ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Dani odpoludnia podľa svojho zvyku hľadal prácu vonku na dvore, v chlieve; od leta chodil do domu len jesť a spať. Erzsi však ani nevykukla z izby, rýchlo usporiadala kuchyňu, naložila na oheň a na železnom sporáku, ktorý zároveň vykuroval izbu, ticho bzučiac, varil sa za hrniec kukurice, ktorej sladká vôňa naplnila celú izbu. Deti sa hraly na zemi s kukuricovou paličkou, menšie malo nazadku uviazanú košieľku a špinavé sa šmýkalo cez vlastné hromádky.

Obidvaja, Dani aj Erzsi, premýšľali o tej istej veci, o svojej dávnej, smutnej, nudnej bolesti, na ktorú nebolo možné ani na chvíľku zabudnúť: prečo ich neblaží rodinný život.

Dani zabudol na Boru, zabudol na všetky ženy, zaoberal sa stále so svojou ženou.

— Ja nie som vinen! — povedal polohlasne. — Boh je vinen!

Ešte raz chcel shrnúť v sebe všetky city, ktoré ho viazaly k žene; čo keby sa všetko dalo odčiniť.

— Je pravda, — pomyslel si, — netešila by sa ani jedna žena, keby jej muž chytal aj iné ženy…

Trochu sa usmial, jeho mužský cit nemohol to tak chápať, ako ženské srdce. Zkadesi sa v ňom zakorenilo, že mužovi je to dovolené! Všetko je dovolené! A keby žena bola taká, akou by si ju on prial, smiala by sa s ním tak cudne, na pol úst, na pol zlostne, ešte by dala aj zaucho jemu, svojmu mužovi, lebo toto je zas dovolené žene. Ale brať vec takto smrteľne vážne! Takto sa odcudziť! To sa nesmie! Ženin rozum má chodiť tak, aby to bolo vždy mužovi po vôli. V láske nech robí, čo chce, čoho si žiada jej veliteľ. Žena má byť akýmsi parenišťom všetkých mužových schopností, v ktorom si muž môže oddýchnuť a nadobudnúť nových síl. Keby takáto bola! Čo všetko by pre ňu neurobil!

Veď či on vie, čoho sa mu žiada, len toľko cíti, že žena je nie taká, akou by si ju prial.

Bol by chcel mať ženu trpezlivú, nežnú, smierlivú, ktorá je vždy mužovi po vôli. Keď prvý raz počul od nej to slovo, že „veru sa pre teba nepretrhnem“, nechcel svojim ušiam veriť. Keď zbadal po prvý raz, že žena mu chce natisnúť svoju vôľu, pripadalo mu to tak neuveriteľné, ako niečo, s čím nikdy nepočítal. Keď jasne uznal, že žena a on sú dve samostatné bytosti s osobitnou vôľou, ktoré len vtedy môžu žiť, keď sa vzájomne dohodnú temer sa jednajúc, svet sa mu zdal tak odporným a neznesiteľným, že by bol najradšej vybuchol a ušiel z neho na kraj sveta.

Tento osud už nie je pre neho. Cítil sa mužom schopným postarať sa o ženu a hoci o dvanásť detí.

Bol celkom pobúrený a stratil rovnováhu; zpočiatku sa zlostil ako rozumu zbavený a denne sa obohacoval o nové sklamania keď videl, že žena práve tak zatvrdile chráni svoju pravdu, ako on zbesile chcel jej natisnúť svoju.

Bol medzi nimi zvlášť jeden veľký a závadný bod, ktorý strpčoval všetky ich chvíle; usporiadanie ich života. Dani sa stal pánom z nádeníckej chudoby, Erzsi priniesla so sebou umenie núdzneho panstva, ako udržať groše. U Danich nebolo nikdy treba šetriť, aj tak nemali z čoho a tie drobné úspory, ktoré by boli mohli získať, by neboly vydaly majetok. U Takácsov zachránily majetoček s rodiny na rodinu tie krajciare, pre ktoré by si boli dali aj kolená prevŕtať, ale ktorý rozmnožovať v biednych pomeroch dedinských nemohli. A keď Dani tak neuveriteľne začal obratne vyrábať peniaze, do ktorého lona len sa tak sypaly tisícovky, obidvaja stratili rovnováhu, muž ešte naliehavejšie sa dožadoval „blahobytu“, domu, ženy, života podľa spôsobu pánov a rozčuľovala ho aj zmienka o sporivosti, hoci iným nedal ani sám a zadarmo nevenoval nikomu ani krajciara, — bez desaťnásobného zisku. Erzsi zase cítila, že ďalej už nemá významu jej predošlý spôsob života, ktorý rozpočítaval každý halier, a keby sa bol muž k nej tak choval, ako sa mal, bola by sa zmenila. Ale takto, miesto toho, aby sa zariadila pre nové chápanie života, nevedela, čo bude ďalej. Stratila pevnú pôdu zpopod nôh. Stále sa rozrušovala tým, že práve tak nenávidí mužových peňazí, ako život a čakala, čakala, kedy zmizne psovsky nadobudnutý majetok.

A Dani si pomaly začal všímať, že dievča z veľkého gazdovstva, ktoré ho práve tým vábilo, že patrí vyššiemu stavu a spoločenskému spôsobu života, teraz ho chce prinútiť zaťatou, húževnatou, dôslednou prácou k takému životu, ktorý sa hodí len pre jej otca, pre „sucháňa“.

Nie, takto je to nie ľudský život. Vedeli to obidvaja. A celé odpoludnie očakávali obidvaja večer; Dani i Erzsi, v domácnosti starých Turich, v povestnom dobrom rodinnom živote, chceli so sebou zúčtovať, ako by mala vyzerať šťastlivá rodina, ktorá vie k domovu pripútať dušu muža.

A Dani sa mimovoľne zľakol toho kroku, ktorý urobil dnes, Bory a veľkých nebezpečí, ktorých krúženie cítil vo svojom mozgu, a ešte raz sa chcel pokúsiť o usporiadanie svojho života.

A čo jestli to nie je možné! Keď to takto chce plynúť až do skonania sveta! tak nech sa zrúti ešte dnes.

Pociťoval v sebe pramene krvavých a hrozných vášní, ruky sa mu zaťaly v pästi, sovrely sa k úderu a zachvievalo sa v nich tajomstvo. Keď to vybuchne, rozkope, bezohľadne a nemilosrdne rozmliaždi ten život aj s jeho ľudmi ako mravenište.