209] Vilma Dulová, rodená Pauliny-Tóthová (1856 — 1908) — manželka Matúša Dulu (1846 — 1926), advokáta a významného slovenského politika v Martine

[210] Anna Mudroňová, rodená Kašovicová (1844 — 1926) — manželka Pavla Mudroňa (1835 — 1914), advokáta a jedného z politických vodcov Slovákov v Martine

[211] Išlo o manželky martinských advokátov Jána Kohúta (1829 — 1903) a Jozefa Kohúta (1838 — 1915). Manželkou Jána Kohúta bola Hermína Kohútová, rodená Nandrássy, manželkou Jozefa Kohúta bola Elena Kohútová, rodená Galandová.

[212] Marinu Bullovú, rodenú Dulovú (1874 — 1958) — manželku martinského staviteľa Blažeja Bullu (1852 — 1919), dcéra Jána Dulu, statkára z Blatnice

[213] Ambro Pietor — Pozri Menoslov… č. 85

[214] Ďuro Čajda (1844 — 1913) — redaktor Černokňažníka a Národných novín v Martine

[215] Žigmund Pauliny-Tóth (1865 — 1906) — riaditeľ Tatra banky v Martine

[216] Koutecký si žiadal texty ku knižnému vydaniu: Trávnice 100 slovenských piesní… Na klavír pristrojil Miloslav Francisci. Vydal Ján Francisci. (Pozri Národné noviny XXIII, 1892, č. 80.)

[217] Či sa konal národopisný sjazd v Uhorskom Hradišti nepodarilo sa preveriť. Podľa informácie PhDr. J. Jančářa, riaditeľa Slováckeho muzea v Uhorskom Hradišti, o spomenutom zjazde nikde niet zmienky.

[218] Pravdepodobne Viktor Kamil Jeřábek (1859 — 1946) — moravský spisovateľ. Kde písal kriticky o výstavke, nepodarilo sa nám zistiť.

[219] Svetozár Hurban používal pri niektorých článkoch grafonym V.

[220] Narážka na Vajanského článok Hyenizmus v Uhrách (Národné noviny z 13. septembra 1892), za ktorý bol neskôr skutočne žalovaný a odsúdený na rok do segedínskeho väzenia

[221] Schwarzenbergovci — šľachtický rod v Čechách. Jaroslav Věšín mohol byť na majetkoch Adolfa Josefa Schwarzenberga (1832 — 1914) a Karla Schwarzenberga (1824 — 1904).

[222] Ako vyplýva z listu Jaroslav Věšín maľoval cyklus Slovanský svět pre sporiteľňu v Prahe. Či Mikuláš Aleš spolupracoval na cykle Slovanský svět, nepodarilo sa zistiť.

[223] t. j. Kornélia Věšínová (1868 — 1962), manželka Jaroslava Věšína

[224] Jaroslav Věšín (1891 — žije v Prahe) — syn maliara Jaroslava Věšína a Kornélie Vešínovej

[225] Marta Czeczetková, vydatá Bernatziková (1873 — ?) — sestra Kornélie Věšínovej, manželky Jaroslava Věšína

[226] Reži Czeczetková (1871 — 1942) — sestra Kornélie Věšínovej, vydala sa za Josefa Krásu (1857 — 1919). Údaje o Věšínovskej rodine poskytla Miroslava Ujková, rod. Věšínová.

[227] Anna — údaj sa nepodarilo preveriť

[228] Jozef Hanula (1863 — 1944) — slovenský maliar, figuralista a portrétista. Na akadémii v Mníchove študoval v r. 1892 — 1896. (Jozef Hanula, Spomienky slovenského maliara, Matica slovenská, Martin 1940, s. 191 — 212).

[229] Gabriel Hackl (1843 — 1919) — nemecký maliar, profesor na mníchovskej akadémii

[230] Joža Uprka (1861 — 1940) — český maliar a grafik

[231] Josef Fanderlík (1839 — 1895) — moravský politik, od r. 1869 moravsko-sliezsky zemský advokát. Žil najprv v Olomouci, potom v Uhorskom Hradišti.

[232] t. j. Ida Hurbanová

[233] Vajanského staršia dcéra Viera Hurbanová (1876 — 1946)

[234] Vajanského mladšia dcéra Oľga Hurbanová (1879 — 1903)

[235] Humorná narážka na Vajanského syna Vladimíra Hurbana (1883 — 1949), s ktorým sa zblížil Jaroslav Vešín za svojich ciest na Slovensko a najmä do Martina

[236] Andrej Černiansky (1841 — 1923) — redaktor, bankový úradník v Martine. Věšín sa vyslovuje pochvalne o jeho článku Pár slov o všeličom zo života pre život, Národné noviny XXIII (1892), č. 134.

[237] Išlo o Vajanského tlačový proces za článok Hyenizmus v Uhrách, Národné noviny XXIII (1892), č. 107. V ňom Svetozár Hurban reagoval na udalosti v Hlbokom 8. septembra 1892, kde maďarskí žandári nedovolili odhaliť pomník postavený na hlbockom cintoríne jeho otcovi Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi. V článku sa písalo: „Besnota šovina išla tak ďaleko, že múrom žandárov okrúžila cintorín aby ani duša neprešla cez bránu alebo úzky múr. Ba ani na päťdesiat krokov od múru nesmeli ľudia stáť a pozerať na pomník. Žandári odohnali i vdovu i deti oslávencove, keď chceli dívať sa z poľa na pomník. Jedným slovom, hovädskú brutalitu páchal biedny inštrument vládnej vôle a dal príklad, že v tomto maďarizáciou zhumpľovanom štáte už vymiera posledný cit ľudskosti a spravodlivosti, že sme už na tom stupni, kde prestáva oprávnene menovať sa štátom právnym!“

[238] Ivan Slavici (1848 — 1925) — rumunský spisovateľ a publicista, priateľ Svetozára Hurbana

[239] Ivan Ratiu (1828 — 1902) — rumunský advokát, vodca rumunskej národnej strany v Sedmohradsku (Národné noviny 1902, č. 144)

[240] Vasile Lucaciu (1852 — 1922) — grécko-katolícky kňaz, politik. V debrecínskom procese, ktorý ho odsúdil, predniesol obrannú reč v rumunčine. Pozri o tom bližšie v stati Maďari a Rumuni, Národné noviny XXIII (1892), č. 135. V segedínskom väzení bol Lucaciu istý čas spoluväzňom Vajanského a osobne sa veľmi zblížili.

[241] Coriolan Brodiceanu (1850 — 1909) — rumunský politik, vyslanec na uhorskom sneme

[242] Pester Lloyd — Nemecký denník vychádzajúci v Budapešti od r. 1854. O Vajanského procese priniesol článok „Hyenizmus in Ungarn“. Abendblatt des Pester Lloyd zo 16. decembra 1892 (Nr. 287). Článok je nepodpísaný a voči procesu kritický.

[243] Hochverratsprocess (z nem.) — velezradný proces. V danom prípade narážka na Vajanského proces za článok Hyenizmus v Uhrách, Národné noviny XXIII (1892), č. 107, ktorý ho odsúdil „na jeden rok štátneho väzenia, 300 zl. peňažnej pokuty a 257 zl. 50 kr. pravotných útrat“. Výrok súdu publikovali Národné noviny zo 17. decembra 1892, a to vo zvláštnom čísle.

[244] Vajanský sa hájil v nemčine. Pozri Prílohu k 149 číslu Národných novín z 20. decembra 1892.

[245] Gregor Bratianu (1849 — 1893) — rumunský politik, predseda Ligy pre kultúrnu jednotu všetkých Rumunov založenú r. 1890 (Liga unitatea culturală a tuturor Romînilor). Pozri o tom bližšie v knihe Dějiny Rumunska. Za redakce akademika Mihaila Rollera. Státní nakladatelství politické literatury v Praze, 1957, 328 — 329.

[246] Eugen Brote (1850 — ?) — v tom čase podpredseda rumunského národného výboru, majiteľ tlačiarne, ktorý bol neskôr vyšetrovaný pre Memorandum žiadajúce uznanie rumunského jazyka ako jazyka úradného popri maďarčine v rumunských oblastiach, všeobecné hlasovacie právo, nové správne rozdelenie na základe národnostného princípu, autonómiu rumunskej cirkvi atď.

[247] Tribuna — rumunský časopis, ktorý vychádzal v Sibíne od r. 1884 za redakcie Ivana Slaviciho. Bojoval proti pomaďarčovaniu a za oslobodenie Sedmohradska. Podľa listu Gustáva Augustinyho Jozefovi Škultétymu z 9. 1. 1893 Augustiny nastúpil do redakcie sibínskej Tribuny 17. januára 1893. O činnosti Gustáva Augustinyho pozri bližšie v štúdii Milana Krajčoviča, Význam Gustáva Augustinyho (1851 — 1900) pre slovensko-rumunsko-srbské vzťahy, Slovanské štúdie VII., Historia, 1965, 145 — 154.

[248] inkvirovanie (lat.) — vyšetrovanie, súdne skúmanie. V tomto prípade ide o súdne zakročenie proti Tribune za to, že v polemike rozpútanej proti Memorandu rumunských študentov, odhaľujúceho prenasledovanie sedmohradských Rumunov, publikovala „Repliku“. Pozri Dějiny Rumunska… str. 329.

[249] Svetozár Hurban pravdepodobne napísal Gustávovi Augustinymu doporučenie, pretože 17. 1. 1893 nastúpil do redakcie sibínskej Tribuny. V redakcii pracoval do 1. júla 1897, keď po roztržke s niektorými predstaviteľmi rumunského národného buržoázneho hnutia odišiel do Aradu.

[250] Vajanského odsúdil tlačový súd v Bratislave dňa 17. decembra 1892 za článok Hyenizmus v Uhrách, Národné noviny XXIII (1892), č. 107, na jednoročné väzenie. Pozri o tom aj v knižnej štúdii Alberta Pražáka, Hurbanovia vo väzeniach. Nákl. O. Trávnička v Žiline… 1923, 38 a n.

[251] Pavel Mudroň (1835 — 1914) — advokát z Martina a priateľ Svetozára Hurbana hájil ho v bratislavskom tlačovom procese. Mudroňovu obhajobnú reč priniesli Národné noviny XXIII (1892), č. 149 v článku Naša pravota pojednávaná v Prešporku dňa 17. a 18. decembra tohto roku.

[252] Miloš Štefanovič (1854 — 1904) — v tom čase advokát v Bratislave, hájil Vajanského na podklade „rýdzo právnickom“. Jeho obhajobnú reč priniesli Národné noviny XXIII (1892), č. 151 v článku Naša tlačová pravota pojednávaná v Prešporku dňa 17. a 18. decembra tohto roku.

[253] Na tlačovom procese sa obhajoval aj sám Svetozár Hurban Vajanský. Vo svojej obhajobe povedal: „Pomník na hrobitove zapadlej dedinky, to nebol zvláštny národný prejav Slovákov, to nebola nijaká búrlivá demonštrácia. Keď však účastníci prišli, podobala sa dedinka vojenskému leženiu, a ani mojej matke nedovolili podívať sa na pomník než na sto krokov. Policajná humanita chcela od nás legitimácie a pas k otcovmu hrobu, tak ponižujúcu milosť museli sme odvrhnúť… Nikdy v svojom živote nepocítil som tak hlboko slová Hamletove o výsmechu časov, tlaku moci a svojvôli úradov. Pod týmto dojmom som písal inkriminovaný článok. Pre mňa nie je Hurban len môj nezapomenuteľný otec, ale okrem toho je on i výtečný muž môjho slovenského národa, ktorý zaň pol stoletia pracoval, bojoval a trpel…“ Albert Pražák, c. š. str. 44.

[254] Národné noviny na r. 1893 prinášali podrobné správy o Vajanského tlačovom procese, napr.: Tlačová pravota „Nár. novín“ (č. 140), Naša tlačová pravota (č. 141), Naša tlačová pravota (č. 145), P. L. K našej tlačovej pravote (č. 146), Bk. V predvečer pravoty (č. 148), Naša tlačová pravota. Telegramy „Nár. novinám“ (osobitné číslo 148 b venované tlačovému procesu), Naša tlačová pravota pojednávaná v Prešporku dňa 17. a 18. decembra tohto roku (č. 149, 151) a ďalšie.

[255] Svetozár Hurban naráža na slovenské povstanie r. 1848 a na účasť Jozefa Miloslava Hurbana v ňom. Hurbanovu revolučnú aktivitu odsudzoval v obžalobnom spise dr. Viktor Kramolin, ktorý doslova uvádzal: „Na zjavných vlastizradných pletichách hrali hlavný podiel dr. Hurban, Hodža a Štúr. Držali v Austrii porady, odbývali ľudové zhromaždenia v Mikuláši, na Brezovej, vo Vrbovom a r. 1848 zvolali povestné Sv. Mikulášske zhromaždenie, na ktoré dostavil sa Hurban so šabľou. Zostavili memorandum, aby každý národ mal svoje ľudové zastupiteľstvo, svoju gardu, univerzitu, techniku, školy. Hurban neuspokojil sa s tým, ale išiel do Prahy na zhromaždenie všetkých austrijských Slovanov, kde radili sa o pretvorení Austrie v štát slovanský. Tam Hurban navrhoval, aby sa vypovedal boj proti Maďarom. Odtiaľ išiel do Horvatska búriť proti Maďarom. Generálny konvent vyzdvihnul ho preto z úradu a Kollár vydal potom osvedčenie, že zatracuje pobúrenie horného vidieka. Ba sám panovník Ferdinand V. vydal osvedčenie proti Hurbanovi, Hodžovi a Štúrovi. Hurban utvoril národnú radu, potom utvoril vo Viedni čatu podpaľačov zo všelijakej zberby a vyvrheľov a s týmito vtrhnul do Uhorska, pálil a drancoval všetko…, Národné noviny XXIII (1892), č. 149.

[256] Viera Vladimirovna Lamanskaja — dcéra ruského slavistu Vladimíra Ivanoviča Lamanského

[257] Svetozár Hurban nastúpil do jednoročného väzenia v Segedíne v piatok 17. februára 1893 o 9. hodine ráno. Pozri jeho rukopisný Denník z tichého domu, str. 1. Denník sa nachádza u pani Márie Lackovej v Liptovskom Mikuláši.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.