E-mail (povinné):

Andrej Kmeť:
Sitno

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Andrea Jánošíková, Patrícia Šimonovičová, Katarína Kasanická, Monika Kralovičová, Kristína Woods.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 10 čitateľov

Dodatok

Sem položím malý dodatočok, ktorý vlastne patrí k odstavcu „III. Domaniky“, tak že by i tento mal zneť „Domaniky a Nemce“, ako v osobitnom odtisku i je. Po vysádzaní zaiste jeho kopal som ešte raz 4. dec. 1900 so siedmymi robotníkmi na nemčianskom predhistorickom pohrobišti na „Brodných lúkach“ oproti „Chyžišťam“ a oproti vrchu Dyanišu: i chcem k vôli celku už tu podať zprávu o výsledku. Prv spojoval som pohrobište s predhistorickou osadou na Chyžišťach, čo síce ani teraz neruším; avšak dozvedám sa ďalej, že i v nemčianskom chotáre jesto hon, menovaný „Selá“, „na Seliech“; a tieto selá ležia poshora Nemiec, nie ďaleko od pohrobišťa, tak že by ono padlo medzi Chyžištia a Selá, a mohlo slúžiť obidvojím praobyvateľom.

Z nalezených črepov daly sa sostaviť dve veľké popolnice, jedna 21 a 1/2 cm v., 28 cm š., s hrdlom 7 cm v., 14 cm š.: dnom 11 cm š. Pod hrdlom je sploštená, akoby plecom (5 cm širokým) opatrená, teda podoby veľmi príjemnej. Mimo toho, plece je ornamentované vrúbikami širokými a plytkými, asi prstom robenými; nad vrúbikami idú štyri vodorovné pravé čiary. Nad čiarami dva útle pupáky, shora piatimi plytkými jamkami ozdobené: z druhých dvoch strán dve ušká, obkročujúce vodorovné čiary, tak že tieto popod ne ani nešly, a svedčia, že najprv boly uchá spravené a potom čiary ťahané; shora štyrmi podobnými jamkami ozdobené. Vŕšok hrdla trochu von vyhnutý. — Druhá je 23 cm v., 26 cm š.; hrdlo nevyhnuté, 13 cm š.; dno 11 cm. Táto nemá takého pleca, avšak je pekne k hrdlu súžená, neornamentovaná s dvoma obyčajnými malými uchami. Nanáša sa podobou na malú popolničku domanickú obr. 4. (Starožitnosti v Honte. Tovaryšstvo II. strana 199.) Črep jej je o veľa hrubší, než na predošlej, a úplne zdravý a mocnejší, než od terajších hrnčiarov; oboje z hliny dobrej, červenej z vonku čierne; pravda, podrúzgané boly obe (ako všetko, čo sme našli; črepy z hrncov, mís, čaší smiesené spolu s kosťami, popolom, uhlím a hlinou), tak že táto slepená je s velikou námahou asi z triciatich kusov; tamtá viac než z pädesiatich! Nájdené však boly na svojom pôvodnom mieste, opatrené s vrchu i zo spodku plochými kameňami a z bokov inými obložené; rozumie sa, že so zeminou celého brehu posúvaly sa dolu, na koľko ho voda podmývala, a pri tomto posúvaní boly všetky nádoby rozmrvené a z ních mnoho potratilo sa.

Tu uvádzam nádobku malinkú, tej podoby, ako predošlé, bez (patrného) dna, bez úch a bez pupákov, len popod hrdlo, na vrchu občrtené, trimi rovnými čiarami ozdobenú, asi 9 cm v., 11 a 1/2 cm š., črep hrubý z hliny jemnej, ako na čašach býva. — Ešte menšieho čiperného hrnčoka z jemnej hliny našla sa polovica; objem jeho mohol by obnášať 7 a 1/2 cm, zvýšosť asi 6 a 1/2 cm. Uško obyčajné, drobné, ale porúchané.

Cele inú podobu, viac valcovitú (sťa väčšia popolnica zo Sitna obr. 2. Tamže str. 197.); cele inú hlinu a iný črep predstavujú nám dve popolnice z červenej hliny, ale premiešanej tak hrubozrnitým žabicovým pieskom, že veľmi tuhý črep vyzerá kde-tu ostrý, ako trielce, nakoľko totiž behom vekov hlina podela sa preč a zrná von vystupujú. Vačšia je 19 a 1/2 cm v., v prostriedku 20 cm š, hrdlo asi 18 cm, dno 10 cm. Druhej dno 8 cm, a podľa toho i pomerne menšia. Pre chybujúce čiastky okolo vrchu nemožno povedať, maly-li uchá alebo pupáky, či nie. Jesto však z takej istej hliny vŕšok s obyčajným uchom z nádoby bruchatej.

Z podobných nádob, ako posiaľ boly opísané, ale i viac a krajšie, i pierkovito ornamentovaných, máme hojne zlomkov, len že složiť nedá sa nič. Na týchto tu pomeraných sú dná nepredierkané; možno teda povedať, že predierkaných našlo sa pomerne málo, totižto len tri. Daktoré črepy sú hrubé, vyše 1 cm; na dnách ešte hrubšie. Jedno dno z maličkej nádoby mohlo byť hrubé vyše 3 cm, a jedno tiež z malej nádoby na spodku duté. — Obyčajných úch väčších, menších, i čiperných (patrne drevkom, od ceruzy tenším, prepichnutých) našlo sa so 15; pupákov 10, a o všetkých (vyjmúc jedon, až na 6 cm d. a 4 a 1/2 cm š.) možno povedať, že sú malé; daktoré v prostriedku stlačené, potom cecíkovité; mimo týchto ešte tri cele novej podoby, totiž kuželovité, z okrúhleho spodku s plochým, až na 2 a 1/2 cm širokým vrchom. Podivením však naplňuje ma, že jamkovitého ornamentu nenašiel som, ktorý tak hojne vyskytuje sa inde (najrázovitejšie snáď na črepoch z „Pohanského vrchu“ nad H. Plachtíncami, neďaleko Dačovho Lômu).

Z misiek máme vŕšky z piatich, asi na 26 cm, 20 cm, 18 a 13 cm širokých; hĺbku určiť nemožno, poneváč dná chýbajú; ako ani to, či boly opatrené uškami. Črep hrubý a mocný, červený a hnedý. Našli sme ale i taký črep, a s takými ležiacimi a podivnej podoby uchami, aké opísané, ba i vyobrazené sú na obr. 9. (Tamže str. 207.) — Čaše. Vyše polovice máme z jednej mimoriadne veľkej čaše, s obyčajným uchom, ornamentovanej štyrmi vodorovnými pravými čiarami, idúcimi popod ucho (pod ním ich tiež nieto), a od tých čiar dolu šikmými, sedemnásobnými rozčapenými čiarkami. Vŕšok trochu vyhnutý. Priemer 22 cm; zhĺbosť mohla byť asi 8 cm. Z nútra bahrovitými koncentrickými čiarami pekne zdobená. Z nútra, z vonku rovnako čierna. — Iná čaša celá, len bez ucha, ktoré vyše partice vyčnievalo, a na samom krajíku, trochu vyhnutom, pripevnené bolo, ako na medovarských čašach obr. 8. (Tamže str. 205.), podobne je z nútra ornamentovaná bahrovitými siedmymi čiarami štvornásobnými, ktoré svojimi koncami schádzajú sa pod vŕškom do vedna. Dno je hore vyduté, a okolo neho tri koncentrické kruhy. Zvonku tri vodorovné pravé čiary popod vŕšok, a od ních pliecko počiarkané hustými krátkymi kolmými čiarkami. Z oboch strán čierna, voľakedy snáď grafitovaná. Priemer 13 cm, hĺbka 4 cm. — Jedna neornamentovaná čaša z hnedej hliny s vyčnievajúcim uchom je úplná, 11 cm š., 7 cm v. Dno nebolo schválne robené, preto značí sa len na jedon bok. — Z dvoch čaší máme viac než polovičky, s dnami nie schválne robenými, z hliny sivej, bez znakov ušiek alebo ornamentov; 7-8 cm š., 3-4 cm h. — Jedna, a síce ešte od týchto menšia, bola jediná celá, ale pri kopaní veľmi porúchaná, s uškom, ako sa zdá, nad particu vyčnievajúcim. A ešte máme jednu skoro celú, z červenej jemnej hliny, s uškom vyčnievajúcim. Šírosť 9 cm, hĺbka 6 cm. — Jednotlivých zlomkov z prerozmanitých a všelijako z vonku z nútra pekne ornamentovaných čaší jesto mnoho. Na jednom čriepku pod samým vŕškom nachodí sa pekná dieročka na 4 mm široká; škoda, že nemožno určiť, či neboly dierky dve, lebo vedľa seba alebo oproti sebe.

Z čoho môže pochádzať žliebčok na 5 a 1/2 cm dlhý, neviem; je to vlastne asi tretina z trúbky s dierou 2-centimetrovou.

Toto by bol inventár chudobný z nemčianskeho pohrobišťa; chudobný, vravím, lebo nenašli sme žiadnych nástrojov, ani kamenných, ani bronzových, ani len preslenu, ani pokrievky. No ale spokojný som i s tým; predsa viac, než našli sme pri prvom zkúmaní r. 1894.

No pripomenúť ešte musím nástroj, či ozdobu (?) z veľmi mocného a zdravého trachytu, tak čisto a na hladko vyrobenú, skoro akoby točenú guľovitej podoby, 8 a 1/2 cm š, 5 a 1/2 cm v., so súženým hrdlom na 4 a 1/2 cm, a s veľmi jemno a hladko vyrobenou dierou od vrchu do spodku, na 2 cm hrubou. I tá bola rozdrvená na viac kusov, z ktorých štyri hlavné našly sa, lebo ležaly spolu. Je to súčasné s popolnicami; a na čo bola guľa; a aká sila rozdrvila ju tak, že kusy ďaleko od seba nepoodskakovaly? Zlomky z nej ležaly medzi črepami z popolníc.

Na jednom mieste, v hĺbke vyše pol metra vykopávalo sa veľa tehloviny, ako na Sitne na „hrnčiarni“. Jedon kus ukazuje okrúhly odtisk haluzy, ako na tehlovine z hrádkov vídavať. Snáď bolo tam nejaké ohnište, alebo pálili tam mrtvoly? Kosti sú spráchnivelejšie, než na pohrobišti domanickom. Ináč, len istý lužicko-slezský typ, ako ani nemôže inakší byť u tohože národa a v susedných osadách. Dľa prvého dojmu, hľadiac na slabotu črepa, tak že vymytá na brehu popolnica rozmazala sa so všetkým činom, ako kúšťok masla na chlebe, a kosti belely sa z ďaleka: pokladal som pohrobište nemčianske od domanického staršie, a myslel som, že zdravého črepu ani nenajdu. Vidím však, že je to jedno. Hlina od primiešaného popola miesty veľmi mastná. Zaiste, čo plameň nechal, kosti, uhlie, popol, to príbudzní nebožtíkovi pohrabali, do popolnice dali a pochovali, preto až dosiaľ tú posledniu počestnosť menujeme „pohrab“-om, a budeme tak menovať až do skončenia sveta, ako sme prijali od svojich ctihodných predkov.

« predcházajúca kapitola    |    



Andrej Kmeť

— rímskokatolícky kňaz, slovenský archeológ, geológ, mineralóg, paleontológ, historik, botanik a etnograf Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.