Zlatý fond > Diela > Zsigmond Móricz: Zatratené zlato I


E-mail (povinné):

Alžbeta Göllnerová-Gwerková:
Zsigmond Móricz: Zatratené zlato I

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Daniel Winter, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Veronika Gubová , Martina Pinková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 7 čitateľov


 

V

Obed ticho plynul. Muž a dieťa sedia si naproti, na dvoch širších krajoch bieleho kuchynského stola. Pre ženu bol pripravený tanier na užšom konci, ale nesadla si k nemu, len keď podávala obed čeliadke; vzala svoj hlinený tanier a jedla po stojačky, chytro hltajúc jedlo pri sporáku. Potom sa učupila na malú stoličku a vezmúc do náručia ročného synčeka, dávala mu z každého sústa, keď ho dobre rozžula, potichúčky k tomu bľabotajúc.

Dani zamyslene sa pozeral na synčeka sediaceho naproti, v ktorého jemnej tváričke bolo čosi pekného aj z otca, aj z matky. Veľké tmavé okále mal po matke, pekné múdre vysoké čelo, biele mäso otcovo.

— Nechlipkaj tak! — napomenul Dani dieťa, ktoré roztržite srkalo polievku z lyžice.

— Aj tata chlipkajú! — vážne sa ozval po chvíľke malý Béla.

Dani smraštil oči.

— Ja môžem! — povedal s váhou — ja som len sedliak!…

A pozrel sa na nežnú rúčku svojho syna, bielu s tenkými prstami.

O chvíľku doložil:

— Prečo si si neumyl ruky pred jedlom… Ruky takýchto malých študentov musia byť vždy bielučké!…

Dieťa nepochopilo a nepohlo sa. Otec zakričal naň:

— No!… Už aj choď, umy si ich.

A dieťa sliezlo s vysokej stoličky a s veľkým podivom popošlo ku krčahu, pyštekom si nabralo do úst vody, ktorou si umylo ruky, potom prostriedok obličaja, ako sa ráno vždy umývalo. Ešte sa síce nikdy neumývalo dva razy za deň, ale keď mu to káže otec! Uterák visel na kraji dverí; dobrým hrubým plátnom vytrelo si tvár do červená a vrátilo sa k stolu veselo, s lesklou tváričkou, mokrými vlásky.

Otec sa tíško usmieval. Niet krajšieho pančaťa ako je toto.

A Erzsi sa dívala, čo sa tu robí a svesila ústa. Uhádla mužove myšlienky. Ale teraz, po prvý raz sa na to nehnevala.

Vzala dieťa na ruku a pristúpila k chlapčekovi; odhrnula mu s čela vlhké krátke kadere; muž si nevšimne takejto drobnosti. Pekne ho učesala, rozdelila mu vlásky na bok, po pansky.




Alžbeta Göllnerová-Gwerková

— literárna historička a prekladateľka maďarskej prózy, stredoškolská profesorka, účastníčka protifašistického odboja zavraždená gestapom Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.