Zlatý fond > Diela > Výber z poézie Sergeja Jesenina


E-mail (povinné):

Janko Jesenský:
Výber z poézie Sergeja Jesenina

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Monika Kralovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 5 čitateľov


 

List dedovi

Odtrhol som sa dávno od rodiska. Holúbok, dedko! Zas ti píšem list… Tam u vás pod oblokmi meteľ píska a v rúre dymovej čuť skučanie a švist. Ako by vyliezlo sto čertov domu na štít. Ty nespíš celú noc a drgáš nohou, v čom chceš kabát obliecť si, ísť medzi nich a zmastiť ich všetkých kutáčom. Och, milá naivnosť v tej duši nedotknutej! Nie darmo praded tvoj ťa za ovsa tri miery vodieval k diačkovi v tej púšti zabudnutej a učil: „Dôstojné“, „Otčenáš“, „Symbol viery“. Dobrého koňa vždycky napasú. Krm zvláštny láske slúži za záruku. A pozvúc seba samého na súd to isté tĺkol v hlavu svojmu vnuku. Lež náuke vnuk neporozumev, k zármutku tvojmu odišiel v kraj cudzí, dľa teba tulák som ja túlajúci, čo skladá nepotrebný, hlúpy spev. Ty vravíš, že ma — tebe ukradli, že sprosták som, že mestá — šelmy zradné. Lež, dedko, sotva, hovorievali, že zlodej zlého koňa neukradne. A zlého koňa nevyženie von, ten, ktorý chce znať, hladiny aj iné, ten povie: treba nechať rodný dom, by nezhnil človek v samej močarine. Nuž šiel som preč a ďaleko som k vám. Je jar. Tu ruže väčšie sú jak päste. Ja tvojej smutnej suďbe posielam ich teplý pozdrav v mojej bludnej ceste. Fujaky svištia teraz v Riazani, a oči tvoje iste za mnou smútia. Vieš, darmo by si sadol do saní, sem veru žiadne sane nesvezú ťa. Chcelo by sa ti ruže ovoňať, zohriať sa teplom, ale beda, beda! Prekliatie tvoje silnejšie je snáď jak parovoz a zdvihnúť sa ti nedá. A ak by umrel, sišiel do hrobu ja, či sadneš, nesadneš, môj dedko, do vagóna, v čas svadby pohrebu ti duša nezastoná a nezaspievaš mi posledné „halelujah“? Ty vtedy sadni si a bez sĺz seď a spoľahni sa len železné na kobyly, parovoz, to je koník! Veď ho iste v Germánii zakúpili. Má ústa železné, je navyknutý k ohňu, jak hriva čierna, hustá nad ňou — dym, ľa, takú hrivu našemu by koňu — och, koľko štetiek z toho narobím! I tvrdý kameň zdrví tvrdý čas… Môj staríček, ty prídeš k vedomosti, hoc koňa najlepšieho zapriahaš, on v ďaleký kraj dovezie len kosti… A poznáš: naprázdno že neodišiel som, kde beh je rýchlejší jak lety riadne. Kde objatý kraj búrkou, požiarom, hej, nanič koňa zlodej neukradne. (1924)





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.