Zlatý fond > Diela > Zsigmond Móricz: Zatratené zlato II


E-mail (povinné):

Alžbeta Göllnerová-Gwerková:
Zsigmond Móricz: Zatratené zlato II

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Daniel Winter, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Veronika Gubová , Martina Pinková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 7 čitateľov


 

XII

Sotva vyšiel Dani Turi bránou, Gyuri Takács vyskočil, schytil huňu a ponáhľal sa za ním. Druhí dvaja gazdovia (tretí, starý Kis už bol odišiel) sa hniezdili na stoličkách, s rozpačitosťou zabudnutých, keď obidvaja boháči odišli. Poďme, no poďme aj my, — povzbudovali jeden druhého.

— Choďte už teda, — povedal učiteľ — nevidíte, že tento chce klať!

— To je možné! — smial sa do vrásčitého podbradku Vincellér. — Bude dobre sa na to pozreť!

— To bude! — povedal aj druhý a odišli.

— Vyvráťte sa všetci do rána, — šomral pre seba učiteľ, ktorý mal sedliakov až po krk, všetko sa mu zhnusilo a cítil v sebe akýsi povznesený cit. Chcel urobiť niečo neobvyklého, pekného, veľkého. Obzeral sa mdlo lesklýma očima, špinavými nehtami sa poškrabal v brade a pocítil prevrátenosť svojho postavenia, nemožnosť, aby sa mu tu dostalo niekedy jediného pohybu, náležajúceho jeho ľudskej dôstojnosti. Bol tam dym a zápach vína a pľuvy a hnus vypovedaných oplzlostí, ktoré sa temer vžraly do rozheganého nábytku a vzduch od nich zhustol. Aj lampa s visutou nohou vypoťovala to všetko na cylindri, tým živí svoj čmud, aj jej plameň to zožiera. Nuž a človek, stvorený na obraz boží, človek slabostí životných, spoločenských, dedičných, nadobudnutých a pririeknutých, ktorého alkohol sviedol na scestie a ktorý od alkoholu očakával oslobodenie, márne, — ako by nestál tento človek, ktorého údelom je krehkosť, v závrate na svojich trasľavých svaloch a ako by nepotil zo seba oslabujúce kvapky dobrotivej nemohúcnosti.

A odrazu vzplanula v ňom božská iskra, rozum, ľudská sláva. A div sa neprevrhne, ako ho nápad rozkýve k náhlemu činu, nápad pekného, dobrého a veľkého činu:

Otvorí okno.

A jako sa vovalí čistý ostrý vzduch, ako sa vrúti a obehne prvý útok ľadového vetra, lampa v úľaku vzplanie, zhasne, a človek sa strasie, zachveje sa v tenkých šatoch. Ale sa nezrúti a nezatvorí okno, ba raduje sa božskej iskre, ktorá ešte mrká v jeho mozgu a ako stojí v studenej mrazivo jasnej noci, hviezdy sa začnú na vlhkom zrkadle oka triasť a trblietať a odrazu jeho bytosť vybuchne v novší veľký, krásny a dobrý skutok:

Pustí sa do plaču.




Alžbeta Göllnerová-Gwerková

— literárna historička a prekladateľka maďarskej prózy, stredoškolská profesorka, účastníčka protifašistického odboja zavraždená gestapom Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.