ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1. Albert Eduard (1841 — 1900) — dr. medicíny, český lekár, prof. chirurgie na univerzite vo Viedni, autor celého radu vedeckých štúdií z oblasti chirurgie. Albert aj prekladal. Známe sú jeho preklady z českej poézie do nemčiny (Poesie aus Böhmen 1892, Neuere Poesie aus Böhmen 1895). Sám bol tiež básnikom. Výber z jeho veršov vydal pod názvom Na zemi i na nebi po smrti básnikovej Jaroslav Vrchlický.

2. Asbóth Oszkár (1852 — 1920) — maďarský univerzitný profesor, filológ-slavista v Budapešti. Od r. 1906 bol členom-korešpondentom Maďarskej akadémie vied.

3. Augustiny Gustáv (1851 — 1910) — slovenský, český a rumunský publicista. Používal tiež pseudonym Maloparížan. V slovenskej tlači publikoval články s rumunskou problematikou.

4. Bachtin N. N. (1866 — 1940) pseudonym N. Novič — ruský slavista, sekretár Petrohradského slovanského dobročinného spolku, prekladateľ zo slovanských jazykov (Z čužich polej 1896)

5. Bargár Gabriel ( — ) — advokát v Kláštore pod Znievom, písal pod pseudonymom Podzniovský. Zdramatizoval Vajanského prózu Svadobné šaty. Vyšla ako druhý zväzok Všeobecnej knižnice (1899), ktorú sám redigoval i vydával. V slovenskej tlači uverejnil aj niekoľko vlastných prozaických prác neveľkej umeleckej hodnoty.

6. Baškirev A. N. ( — ) — ruský bibliograf, sekretár Publičnoj bibliotéky v Petrohrade

7. Beaufort Eduard (1860 — 1941) — kníhtlačiar a nakladateľ v Prahe. V jeho vydavateľstve vyšiel český preklad Vajanského románu Suchá ratolesť (1893).

8. Bella-Horal Peter (1842 — 1919), štátny úradník v Budapešti, slovenský básnik a prekladateľ. Jeho básnická zbierka Piesne zďaleka a iné verše vyšla až r. 1920. Prekladal hlavne zo slovanských literatúr (Tetmajer, Mickiewicz, Lenartowicz). Istý čas bol budapeštianskym dopisovateľom Národných novín.

9. Bežo Ján (1842 — 1905) — najprv učiteľ, neskôr majiteľ kníhtlačiarne v Senici. Od r. 1890 vydával a redigoval Knižnicu zábavného a užitočného čítania.

10. Bílý František (1854 — 1920) — český stredoškolský profesor v Prahe a v Přerove, autor viacerých vedeckých, najmä literárnohistorických štúdií. Svoj záujem o Slovensko prejavil v zredigovaní diela Slovenská čítanka (1912) i v iných časopiseckých štúdiách.

11. Björnson Björnstjerne (1832 — 1910) — nórsky spisovateľ. Známy je ako autor noviel (Synovia Solbakken) i románových próz (Vlajky nad mestom a prístavom, Na božích cestách) a dramatických prác (Rukavičky, Nad našu silu a i.). Björnson obhajoval práva Slovákov v čase zvyšujúceho sa národného útlaku i pred európskou verejnosťou. Po masakre v Černovej vystúpil na mierovom kongrese v Mníchove veľmi ostro proti Apponyimu. Roku 1903 dostal Nobelovu cenu za literatúru.

12. Botto Július (1848 — 1926) — profesor a správca slovenského gymnázia v Revúcej, advokát. Jeden z významných slovenských historikov v minulosti. Napísal dvojzväzkový dejepisný nákres Slováci, vývin ich národného povedomia (I. 1906, II. 1910) i životopisné štúdie o Jonášovi Záborskom (1912), Š. M. Daxnerovi (1922), Jánovi Franciscim a obšírne Dejiny Matice slovenskej (1923). Mnoho jeho prác zostalo roztratených po časopisoch.

13. Budilovič Anton Semionovič (1846 — 1908) — ruský univerzitný profesor, slavista, redaktor Moskovských vedomostí, od r. 1882 člen-korešpondent Petrohradskej akadémie vied

14. Cejnek Rajmund (1860 — 1928) — český novinár, od r. 1889 redaktor „Politiky“ v Prahe až do jej zaniknutia, potom člen redakcie a neskôr šéfredaktor časopisu „Union“ v Prahe

15. Czajewski Wiktor (1857 — 1922) — poľský spisovateľ, literárny historik, autor Historye literatury czieskiej (1886), red. časopisu Tygodnik powszechny

16. Čech Svatopluk (1846 — 1908) — významný český básnik i prozaik, redaktor Světozoru, Lumíru a Květov. Je autorom zbierok Písně otroka, Jitřní písně, Nové písně, Ve stínu lípy, Ikaros a i. Vajanský jeho tvorbu oceňoval veľmi priaznivo.

17. Dlouhý František (1852 — 1912) — gymnaziálny prof. v Brne, redaktor Vesny a Literárních listov (1882 — 1817)

18. Dula Matúš (1846 — 1926) — advokát v Turčianskom Sv. Martine, predseda Kníhkupecko-nakladateľského spolku, predseda Slovenskej národnej rady, významný slovenský politik

19. Dyk Viktor (1877 — 1931) — český spisovateľ, novinár, politik a prekladateľ. Bol autorom celého radu básnických, prozaických i dramatických prác (A porta inferi, Stud, Tragikomedie, Satiry a sarkasmy, Milá sedmi loupežníku a i.).

20. Engler Ľudovit A. (1874 — 1927) — slovenský vysťahovalec, novinár a kňaz v New Yorku

21. Fajnor Štefan (1844 — 1909) — advokát v Senici, hudobník, obhajca slov. národovcov pri rôznych procesoch

22. Furdek Štefan (1855 — 1915) — americko-slovenský buditeľ, organizátor kultúrneho a politického života medzi vysťahovalcami. Roku 1890 založil Prvú katolícku slovenskú jednotu, redigoval kalendáre i časopis Jednotu.

23. Gáspár Imre (1854 — 1910) — maďarský žurnalista, básnik a prekladateľ slovenskej poézie do maďarčiny. (Bližšie o I. Gáspárovi pozri v štúdii Ladislava Sziklaya, Imrich Gáspár a slovenská literatúra. Slovenská literatúra II, 1955, č. 4.)

24. Gašparík Jozef (1861 — 1931) — pseudonym Leštinský, kníhkupec a nakladateľ v Turčianskom Sv. Martine, spisovateľ, autor drobných mravoučných rozprávok a básničiek. Bol vydavateľom a propagátorom populárnej spisby na Slovensku.

25. Gavora-Janov Samo (1854 — 1924) — obchodník na Brezovej, národný buditeľ, člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti, v mladosti blízky priateľ S. H. Vajanského

26. Gessay Ignác (1874 — 1928) — žurnalista a buditeľ amerických Slovákov, po prevrate splnomocnenec Slovenskej ligy na Slovensku. V USA redigoval od r. 1901 Rovniankove Americko-slovenské noviny, bol aj redaktorom Slovenského denníka, New-Yorského denníka, Denného hlasu a orgánu Slovenskej ligy Nového Slovenska. Pokúšal sa i o beletriu. V rukopise zostal materiál k Dejinám amerických Slovákov.

27. Getting Milan (1878 — ) — slovenský vysťahovalec v USA, v r. 1903 — 1918 redaktor viacerých časopisov (Sokol, New-Yorský denník). Po r. 1918 sa stal československým konzulom v Pittsburgu.

28. Goldpergerová Emília (1853 — 1917) — slovenská národovkyňa prenasledovaná maďarskou justíciou pre sprostredkovanie daru pre S. H. Vajanského do segedínskeho väzenia, neskôr od r. 1907 kustódka Slovenského národného múzea v Turčianskom Sv. Martine

29. Gregorová Hana (1885 — 1958) — rodená Lilgová, manželka slovenského spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského. Sama sa pokúsila o tvorbu beletristických prác (Ženy, Môj svet, Pavko v Prahe, Vlny duše a iné).

30. Grégr Július (1831 — 1896) — český publicista a politik, zakladateľ časopisu Národní listy, vodca ľavého krídla mladočechov

31. Grégr Prokop (1868 — 1926) — lekár, najstarší syn Júliusa Grégra, po otcovej smrti až do r. 1910 redaktor Národních listov. Po odpredaji Národních listov Kramářovej Strane svobody žil politicky v ústraní, venujúc sa svojmu povolaniu.

32. Grot Konstantin Jakovlevič (1853 — 1934) — ruský slavista, v r. 1883 — 1899 profesor Varšavskej univerzity, od r. 1905 vedúci Archívu Ministerstva. Roku 1911 bol zvolený za člena-korešpondenta Petrohradskej akadémie vied.

33. Halaša Andrej (1852 — 1913) — advokát, folklorista, zberateľ slovenských ľudových piesní, prísloví a porekadiel (Písně slovenské). Bol horlivým spolupracovníkom Muzeálnej slovenskej spoločnosti, zaslúžil sa o rozvoj slovenského ochotníckeho divadelníctva.

34. Herrmann Ignác (1854 — 1935) — český spisovateľ, publicista, redaktor viacerých, najmä humoristických časopisov (Paleček, Švanda dudák a i.)

35. Heyduk Adolf (1835 — 1923) — významný český básnik, autor známej zbierky Cymbál a husle (1876), venovanej Slovensku

36. Holeček Josef (1853 — 1929) — český spisovateľ, publicista, cestovateľ po slovanských krajinách, zo života ktorých často čerpal námety aj pre svoje prózy (napr. Černohorské povídky, Zájezd na Rus a pod.). Roku 1880 vydal prácu Podejme ruku Slovákum, vyjadrujúcej myšlienku zblíženia oboch národov.

37. Holuby Jozef Ľudovít (1836 — 1923) — evanjelický farár a senior v Zemianskom Podhradí, významný slovenský botanik, autor viacerých prírodovedeckých a historických vedeckých prác

38. Honl Ivan (1866 — 1936) — český lekár, profesor na Karlovej univerzite v Prahe. Bol zakladateľom Československého vedeckého spolku pre výskum tuberkulózy, okrem toho aktívne pracoval v Moravsko-sliezskej besede.

39. Horváthová Marína Oľga (1859 — 1947) — členka martinského Spevokolu, autorka hier Siroty (1892) a Slovenská sirota

40. Hurbanová Ida rodená Dobrovitsová (1851 — 1920) — manželka S. H. Vajanského a prekladateľka jeho prác do nemčiny

41. Hurban Konštantín (1858 — 1924) — brat S. H. Vajanského, bankový úradník v Turčianskom Sv. Martine

42. Hurbanová Oľga vydatá Schmidtová (1879 — 1903) — dcéra S. H. Vajanského, manželka Branislava Schmidta, podnikateľa v Ščerbinovskom Rudniku

43. Hurban Vladimír (1850 — 1914) — evanjelický farár v Starej Pazovej, brat S. H. Vajanského

44. Hurban-Vajanský Svetozár passim

45. Chyliński Michał (1853 — 1925) — poľský historik, novinár, od r. 1884 redaktor konzervatívneho Czasu, autor viacerých diel, napr. Hipoteza o Haliczu slowackim, Ruiny Starego Halicza a i.

46. Ignatiev Nikolaj Pavlovič (1832 — 1908) — ruský štátnik, od r. 1877 veľvyslanec v Carihrade, v r. 1881 — 1882 minister vnútra, predseda Slovanského dobročinného spolku v Petrohrade

47. Ivanka Milan (1876 — 1950) — slovenský politik a publicista. Roku 1907 bol zvolený za poslanca do uhorského parlamentu, neskôr bol zbavený mandátu a odsúdený „za poburovanie“ na rok väzenia. Mal veľký podiel na zakladaní peňažných ústavov na Slovensku. Pod pseudonymom Vacovský napísal štúdiu Slováci a Maďari.

48. Jakubec Jan (1862 — 1936) — historik českej literatúry. V r. 1903 až 1932 viedol Katedru českej reči a literatúry na Karlovej univerzite. K jeho najvýznamnejším dielam patria Dějiny literatury české (1911).

49. Jirásek Alois (1851 — 1930) — významný český spisovateľ, autor celého radu historických próz (Skaláci, Filosofská historie, Psohlavci, Staré pověsi české, Medzi proudy, Proti všem, Bratstvo, Temno atď.)

50. Jurkovičová-Boorová Emília (1859 — 1948) — manželka Michala Boora (1837 — 1891), evanjelického farára v Skalici

51. Kabina Franko (1844 — 1931) — advokát v Budapešti, novinár. Vydával časopis Perún (1878), Uhorské noviny (1883), Hlas ľudu (1902 — 1903), prispieval do Národných novín a iných slovenských časopisov.

52. Kafenda Frico (1883 — 1963) — hudobný skladateľ, riaditeľ hudobnej a dramatickej školy v Bratislave, vysokoškolský profesor

53. Karásek Josef (1868 — 1916) — český slavista. Od r. 1895 bol bibliotekárom knižnice ministerstva vnútra vo Viedni, v r. 1897 až 1898 bol spoluredaktorom Pražských úř. novin. Žil dlhé roky vo Viedni ako súkromný učenec. Zaujímal sa o slovanské literatúry (Gaj a Čechové 1910, K. J. Erben 1911 a i.).

54. Kmeť Andrej (1841 — 1908) — katolícky farár v Prenčove, botanik, archeológ, autor časopiseckých i knižných publikácií, zakladateľ Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Turčianskom Sv. Martine (1895)

55. Kolísek Alois (1868 — 1931) — český estetik, propagátor Slovenska. Vyštudoval bohoslovie, bol duchovným správcom ústavu hluchonemých v Ivančiciach, potom katechétom v Hodoníne a po r. 1918 profesorom Komenského univerzity v Bratislave.

56. Komitét sjazdu slovanských novinárov v Plzni — Zjazd slovanských novinárov v Plzni sa konal v dňoch 30. mája až 2. júna 1903. S. H. Vajanský sa ho aktívne zúčastnil. Komitét zjazdu tvorili redaktori A. Žalud, M. Pokorný, organizačnú stránku zabezpečoval Malý, ubytovanie Lichtenberg.

57. Konček Ladislav (1871 — 1921) — evanjelický farár v Almáši, autor niekoľkých časopiseckých štúdií (Povery na Rédovej, Jiskra na Slovensku a i.)

58. Korablev Vladimír Nikolajevič ( — ) — ruský slavista, slavianofil, bol redaktorom časopisu Slavianskije Izvestija

59. Korenić Stjepan ( — ) — redaktor časopisu Katolički list

60. Koutecký Jaroslav (? — 1931) — advokát v Strážnici

61. Krasko Ivan (vl. menom Botto Ján) — dr. inžinier (1876 až 1958), národný umelec, významný slovenský básnik, autor zbierok Nox et solitudo a Verše. Prvé verše uverejňoval pod pseudonymom Janko Cigáň.

62. Kulakovskij Platon Andrejevič (1848 — 1913) — ruský slavista, univerzitný profesor vo Varšave, v r. 1886 — 1892 redaktor časopisu Dziennik Warszawski, v r. 1902 — 1905 redaktor Praviteľstvennogo vestnika

63. Kvačala Ján (1862 — 1934) — univerzitný profesor v Jurjeve (Tartu; v r. 1893 — 1918) a v Bratislave na evanjelickej teologickej fakulte (od r. 1921), významný slovenský komeniológ, autor viacerých monografických štúdií, redaktor spisov J. A. Komenského, vydavateľ dvojzväzkovej Korrespondence J. A. Komenského a ďalších komeniologických prác

64. Lacková Mária (1873 — 1929) — dcéra evanjelického farára Martina Bujnu, manželka Miloša Lacku, továrnika v Liptovskom Sv. Mikuláši

65. Lamanskij Vladimír Ivanovič (1833 — 1914) — ruský slavista, slavianofil, redaktor Živoj stariny, od r. 1900 člen Petrohradskéj akadémie vied. Aktívne sa zúčastňoval práce v Petrohradskom slovanskom dobročinnom spolku. S. H. Vajanský udržiaval s ním nielen listovné, ale aj osobné styky.

66. Leger Louis (1843 — 1923) — francúzsky slavista, od r. 1885 profesor slovanských jazykov a literatúry na College de France, autor radu slavistických štúdií (napr. Histoire de l’Austriche-Hongrie, La mytholgie slave a i.)

67. Matliak Jozef (1854 — 1945) — gymnaziálny profesor v Oberschützene, Iloku a v Petrovci, slovenský spisovateľ, od r. 1911 redaktor časopisu Domácnosť a škola

68. Markovič Július (1860 — 1913) — národný pracovník, lekár na Myjave a v Novom Meste n/Váhom, zakladateľ novomestskej Ľudovej banky. Roku 1906 kandidoval za Národnú stranu do peštianskeho parlamentu. V politickom procese bol odsúdený do väzenia.

69. Markovič Rudolf (1868 — 1934) — advokát, neskôr verejný notár v Novom Meste n/Váhom, manžel Vajanského dcéry Viery Hurbanovej

70. Maróthy-Šoltésová Elena (1855 — 1939) — slovenská spisovateľka, organizátorka slovenského ženského hnutia, redaktorka časopisu Živena

71. Medvecký Samuel Štefan (1845 — 1896) — advokát vo Zvolene, národný pracovník, brat Terézie Vansovej

72. Mičátek Ľudovít A. (1837 — ?) bol pôvodne profesorom v Levoči a Revúcej, od r. 1871 sa stal profesorom v Petrohrade. Vydal v Martine r. 1892 Karmannyj russko-slovenskij slovar — Vačkový rusko-slovenský slovník a r. 1900 Diferenciálny slovensko-ruský slovník s troma prílohami a skrátenou mluvnicou slovenského jazyka s krátkym úvodom.

73. Mišík Štefan (1843 — 1919) — katolícky farár v Ružomberku, Námestove, v Hniezdne a v Hnilci, predseda Muzeálnej slovenskej spoločnosti, slovenský folklórista. Roku 1898 zozbieral a vydal Piesne zo Spiša.

74. Mitrovský Milan (1875 — 1943) — maliar a spisovateľ (písal pod značkou M. Th. M.), r. 1930 vydal knihu próz Pani Heléne

75. Mrštík Alois (1861 — 1925) — brat Viléma Mrštíka, učiteľ, spoluautor románovej kroniky Rok na vsi (1903 — 1904). Spoločnou prácou oboch bratov bola tiež dráma Maryša (1894).

76. Mrštík Vilém (1863 — 1912) — mladší brat Aloisa Mrštíka, český spisovateľ, autor románov Pohádka máje (1892) a Santa Lucia (1893) i ďalších próz. Spolu s bratom napísal drámu Maryša (1894).

77. Mrva Juraj (1825 — 1915) — rodák zo Zvolena, evanjelický kňaz v Petrovci

78. Mudroň Pavol (1835 — 1914) — advokát, jeden z politických vodcov Slovákov, od r. 1872 vydavateľ Národných novín v Turčianskom Sv. Martine

79. Mudroňová Anna, rod. Kašovicová (1844 — 1926) — manželka Pavla Mudroňa

80. Nakladateľstvo A. Wiesnera — Majiteľom nakladateľstva bol Alois Wiesner (1852 — 1924), pražský veľkoobchodník, ktorému patrila i kníhtlačiareň. Vajanského styky s A. Wiesnerom boli veľmi čulé, mali charakter spolupráce i priateľstva.

81. Novák Ladislav (1865 — 1944) — český maliar, žiak Maixnerov. Prvú súbornú výstavu mal r. 1916 v Rubešovej galérii

82. Osvald František Richard (1845 — 1926) — katolícky farár v Tekovskej Teplej, neskôr kanonik a generálny vikár v Trnave, redaktor Kazatelne (1881 — 1908) a kritickej prílohy Literárne listy

83. Otto Ján (1841 — 1916) — český kníhkupec, vydavateľ časopisov Zlatá Praha, Lumír, Osvěta, Světozor i rôznych edícií domácich i svetových autorov

84. Pastrnek František (1853 — 1940) — český slavista, jazykovedec-dialektológ, profesor Karlovej univerzity v Prahe, od r. 1925 člen-korešpondent Českej akadémie vied

85. Pietor Ambro (1843 — 1906) — zodpovedný redaktor Národných novín, tajomník Živeny, redaktor a vydavateľ Národného hlásnika, autor knihy Nápor — Odpor (1905)

86. Prochádzka Imrich ( — ) — kaplán a neskôr katolícky farár v Pobedine, cirkevný spisovateľ

87. Rázus Martin (1888 — 1937) — evanjelický farár v Pribyline, Moravskom Lieskovom a v Brezne, slovenský politik a spisovateľ, autor básnických zbierok, prozaických prác, drámy Hana a knihy esejí Argumenty

88. Redakce časopisu politik — t. j. nemecky písaného denníka vychádzajúceho od r. 1862 v Prahe. Bol časopisom konzervatívne orientovanej buržoázie. Od r. 1889 až do zániku redigoval časopis Rajmund Cejnek.

89. Rieger, František Ladislav (1818 — 1903) — český publicista, politik, národohospodár, literárny a výtvarný kritik, organizátor kultúrneho života, dlhoročný vodca staročeskej strany

90. Ritter Wiliam (1867 — ) — profesor, švajčiarsky slavista, publicista, estetik, románopisec, dobrý znalec slovanského ľudového umenia, priateľ Slovákov

91. Riznerová-Podjavorinská Ľudmila (1872 — 1951) — slovenská spisovateľka, autorka viacerých básnických i prozaických prác

92. Rodina Věšínová — t. j. manželka Kornélia, synovia Jaroslav a Gavril, dcéry Kornélia a Nadežda, bratia Jaroslav, Miloš, Břetislav a Ctibor, sestry Zděnka a Jitka

93. Rovnianek Peter (1867 — 1933) — redaktor Amerikánsko-slovenských novín, organizátor hospodárskeho a kultúrneho života slovenských vysťahovalcov v USA. Roku 1890 založil Národný slovenský spolok v Pittsburgu a stal sa jeho prvým predsedom. O živote slovenských vysťahovalcov vydal svedectvo v knihe Zápisky za živa pochovaného (1924).

94. Roy Vladimír (1885 — 1936) — evanjelický farár v Púchove, v Bukovci pri Myjave, významný slovenský básnik a prekladateľ

95. Ružiak Ján (1849 — 1921) — slovenský národovec, advokát v Liptovskom Sv. Mikuláši, poslanec na uhorskom sneme

96. Salva Karol (1849 — 1913) — učiteľ v Klenovci, spisovateľ, majiteľ kníhtlačiarne v Ružomberku, nakoniec evanjelický farár v USA. Svoje práce publikoval zväčša pod pseudonymom Čebradský. Vydával časopisy Dom a škola (1885 — 1896) a Priateľ dietok (1887 až 1894) i spisy pre ľud.

97. Sasinek Franko Víťazoslav (1830 — 1914) — slovenský historik, profesor bohoslovia v Banskej Bystrici, kazateľ v Prahe, neskôr vstúpil do kláštora v Algersdorfe pri Štajerskom Hradci. Bol tajomníkom Matice slovenskej. V r. 1876 — 1882 vydával v Skalici Slovenský letopis. Bol autorom celého radu historických štúdií (Dejepis Slovákov, Država Veľkomoravská a i.).

98. Seton-Watson Robert Wiliam (Scotus Viator; 1879 až 1951) — anglický spisovateľ a publicista, profesor londýnskej univerzity, vzácny priateľ Slovákov. Roku 1906 navštívil Ružomberok a Turčiansky Sv. Martin. Z jeho spisov spomenieme aspoň German, Slav and Magyar (1916) a The new Slovakia.

99. Schellenbergová Frieda vydatá Schneiderová (1870 až 1933) — vnučka Jána Kollára, manželka dr. Bruna Schneidra. Jej otcom bol nemecký básnik E. V. Schellenberg (1827 — 1896).

100. Schmidtovci — slovenská továrnická rodina v Rusku (rodičia: Gustáv Schmidt a Otília Schmidtová, deti: Vladimír a Branislav. Posledný bol zaťom S. H. Vajanského).

101. Schneider-Trnavský Mikuláš (1881 — 1958) — slovenský hudobný skladateľ, autor piesňovej tvorby (zbierky Slzy a úsmevy, Zo srdca, Matke), komorných i symfonických diel (napr. symfonických básní Jánošík, Pribinov sľub), národný umelec

102. Slančíková-Timrava Božena (1867 — 1951) — významná slovenská realistická spisovateľka, žijúca v Polichne, Ábelovej a v Lučenci, národná umelkyňa

103. Slavici Ivan (1848 — 1925) — rumunský spisovateľ a publicista, autor viacerých noviel, románov i drám

104. Slávik Ján (1885 — 1934) — významný cirkevný i národný pracovník, evanjelický farár v Dobronivej. Okrem menších prác vydal Dejiny dobronivskej ev. cirkve (1898) a významné Dejiny zvolenského ev. a. v. bratstva a seniorátu (1921).

105. Slavjanskoje blagotvoriteľnoje obščestvo v Petrohrade (Petrohradský slovanský dobročinný spolok) vznikol r. 1877. Petrohradské oddelenie Slavianskeho dobročinného spolku sa zameralo na uspokojenie duchovných potrieb Slovanov a nekládlo si žiadne politické ciele. Pre jeho činnosť je charakteristické vydávanie kníh, pomoc Slovanom žijúcim mimo Ruska, starostlivosť o prisťahovalcov do Ruska, o slovanských študentov, šírenie poznatkov o slovanských problémoch a pod. (Bližšie o tejto činnosti pozri v štúdii Ľ. Haraksima, Sloveniká v archívoch SSSR, Slovenská literatúra IX, 1962, str. 88 — 97.)

106. Slovanský klub v Praze združoval proslovansky orientovaných politikov a kultúrnych pracovníkov. Jednateľmi klubu boli začiatkom nášho storočia dr. Borivoj Prusík a dr. Vratislav Černý.

107. Sobolevskij Alexej Ivanovič (1856 — 1929) — profesor na Petrohradskej univerzite, predseda Petrohradského slovanského dobročinného spolku, od r. 1900 člen Petrohradskej akadémie vied

108. Sokolová-Seidlová Vilma (1819 — 1940) — česká spisovateľka pre mládež. Do češtiny preložila Šoltésovej román Proti prúdu. Rodina Sokolovcov sa priatelila s Vajanského rodinou a občas sa i navštevovali.

109. Spolek českých spisovatelů beletristů „Máj“ — bol založený r. 1887. Jeho poslaním bolo podporovať spisovateľskú a nakladateľskú činnosť.

110. Spolek českých žurnalistů vznikol 18. 11. 1877. Prvým predsedom bol redaktor časopisu Politik Ignát Schik, podpredsedom Ján Neruda. V rokoch 1890 — 1893 vykonával funkciu predsedu Ferdinand Schulz, v r. 1894 — 1909 Emil Bretter, v r. 1910 až 1928 Josef Holeček. Spolok existoval do r. 1939, keď sa spojil s ďalšími v Národní svaz novinářů.

111. Stodola Emil(1862 — 1945) — advokát, vydavateľ Právnického obzoru (1917 — 1921). Písal štúdie z odboru práva a štatistiky. Roku 1933 vydal knihu spomienok, úvah a štúdií nazvanú Prelom.

112. Stodola Kornel (1866 — 1946) — brat Emilov, známy národohospodár, autor viacerých cestopisných prác (V centrálnych Tatrách, Zo Španielska, Listy z Viedne a pod.)

113. Stroupežnický Ladislav (1850 — 1892) — český spisovateľ a dramaturg, autor viacerých dramatických prác (Naši furianti, Na Valdštejnské šachtě a i.) a historických obrázkov (napr. Sirotčí peníze atď.)

114. Svítil Josef (1870 — 1930) — pseudonym Jan Karník, český lekár a spisovateľ, vydavateľ slovenských diel (Martina Kukučína, S. H. Vajanského) pre českých čitateľov, propagátor slovenskej literatúry

115. Šimko Miloš (1860 — 1923) — advokát v Hlohovci, neskôr verejný notár v Liptovskom Sv. Mikuláši

116. Škultéty Jozef (1853 — 1948) — jeden z organizátorov slovenského kultúrneho a literárneho života, od r. 1881 redaktor Národných novín, spočiatku spoluredaktor, od r. 1890 redaktor Slovenských pohľadov, od r. 1919 predseda Matice slovenskej a od r. 1921 profesor Komenského univerzity v Bratislave. Bol autorom celého radu štúdií z odboru literárnej histórie, jazykovedy a histórie.

117. Šmidt Branislav ( — ) — inžinier a továrnik v Ščerbinovskom Rudniku v Rusku, manžel Oľgy Hurbanovej, dcéry S. H. Vajanského. Zahynul počas októbrovej revolúcie.

118. Štefanovič Miloš (1854 — 1904) — advokát v Bratislave, obhajca slovenských národovcov v justičných procesoch, politik, neskôr riaditeľ Tatra banky v Turčianskom Sv. Martine

119. Šubert František Adolf (1849 — 1915) — v r. 1883 — 1900 riaditeľ Národního divadla v Prahe, český spisovateľ, dramatik, publicista, autor viacerých prác, spoluredaktor Ottovho Malého slovníka naučného

120. Thurzo Ivan (1882 — 1964) — publicista, riaditeľ Sporiteľne v Turčianskom Sv. Martine

121. Traub Hugo (1879 — 1942) — český historik, od r. 1903 stredoškolský profesor v Brne, neskôr docent na Vysokej škole technickej. Vo svojich prácach sa sústreďoval na výskum dejín českého národa v XIX. storočí (Dějiny Matice Moravské, F. L. Rieger, Naše politické dějiny XIX. století a iné).

122. Turzo-Nosický Ľudovít (1827 — 1896) — národný pracovník, advokát v Banskej Bystrici

123. Umělecká beseda — bola celonárodnou reprezentatívnou kultúrnou inštitúciou, ktorá združovala hneď od svojho vzniku r. 1863 spisovateľov, hudobníkov a výtvarníkov rôznych generačných skupín alebo umeleckých smerov

124. Uram-Podtatranský Rehor (1846 — 1924) — slovenský spisovateľ, učiteľ v Liptovskom Sv. Mikuláši. Jeho práce vychádzali časopisecky i knižne (napr. román V zajatí, Rozprávky a iné). Uramove Sobrané spisy začali vychádzať r. 1922.

125. Ursíny Michal (1865 — 1933) — profesor stavebnej mechaniky na vysokej technickej škole v Brne, autor viacerých projektov i celého radu odborných štúdií, prekladateľ Vajanského próz do češtiny

126. Vansa Ján (1846 — 1922) — evanjelický farár na Píle, ľudovýchovný pracovník, manžel slovenskej spisovateľky Terézie Vansovej

127. Vansová Terézia (rodená Medvecká; 1857 — 1942) — slovenská spisovateľka, autorka krátkych, románových i dramatických prác, redaktorka prvého slovenského ženského časopisu Dennica (1898 — 1909)

128. Věšín Jaroslav (1859 — 1915) — český akademický maliar čerpajúci námety aj zo Slovenska. Reprodukcie jeho obrazov odtláčali slovenské časopisy najmä v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Od r. 1897 bol profesorom na maliarskej akadémii v Sofii. Často maľoval námety z vojenského života. Istý čas bol aj predsedom Združenia juhoslovanských umelcov. Jaroslav Věšín bol jedným z blízkych priateľov S. H. Vajanského.

129. Vilímek Josef Richard (1835 — 1911) — český nakladateľ v Prahe, žurnalista, zakladateľ Slovanského kníhkupectva a r. 1871 i kníhtlačiarne

130. Vlahović Marian Pavao — chorvátsky operný spevák (tenor), hosťujúci v Budapešti

131. Vlček Jaroslav (1860 — 1930) — profesor dejín českej a slovenskej literatúry na Karlovej univerzite v Prahe, člen Českej akadémie vied, od r. 1919 predseda Matice slovenskej. Bol najvýznamnejším slovenským literárnym historikom v minulom storočí. Je autorom celého radu syntetických aj monografických prác z dejín slovenskej a českej literatúry.

132. Vlček Václav (1839 — 1908) — český spisovateľ, dramaturg a žurnalista. Roku 1871 založil a redigoval časopis Osvěta, ktorý reprezentoval tzv. „národný smer“ v českej literatúre.

133. Welsová-Sláviková Karla (1862 — 1936) — pôvodne učiteľka, neskôr od r. 1890 členka činoherného súboru Národního divadla v Prahe

134. Wolf-Želichovský Karl Hermann (1862 — ) — rakúsky politik a žurnalista, zástanca protičeskej politiky. Bol šéfredaktorom nemeckého časopisu Deutsche Volkszeitung v Liberci, po r. 1888 redigoval najprv Deutsches Volksblatt vo Viedni, neskôr časopis Ostdeutsches Volksblatt.

135. Zachej Samuel Jaroslav (1841 — 1918) — pseudonym Jaroslav Ďumbiersky, slovenský žurnalista, prekladateľ, neskôr úradník v Sofii. Bol jedným z organizátorov a aktívnych členov Slovanskej besedy v Sofii.

136. Zawilinski Roman (1855 — 1932) — poľský lingvista a etnograf, priateľ P. O. Hviezdoslava, propagátor slovenskej literatúry v Poľsku

137. Záturecký Adolf Peter (1837 — 1904) — evanjelický učiteľ v Brezne. Jeho najvýznamnejšiu prácu Slovenská přísloví, pořekadla a úsloví vydala r. 1891 Česká akadémia vied.

138. Zeyer Július (1841 — 1901) — český básnik, prozaik a dramatik. Z jeho bohatej tvorby spomenieme aspoň básnické zbierky Vyšehrad, Griselda, Čechův příchod, Karolinská epopeja, z prózy Jan Maria Plojhar, V soumraku bohů a z drám Starú historiu, Sulamit, Radúz a Mahuliena.

139. Zsilinsky Mihály (1838 — 1925) — rodák z Čaby, maďarský literárny kritik a historik, štátny tajomník ministerstva školstva v bývalom Uhorsku. Zsilinsky sa správal k Slovákom priaznivo, čo sa prejavilo napr. pri vrátení časti zhabaného majetku zatvorenej Matice slovenskej Muzeálnej slovenskej spoločnosti.